Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312200772
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4312200772.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, v mene
ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: Q. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom Q., H. XXXX, t. č. na neznámom mieste, zast. Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Nové Zámky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské

združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 504,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 11. 01. 2013 č. k. 12C/127/2012-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho

konania v sume 19,33 eura HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 101,98 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetné konanie bolo
meritórne ukončené uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 09. 11. 2012 č. k. 12C/127/2012-117.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 137, § 151 ods. 1, 3, § 146 ods. 1 písm. c), 2 OSP. Dospel k
záveru, že navrhovateľ procesným spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť tým, že podal návrh
na začatie konania, ku ktorého späťvzatiu nedošlo pre správanie odporcu. Konštatoval, že navrhovateľ
učinil späťvzatie návrhu podaním zo dňa 29. 06. 2012 bez uvedenia dôvodu a až po vznesení námietky

premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Svoj záver argumentačne podporil i
dôvodmi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012 a sp. zn.
17Co/87/2012. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy
neuplatnil a ani mu nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu tak podľa § 146 ods. 2 OSP
priznal náhradu trov konania v celkovej výške 101,98 eura podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, 14
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia priznal za 2 úkony právnej služby po 34,86 eura ( prevzatie a príprava
právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie odporu zo dňa 04. 07. 2012 ), 2 x 7,63
eura režijný paušál, t. j. v sume 84,98 eura zvýšenej o 20 % DPH v sume 17 eur. Priznanú náhradu trov
konania v celkovej výške 101,98 eura zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a nepriznania vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov právnehozastúpenia za podané odvolanie. Mal za to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac
združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, pričom malo možnosť využívať aj

podporu určenú ministerstvom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,
ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Poukázal, že odporcovi bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP súdom ustanovený opatrovník, ktorý
disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na
zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností odporcu. Z tohto dôvodu preto nebolo

potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. Konštatoval, že združenie nemá vedomosť
o prejednávanom prípade, paušálny vstup do konania navyšuje trovy konania a navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Uzavrel, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa
v zmysle § 150 OSP. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 13Co/35/2012, sp. zn. 13Co/40/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012 a v
náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že námietka premlčania nebola a ani nemohla

byť daná, je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych predpisov, pričom je pravdepodobné,
že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný, ako neboli úspešní ďalší spotrebitelia, od ktorých
navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel
rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka
garantovaných v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil by mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského

združenia vymedzených zákonom. Pokiaľ by súd chcel aplikovať argumenty navrhovateľa na všetky
konania, nemohol by pre prípad plného úspechu v konaní navrhovateľa priznať jemu náhradu trov
konania, pretože aj navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo
spotrebiteľských zmlúv a navrhovateľ je v konaniach zastúpený taktiež advokátom. Dôvodil, že v konaní
neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, majúc za to, že súd

správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Vedľajší účastník stojaci v konaní na
strane odporcu mal totiž plný úspech a z titulu právneho zastúpenia mu vznikli trovy konania. Dôvodom
späťvzatia návrhu na začatie konania bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom, a
preto mu súd správne priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP. S poukazom na ust. § 93
ods. 2-4 OSP a § 3 ods. 4, 5, § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uzavrel, že prejednávaná vec je

typickým spotrebiteľským sporom a popieranie práva na právne zastúpenie označil za účelové a zjavne
nesprávne, odporujúce zákonom SR a predpisom EÚ. Svoj záver argumentačne podporil i viacerými
rozhodnutiami odvolacích súdov v Prešove, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Trenčíne, v Nitre a v Košiciach,
ktoré mu priznali právo na náhradu trov konania. Uzavrel, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod
na aplikáciu ust. § 150, táto by bola možná len v prípade, ak by bol v konaní úspešný navrhovateľ a

odporca ako spotrebiteľ by vzhľadom na svoje majetkové, sociálne pomery nebol zaviazaný súdom na
náhradu trov konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 18. 01. 2012,
ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 504,63 eura s príslušenstvom z titulu porušenia
povinností odporcu vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení č. 948526930 a dodatku k zmluve uzatvorenej
medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a odporcom dňa 21. 04.

2008. Súd prvého stupňa dňa 06. 03. 2012 č. k. 10Ro/13/2012-37 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 504,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 35,19 eura od 01. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 211,84 eura od 28. 06. 2008 do
zaplatenia, zo sumy 15,48 eura od 29. 07. 2008 do zaplatenia, zo sumy 23,04 eura od 29. 08. 2008 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 30 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 101,98 eura.

Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 04. 2012 spotrebiteľské združenie OSA,
so sídlom v Bratislave, Fedinova 9 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu
a vznieslo námietku premlčania. V nadväznosti na to navrhovateľ písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa dňa 06. 07. 2012 zobral späť svoj návrh na začatie konania a žiadal predmetnékonanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane
odporcu písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 09. 07. 2012 podal proti vyššie
uvedenému platobnému rozkazu odpor a vyčíslil si trovy konania v celkovej výške 109,94 eura. Súd

prvého stupňa uznesením zo dňa 09. 11. 2012 č. k. 12C/127/2012-117, právoplatným dňa 07. 12. 2012
zastavil predmetné konanie a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 23,37 eura. Preskúmavaným
uznesením súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporu náhradu trov konania
vo výške 101,98 eura a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je
ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie

alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej

tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia
návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery
bolo zavinené navrhovateľom, a preto súd prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania správne

aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník; účastník
sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24), pričom ako zástupcu si vždy môže
zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 OSP). Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené

prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 OSP).

Citované ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti
v konaní ako účastník. Z uvedeného je teda možné vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník
má (rovnako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné

ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom,
a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 OSP bez akýchkoľvek
pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná
náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) iba v prípade, ak takéto právo na

náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods.
2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi

využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania. Z princípu rovnosti účastníkov, t.j. rovnosti procesných strán vyplýva, že
každý účastník konania má mať rovnakú možnosť voľby v súvislosti s riešením otázky svojho právneho
zastúpenia v rámci zákonom upravených možností. Preto za situácie, že odporcovi vzniklo právo na
náhradu trov konania, toto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcu.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet
totiž sporu o tom, že aj vedľajší účastník sa môže dať zastupovať advokátom a v prípade vznikupráva na náhradu trov konania mu v zásade treba priznať právo na to, aby sa mu nahradili všetky
trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - odporcu, na strane
ktorého vystupuje. Bol teda naplnený zákonný predpoklad podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP na

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd argumentáciu navrhovateľa vo svojom
odvolaní ohľadne aplikácie ust. § 150 OSP na danú vec považuje za nedôvodnú, nakoľko aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí odôvodnený. V danej veci navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konanie späť až po
tom, ako vstúpil do konania vedľajší účastník, a preto nie je možné uzavrieť, že účasť vedľajšieho
účastníka v konaní bola nedôvodná a neúčelná. Rovnako tak jeho poukaz na nadbytočnosť vedľajšieho
účastníka na strane odporcu v konaní z dôvodu ustanovenia opatrovníka na zabezpečenie nevyhnutnej
a účinnej ochrany práv a povinností odporcu, odvolací súd považuje za nedôvodný, nakoľko ide o
procesného opatrovníka ako zástupcu účastníka na základe rozhodnutia súdu podľa § 29 ods. 2

OSP. Toto ustanovenie upravuje výkon opatrovníctva pre osoby, ktorých pobyt sa nepodarilo zistiť,
pričom opatrovník musí zaručovať záujem účastníka, aby v dôsledku ustanovenia či neustanovenia
neutrpel účastník ujmu na svojich právach. V žiadnom prípade postavenie opatrovníka nie je možné
subsumovať pod zákonnú úpravu týkajúcu sa vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní podporuje záujmy
účastníka, na strane ktorého vystupuje a v prípade združenia na ochranu spotrebiteľa aktívne háji práva

spotrebiteľa, pričom súdom ustanovený opatrovník nemusí mať právnické vzdelanie. Súd prvého stupňa
preto správne priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku určil v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia
boli reprezentované odmenou advokáta za 2 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava právneho

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, odpor zo dňa 04. 07. 2012 ) pri hodnote sporu 504,63 eura
po 34,86 eura ( § 10 ods. 1 cit. vyhlášky ), náhradou hotových výdavkov 2 x 7,63 eura ( § 15a, 16 ods.
3 vyhlášky ), t. j. v sume 84,98 eura zvýšená o 20 % DPH v sume 17 eur. Úhrnom tak trovy konania
vedľajšieho účastníka predstavujú priznanú sumu 101,98 eura.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
OSP tak, že vzhľadom na plný úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcu v odvolacom konaní mu

priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu ) vo výške
8,30 eura ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky - tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 101,98
eura znížená o jednu polovicu ), náhradu hotových výdavkov 1 x 7,81 eura (§ 15a, § 16 ods. 3 cit. vyhl.)
a 20 % DPH v sume 3,22 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 19,33 eura
je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.