Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112216219
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112216219.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľov: X. Q. V., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Ť. XX, K., 2. V.
A., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bydlisko T. XX, K., 3. H. S., nar. X.X.XXXX, bydlisko Ť. XX, K., 4. V. S.,
nar. XX.X.XXXX, bydlisko A. XX, K., 5. E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Q. XXXX, Č., Č. T., 6. Z. V.,
nar. XX.X.XXXX, bydlisko Q. C. XX, K., 7. W. S., nar. XX.X.XXXX, bydlisko E. XXX a 8. T. S., nar.
X.X.XXXX, bydlisko E. XXX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Máriom Hollerom, Krmanova 16, Košice,

proti odporcom: 1. TJ VSŽ Košice, Severné nábrežie 24, Košice, 2. mesto Košice, sídlo úradu Trieda
SNP 48/A a 3. TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s. r. o., IČO: 36 197 181, Rastislavova 104, Košice, o
zriadení vecného bremena, o návrhu navrhovateľov na obnovu konania na Okresnom súde Košice I sp.
zn. 18C/417/1994, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 7.11.2013 č.
k. 24C/163/2012 - 95

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Odporcom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom z 10.5.2010
sp. zn. 5Co/216/2009 potvrdil pre navrhovateľov v celom rozsahu nepriaznivý rozsudok Okresného
súdu Košice I z 2.4.2009 č. k. 18C/417/1994 - 319, ktorým bol celkom zamietnutý ich návrh na

zriadenie časovo neobmedzeného vecného bremena na vlastnú ťarchu ako vlastníkov pozemkov,
ktorému malo zodpovedať právo odporcov nerušene užívať špecifikované časti pozemku za náhradu.
Dôvodom zamietnutia návrhu bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov s argumentom,
že ochrany svojich práv sa mali domáhať prostredníctvom reštitučných zákonov. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 1.7.2010.
Navrhovatelia zrušenie alebo zmenu pre nich nepriaznivého rozsudku sa pokúsili dosiahnuť aj

prostredníctvom (i) sťažnosti na ústavnom súde namietajúc porušenie svojich základných práv a
slobôd, táto uznesením ÚS SR č. k. IV. ÚS 190/2011 - 27 z 12.5.2011 bola odmietnutá ako zjavne
neopodstatnená a tiež prostredníctvom (ii) sťažnosti proti SR evidovanej na Európskom súde pre ľudské
práva pod č. 44019/11. Zrušenia sporného rozsudku sa domáhali aj návrhom na obnovu konania
tvrdiac, že nález Ústavného súdu SR III. ÚS 16/2012 je rozhodnutím, ktoré bez svojej viny nemohli
použiť v pôvodnom konaní, a môže pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Argumentovali,

že týmto nálezom v inom konaní pred všeobecným súdom (15C/830/1994), od veci prejednávanej
18C/417/1994 sa líšiacej len v nepodstatných skutočnostiach, ako je okruh navrhovateľov a vedľajší
pozemok, ústavný súd vyslovil, že boli porušené vymedzené ústavné práva fyzických osôb a zrušil
rozhodnutie všeobecných súdov, t. j. posúdil ju odlišne, než iný senát ústavného súdu v uznesení IV. ÚS
190/2011. Navrhovatelia mali za to, že pokiaľ v obdobnej veci došlo k zrušeniu rozhodnutí všeobecných
súdov, ktoré vychádzali z totožného právneho názoru, ako v konaní, o obnovu ktorého sa žiada, uvedené

by malo mať dosah aj na toto súdne konanie.Okresný súd Košice I uznesením označeným v záhlaví návrh na obnovu konania zamietol s
odôvodnením, že nález ústavného súdu III. ÚS 16/2012 z 28.3.2012 nemôže byť rozhodnutím
zakladajúcim dôvod pre obnovu konania a nemožno ho podradiť pod §228 ods. 1 písm. a) OSP, pretože

sa týka iného konania, iného okruhu navrhovateľov, než o obnovu ktorého navrhovatelia žiadali a
nepredstavuje ani rozhodnutie o predbežnej otázke, ktoré bolo predmetom rozhodovania všeobecného
súdu tak, ako to má na mysli ustanovenie §135 OSP, a to do konca ani vo vzťahu k tomu konaniu, ktorého
daný nález ústavného súdu sa týka. Uzavrel, že ústavným súdom, t. j. iným orgánom, než procesným
súdom, ktorý vec v rámci svojej právomoci prejednal, vyslovený iný právny názor na výklad zákona, iné

právne posúdenie veci, resp. záver o nesprávnom právnom posúdení veci všeobecnými súdmi nie je
spôsobilým dôvodom obnovy konania, pretože nie je skutočnosťou, dôkazom, ani rozhodnutím, ktoré
pre účastníka by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a všeobecný súd ním ani nie je viazaný.

S odôvodnením, že úspešní odporcovia 1 a 2 náhradu trov konania proti neúspešným navrhovateľom
neuplatnili, podľa §142 ods. 1 OSP im náhradu trov nepriznal. Postupujúc podľa toho istého zákonného

ustanovenia úspešnému odporcovi 3 priznal náhradu trov právneho zastúpenia 162,91 € za 3 úkony
právnej služby, 3 x režijný paušál + 20 % DPH, ktorú v zmysle §149 ods. 1 OSP navrhovateľov zaviazal
zaplatiť zástupcovi odporcu 3.

Navrhovatelia proti uzneseniu podali odvolanie s návrhom, aby odvolací súd uznesenie zmenil a

návrhu na obnovu konania v celom rozsahu vyhovel, eventuálne aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Boli toho názoru, že v tomto konaní reálne existujú také závažné
okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia vydaného v konaní 18C/417/1994,
v dôsledku čoho nezmeniteľnosť a záväznosť právoplatného rozsudku súdu prvého stupňa je možné
prelomiť návrhom na obnovu konania, a tak zabezpečiť dosiahnutie spravodlivosti, čo navrhovateľom sa

nepodarilo dosiahnuť ani počas prvostupňového, odvolacieho, ale ani dovolacieho konania a dokonca
v ich prípade ani ústavný súd nekonštatoval, že došlo k porušeniu zákona. Navrhovatelia sa však
považujú za obete špecifickosti fungovania právneho systému, pretože v dôsledku rôznych právnych
názorov nielen všeobecných súdov, ale i Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako dotknutí vlastníci
sa dostali do situácie, v ktorej vychádzajúc z toho istého skutkového stavu a tej istej právnej úpravy,

v jednotlivých prípadoch súdy rozhodovali rozdielne, pričom v súčasnosti súdy znova sa prikláňajú v
prospech argumentácie dotknutých vlastníkov. Práve nález ústavného súdu III. ÚS 16/2012 týkajúci
sa toho istého tenisového areálu, len vlastníctva k susedným pásom pozemkov, označili za kľúčové
rozhodnutie, ktoré po viac ako 18 rokoch zvrátilo celý proces. Obnovu konania vidia ako jedinú možnosť,
ako zvrátiť právoplatné rozhodnutie v súdnom konaní 18C/417/94 vydané v období spred nálezu

ústavného súdu III. ÚS 16/2012 a mať možnosť domáhať sa ochrany svojich práv rovnako, ako všetci
ostatní dotknutí vlastníci, v prípade ktorých všeobecné súdy v celom rozsahu rešpektujú a vychádzajú
z právneho názoru ústavného súdu, že doterajší právny názor všeobecných súdov o reštitučných
súvislostiach nie je ústavne udržateľný a je dôvodom na prelomenie princípu právnej istoty danej
právoplatnosťou rozhodnutia.

Odporcovia nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, hoci toto im bolo riadne doručené 18.2., 19.2,
resp. 24.2.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného na to oprávneným účastníkom konania bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie podľa
zásad vyplývajúcich z §212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, uznesenie je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska zákonnej požiadavky má riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, je plne akceptovateľné, presvedčivé, jasné, zrozumiteľné a nesignalizuje možnosť
porušenia procesných práv účastníka konania. Súd prvého stupňa správne zohľadnil všetky skutočnosti
navrhovateľmi uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania, odvolacie námietky navrhovateľov nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd dal odpoveď na všetky otázky, ktoré pre vec majú podstatný význam,
dostatočne, stručne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vo
výroku vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP preto potvrdil. V celomrozsahu pritom sa stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa vychádzajúcim aj z platnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 105/1998. V odôvodnení svojho uznesenia v súlade s §219 ods.
2 OSP preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako sú

uvedené zhora a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje.

V posudzovanej veci na základe návrhu navrhovateľov totožných s navrhovateľmi v pôvodnom konaní
(18C/417/1994) proti všetkým odporcom pôvodného konania začalo konanie o povolenie obnovy tohto
konania. Navrhovatelia existenciu zákonného dôvodu obnovy konania vyvodzovali zo skutočnosti, že

vo veciach iných vlastníkov susedných pozemkov v skutkovo i právne úplne rovnakej situácii, ako sú
navrhovatelia, ktorí svojich práv sa domáhali v súvisiacich sporoch s rovnakým obsahom a výsledkom
pred okresným súdom, Ústavný súd SR nálezom č. k. III. ÚS 16/2012 - 32 z 28.3.2012 rozhodol, že
boli porušené vymedzené ústavné práva fyzických osôb a zrušil rozhodnutie všeobecných súdov, t.j. v
dvoch rôznych veciach totožnú skutkovú aj právnu situáciu ústavný súd posúdil odlišne.

Podľa §228 ods. l písm. a) OSP môže účastník napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, pokiaľ môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uznesenie súdu
prvého stupňa, ktorým návrh na obnovu konania bol zamietnutý, vychádza zo záveru, že uvedené
dôvody obnovy neexistujú, pretože tvrdenia, ktorými navrhovatelia tento návrh odôvodnili, dôvod obnovy

nezakladajú.

Rozhodného záveru súdu prvého stupňa sa však nedotýka odvolacia námietka, že ako dotknutí vlastníci
sa dostali do situácie, v ktorej vychádzajúc z toho istého skutkového stavu a tej istej právnej úpravy
súdy v jednotlivých prípadoch rozhodovali rozdielne, pričom v súčasnosti vychádzajúc z nálezu III. ÚS

SR 16/2012 súdy znova sa prikláňajú v prospech argumentácie dotknutých vlastníkov. Prostredníctvom
odvolania odvolatelia len odvolávajúc sa na sporný nález ústavného súdu vyjadrujú svoj nesúhlas s
právnym posúdením všeobecných súdov v pôvodnej veci 18C/417/1994 a dovolávajú sa toho, aby
právne posúdenie ich veci vychádzalo z tohto nálezu, ktoré sa líši od toho, ktoré v ich veci bolo skutočne
aplikované. Nenamietajú však proti záverom, ku ktorým súd prvého stupňa dospel v konaní o obnove.

Konanie na obnovu je konaním smerujúcim k odstráneniu nedostatkov v zistení skutkového stavu.
Odvolateliavpodstatevšaklenpoukazujúnamožnosťiného,podľaichnázorupriaznivejšieho,právneho
posúdenia veci v pôvodnom konaní. Zo samotnej námietky proti právnemu posúdeniu uplatnenému v
konaní, o obnovu ktorého ide, však nemožno dôvodiť dôvod obnovy podľa §228 ods. l SP, ako správne

konštatoval aj súd prvého stupňa. Takou námietkou totiž ani nemožno spochybniť záver súdu prvého
stupňa, že dôvod obnovy konania nie je daný. V súdnej praxi sa ustálil názor, že nie je dôvodom na
obnovu konania, ak iný súd ako orgán verejnej moci právnu otázku riešenú v súdnom konaní posúdi inak
(R105/1998).Aniprávnynázornavýkladzákonavyslovenýinýmorgánom,nežprocesnýmsúdom,ktorý
vec prejednal v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Právne posúdenie

veci v pôvodnom konaní, či už na súde prvého stupňa alebo v odvolacom konaní, prináleží totiž
výlučne všeobecným súdom, ktoré v rámci svojej právomoci vec prejednali a rozhodli o nej. Okolnosť,
že odôvodnenie nálezu ústavného súdu III. ÚS 16/2012 zahrňuje aj posúdenie právnej otázky, ktorú
všeobecné súdy posúdili v inej veci (18C/417/1994) skôr inak, nerobí preto z nálezu rozhodnutie, ktoré
by bolo dôvodom obnovy konania podľa ustanovenia §228 ods. 1 písm. a) OSP.

V zmysle platnej právnej úpravy obligatórnou náležitosťou návrhu na povolenie obnovy konania o. i. je
určenie dôvodu obnovy, ktorý po skutkovej stránke musí byť opísaný tak, aby bolo nepochybné, aký z
dôvodov obnovy konania sa uplatňuje. Uplatneným dôvodom obnovy konania tak súd prvého stupňa,
ako aj odvolací súd bol viazaný a napadnuté rozhodnutie nesmel preto posudzovať z iného dôvodu,

než ktorý označili tí, ktorí obnovy konania sa domáhali. Uplatnený dôvod obnovy konania mohol byť
zmenený (§95 OSP) len do uplynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval preto správne, keď posudzoval jedine v návrhu na
povolenie obnovy konania uplatnený dôvod obnovy konania predstavovaný existenciou nálezu ÚS SR

III. ÚS 16/2012, a to z hľadiska, či ide o rozhodnutie spôsobilé pre navrhovateľov privodiť priaznivejšie
rozhodnutie a zároveň či ide o rozhodnutie, ktoré navrhovatelia bez svojej viny nemohli použiť v
pôvodnom konaní. Súd prvého stupňa, a rovnako aj odvolací súd zo zhora uvedených dôvodov nemohlisa preto zaoberať inými, v návrhu na povolenie obnovy konania neuplatnenými okolnosťami, a to ani za
predpokladu, že prípadne by mohli byť dôvodom na obnovu konania.

Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolací súd preto ho potvrdil
podľa §219 OSP, vrátane správneho a zákonného rozhodnutia o trovách konania.

Odvolací súd úspešným odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože títo nenavrhli,
aby o trovách konania sa rozhodovalo (§151 ods. 1 OSP, a contrario); neúspešným navrhovateľom

náhrada trov odvolacieho konania neprislúcha (§224 v spojení s §142 ods. 1 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.