Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/480/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713220058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713220058.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletého P. X. nar. XX.X.B. zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov G. J.É. nar X.XX.B. trvale
bývajúcej v S. J. W.. S.. V. Č.. X, t.č. G. N. XX T. T. XX D. M. zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku č. 8 a S. X. nar.
XX.XX.B. bývajúceho v S. J. W.. S.. V. Č.. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 338/2013-51 z 3.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 3.9.2014 č.k. 2P 338/2013-51 zmenil rozsudok Okresného
súdu Michalovce č.k. 17P 195/2011-36 z 24.2.2012 tak, že zvýšil výživné na mal. P. z 30% sumy
životného minima na 100 € mesačne, ktoré zaviazal matku prispievať na jeho výživu vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred otcovi maloletého počnúc dňom 22.11.2013 do budúcna. Dlžné výživné 685,73
€ za obdobie od 22.11.2013 do 31.8.2014 povolil matke splácať spolu s bežným výživným v 10-tich
mesačných splátkach po 68,73 € pod hrozbou straty výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého s návrhom, aby odvolací
súd zrušil rozsudok a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie alternatívne, aby zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa a zvýšil výživné zo sumy 30% životného minima na 35 € mesačne. Súhlasila s
konštatovaním súdu prvého stupňa, že uplynutím času a vývinovým procesom u mal. P. došlo k zmene
pomerov v súvislosti s nákladmi na jeho stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity, avšak z
odôvodnenia rozsudku nie je dostatočne zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvého stupňa
k zisteniu, že u matky maloletého dieťaťa došlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie výživného zo sumy 30% životného minima na 100 € mesačne. Uviedla, že u nej došlo k
zmene pomerov v tom zmysle, že 19.3.2012 sa jej narodila mal. Y. S. H., ktorej výživu zabezpečuje
výlučne sama, nakoľko pobyt otca mal. Y. jej nie je známy a tento na výživu dieťaťa žiadnym spôsobom
neprispieva, preto všetky náklady spojené s výživou a výchovou tohto maloletého dieťaťa hradí sama.
Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére G. J. nar. X.X.B., ktorá napriek dosiahnutiu veku
plnoletosti vykonáva sústavnú prípravu na povolanie a nie je schopná sa živiť samostatne a je odkázaná
na výživu matky. Špecifikovala mesačné náklady, a to nájomné za 3-izbový byt, v ktorom žije spoločne
so svojou matkou 89,53 libier týždenne, t.j. 358,12 libier mesačne, miestna daň 90 libier mesačne,
poplatok za energiu 40 libier mesačne, výdavky na stravu 200 libier mesačne, vreckové pre plnoletú
dcéru 40 libier mesačne, plienky pre mal. Y. 10 - 20 libier mesačne, internet SKY Digital 25,40 libier
mesačne, úhrada za poskytovanie mobilných telekomunikačných služieb Vodafone 63 libier mesačne.
Ako mesačný príjem uviedla, že poberá od 27.4.2013 dávku v nezamestnanosti 71,70 libier týždenne,
t.j. 286,80 libier mesačne a prídavky na deti vo výške 545,32 libier, celkový jej príjem je 832,12 libier
mesačne. Zdôraznila, že tvrdenie otca o jej priemernom mesačnom zárobku 2.500 libier mesačne je
zavádzajúce, klamlivé a nezodpovedajúce skutočnosti. Na základe uvedeného uviedla, že reálne je

schopná platiť výživné na mal. P. vo výške 35 € mesačne. Vytkla konajúcemu súdu, že nedostatočne
vykonal dokazovanie ohľadom skutočných príjmov otca, u ktorého od poslednej úpravy podľa jej názoru
nastala podstatná zmena spočívajúca v náraste jeho priemerného mesačného zárobku a poukázala aj
na to, že konajúci súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou súvisiacou s výdavkami otca, konkrétne
z akých dôvodov spláca hypotekárny úver 298 € mesačne, keď nie je vlastníkom žiadneho bytu a podľa
jeho tvrdenia spláca tento hypotekárny úver za svoju matku, čo nemal konajúci súd zohľadniť ako jeho
nevyhnutný výdavok.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že rozhodnutie prvostupňového
súdu navrhuje potvrdiť ako vecne správne a dôvodné. Zdôraznil, že potreby maloletého dieťaťa sú od
posledného určenia výživného vyššie vzhľadom na jeho vek a voľnočasové aktivity.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a
h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako
aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o
osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností
a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci
ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu uvedenú ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,
ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom
vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti
alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci,
ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou
medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov
rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto
je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu
ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne
konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné súdne
rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením
doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové

náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súde jeho skutkových
i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených úvah po preskúmaní
spisu a konania, ktoré predchádzalo vyhlásenému rozsudku dospel k záveru, že konajúci súd sa
dôsledne neriadil uvedenými ustanoveniami, predovšetkým ust. § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd je povinný vykonať všetky dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, hoci
účastníci ich nenavrhli (zásada vyšetrovacia) a zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v ust.
§ 132 O.s.p. neznamená, že by súd vo svojom rozhodnutí mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov
vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie.
Súdy sú podľa § 132 O.s.p. povinné vysporiadať sa so všetkým čo vyšlo v priebehu konania najavo
a kto má vzťah k prejednávanej veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú tým, že sa so zistenými
skutočnosťami nezaoberajú vôbec, alebo sa s nimi vyporiadajú nedostatočným spôsobom, má to
za následok vadu konania premietajúcu sa ako zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý
proces a súdnu ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je podľa § 157 ods. 2 O.s.p. povinný v
odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným
zákonom ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Svoj výklad o tom, o ktoré
dôkazy oprel súd svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení musí prispôsobiť
konkrétnym okolnostiam každej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového
stavu veci a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o podstatných skutočnostiach neboli pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jasným a výstižným vysvetlením, ktoré
skutočnosti konajúci súd považoval za preukázané a ktoré nie, sa rozumie postup, v ktorom súd musí
potrebné údaje, výklady a závery formulovať v odôvodnení rozhodnutia vlastnými slovami. Iba tak
môže byť odôvodnenie stručné, jasné a v odvolacom konaní preskúmateľné a nie postup, ktorým iba
deklaruje dôkazy bez ich dôsledného vyhodnotenia. Konajúci súd sa dopustil pochybenia, ako už bolo
vyššie konštatované, keď v rozpore s § 120 os. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd
začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj toto konanie, mal súd povinnosť zisťovať skutkový stav
veci aj bez návrhu účastníkov konania napriek tomu, že vykonal vo veci dokazovanie, dôsledne nezistil
všetky rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o výživnom, teda o zvýšení výživného
otca rozhodol na hypotetickom podklade, v dôsledku čoho je záver súdu o príjmových, majetkových a
rodinných pomeroch matky, ale aj otca predčasný. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci
dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo
podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlí, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, neuviedol akými úvahami sa riadil ak zvýšil výživné
pre maloleté dieťa zo sumy 30% životného minima na 100 € mesačne, neuviedol prečo nevyhovel
návrhu otca, prečo neurčil výživné vo vyššom rozsahu, z akého reálneho príjmu matky vychádzal a
ako ustálil jej priemerný mesačný zárobok pri hodnotení jej možností a schopností prispievať na výživu
maloletého 100 € mesačne. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi všeobecne
konštatoval, že odôvodnené potreby maloletého za obdobie dvoch rokov sa zvýšili v súvislosti s rastom
cien energií, potravín ako aj prirodzeným rastom maloletého a výživné 100 € mesačne je v možnostiach a
schopnostiach matky. Takéto odôvodnenie súdu je absolútne v nesúlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., kedy
je konajúci súd povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami
účastníkov alebo iným zákonom ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru za preukázané a ktoré nie.
Odôvodnenie súdu je nedostatočné, v dôsledku čoho konajúci súd vydal nepreskúmateľné, neurčité
a neodôvodnené rozhodnutie, ktoré je na základe chýbajúceho skutkového základu nezrozumiteľné.
Odňal tým účastníkom možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a súčasne
odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší
dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne
nevykonal dokazovanie na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zvýšení
výživného pre maloleté dieťa, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto musel
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou
náležite zistiť skutkový stav veci, vyhodnotiť účastnícke odpovede a tieto náležite skonfrontovať s
listinnými dôkazmi a tiež náležite vyhodnotiť, doplniť dokazovanie, všetkými dostupnými spôsobmi zistiť
reálne príjmové a majetkové pomery matky, dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami matky a
takto zistený skutkový stav vyhodnotiť a posúdiť zo všetkých príslušných ustanovení Zákona o rodine.
Na základe takto doplneného a vyhodnoteného dokazovania konajúci súd opäť vo veci rozhodne,

rozhodnutie riadne a jednoznačne odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby rozhodnutie a
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.