Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213538
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615213538.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast.: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: E. P., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXX, o vymoženie 1.067,23
Eur s prísl., v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.
5Er/713/2015-15 zo dňa 21.10.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pod č. k. 13Er/215/2014 bolo vedené exekučné konanie vo veci
rovnakých účastníkov pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.067,23 Eur s prísl. priznanej
totožným exekučným titulom - Rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. IS-B/0411/0032 zo dňa

22.06.2012. Uznesením č. k. 13Er/215/2014-13 zo dňa 07.03.2014 súd prvého stupňa žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením č. k. 13Er/215/2014-39
zo dňa 07.10.2014 exekučné konanie zastavil.

Následne súd prvého stupňa citoval ust. § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku a uviedol, že v danom prípade sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá bráni pokračovaniu v konaní. Z uvedeného dôvodu
podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ O.s.p.. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, svojim konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a vec
nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že v tejto fáze konania súd rozhoduje výlučne o podanej žiadosti o
udelenie poverenia a môže žiadosť len zamietnuť alebo udeliť poverenie súdnemu exekútorovi. Uviedol,

žeprekážkaresiudicatapatríkprocesnýmpodmienkamajejexistenciamusíviesťkzastaveniukonania.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie však nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladáprekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5ECdo 40/2013, 7 Cdo 108/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
254/2012 a namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia O.s.p.. Taktiež

poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vyslovil názor, že súd sa musí najprv vysporiadať so
žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasne namietal odňatie
možnosti konať pred súdom, pretože nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému
stavu. Poukázal aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov a
namietal, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil povinného. Navrhol preto napadnuté uznesenie

zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp.
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10

ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
„O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa ust. § 251 ust. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Citované ust. § 103 O.s.p. upravuje procesnú povinnosť súdu v každom štádiu skúmať podmienky
konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, pričom takáto vada môže byť
buď odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí
k procesným podmienkam spôsobujúcim neodstrániteľnú vadu konania, a preto jej existencia (zistenie)

v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako
žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania
je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb
aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z

dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom
pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej
(skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 42/2006 zo dňa 01.01.2011)

Z citovaného ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd jepovinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust.
§ 251 ods. 4 O.s.p.. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo
prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré

výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa tými istými účastníkmi exekučného konania rozumejú osoby
oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne

rozhodnuté, prípadne ich právni nástupcovia a tou istou vecou je samotná exekúcia pre vymoženie
práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné považovať za meritórne rozhodnutie,
avšak nie každé takéto rozhodnutie zakladá prekážku rozsúdenej veci. V každej veci je preto nutné
skúmať a zohľadniť z akého dôvodu bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá resp. z akého dôvodu
bola exekúcia zastavená a až následne môže súd prijať záver o existencii vady podmienok konania

spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci.

Pri riešení otázky, či rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej, bolo v prejednávanej veci treba vziať na
zreteľ, že oprávnený už skôr podal proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa voči

povinnému domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.067,23 Eur na základe rovnakého exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s. sp. zn. IS-B/0411/0032 zo dňa 22.06.2012 s právoplatnosťou dňa 26.07.2012 a vykonateľnosťou
dňa 21.08.2012.

V predmetnej exekučnej veci teda oprávnený žiada vykonať exekúciu medzi rovnakými účastníkmi a
na základe rovnakého exekučného titulu pre vymoženie rovnakého práva ako v konaní vedenom na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13Er/215/2014. Toto exekučné konanie sa skončilo
právoplatným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13Er/251/2014-39 zo dňa 07.10.2014
s právoplatnosťou dňa 04.11.2014 ktorým bolo exekučné konanie zastavené. Uvedené rozhodnutie

o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto uvedené exekučné konanie (sp. zn. 5Er/713/2015),
ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého
exekučného titulu, prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

V danom prípade súd prvého stupňa napadnutým uznesením konštatoval, že tu existuje prekážka

právoplatne rozsúdenej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pričom
správne postupoval podľa citovaných ust. § 103, § 104 ods. 1 v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p., keď
rozhodol o zastavení exekučného konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

O trovách zastaveného exekučného konania odvolací súd nerozhodoval, keďže návrh na ich náhradu
podaný nebol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.