Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Juraj Považan

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/581/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104131169
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1104131169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov

senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľa: F.. F. A., Z..
XX.XX.XXXX, B. B., R.. I.V. Č.. XX, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8 zastúpenej JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Nám. Biely kríž
č. 3, o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. februára 2013 č.k. 8C/559/2004-266 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 30. júna 2014 č.k. 8C/559/2004-318 a proti opravnému uzneseniu zo dňa
30. júna 2014 č.k. 8C/559/2004-318 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .
Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporcovi náhradu
trov konania n e p r i z n á v a .
Napadnuté opravné uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ v
súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 19. júla 2002 domáhal priznania náhrady za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 vo výške

454,815 euro mesačne s príslušenstvom. V časti požadovaného určenia, že invalidita je v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom, bolo konanie právoplatne skončené (uznesenie odvolacieho súdu zo
dňa 13. novembra 2007 č. k. 5Co/533/06-117).
V odôvodnení rozsudku (v spojení s opravným uznesením) uviedol, že odporca prebral od
zamestnávateľa výplatu v konaní uplatneného nároku od 1. januára 2004 podľa § 272 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti zodpovedá nárok na úrazovú rentu podľa § 85 tohto zákona, pričom jediným nárokom

upraveným od 1. 1. 2004 v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu zostala náhrada vecnej škody.
Právomoc odporcu podľa § 177 zákona o sociálnom poistení však nie je daná na rozhodovanie o
nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, o ktorých treba
rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 (§ 272 ods. 5 až 6 zákona). O uplatnenom nároku
za obdobie od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 je preto oprávnený rozhodovať súd podľa
právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003, teda podľa § 198 Zákonníka práce. V danej veci je preto
zodpovedným subjektom zamestnávateľ navrhovateľa v čase pracovného úrazu (Ministerstvo vnútra

SR) a nie odporca, ktorý by bol podľa § 210 Zákonníka práce povinný iba vyplatiť zamestnávateľom
navrhovateľa uznaný nárok. Zamestnávateľ navrhovateľa listom zo dňa 21. marca 2003 (č.l. 229 spisu)
síce požiadal odporcu o odškodnenie navrhovateľa, nevyplýva však z neho, aké konkrétne nároky
podľa § 198 ods. 1 Zákonníka práce a v akom rozsahu uznal. V tomto čase sporný nárok ešte anineexistoval. Súd prvého stupňa preto považoval za opodstatnenú námietku odporcu o nedostatku
pasívnej legitimácie, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh ako neopodstatnený zamietnuť.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu,

a to s poukazom na ustanovenie § 210 ods. 1 a § 201 ods. 4 Zákonníka práce. Súdu prvého stupňa
predovšetkým vytýkal, že nevenoval náležitú pozornosť zrušujúcemu uzneseniu dovolacieho súdu, keď
nesprávne dospel k záveru, že u odporcu ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Zdôraznil pritom, že
v danom prípade sa nejedná o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý pracovný úraz
uznal a celé odškodnenie straty na zárobku počas jeho práceneschopnosti vykonávala po dohovore so

zamestnávateľom Sociálna poisťovňa. Domnieval sa tiež, že súd prvého stupňa neakceptoval závery
dovolacieho súdu o tom, že právomoc sociálnej poisťovne nie je daná na rozhodovanie o nárokoch na
náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (uznesenie dovolacieho súdu sp. zn.
1 Cdo 135/09 ). Napokon namietal nezaujatosť zákonného sudcu JUDr. Otílie Dolákovej.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože nie je v konaní pasívne
legitimovaným. Za celkom neopodstatnenú považoval námietku zaujatosti zákonného sudcu.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je neopodstatnené.
Súd prvého stupňa v rozhodujúcej spornej otázke pasívnej legitimácie odporcu dospel k správnemu
právnemu názoru, podľa ktorého odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný. Uvedený podrobne

odôvodnený záver súdu vychádza zo záverov dovolacieho i odvolacieho súdu, ktoré boli v tejto veci
vydané (uznesenie NS SR zo dňa 13. decembra 2010, sp. zn. 1 Cdo/135/09, uznesenie odvolacieho
súdu zo dňa 30. marca 2012 č.k. 5Co/70/12-231), v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
K odvolacím námietkam navrhovateľa je potrebné uviesť, že pri zmene systému odškodňovania

zamestnancov z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania z oblasti pracovného práva
(zodpovednosť zamestnávateľa, pracovnoprávny spor) do oblasti sociálneho poistenia je podľa súdom
prvého stupňa správne aplikovaného prechodného ustanovenia § 272 ods. 1-3, ako aj podľa § 272 ods. 9
zákona o sociálnom poistení určujúce, o aký druh nároku sa jedná a za aké obdobie sa nárok uplatňuje.
Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorý je predmetom

tohto konania, sa stal dávkou sociálneho poistenia - úrazovou rentou len za predpokladu, že patril
poškodenému zamestnancovi i po 1.1.2004. V súdenej veci však navrhovateľ uplatňoval náhradu za
stratu na zárobku len do 31. decembra 2003, v dôsledku čoho bolo potrebné postupovať podľa predpisov
účinných do tohto dátumu, teda podľa Zákonníka práce.
Nesprávne sa preto navrhovateľ domnieva, že v tomto prípade sa nejedná o spor medzi ním a

jeho zamestnávateľom, a to bez ohľadu na skutočnosť, že úraz, z ktorého sa nárok uplatňuje, bol
zamestnávateľom uznaný ako pracovný úraz a zo strany odporcu mu bola vyplácaná náhrada za stratu
na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Uvedený postup odporcu bol v súlade so zákonom (§ 210
ods. 1 a 2 Zák. práce v znení účinnom do 31.12.2003), neznamená to však, že odporcovi automaticky
vznikla povinnosť vyplácať navrhovateľovi i iný nárok z titulu pracovného úrazu, t. j. uplatňovanú

náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Hoci odporca vyplácal priamo
navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, bol v právnom vzťahu len
so zamestnávateľom navrhovateľa, u odporcu poistenom z titulu chorôb z povolania a pracovného úrazu
(§ 210 Zák. práce v znení do 31.12.2003). Navrhovateľovi nárok na náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti ako jeden z viacerých druhov nárokov na náhradu škody na zdraví

voči odporcovi nevznikol. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplýva, že sporný nárok navrhovateľ po
skončení pracovnej neschopnosti u zodpovedného zamestnávateľa úspešne uplatnil. Predmetný nárok
možno v súdnom sporovom konaní uplatniť výlučne voči osobe zodpovednej za navrhovateľovu škodu
na zdraví, navrhovateľ však i po rozhodnutí dovolacieho súdu naďalej uplatňoval sporný nárok proti
odporcovi.

Navrhovateľ z rovnakých dôvodov včas napadol odvolaním i opravné uznesenie, ktorým sa dopĺňalo
odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd ako vecne správne potvrdil i opravné uznesenie (§ 219 ods.
1 O.s.p.).
Vo výroku o trovách konania odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a odporcovi

náhradu trov konania nepriznal (§ 220 O.s.p.). Odvolací súd s ohľadom na predmet konania i
zákonom dané kompetencie odporcu nepovažoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené
trovy účastníka konania.Úspešnému odporcovi odvolací súd preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal
ani náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd podľa § 15a ods. 3 a 5 O.s.p. neprihliadol na vznesenú námietku zaujatosti JUDr. Otílie

Dolákovej, keď zo strany navrhovateľa nebol dodržaný procesný postup, vyplývajúci z ustanovenia §
15a O.s.p. Z obsahu námietky vyplýva tiež, že zaujatosť sa vyvodzuje zo samotného rozhodnutia, nie
z okolností, pre ktoré v zmysle § 14 ods. 1 a 2 O.s.p. možno sudcu považovať za nestranného a
nezávislého.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.