Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6P/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202920
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716202920.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Ľ.

M., A.. XX.XX.XXXX, W. Y. P., zastúpený kolíznom opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin, dieťa rodičov: matky H.Ž. W., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/XX, P. a otca ĽJ. M.S., A..
XX.XX.XXXX, W. N. XX/X, P., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2016, sa otec domáhal zníženia výživného na
maloletého Ľ.Í. M. zo sumy 100 € mesačne na sumu 80 € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho

invalidný dôchodok je po zrážkach 267,50 €. Má výdavky na ubytovanie a stravu jeho mamy, ktorá je
invalidná dôchodkyňa bez dolných končatín. Ďalej má bežné výdavky na hygienu, ošatenie a výdavky
na lieky a pôžičku. Má problémy s krvným tlakom. Má zvýšenú hypertenziu a neurologické problémy.
Vzhľadom na jeho zdravotný stav sa mu vedľajší príjem nedarí nájsť. Maloletému kupuje ovocie, sem
tam nejakú hračku, sladkosť.

Matka sa k návrhu otcu vyjadrila písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.04.2016, v

ktorom uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Otec bol od začiatku roka 2016 so svojim synom 2 krát.
Ďalej uviedla, že ona platí synovi umeleckú školu, školské potreby súvisiace s nástupom do 1. ročníka
a ostatné náklady na výlety, krúžky a bežné výdavky.

Súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol aj v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý bol
predvolaný na pojednávanie riadne a včas. Svoju neprítomnosť ospravedlnil. Nepožiadal o odročenie
pojednávania a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Otec na pojednávaní uviedol, že žiada znížiť výživné aj pol roka dozadu. Bližší dátum neuviedol. Býva
so svojou matkou v 3 izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Jeho matka je invalidná dôchodkyňa, má
amputované nohy a poberá invalidný dôchodok, približne 300 €. V spoločnej domácnosti s nimi býva
aj otcov brat, ktorý pracuje na železnici a jeho príjem je cca 400 €. Otcov príjem predstavuje invalidný
dôchodok vo výške 267,50 €. Z tohto dôchodku sú mu vykonávané exekučné zrážky vo výške 34,70
€, ktoré sú podľa tvrdení otca vykonávané v prospech F. W.. Otec poberá aj opatrovateľský príspevok,

keďže sa stará o svoju matku, avšak celý ho dáva svojej matke. Otec má 55 % obmedzenie pracovnej
schopnosti. Má vysoký krvný tlak. Mesačne vynakladá na lieky 20 - 30 €. Otec ďalej uviedol, že svojmu
kamarátovi spláca pôžičku vo výške 100 € mesačne, ktorú si zobral na prerobenie bytu. V súčasnej
dobe prispieva na výživu maloletého sumou 80 €. Na viac mu nevychádza. Vždy maloletému niečo kúpi,dá, ak má za čo. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nevlastní majetok vyššej hodnoty. Pod stromček
kúpil maloletému čižmy.

Matka na pojednávaní uviedla, že jej čistý mesačný príjem je vo výške 436 €. Iný príjem nemá. Býva
spolu so svojou mamou v 2 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. V spoločnej domácnosti býva
ešte matkina plnoletá dcéra, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ku ktorej má matka
vyživovaciu povinnosť. Všetky úhrady spojené s užívaním bytu hradí matka, a to vo výške 200 €. Jej
matka je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 305 €. Maloletý navštevuje 1. ročník základnej

školy. Na obedy nechodí, stravuje sa doma. Navštevuje umelecký krúžok, kde je polročný príspevok 27
€. Všetky školské potreby nakupovala matka sama. Otec ničím neprispel. Maloletý má atopický ekzém,
s čím sú spojené výdavky asi 13 € mesačne. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. V súčasnej dobe otec
prispieva na výživu maloletého sumou 80 €.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške

436,65 €. Matka uhradila maloletému polročný poplatok za umelecký krúžok a rodičovské združenie v
celkovej výške 27 €. Ďalej mal súd preukázané, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52
€ a je poberateľkou náhradného výživného na oprávnené dieťa Ľ. M. od 01.01.2016 doposiaľ v sume
20 € mesačne. Otec je poberateľom peňažného príspevku za opatrovanie od 01.12.2009 doposiaľ v
sume 61,82 € mesačne a poberateľom invalidného dôchodku vo výške 302,20 € mesačne, z ktorého sú

mu vykonávané exekučné zrážky vo výške 34,70 €. Matka otca mesačne uhrádza za plyn, televíziu a
elektrinu 63,12 € a do bytového fondu uhrádza 191,50 €, spolu 254,62 €.

Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 16.11.2012,
č. k. 22P/22/2012-35, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.03.2013, č. k.

9Cop/5/2013-51, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Ľ. M. zvýšeným výživným vo
výške 100 € mesačne. Zameškané výživné vo výške 100 € súd povolil otcovi splácať v 5 € splátkach,
spolusbežnýmvýživným,podhrozboustratyvýhodysplátok.Včaseposlednéhorozhodovaniamaloletý
žil spolu so svojou matkou, dvoma plnoletými sestrami a svojou babkou v byte, ktorý bol v osobnom
vlastníctve babky maloletého. Náklady na bývanie predstavovali nájomné 200 € a inkaso 60 €. Matka

mala príjem z brigádnickej činnosti vo výške 300 € mesačne a poberala prídavky na 3 deti vo výške
67,62 € mesačne. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom žil so svojou matkou a dvomi
súrodencami. Náklady na bývanie predstavovali nájomné 240 € a inkaso 56 €. Otcovi bol priznaný
invalidný dôchodok vo výške 288,10 €. Všetky osoby nachádzajúce v spoločnej domácnosti s otcom
mali svoj vlastný príjem. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal.

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý otcom, a to výsluch Y. W., ktorý mal potvrdiť tvrdenie otca o tom, že
mu finančne vypomáha, a že mu spláca pôžičku, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a jedná sa o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vzhľadom k tomu by bolo vykonanie
tohto dôkazu bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozsudky o výchove a výžive
maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78 ods.1Zákonaorodinedohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom nastala
taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. V čase posledného rozhodovania
bol otcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 288,10 €. V súčasnej dobe otec okrem invalidného
dôchodku poberá aj opatrovateľský príspevok. Celkovo jeho príjem predstavuje 364,02 €. Súd pri

posudzovanítohtopríjmuotcanevzaldoúvahyskutočnosť,žeotecopatrovateľskýpríspevokdávasvojej
matke a nezohľadnil ani exekučné zrážky vykonávané podľa tvrdení otca Poštovou bankou. Jedná sa
o výdavky, ktoré nie je nevyhnutne vynaložiť. Výživné pre maloleté dieťa má vždy prednosť pred inými
výdavkamirodičov.Nemôžebyťnaúkormaloletéhodieťaťa,žeotecopatrovateľskýpríspevokpoukazuje
svojej matke. Navyše otcova matka je poberateľkou invalidného dôchodku. Teda nie je odkázaná na

výživu svojho syna, otca maloletého. Spolu s otcom bývajú v spoločnej domácnosti ešte ďalšie dve
dospelé osoby, a to jeho matka a brat, pričom obaja majú vlastný príjem a sú povinné taktiež sa podieľať
na nákladoch spojených s chodom domácnosti. Preto súd na strane otca zohľadnil náklady na chod
domácnosti len v jednej tretine. Otec má síce zhoršený zdravotný stav, stále má však možnosť zvýšiť si
svoj príjem. Jediným relevantným výdavkom, ktorý súd zohľadnil pri hodnotení pomerov na strane otca

sú okrem nákladov na bývanie jeho výdavky na lieky, nakoľko ostatné výdavky sú bežného charakteru,
resp.výdavky,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Matkamalavčaseposlednéhorozhodovanialenpríjem
z brigádnickej činnosti vo výške 300 €. V súčasnej dobe má príjem 436,65 €. Aj matka býva v spoločnej
domácnosti s ďalšími dvoma dospelými osobami, avšak stále má vyživovaciu povinnosť aj k svojej
plnoletej dcére. Zmena pomerov nastala na strane rodičov aj na strane maloletého. Obom rodičom sa

oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom zvýšil ich príjem, pričom výdavky na výraznejšie nezmenili.
Na strane maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že začal navštevovať 1. ročník základnej školy. V
tejto súvislosti mala matka nemalé výdavky na školské potreby. Maloletý navštevuje aj umelecký krúžok
s čím sú spojené ďalšie výdavky. Maloletý má zhoršený aj zdravotný stav, má atopický ekzém. Súd vzal
do úvahy aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva matka. Otec sa o maloletého

zaujímavminimálnejmiere.Stretávasasnímsporadicky.Prispievanižšímvýživnýmakomubolosúdom
určené. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd nemal preukázanú takú zmenu pomerov na strane
otca, matky, prípadne maloletého, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala. Súd má za to, že je ajnaďalej v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca prispievať na výživu maloletého
naposledy súdom určeným výživným.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.