Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/462/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228249
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115228249.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: LEXSTAR, s.r.o., IČO: 47
447 516, so sídlom Trebišov, Sládkovičova 1562/1, právne zastúpený: JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o.,
IČO: 36 578 291, so sídlom Košice, Ťahanovské riadky 25, proti žalovanej: A. N., H.. X.X.XXXX, C. F.
XX, XXX XX F., o zaplatenie 116,87 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

100,00 Eur od 24.01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 47,34 Eur, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia vo výške 35,59 Eur a z iných trov konania vo výške 11,75 Eur, na účet
právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2015 domáhal zaplatenia sumy 116,87 Eur, úrokov z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 101,63 Eur od 24.1.2015 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel dňa 16.10.2014
Zmluvuopôžičke,nazákladektorejbolažalovanejposkytnutápôžička100,00Eur.Zmluvabolauzavretá
na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie spôsobom, že žalovaná si zvolila požadovanú dobu
splatnosti pôžičky (15 alebo 30 dní), vypísala a odoslala elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky

prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke s tým, že označením príslušného okienka
naI-stránkezároveňpotvrdila,žesovšetkýmizmluvnýmipodmienkamibezvýhradadobrovoľnesúhlasí.
Na základe tejto žiadosti bol žalovanej vytvorený osobný účet s prideleným prihlasovacím menom a
heslom na prístup k tomuto účtu, na ktorý veriteľ zaslal žalovanej návrh zmluvy o pôžičke, ako aj všetky
iné súvisiace dokumenty. Automatizovaný systém na I-stránke umožnil žalovanej akceptovať záväzný
návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou až po tom, ako žalovaná označením príslušných okienok

potvrdila oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých dokumentov
pre ňu záväzný. Žalovaná akceptovala podmienky, za akých bol veriteľ ochotný pôžičku poskytnúť,
akceptovala návrh zmluvy a tým prejavila vôľu splatiť poskytnutú istinu aj odplatu najneskôr do dátumu
splatnosti. Žalovaná sa teda zaviazala vrátiť pôžičku 100 Eur spolu s odplatou za spracovanie žiadosti
o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 1,63 Eur, ktorá mala charakter dohodnutých úrokov do
17.11.2014. Z dôvodu neuhradenia a nesplnenia si povinnosti žalovanou si žalobca ako právny nástupca

v zmysle bodu 4 Zmluvy o pôžičke uplatňuje aj zmluvnú pokutu 15 % z dlžnej sumy vo výške 15,24 Eur.

Súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami a uznesenie č. k. 15C/462/2015-20 zo dňa 18.12.2015,
ktorým ju poučoval o jej procesných právach a povinnostiach. Zároveň jej uložil povinnosť v lehote 15 dní
písomne sa vyjadriť k žalobe. Žalovaná si zásielku prevzala dňa 23.2.2016, súdom uloženú povinnosť
nerešpektovala.

Podľa § 115a ods. 1,2 O.s.p.(1) Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci súd pojednávanie nenariaďoval, pretože išlo o drobný spor.

Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov, a to Zmluvy o pôžičke, Zmluvných podmienok pre
spotrebiteľské úvery vo forme pôžičke so splatnosťou 30 dní poskytované prostredníctvom internetu
spoločnosťou KESIDY s.r.o. (ďalej len „Zmluvné podmienky“), výpisu z účtu spoločnosti KESIDY s.r.o.,
upomienky, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 16.10.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Zmluvu o pôžičke
v zmysle ust. § 24 a nasl. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene niektorých zákonov, v zmysle ust. § 657 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník a zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej
berúročnú pôžičku vo výške 100 Eur prevodom z účtu veriteľa na účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala
vrátiťpôžičkuspolusodplatouvovýške101,63Eurdo30dní.Vzmluvejeuvedenáajpriemernáhodnota
RPMN, ktorá predstavuje 21,74 %.

Podľa bodu 2 Zmluvy o pôžičke klient sa zaväzuje uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o
pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 1,63 Eur.
Podľa bodu 3 Zmluvy o pôžičke klient sa zaväzuje vrátiť veriteľovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť
veriteľovi odplatu jednou platbou, t.j. jedinou splátkou do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je
pôžička klientovi poskytnutá , a to prevodom na bankový účet veriteľa.

Podľa bodu 4 Zmluvy o pôžičke ročná percentuálna miera nákladov je vo výške
21,74 % a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto Zmluvy o pôžičke. V prípade
neúhrady pôžičky riadne a včas sa klient zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu 15 % z dlžnej sumy a poplatok
10 Eur za administratívne, poštové a telekomunikačné výdavky.

Žalobca predložil súdu 2. upomienku z 10.12.2014, ktorou urgoval nezaplatenú pohľadávku a
upozorňoval na hrozbu súdneho konania, ako aj exekúcie.

Obchodná spoločnosť KESIDY s.r.o. uzatvorila so žalobcom dňa 1.10.2015 Zmluvu o postúpení

pohľadávkou, na základe ktorej postúpila na žalobcu viaceré pohľadávky voči svojim dlžníkom -
subjektom, ktorým bola poskytnutá pôžička a ktorí pôžičku, resp. príslušenstvo nevrátili v dohodnutej
dobe, vrátane pohľadávky voči žalovanej, ktorá je predmetnom tohto súdneho konania.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Finančné prostriedky poskytnuté právnym predchodcom žalobcu žalovanej nie sú spotrebiteľským
úverom v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy s poukázaním na § 1 ods. písm. l/ cit. zák.. V zmysle daného ustanovenia
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, pričom v
tomto prípade bolo povinnosťou žalovanej splatiť pôžičku v lehote jedného mesiaca.

Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých

podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako
dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Keďže žalobca ako
právny nástupca pôvodného veriteľa preukázal splnenie zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a
reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 100 Eur žalovanej ako to vyplýva aj z výpisu z účtu
obchodnej spoločnosti KESIDY s.r.o., žalovanej vznikla povinnosť veriteľovi vrátiť požičanú sumu do

17.11.2014. Žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila, a preto bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie
istiny vo výške 100,00 Eur, vyhovieť.

Žalobca si ďalej uplatnil aj odplatu vo výške 1,63 Eur, ktorá podľa čl. 4, bod 4.1 Zmluvných podmienok,
odráža náklady veriteľa za spracovanie Online žiadosti a poskytnutie pôžičky klientovi. V tejto súvislosti

súd poznamenáva, že k spracovaniu žiadosti, ako aj poskytnutiu pôžičky došlo elektronicky, teda bez
toho, aby tým žalobcovi vznikli nejaké finančné náklady.

Vychádzajúc z ust. §§ 657 a 658 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná
len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že odplata bola dohodnutá v presne

stanovenej výške, ktorá podľa čl. 4 bod 4.1 Zmluvných podmienok závisí od klientom požadovanej
pôžičky, čo pri pôžičke vo výške 100 Eur predstavovalo sumu 1,63 Eur. V spornej zmluve sa však
výslovne uvádza, že pôžička je bezúročná. Účastníci si teda nedohodli úroky, pričom inú formu odplaty
zákon neumožňuje. Dohoda o odplate za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi

vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle §
41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to na spomínanú odplatu,
preto je neplatnou táto časť právneho úkonu, keďže z obsahu je zrejmé, že je oddeliteľná od ostatného
obsahu zmluvy. Navyše súd zdôrazňuje, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia odplaty je potrebné
považovať za takú, ktorá je nepochybne v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná,

pretože žalovaná nemohla ovplyvniť obsah zmluvy.

Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel len v časti reálne poskytnutej sumy pôžičky vo výške 100,-
Eur, ktorú žalovaná nevrátila, a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a
navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník konania má tak nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané, nepriaznivé dôsledky v
tom smere, že bude rozhodnuté v jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa názoru súdu pre platné dojednanie zmluvnej pokuty písomnou formou sa vyžaduje jej uzavretie

v zmluve, ktorá je podpísaná účastníkmi a nepostačuje jej uvedenie len v obchodných podmienkach. V
tejtosúvislostimožnopoukázaťnaprávnyzávervyslovenývnálezeÚstavnéhosúduČRI.US3512/11zo
dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu
byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ
má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je

možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú
byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy
prepisovať ujednanie technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v
nich dodávateľ skryl ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a u ktorých predpokladá, že ujdú

jeho pozornosti.

V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta bola síce uvedená v zmluve
o pôžičke, konkrétne v bode 4, avšak ide o formulárovú zmluvu, na ktorej chýba podpis žalovanej,
pretože bola uzatvorená na diaľku elektronickou formou akceptovaním návrhu zmluvy označením

príslušných okienok na I-stránke. Takýmto spôsobom síce potvrdila oboznámenie sa s obsahom zmluvy
abezvýhradnesúhlasilasovšetkýmipodmienkami,avšakobsahtejtozmluvyžalovanáakospotrebiteľka
nemohla ovplyvniť, preto takéto podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané. Okrem toho
predmetná zmluvná pokuta je upravená v tzv. Zmluvných podmienkach, konkrétne v čl. 8, bod 8.2, z
ktorého vyplýva, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu

odplatu riadne a včas podľa čl. 5, veriteľ je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 15 % z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu 10 Eur za administratívne, poštovné
a telekomunikačné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s kontaktovaním dlžníka a zaslaním
upomienok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd nepovažoval takúto
„dohodu“ o zmluvnej pokute za platne dojednanú, a preto žalobu aj v tejto časti považoval za nedôvodnú
a žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu zamietol.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V danom prípade žalovaná sa dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti, a z tohto
dôvodu súd z prisúdenej istiny vo výške 100,00 Eur priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 % od
24.1.2015 do zaplatenia tak, ako si ich uplatnil žalobca.Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo k

postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti KESIDY s.r.o. na žalobcu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1.

Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech v prevažnej
časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 85,6 %. Žalovaná mala úspech v rozsahu 14,4 %, a preto súd
priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 71,2 % (85,6 % - 14,4 %).

Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 49,98 Eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“).
Podľa § 10 ods. 1 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty
(t.j. 116,87 Eur) je 16,60 Eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia
a písomné podanie vo veci samej. Tarifná odmena podľa § 10 ods. 1,
§ 13a ods. 1 písm. a/ a písm. c/ vyhl. je spolu vo výške 33,20 Eur, t.j. 2 x 16,60 Eur. K tarifnej odmene
bol pripočítaný režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl.) vo výške 16,78 Eur, t.j.
2 x 8,39 Eur za rok 2015. Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 49,98 Eur.

Keďže žalobca mal v spore úspech v časti 85,6 %, po odpočítaní 14,4 % úspechu žalovanej, žalobca má
nárok na pomerné trovy konania vo výške 71,2 %, a preto mu aj boli v tejto výške priznané. Z uvedených
dôvodov súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcu vo výške 47,34 Eur, ktorá zodpovedá
71,2 % zo súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 Eur, t.j. 11,75 Eur a 71,2 % z trov právneho

zastúpenia vo výške 49,98 Eur, t.j. 35,59 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Tieto trovy je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na

účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.