Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010291
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815010291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

J.N.,nar.XX.XX.XXXX,preprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obž. J. N., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom N., K. č. XXX/XX, bez
pracovného pomeru, slobodného, na slobode,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 01.15 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol
osobné motorové vozidlo značky K. B. evidenčné číslo NO XXX BT po parkovisku pred obytným

domom číslo XXX/XX na Ulici K. v N., pričom v dôsledku nevenovania sa vedeniu motorového vozidla
ako aj v dôsledku požitého alkoholu ľavou prednou časťou vozidla narazil do pravej zadnej časti
tam odstaveného osobného motorového vozidla značky VW X. evidenčné číslo NO XXX BA, pričom
znaleckým dokazovaním bolo zistené, že minimálna koncentrácia alkoholu v krvi obvineného v čase
dopravnej nehody bola X,XX promile, čo zodpovedá strednému stupňu opitosti,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo dňa X.XX.XXXX podal na J. N. obžalobu pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov V.. F. K., znalca
V.. Q. K. a iné listinné dôkazy.

Obžalovaný J. N. po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.
K súdenému skutku vypovedal, že pred jazdou nepožil žiaden alkohol. Predmetného dňa bol v práci,
pracuje ako barman v E. bare v N., z baru odišiel domov okolo polnoci až jednej hodiny ráno, v bare ostal
V. V. a J. H.. Z baru odchádzal vozidlom K. B. a ako prichádzal k obytnému domu, kde býva, obchádzalostrovček, akoby kruhový objazd a keď ním prechádzal a chcel už zaparkovať, zazvonil mu mobil, ktorý
mal položený na sedačke spolujazdca a ako sa naň iba pozrel, vzápätí nasledoval náraz, narazil do
zaparkovaného vozidla zn. X.. Keďže nepoznal majiteľa, bol v šoku, nevedel čo má robiť, zapálil si

cigaretu, išiel domov, na papier poznačil svoje údaje a dal ho za stierač na predné sklo nabúraného
vozidla a odišiel domov. Okolo jednej, pol druhej ráno mu volal J. H., že si chce požičať vozidlo, prišiel
na taxíku aj s V. V., odskúšal vozidlo, ktorým potom odišiel. Keďže videl, že V. V. je značne pod vplyvom
alkoholu, pričom mal zamykať bar, tak taxíkom, ktorým prišli H. s V. išiel skontrolovať, či je bar zamknutý.
V bare si otvorili 7 dcl fľašu ginu, ktorý pili spolu s ľadom a tonikom, nalievali si len od oka. Po chvíli

sa do baru vrátil aj J. H., ktorý tiež s nimi pil. Nevie koľko toho vypili, ale keď odchádzali, tak vo fľaši
ostala len štvrtina ginu. Z 0,7 dcl fľaše alkoholu je možné naliať 17 pohárov a pol po 4cl. Určite sa nedá
povedať, koľko alkoholu nalievali do jedného pohára.

Svedok poškodený W. V. vypovedal, že nebol očitým svedkom nehody, že má nabúrané vozidlo sa
dozvedel až ráno od susedy P. V.. Škoda na vozidle mu bola uhradená poisťovňou. Políciu volal, lebo

nenašiel žiaden odkaz, ale suseda mu povedala, že obžalovaný mu odkaz nechal.

Svedkyňa poškodená V. N., matka obžalovaného rovnako vypovedala, že svedkom nehody nebola, o
nehode sa dozvedela až ráno. Obžalovaného domov prísť nevidela.

Znalec doc. V.. Q. K., W.. vypovedal, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku, pri vypracovaní
ktorého vychádzal zo zápisov o dychových skúškach. Zásadným pre závery posudku bolo, či obžalovaný
požil alkohol po nehode, alebo nepožil. Vychádzal preto aj z výpovedí obžalovaného a svedkov, ako sa
to bežne robí pri bilančných prepočtoch. Prvá alternatíva je, že obžalovaný po nehode nepil, a potom
spätným prepočtom, ktorý je pomerne presný dospel k záveru, že v čase dopravnej nehody o 01.15

hod. mohol mať koncentráciu alkoholu v krvi v rozpätí 1,48 až 2,05 promile. Ďalšia alternatíva bola, že
obžalovaný po nehode pil alkoholické nápoje a vychádzal z jeho výpovede a výpovede svedkov, že v
časemedzi02.00hodaž03.00hod malvypiť8poldeci.Popríslušnombilančnomprepočtevýsledokbol,
že v čase dychových skúšok by bola koncentrácia alkoholu v rozpätí 1,3 až 1,78 promile, čo znamená, že
výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní by bola nepravdivá. Je možné však uvažovať nad ďalšími

alternatívami, ktoré v posudku nie sú, napr. že ak vypil 8 poldeci, t.z. že mohol piť aj pred nehodou.
Ďalšia alternatíva je vlastne tiež tá, že pil len po nehode, ak po nehode v tom čase vypil 4,5 a až 5
poldeci, potom tá koncentrácia alkoholu v čase dychových skúšok by bola približne zhodná a v takom
prípade je možné uvažovať, že pred nehodou vôbec nepil a v čase nehody bol triezvy.

Svedok V. V. vypovedal, že ako obžalovaný pracuje v E. bare N., uvedeného dňa pracoval s
obžalovaným, nevidel ho požívať alkoholické nápoje. Možno niečo pred polnocou mu obžalovaný
povedal, že ide domov, bol unavený, robil celý víkend. S odstupom času si už nepamätá čo sa dialo, mal
svoje osobné problémy. Pamätá si, že po pracovnej dobe požíval alkohol, pil s kamarátmi, ale už nevie
kto tam vtedy bol. Pamätá si len také úlomky, že obžalovaný sa do baru ešte vrátil, mal okno, veľa si z

tej noci nepamätá. Teraz už nevie, či obžalovaný vtedy pil nejaký alkohol.

Svedok J. H. uviedol, že toho dňa prišiel do baru, kde pracoval obžalovaný, obžalovaného nevidel, že
by požíval nejaké alkoholické nápoje a už vôbec, že by bol pod vplyvom nejakého alkoholu. Obžalovaný
z práce odišiel, on si chcel od neho požičať vozidlo, chcel ísť za priateľkou do D., a preto išiel domov za

obžalovaným, kde videl nabúrané vozidlo obžalovaného a aj to druhé poškodené vozidlo, za stieračom
ktorého bol odkaz. Napriek tomu, že vozidlo bolo nabúrané, vozidlo si požičal a išiel za svojou priateľkou.
Keďže vozidlo malo vystrelené airbagy, zle sa šoférovalo, tak sa s týmto vozidlom vrátil pred bar, kde
bol obžalovaný pil s V. V., ktorý už bol dosť mimo. Koľko tohto vypili sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa P. V. vypovedala, že cez otvorené okno počula náraz a z okna videla obžalovaného ako chodil
okolo vozidla, bolo vidieť, že je v strese, videla dve nabúrané vozidlá. Videla obžalovaného ako dáva
za stierač toho nabúraného vozidla lístok, ale už si nepamätá, že či ten lístok dal predtým ako odišiel
domov, alebo potom. Už len videla, že po obžalovaného prišli kamaráti a on s nimi odišiel, prišiel tam
taxík, ale ako to bolo presne, to si už nepamätá. Obžalovaný po nehode pozeral čo sa stalo, pozeral na

jeho a aj na to druhé vozidlo, javil sa jej ako vystresovaný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov: odborného vyjadrenia
č. XX/XXXX, záznamu o dopravnej nehode, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody,fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody s plánom miesta dopravnej nehody, zápisy o dychovej
skúšky, certifikát o overení a iné.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykonáva
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej latky činnosť, pri ktorej by mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Objektom tohto trestného
činu je záujem na ochrane ľudského života a zdravia, ako aj majetku pred osobami, ktoré v stave po

požití návykových látok, ktoré znižujú ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by práve v
dôsledku ovplyvnenia mohli ohroziť trestným činom chránený záujem. Podľa lekárskych poznatkov vodič
motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina alkoholu v jeho krvi
dosiahla najmenej 1 promile a v prípade zistenia menšieho množstva alkoholu v krvi vodiča treba vždy
preukázať, že jeho schopnosť viesť motorové vozidlo bola skutočne znížená v rozsahu, aký predpokladá

ustanovenie § 289 Tr. zák.

V danom prípade obžalovaný poprel spáchanie súdeného skutku. Priznal, že v inkriminovanej dobe
viedolvozidlo,ktorýmspôsobilnehodu,narazildozaparkovanéhovozidlaakeďženevedel,komuvozidlo
patrí, za stieračom nechal odkaz. Zároveň však odmietol, že by v čase nehody mal požitý alkohol,

uviedol, že alkohol požil, ale požil ho výlučne po nehode. Tvrdenie obžalovaného, že alkohol požil po
nehode potvrdili aj svedkovia Ivan H. aj Martin V.. Obžaloba potom bola postavená na nepriamych
dôkazoch, ktorým boli záznamy o dychových skúškach, ktorým sa obžalovaný podrobil dňa XX. 7. XXXX
o 7. 52 hod a dňa XX. 7. XXXX o 08.08 hod, pričom k nehode došlo dňa XX. 7. XXXX v čase okolo
01.15 hod. Na základe zistených výsledkov meraní, bolo vykonané znalecké dokazovanie a bilančným

prepočtom bolo zistené, že ak obžalovaný požil alkohol výlučne pred nehodou (len jedna z viacerých
možných hypotéz), v čase dopravnej nehody minimálna koncentrácia alkoholu v jeho krvi bola 1,48
promile,čozodpovedástrednémustupňuopitosti.Tátohypotézajevšakvúplnomrozporesvýpoveďami
svedkov J. H. a V. V., ktorí zhodne potvrdili, že boli očitými svedkami toho, že obžalovaný po nehode
alkohol požíval. Zároveň svedkyňa potvrdila, že po nehode videla obžalovaného odísť spolu s kamarátmi

a tiež poškodené vozidlo, ktoré v čase nehody viedol obžalovaný, sa ráno preukázateľne nachádzalo v
blízkosti E. baru v N.. Všetky tieto tvrdenia tak zapadali do obrany obžalovaného, že po nehode odišiel
do baru v ktorom potom požil alkohol.

Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že tvrdenie obžalovaného k množstvu požitého alkoholu po

nehode, ak vypil 7 pohárov nezodpovedá výsledkom meraní, ktorým sa obžalovaný podrobil dňa XX. 7.
XXXX o 7. 52 hod a o XX.XX hod. Obžalovaný však vypovedal, že gin pili spolu s ľadom a tonikom, do
pohárov ho nalievali a dolievali od oka, pil ho spolu s H. a V. a vo fľaši ostalo ešte asi ? fľaše alkoholu.
Nedá sa povedať, koľko alkoholu sa nalievalo do pohárov, museli byť nalievané menšie dávky ako 4cl.
ginu, určite nenalieval gin rovnomerne do pohárov a tiež si nepamätá koľko pohárov vypil. Podstatnou

však je aj výpoveď znalca, že je možné rovnako uvažovať nad ďalšími alternatívami, pričom jednou z
ďalších alternatív je, že obžalovaný pil alkohol výlučne len po nehode. Ak po nehode v tom čase vypil
4,5 a až 5 poldeci, potom koncentrácia alkoholu v čase dychových skúšok by bola približne zhodná a v
takom prípade je možné uvažovať, že pred nehodou obžalovaný vôbec nepil a v čase nehody bol triezvy.

V tomto smere súd uvádza, že na uznanie viny obžalovaného je potrebný súhrn priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti súdeného skutku, ale zároveň tieto skutkové okolnosti musia
napĺňať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.Výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o
tom, že bol skutok spáchaný, spáchal ho obžalovaný a skutok vykazuje znaky trestného činu. Obrana
obžalovaného, že alkoholické nápoje požil výlučne iba po nehode nebola dôkazmi bezpečne vyvrátená,

dokonca aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo viacero možných hypotéz, pričom jednou z možných
hypotéz bolo, že pred nehodou obžalovaný alkohol skutočne nepožil.

Na základe takto zistených skutočností, keďže vo veci existovali zjavné pochybnosti, či obžalovaný
viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, súd v zmysle zásady in dubio pro reo ( t.j. v pochybnostiach

v prospech obžalovaného) rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý bol predmetom obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§
308/2)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.