Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410206132
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4410206132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., I. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Jamborovou, so sídlom Nitra, Farská
5, proti odporcom: 1. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y., J. A. XX, 2. C. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. Y., J. A. XX, obaja zastúpení advokátkou Mgr. Elenou Farkašovou, so sídlom Nové Zámky,
Žerotínova bašta 1, o zaplatenie 39.832,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne v 2./ rade proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. septembra 2014, č. k. 6C/144/2011-320 a o odvolaní
navrhovateľa proti výroku rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o povinnosti odporkyne v 2. rade
zaplatiť navrhovateľovi istinu 39.832,70 eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e.
V časti týkajúcej sa výroku o povinnosti odporkyne v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
napadnutý rozsudok m e n í tak, že odporkyňa v 2. rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania v sume 7.180,99 eura, pozostávajúcu z náhrady trov konania v sume 2.389,50 eura a z
trov právneho zastúpenia v sume 4.791,49 eura, ktoré bude odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právnej
zástupkyne navrhovateľa v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti týkajúcej sa výroku o povinnosti odporkyne v 2. rade zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume
24 eur napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.
Odporkyňa v 2. rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 507,61
eura, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti týkajúcej sa výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania
napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.
Odporcovi v 1. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 9. septembra
2014, č. k. 6C/144/2011-320 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že odporkyňa v 2. rade je
povinná zaplatiť navrhovateľovi 39.832,70 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 04.08.2008 do
zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Návrh voči odporcovi v 1.
rade zamietol.
Odporkyni v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 7.358,36 eur do rúk
právnej zástupkyne navrhovateľa advokátky JUDr. Anny Jamborovej, so sídlom Nitra, Farská 5, a to do

15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť
odporcovi v 1. rade trovy konania v sume 1.358,27 eur do rúk právnej zástupkyne odporcu v 1. rade
advokátky Mgr. Heleny Farkašovej, so sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta č. 1, a to do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatreniaodporkyni v 2. rade nepriznal a odporkyňu v 2. rade zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky
trovy štátu v sume 24 eur, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Vodôvodnenírozsudkupoukázalprvostupňovýsúdnato,ženavrhovateľsanávrhomnazačatiekonania

zo dňa 14.04.2010 domáhal, aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 39.832,70 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 04.08.2008 do zaplatenia,
dôvodiac tým, že na základe dohody s odporcami v 1. a 2. rade dňa 27.05.2008 zo svojho účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo K. a.s. zaslal na účet odporkyne v 2. rade číslo účtu XXXXXXXXX/
XXXXvedenéhovS.sporiteľni a.s.sumu1.200.000Sk,t.j.39.832,70eur,pričomtátosumabolazaslaná

na kúpu nehnuteľnosti, ktorá mala byť zabezpečená do 31.07.2010 s tým, že ak by si túto povinnosť
odporcovia nesplnili, musia finančné prostriedky vrátiť najneskôr do 3 dní. Odporcovia i napriek výzvam
navrhovateľa uvedenú sumu nevrátili a pod rôznymi zámienkami odkladali čas plnenia, pričom snaha
navrhovateľa o vyriešenie veci mimosúdnym spôsobom bola bez akéhokoľvek výsledku. Zároveň v
návrhu navrhovateľ uviedol, že žiada vydať predbežné opatrenia, ktorým by sa odporkyni v 2. rade
zabránilo predaju nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. E., keďže mal dôvodnú obavu,

že v prípade predaja týchto nehnuteľností bude ukrátený a pohľadávku voči odporcom nebude môcť
vymôcť. K návrhu navrhovateľ pripojil doklad o zaplatení uvedenej sumy na účet odporkyne v 2. rade,
výpis z LV č. XXXX k.ú. E. Y., inzerát v novinách Pardon o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX k.ú. E. Y..
Konajúci súd uznesením č. 12RO/139/2010-19 zo dňa 24.06.2010 návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol a vo veci samej vydal platobný rozkaz č. 12RO/139/2010-70 zo dňa 10.05.2011, proti
ktorému odporkyňa v 2.rade podala dňa 24.05.2011 odpor, v ktorom uviedla, že nárok navrhovateľa
neuznáva . Uviedla, že navrhovateľ prostredníctvom odporcu v 1.rade jej odkázal, že hľadá investorov,
keďže mal v pláne vo veľkom nakupovať nehnuteľnosti, pričom mal vedomosť o tom, že odporkyňa
v 2. rade má finančné prostriedky z predaja vlastného rodinného domu. Navrhovateľ ju požiadal o

možnosť krátkodobej pôžičky, s ktorou súhlasila a začiatkom februára 2008 požičala navrhovateľovi
sumu1.200.000Sk,pričomnavrhovateľjejprisľúbil,žeuvedenúfinančnúsumuvrátidokoncamája2008
a uvedenú sumu v plnej výške vrátil v dohodnutej lehote na jej účet. Uviedla, že finančné prostriedky
požičala navrhovateľovi bezúročne, keďže jej syn, t.j. odporca v 1. rade pre spoločnosť navrhovateľa
pracoval ako sprostredkovateľ a bol so svojou prácou ako i zamestnávateľom spokojný.

Uvedené skutočnosti uviedla aj pred vyšetrovateľom ORPZ Nové Zámky.
Proti uvedenému platobného rozkazu podal odpor aj odporca v 1. rade podaním zo dňa 24.05.2011,
v ktorom uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa uvedený v platobnom rozkaze. U navrhovateľa
od 26.11.2007 pracoval ako sprostredkovateľ - realitný maklér pre BIG Reality, ktorého majiteľmi boli
navrhovateľ a Ing. W. a v rámci náplne svojej činnosti sprostredkovával kúpu a predaj nehnuteľností.

Navrhovateľ hľadal investorov, keďže mal v pláne vo veľkom nakupovať nehnuteľnosti a vedel o tom,
že jeho matka, t.j. odporkyňa v 2. rade má finančné prostriedky z predaja rodinného domu. Po tom, ako
navrhovateľ jeho matke vrátil požičané finančné prostriedky, odkázal cez jeho osobu, že matka môže ísť
skontrolovať vrátenie finančných prostriedkov v plnej výške na účet a zároveň uviedol, že koncom roku
2009 a začiatkom roku 2010 bol vypočutý na Úrade justičnej a kriminálnej polície v Nových Zámkoch,

kde bol ako svedok konfrontovaný s navrhovateľom.
Na pojednávaní dňa 11.06.2013 navrhovateľ trval na podanom návrhu a uviedol, že na účet odporkyne
v 2. rade zaslal sumu 1.200.000 Sk za účelom toho, že odporca v 1. rade mu sľúbil sprostredkovanie
kúpy 2 bytov v E. Y. a za účelom tohto sprostredkovania mal poslať na účet odporkyne v 2. rade sumu
1.200.000Sk,odporkyňav2.radebolaotomtoinformovaná,uvedenúsumujejzaslalnaúčetprevodným

príkazom, pričom pri platbe je popis "STAUBERT 2 byty NZ." Uviedol, že celé sprostredkovanie kúpy
bytov malo byť vykonané do konca júla 2008, avšak nič z toho sa neudialo. K sprostredkovaniu kúpy
bytov nedošlo a peniaze doposiaľ navrhovateľovi neboli vrátené.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na uvedenom pojednávaní uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie
odporkyne v 2. rade, že poskytnutie sumy 1.200.00 Sk predstavovalo vrátenie pôžičky, ktorú odporkyňa

v 2. rade poskytla navrhovateľovi. Navrhovateľ si od odporkyne v 2. rade žiadnu sumu nepožičal,
žiadne finančné prostriedky ani nepotreboval, pričom z výpisu z účtu, ktorý je pripojený k návrhu na
začatie konania vyplýva, že navrhovateľ mal k dispozícií sumu 1.200.000 SK, túto sumu mu požičal dňa
14.05.2008 U.. P. K., pričom z uvedenej sumy mu sumu 1.350.000 Sk požičal dňa 14.05.2008 a sumu
1.450.000 Sk mu požičal dňa 16.05.2008. Zároveň uviedla, že správne má byť uvedený v návrhu na

začatie konania dátum 31.07.2008 a nie 31.07.2010. Zároveň súdu predložila zmluvu o pôžičke uzavretú
medzi navrhovateľom a U.. P. K. zo dňa 01.02.2008.
Odporca v 1. rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že začiatkom roka 2008 odporkyňa v 2. rade
požičala navrhovateľovi sumu 1.200.000 Sk. Uviedol, že počul o tom, že sa jeho mama a U.. L. dohodli,že poskytne peniaze 1.200.000 Sk ako pôžičku. Bol prítomný pri tom, keď jeho mama odovzdala
navrhovateľovidoruky1.200.000Skakopôžičku,atátosamalavrátiťpozrealizovaníkúpybytov,pričom
presný dátum nebol dohodnutý. Písomná zmluva o pôžičke nebola spísaná. Okrem neho a odporkyne

v 2. rade bola prítomná aj jeho manželka W. K.. Potvrdenie o prevzatí peňazí zo strany navrhovateľa
sa nevyhotovovalo, uvedená suma bola vyplatená v hotovosti v 1.000-korunových bankovkách, pričom
uvedené peniaze prepočítala odporkyňa v 2. rade a navrhovateľ.
Odporkyňa v 2. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že začiatkom februára roku 2008 požičala
navrhovateľovi1.200.000Sk,keďžeotútopôžičkujupožiadalinavrhovateľakoajpánP.prostredníctvom

jej syna - odporcu v 1. rade. Uviedla, že sa nezaujímala na čo túto pôžičku potrebujú, dôverovala
im, keďže syn ich poznal a povedal, že im môže dôverovať a pôžička jej bude vrátená. Uvedenú
sumu odovzdala navrhovateľovi začiatkom februára 2008 v jej dome, pričom sa dohodlo, že peniaze
budú vrátené do konca mája 2008. Písomná zmluva o pôžičke ani potvrdenie o odovzdaní pôžičky
sa nevyhotovovali. V tom čase mala dostatok finančných prostriedkov, keďže predala niektoré svoje
nehnuteľnosti. Pri odovzdávaní pôžičky navrhovateľovi boli prítomní syn aj nevesta W. K.. Uviedla, že

uvedenú pôžičku navrhovateľ vrátil dňa 28.05.2008. Navrhovateľ bol majiteľom realitnej kancelárie BIG
Reality, pre ktorú pracoval odporca v 1. rade ako obchodný zástupca na základe zmluvy o obchodnom
zastúpení a to v období od septembra 2007 do 20.06.2008. Navrhovateľ ju v roku 2008 ani do podania
návrhu na začatie konania nevyzýval na úhradu nejakej sumy. Sumu, ktorú požičala navrhovateľovi
mala doma, išlo o jej súkromné úspory z predaja nehnuteľností, ktorých mala viac. Účet, na ktorý jej boli

poslanépeniazezostranynavrhovateľa,zriadilazačiatkomfebruára2008atentoúčetbolzrušenývroku
2009alebovroku2010.Tentoúčetzriadilaajpreto,abysynsnevestoumohlispeniazmidisponovať,aby
ju nemuseli osobne žiadať o peniaze, keďže pracovala v herni, chodila domov v noci a potrebovala sa
vyspať. Uviedla tiež, že požičala peniaze svojmu synovi ale aj pánovi P., pričom začiatkom februára 2008
požičala synovi 900.000 Sk na realizáciu bytu a syn jej tieto peniaze postupne vrátil, keďže predmetný

byt bol predaný pánovi L.. Uviedla, že pánovi P. požičala 570.000 Sk a 550.000 Sk, ktoré sumy jej aj
vrátil. Nezaujímala sa na čo boli použité uvedené pôžičky.
Na základe vykonaného dokazovania a listinných dôkazov v spise súd zistil, že návrh navrhovateľa
je v plnom rozsahu dôvodný, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 27.05.2008 zaslal na účet
odporkyne v 2. rade sumu 1.200.000 Sk. V priebehu celého konania nebol preukázaný dôvod, pre ktorý

táto suma bola zaslaná na účet odporkyne v 2. rade, pričom navrhovateľ tvrdil, že išlo o sumu, ktorá
mala slúžiť na kúpu nehnuteľností, keď kúpu týchto nehnuteľností mal zabezpečiť odporca v 1. rade.
Tvrdenie odporkyne v 2. rade o tom, že išlo o vrátenie pôžičky, ktorú poskytla navrhovateľovi nebolo
v priebehu konania objektívne preukázané, keďže toto jej tvrdenie podporili jej syn, t.j. odporca v 1.
rade a manželka odporcu v 1. rade W. K., s ktorými je odporkyňa v 1. rade v blízkom vzťahu, a preto

súd ich tvrdenia nepovažoval za vierohodné, tým viac, že súd pri rozhodovaní bral do úvahy aj rozpor
vo výpovedi svedkyne W. K. na pojednávaní dňa 01.04.2014 vo veci 10C/64/2011 a jej výpoveďou na
pojednávaní dňa 09.09.2014, keď na jednej strane uviedla, že sa nepamätá, o čom sa účastníci bavili
a že na stole videla len peniaze, avšak na druhej strane uviedla, že videla, že navrhovateľ preberá
do rúk uvedené peniaze a dáva si ich do tašky, ktorú nevedela popísať. Odporkyňa v 2. rade teda

neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že navrhovateľovi požičala sumu 1.200.000 Sk v hotovosti
začiatkom februára 2008. Preto z uvedených dôvodov konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 451
Občianskeho zákonníka návrhu navrhovateľa vyhovel, keďže mal za to, že v danom prípade zo strany
odporkyne v 2. rade išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré je v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka
povinná vrátiť. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností konajúci súd návrh voči odporcovi v 1.

rade, ako nedôvodný zamietol, keďže nebolo preukázané, že by odporcovi v 1. rade bola poskytnutá
suma 1.200.000 Sk, keďže majiteľkou uvedeného účtu bola odporkyňa v 2. rade a dispozičné právo k
uvedenému účtu odporcu v 1. rade ako i W. K. na skutočnosti, že bezdôvodné obohatenie nadobudla
len odporkyňa v 2. rade, nič nemení.
Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania tak, ako je

to uvedené vo výroku rozsudku a to podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z. z., podľa ktorého výška
úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu a úroky z omeškania priznal vo výške dvojnásobku
základnej sadzby stanovenou Národnou bankou Slovenska ku dňu 04.08.2008, ktorá úroková sadzba
predstavovala 4,25 %. Preto súd uvedené príslušenstvo priznal podľa ustanovenia § 121 odsek 3 a §

517 odsek 2 Občianskeho zákonníka.
O trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania voči odporkyni v 2. rade, pričom trovy konania celkom v sume 7.358,36 eur
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 2.422,50 eur a z trov právneho zastúpenia vsume 4.935,86 eur a úkony právnej služby pozostávajú z 2 úkonov právnej služby v r. 2010 po 499,57
eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania) s tým, že ku každému úkonu
právnej služby náležal režijný paušál 7,21 eur, z 1 úkonu právnej služby v roku 2011 v sume 499,57 eur

(vyjadrenie vo veci zo dňa 20.07.2011) s tým, že k úkonu právnej služby náležal režijný paušál 7,41 eur
a z 1 úkonu právnej služby v roku 2011 v sume 124,89 eur (účasť na pojednávaní dňa 29.11.2011, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci) s tým, že k tomuto úkonu právnej služby náležal režijný paušál v
sume 7,41 eur, z 1 úkonu právnej služby v roku 2013 v sume 999,14 eur (účasť na pojednávaní dňa
11.06.2013, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny - 2x 499,57 eur) a z 1 úkonu právnej služby v roku 2013 v sume

499,57 eur (účasť na pojednávaní dňa 09.09.2013) s tým, že ku každému úkonu právnej služby náležal
režijný paušál 7,21 eur, z 2 úkonov právnej služby v roku 2014 po 499,57 eur (účasť na pojednávaniach
dňa 07.02.2014 a 09.09.2014) s tým, že ku každému úkonu právnej služby náležal režijný paušál 8,04
eur a z 1 úkonu právnej služby v roku 2014 v sume 124,89 eur (účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci) s tým, že k tomuto úkonu právnej služby náležal režijný paušál
8,04 eur. Úkony právnej služby vrátane režijného paušálu teda predstavujú celkom sumu 4.323,13 eur. V

rámci trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi tiež náhradu za čas strávený na ceste v sume
471,42 eur a to za účasť na pojednávaniach v dňoch 29.11.2011 (1 cesta x 6 začatých polhodín x 12,35),
účasť na pojednávaniach v dňoch 11.06.2013 a 09.09.2013 (2 cesty x 6 začatých polhodín x 13,01) a
účasť na pojednávaniach dňa 07.02.2014, 13.05.2014 a 09.09.2014 (3 cesty x 6 začatých polhodín x
13,40) na ceste Nitra - Nové Zámky a späť. Súd tiež priznal navrhovateľovi náhradu cestovného, t.j.

náhradu za spotrebované pohonné hmoty celkom v sume 53,47 eur na ceste Nitra - Nové Zámky a späť
v dňoch vyššie uvedených pojednávaní, za použitie motorového vozidla zn. Citroen C4, C.: NZ XXX DR
pri cene paliva v dňoch uvedených pojednávaní v sume 1,569 eur za liter, pri spotrebe 7,1 l/100 km,
pričom jedna cesta tam a späť predstavuje 80 km. Súd taktiež priznal navrhovateľovi v rámci cestovného
i náhradu za opotrebenie vozidla v sume 87,84 eur za účasť na vyššie uvedených pojednávaniach (80

km x 6 ciest x 0,183 eur/km). Uvedené trovy právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi podľa §
10 odsek 1, § 14 odsek 1 písmeno a), c), d), odsek 4, § 16 odsek 3, odsek 4, § 17 odsek 1 Vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej do
30.06.2013 a tiež podľa § 10 odsek 1, § 13a odsek 1 písmeno d) odsek 4, § 16 odsek 3, odsek 4, §
17 odsek 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb účinnej od 01.06.2013.
Prvostupňový súd zároveň rozhodol podľa § 145 O.s.p. o trovách konania o nariadenie predbežného
opatrenia a navrhovateľovi trovy tohto konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný a odporcom v
1. a 2. rade trovy konania v tomto konaní nevznikli.
Úspešnému odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 1.358,27 eur, ktoré pozostávajú z trov

právneho zastúpenia v sume 1.358,27 eur za úkony právnej služby, pričom úkony právnej služby
pozostávajú z 1 úkon právnej služby v r. 2011 v sume 249,78 eur s tým, že k tomuto úkonu právnej
služby náležal režijný paušál 7,41 eur, z 3 úkonov právnej služby v roku 2013 po 249,78 eur (účasť na
pojednávaní dňa 11.06.2013, 09.09.2013 a 22.10.2013) s tým, že ku každému úkonu právnej služby
náležal režijný paušál 7,21 eur, z 1 úkonu právnej služby v roku 2014 v sume 249,78 eur (účasť na

pojednávaní dňa 09.09.2014) a z 1 úkonu právnej služby v roku 2014 v sume 62,45 eur (účasť na
pojednávanídňa13.05.2014)stým,žekukaždémuúkonuprávnejslužbynáležalrežijnýpaušál8,04eur.
Úkony právnej služby vrátane režijného paušálu teda predstavujú celkom sumu 1.358,27 eur. Uvedené
trovyprávnehozastúpeniasúdpriznalnavrhovateľovipodľa§10odsek1,§14odsek1písmenoa) c),d),
odsek 4, § 16 odsek 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb účinnej do 30.06.2013 a tiež podľa § 10 odsek 1, § 13 odsek 2, § 13a odsek 1 písmeno
d), § 16 odsek 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb účinnej od 01.06.2013.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľ a odporkyňa v 2./ rade.
Navrhovateľ podal odvolanie v časti výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania, ktoré priznal

prvostupňový súd odporcovi v 1./ rade vo výške 1.358,27 eura, keď rozhodnutie odôvodnil podľa ust.
§ 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ zastáva názor, že „úspech vo veci“ mal iba navrhovateľ, nakoľko jeho
návrhu bolo v plnom rozsahu vyhovené. V návrhu požadoval uhradiť istinu vo výške 39.835,70 € s prísl.
od odporcov v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne. Aj keď súd rozhodol o povinnosti uhradiť žalovanú
sumu iba jednému odporcovi , t. j. odporcovi v 2. rade, mal navrhovateľ vo veci plný úspech, keďže

súd rozhodol o celej žalovanej sume s príslušenstvom a zo žalovanej sumy bol aj zaplatený súdny
poplatok vo výške 2.422.50 €. Posúdenie účelnosti trov konania pri uplatňovaní a bránení práva závisí od
posúdeniakonkrétnychokolnostítejktorejveci.Vdanomprípadenejdeoúčelnéuplatňovanieabránenie
práva na strane odporcu v 1./ rade. Navrhovateľ je aj naďalej presvedčený, že obidvaja odporcovia malibyť zaviazaní k úhrade žalovanej sumy s prísl. spoločne a nerozdielne, ale odvolanie vo veci nechce
podávať iba z dôvodu, aby neplatil ďalší súdny poplatok, vrátenie ktorého je v nedohľadne. Tomuto
záveru zodpovedá aj fakt, že právna zástupkyňa odporcov si vyčísľovala trovy právneho zastúpenia v

sadzbách v rozsahu 1, čo aj prvostupňový súd priznal. Tento výpočet nezodpovedá ust. § 10 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. tak, ako to v odôvodnení rozsudku uvádza súd prvého stupňa.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky v časti, v ktorej zaviazal
navrhovateľa zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania v sume 1.358,27 € do rúk právnej zástupkyne
odporcu v 1./ rade Mg. G. L. zmenil tak, že tieto trovy konania odporcovi v 1./ rade neprizná.

Odporkyňa v 2./ rade vo svojom odvolaní poukázala na to, že nárok uplatnený navrhovateľom neuznáva,
pretože v súdnom konaní neuniesol ťarchu dôkazného bremena, nepredložil a nevyprodukoval také
dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili ním uplatnený nárok.
Medzi odporkyňou v 2./ rade a navrhovateľom bola uzatvorená ústna dohoda o pôžičke niekedy v
mesiaci februára 2008. Stalo sa to na základe toho, že odporca v 1./ rade pracoval pre navrhovateľa ako
sprostredkovateľ v oblasti realít a mal vedomosť o tom, že jeho matka, odporkyňa v 2./ rade, disponuje

značnou hotovosťou a navrhovateľ mal v úmysle odkúpiť väčšie množstvo bytov po neplatičoch,
preto požiadal svoju matku, či by neposkytla pôžičku navrhovateľovi. Ako uviedol odporca v 1./
rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.06.2013, jeho matka začiatkom roka 2008 požičala
navrhovateľovi 1.200.000,- Sk a bol prítomný pri tom, ako jeho matka navrhovateľovi odovzdala tieto
peniaze do jeho rúk s tým, že pôžička sa mala vrátiť po zrealizovaní kúpy bytov. Ďalej uviedol, že pri

odovzdávaní hotovosti navrhovateľovi bol priamo prítomný on, jeho matka a jeho manželka W. K., ktorá
vo svojej výpovedi dňa 09.09.2014 potvrdila, že medzi odporkyňou v 2./ rade a navrhovateľom došlo
k reálnemu odovzdaniu finančnej hotovosti. Suma 1.200.000,- Sk bola vyplatená v hotovosti v 1.000,-
Sk bankovkách. Odporkyňa v 2./ rade sa s navrhovateľom ústne dohodla, že finančnú hotovosť v plnej
výške vráti do konca mesiaca máj 2008, čo aj navrhovateľ urobil, keď koncom mesiaca máj 2008 vrátil

odporkyni všetky finančné prostriedky na jej osobný účet, čo bolo v rámci súdneho konania preukázané
výpismi z účtov tak navrhovateľa ako aj odporkyne v 2./ rade.
Odvolateľkaďalejuviedla,ženavrhovateľvosvojichústnychprednesochtrvalnatom,žežiadnufinančnú
hotovosť si od odporkyne v 2./ rade nepožičal, nepotreboval si požičať, pretože mal dostatok finančných
prostriedkov. V tejto súvislosti poukázala na písomnú Zmluvu o pôžičke z 04.02.2008, uzatvorenú medzi

Ing. P. K. ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi
sumu 2 800 000,- Sk. Uvedená pôžička bola zaslaná na účet navrhovateľa v dvoch splátkach až v
mesiaci máj 2008, konkrétne 14.05.2008 vo výške 1.350.000,- Sk a 16.05.2008 vo výške 1 450 000,-
Sk, napriek tomu, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v mesiaci február 2008, a teda predpokladá,
že v tomto období navrhovateľ nemal dostatok finančných prostriedkov, preto je nanajvýš logické

vysvetlenie, že si požičal od odporkyne a následne, kedy mu U. v mesiaci máj 2008 skutočne požičal
2.800.000,- Sk, mal možnosť 27.08.2008 vrátiť odporkyni v 2./ rade dlžnú sumu 1.200.000,- Sk. Ak
navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pri platbe 1.200.000,- Sk na účet odporkyne v 2./ rade uviedol
ako účel platby „STAVBERT BYT“ a tým vlastne potvrdil, z akého dôvodu zasielal uvedenú finančnú
čiastku, k tomu uviedla, že uvedenie účelu platby samo osebe ešte nie je dôkazom, pretože každý

môže uviesť účel platby, aký mu vyhovuje. Toto tvrdenie navrhovateľa v rámci dokazovania nebolo
preukázané. Odporkyňa v 2./ rade v konaní hodnovernými dôkaznými prostriedkami preukázala, že
v rozhodnom čase disponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov. S navrhovateľom
nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu, teda nemal dôvod poukazovať na účet odporkyne v 2./ rade žiadne
finančné prostriedky. Tvrdenie navrhovateľa, že žalovanú finančnú sumu previedol na účet odporkyne

v 2./ rade za účelom zabezpečenia resp. kúpy bytov od dlžníkov je prekvapujúce, pretože sa jedná o
značný obnos finančných prostriedkov a navrhovateľ žiadnym preukázateľným spôsobom nezabezpečil
návratnosť peňazí pre prípad, že by nebol splnený účel platieb. Navrhovateľ nepreukázal, že by svoju
pohľadávku voči odporkyni v 2./ rade zabezpečil niektorým zo zákonných prostriedkov, napriek tomu,
že mal vedomosť, resp. mohol mať vedomosť o finančnej situácii odporkyne v 2./ rade, hlavne od

jej syna W. K.. Navrhovateľ žiadnym zákonným spôsobom nevymáhal finančné prostriedky zaslané
na účet odporkyne v 2./ rade. Predložil síce súdu písomné výzvy z 05.09.2008 a 22.09.2008, avšak
nepreukázal, že boli odporkyni v 2./ rade aj doručené. Žiadnu výzvu na vrátenie finančných prostriedkov
súdu nepredložil. Odporkyňa v 2./ rade súdu predložila spoločnú výzvu navrhovateľa a svedka Ing.
Antona Lišku z 15.01.2010, z ktorej vyplýva, že obidvaja žiadajú spolu vrátiť finančné prostriedky do

31.01.2010, pretože „nemali byť na účet C. K. zaslané“. Navrhovateľ sa k predmetnej výzve vyjadril na
pojednávaní 22.10.2013, kedy uviedol, že formuláciu „že finančné prostriedky nemali byť na Váš účet
posielané“ zvolil z toho dôvodu, že asi odporkyňa o celej záležitosti, ktorá bola dohodnutá s W. K. nevie,
a preto nevie ani z akého dôvodu tie peniaze boli na jej účet poslané; upresnil ďalej, že „ja som tušil, že otom vedia, len som mal pochybnosti, či oni o tom vedia“. Pokiaľ finančné prostriedky nemali byť poslané
na účet odporkyne v 2./ rade, z akého dôvodu navrhovateľ ich žiadal späť až 15.01.2010 a nie skôr,
keďže ich zaslal na účet odporkyne ešte v roku 2008. Z tohto kroku navrhovateľa je skôr nepochopiteľné,

že mu tak značný obnos finančných prostriedkov nechýbal, resp. sa oň nezaujímal.
V súvislosti so zmluvou o pôžičke odvolateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
30.03.2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009 a konštatovala, že s navrhovateľom uzatvorila ústnu zmluvu o
pôžičke, pričom požičala navrhovateľovi finančnú hotovosť vo výške 1.200.000,- Sk a navrhovateľ
tieto finančné prostriedky podľa ústnej dohody vrátil odporkyni v 2./ rade prevodom na jej účet v

mesiaci máj 2008. Navrhovateľ v súdnom konaní neuniesol ťarchu dôkazného bremena, nepredložil a
nevyprodukoval také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili ním uplatnený nárok, a preto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 09.09.2014 č. k. 6C/144/2011-320 zmenil tak,
že návrh voči odporkyni v 2./ rade zamietne.
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne vyjadril k odvolaniu odporkyne v 2./
rade a uviedol, že v priebehu súdneho konania predložil dostatok dôkazov, ktoré potvrdili jeho nárok, na

rozdiel od odporkyne v 2./ rade, ktorá produkovala rozporuplné a klamlivé tvrdenia, ničím nepodložené.
Vôbec sa nezakladá na pravde, že by mu odporkyňa v 2./ rade poskytla pôžičku vo výške 1.200.000,- Sk,
t. j. 39.832,70 €, ktorá mu mala byť odovzdaná za záhadných a nepresvedčivých okolností v hotovosti
bez potvrdenia v obývačke rodinného domu na ul. A. XX v E. Y.. Dovoľuje si prehlásiť, že takéto tvrdenie
je klamstvom. Nikdy sám nebol na tejto adrese, vždy to bolo spolu s U.. P. a nikdy mu nebola poskytnutá

pôžička, pretože ju nepotreboval. Nemyslí si, že odporkyňa v 2./ rade by bola tak neopatrná a naivná,
aby takýto veľký obnos finančných prostriedkov odovzdala bez akéhokoľvek písomného potvrdenia.
Rovnako aj odporca v 1./ rade nie je naivných človekom, stačí si pozrieť jeho odpis z registra trestov,
kde má podľa opisu zo dňa 15.10.2009 4 záznamy v registri trestov pre trestné činy ako úmyselné
ublíženie na zdraví či nebezpečné vyhrážanie a iné. Svedkyňa W. K., nevesta a manželka odporcov

svojouvýpoveďouvôbechodnovernenepotvrdilaodovzdaniefinančnejhotovosti,právenaopak,„údajne
videla“ na stole „nejaké“ peniaze, čo samozrejme nie je pravda.
Odporkyňa v 2./ rade mu nikdy nepožičala finančné prostriedky. Práve z výpisu z jeho účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.06.2008 jednoznačne vyplýva, že uvedené finančné prostriedky boli
zaslané na účel: STAUBERT 2 BYTY NZ BYTKOMFORT, nešlo o vrátenie finančných prostriedkov, ináč

by bol takýto účel uvedený vo výpise z účtu. Pokiaľ ide o Zmluvu o pôžičke uzatvorenú s U.. P. K. ako
veriteľom, tak v danom prípade išlo o vzájomne výhodné obchodné podmienky a to len preukazuje fakt,
žefinančnéprostriedkybolizabezpečené,pretoichnepotrebovalododporkyne.Zastávanázor,ževôbec
nie je podstatné, či odporkyňa v rozhodnom čase mala dostatok finančných prostriedkov, pretože to ešte
nepreukazuje fakt, že ich niekomu, koho ani nepozná, „bez akéhokoľvek dokladu a garancie odovzdá“.

Tvrdenieodporkynev2./rade,žesanestaralovráteniesvojichfinančnýchprostriedkovpokladázaveľmi
trúfalé, pretože robil všetko preto, aby to dosiahol. Jednak to boli osobné výzvy na návštevách v dome
odporkynev2./rade,jednakpísomnévýzvy,aleajSMS-ky,trestnéoznámenieakoajžalobasniemalými
nákladmi na súdny poplatok. Rozsudok NS SR z 30.03.2010 sp. zn. 3 Cdo 325/2009 nespochybňuje, iba
dodáva, že v danom prípade ide o úplne iný právny vzťah, vôbec nie o pôžičku. V závere poznamenal,

že aj keď nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu voči odporcovi v 1./ rade W.
K., ktorý veľmi úzko spolupracoval so svojou matkou v predmetnej veci, ale nepodával odvolanie iba z
dôvodu rýchlejšieho ukončenia konania ako aj nezvyšovania nákladov konania. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v zmysle § 219 OSP potvrdil a priznal mu v odvolacom konaní trovy právneho
zastúpenia za toto vyjadrenie - úkon v sume 499,57 € + režijný paušál á 8,04 €, spolu vo výške 507,61 €.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou - účastníkom konania včas (§ 201 a § 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie odporkyne v 2. rade i odvolanie navrhovateľa
majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1OSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako bol vyvesený na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č.
543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne v 2./ rade proti napadnutému rozsudku vo

veci samej a proti výroku o náhrade trov konania štátu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je v oboch uvedených výrokoch vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil,
avšak v časti výroku o náhrade trov konania bolo jej odvolanie čiastočne dôvodné, preto v tejto časti
napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP zmenil. Odvolanie navrhovateľa proti rozsudku v napadnutej častivýroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi v 1./ rade náhradu trov konania nebolo dôvodné,
preto v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 OSP vychádza zo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale

v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v
takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2), ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto
oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, že účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi
je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne

posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú až reakciou
na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je
potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na
spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale
len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne
predpisy a vo veci samej aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje
s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom
rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku vo veci samej (v merite veci)

odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho

rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). (Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/4/2009 zo dňa 29. júna 2010).
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
„Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide

jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie§ 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť

svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak

v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje

jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako
žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu
cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné
len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná,

žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne
brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste
obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti
účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo

okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na

nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané
peniaze. V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že
pôžičku už vrátil (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009).

V prejednávanej veci mal navrhovateľ tvrdiť, že na základe dohody s odporcami v 1./ a 2./ rade zaslal
dňa 27.05.2008 zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného vo K. a.s. na účet odporkyne v 2.
rade, vedený v S. sporiteľni, a.s. č. účtu XXXXXXXX/XXXX sumu 1.200.000,- Sk (t.j. 39.832,70 eura)
za účelom kúpy nehnuteľností, ktorá mala byť zabezpečená do 31.07.2008 s tým, že v prípade, ak
odporcovia svoju povinnosť nesplnia, musia finančné prostriedky vrátiť najneskôr do 3 dní. Odporca v 1.

rademusľúbilsprostredkovaniekúpy2bytovvE.Y.azaúčelomtohtosprostredkovaniamalnavrhovateľ
poslať na účet odporkyne v 2. rade sumu 1.200.000,- Sk, keďže odporca v 1./ rade účet v banke nemal,
a odporkyňa v 2. rade bola o tomto informovaná, preto jej uvedenú sumu zaslal na účet prevodným
príkazom a pri platbe je popis „STAUBERT 2 byty NZ.“ Uviedol, že celé sprostredkovanie kúpy bytov
malo byť vykonané do konca júla 2008, avšak nič z toho sa neudialo. K sprostredkovaniu kúpy bytov

nedošlo a peniaze doposiaľ navrhovateľovi, napriek jeho viacerým výzvam neboli vrátené. Navrhovateľ
svoje bremeno tvrdenia, že zo svojho účtu v banke na účet odporkyne v 2./ rade v banke zaslal sumu
1.200.000,- Sk aj za akým účelom preukázal výpisom z účtu, ako aj výpoveďou svedka U.. W. P..Odporkyňa v 2. rade, ale ani odporca v 1./ rade nepopreli, že by navrhovateľ neposlal na účet odporkyne
v 2./ rade sumu 1.200.000,- Sk dňa 27.05.2008. Odporcovia však tvrdili, že uvedenú sumu zaslal
navrhovateľ odporkyni v 2./ rade z titulu vrátenia pôžičky, ktorú mu poskytla v sume 1.200.000,- Sk

bezúročne začiatkom februára 2008 na nákup nehnuteľností s tým, že uvedenú sumu jej vráti na jej
účet do konca mája 2008 a navrhovateľ jej požičané finančné prostriedky vrátil riadne a včas. Písomnú
zmluvu o pôžičke nevyhotovila a nevyhotovila ani žiadne potvrdenie o odovzdaní peňazí navrhovateľovi.
Odporkyňa mala bremeno tvrdenia, že s navrhovateľom uzavrela zmluvu o peňažnej pôžičke, že túto
pôžičku mu aj reálne poskytla a že navrhovateľ jej vrátil prevodom na jej účet. Z tohto bremena tvrdenia

mala odporkyňa v 2./ rade dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, teda existenciu
právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti však odporkyňa v 2./ rade
nepreukázala. Pokiaľ sa odporkyňa v 2./ rade proti žalobe navrhovateľa bránila tvrdením, že pôžičku
vrátil v celom rozsahu práve tým, že jej dňa 27.05.2008 zaslal na účet v banke sumu 1.200.000,- Sk,
bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Navrhovateľ totiž na preukázanie svojho nároku, že
nešlo o vrátenie pôžičky ,ale o zaslanie finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností preukázal aj

potvrdením z výpisu zo svojho účtu v banke a uvedením účelu zaslania uvedenej sumy, keď uviedol:
„STAUBERT 2 BYTY V NZ BYTKOMFORT“. Pokiaľ odporkyňa v 2./ rade tvrdila, že zaslaním uvedenej
sumy jej navrhovateľ vrátil pôžičku vo výške ako mu bola poskytnutá, potom mala dôkazné bremeno
preukázať, že tomu tak bolo, teda poprieť účel zaslania uvedenej sumy, ktorý uviedol navrhovateľ, čo sa
však nestalo. Na odporkyni v 2./ rade bolo dôkazné bremeno, aby preukázala, že išlo o vrátenie pôžičky,

keďže z tejto skutočnosti chcela pre seba vyvodiť priaznivé dôsledky. Odporkyňa v 2./ rade to však v
konaní pred prvostupňovým súdom nepreukázala. Navrhovateľ preukázal, že Zmluvou o pôžičke zo dňa
01.02.2008 mu veriteľ U.. P. K., bytom K. -K., E. XX poskytol ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške
2.800.000,-Sk,účelovoviazanúnakúpunehnuteľností,atovtermíne,kedyhonatovyzvedlžník.Dlžník
bol povinný vrátiť poskytnutú pôžičku a zaplatiť dohodnutý podiel zisku jednorázovo v hotovosti alebo

prevodom na účet veriteľa, ktorý veriteľ dlžníkovi označí pred plnením a to do 30 dní odo dňa predaja
kúpenej nehnuteľnosti. V prípade, ak poskytnuté finančné prostriedky z tejto pôžičky neboli použité na
kúpu nehnuteľností, veriteľ má právo požiadať o ich vrátenie a dlžník ich musí vrátiť najneskôr do 30 dní
od oznámenia výzvy na vrátenie. Z dokazovania na prvostupňovom súde vyplýva, že veriteľ U.. P. K.
poskytol dlžníkovi Ing. O. L. sumu uvedenú v zmluve o pôžičke na dva krát, a to prvý krát dňa 14.05.2008

sumu 1.350.000,- Sk a druhý krát dňa 16.05.2008 sumu 1.450.000,- Sk.
Navrhovateľ teda v konaní preukázal, že na účet odporkyne v 2. rade zaslal žalovanú sumu za účelom
zabezpečenia nákupu dvoch bytov, čo je zrejmé z výpisu z jeho účtu v peňažnom ústave (banke) a
preukázal, že nedošlo k zrealizovaniu kúpy nehnuteľností a odporkyňa v 2. rade mu napriek výzve
o vrátenie finančných prostriedkov uvedené finančné prostriedky nevrátila, preto súd prvého stupňa

správne rozhodol, keď uložil odporkyni v 2./ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi požadovanú sumu
s príslušenstvom a návrh navrhovateľa proti odporcovi v 1. rade ako nedôvodný zamietol. Pretože
navrhovateľ nepodal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu
proti odporcovi v 1. rade, je v tejto časti rozsudok právoplatný a nebol predmetom preskúmania
odvolacím súdom.

Vzhľadom k podanému odvolaniu odporkyne v 2./ rade proti výroku napadnutého rozsudku vo veci
samej, od ktorého je závislý aj výrok rozsudku o náhrade trov konania, odvolací súd preskúmal aj vecnú
správnosť výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade a dospel k
záveru, že tento výrok rozsudku je treba podľa § 220 OSP zmeniť.
Súd prvého stupňa v odôvodnení výroku o náhrade trov konania v konaní úspešnému navrhovateľovi

voči odporkyni v 2. rade uviedol, že trovy konania celkom v sume 7.358,36 eur pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 2.422,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 4.935,86
eura. Súdny poplatok z návrhu na začatie konania však pozostáva zo sumy 2.389,50 eura a nie zo
sumy 2.422,50 eura, ktorý v skutočnosti navrhovateľ zaplatil, ale v uvedenej sume bol aj súdny poplatok
z návrhu na vydanie predbežného opatrenia v sume 33 eur, ktorý návrh bol zamietnutý, a preto mal

prvostupňový súd priznať navrhovateľovi z titulu náhrady súdneho poplatku sumu 2.389,50 eura. Právna
zástupkyňa navrhovateľa si aj v rámci náhrady trov konania uplatnila náhradu súdneho poplatku v
sume 2.378,50 eura a zároveň si uplatnila aj z titulu náhrady trov právneho zastúpenia sumu 4.791,49
eura, ktorým návrhom na náhradu trov právneho zastúpenia bol prvostupňový súd viazaný v zmysle §
151 ods. 2 OSP a nemohol prekročiť navrhovanú výšku trov právneho zastúpenia, teda mohol priznať

navrhovateľovi maximálne jeho právnym zástupcom vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 4.791,49 eura a nie vo výške 4.935,86 eura. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku o povinnosti odporkyne v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania tak, že odporkyňa v 2. rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume7.180,99eura,pozostávajúcuznáhradytrovkonaniavsume2.389,50euratitulomnáhradyzazaplatený
súdny poplatok a z trov právneho zastúpenia v sume 4.791,49 eura, ktoré bude povinná zaplatiť k
rukám právnej zástupkyne navrhovateľa (§ 149 ods. 1 OSP) v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku (§ 160 ods. 1 veta prvá za bodkočiarkou OSP). Odvolací súd ako vecne správny potvrdil
napadnutýrozsudokajvčastivýrokuonáhradetrovkonaniaštátu,keďžetentovýrokrozsudkuvychádza
z výsledkov konania a je v súlade s ust. § 148 ods. 1 OSP.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu aj v časti výroku
o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 1.358,27 eura do

rúk jeho právnej zástupkyne, pretože návrh voči odporcovi v 1. rade bol právoplatne zamietnutý, a teda
odporca mal v konaní plný úspech a v zmysle § 142 ods. 1 OSP mu vniklo právo na náhradu trov konania
vo vzťahu k nemu neúspešnému navrhovateľovi. Plný úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Na strane odporcov išlo o samostatné
spoločenstvo, preto u každého účastníka bolo treba osobitne posudzovať úspech vo veci a podľa toho
aj rozhodovať o povinnosti na náhradu trov konania. Trovy vynaložené odporcom v 1. rade boli účelne

vynaložené na jeho procesnú obranu proti tvrdenému nároku navrhovateľa, a preto odporca v 1. rade
mal v konaní plný úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo
vzťahu k odporcovi v 1. rade úspech nemal, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol o priznaní
náhrady trov konania odporcovi v 1. rade a tieto trovy aj správne vypočítal.
Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci samej vo vzťahu k neúspešnej odporkyni v 2.

rade a v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 507,61 eura,
pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby -vyjadrenie k odvolaniu
odporkyne v 2. rade v sume 499,57 eura + režijný paušál 8,04 eura, čo je v súlade s vyhl. MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 10, § 13a ods.

1 písm. c/ a § 15 písm. b/), preto odvolací súd rozhodol o priznaní náhrady trov odvolacieho konania
navrhovateľovi tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešnému
odporcovi (v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o priznaní
náhrady trov konania odporcovi v 1. rade) nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 224

ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.