Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206411
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115206411.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: W., s.r.o., N. č.XX, D., IČO: XX XXX XXX, zast. S.. X.
K., advokátom, J. č. XX, J., proti žalovanému: C. distribučná, a.s., K. č. XX, J., IČO: XX XXX XXX, o
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.
29Cb/81/2015-65 z 15.4.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť v kalendárnom roku 2015
poskytovať žalobcovi podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.
o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových

odvetvíčísloXXXX/XXXXE-OZzodňa22.10.2013,atotak,žejepovinnýposkytovaťžalobcovidoplatok
na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej
za každý kalendárny mesiac v roku 2015 v zariadení žalobcu na výrobu elektriny umiestnenom na
pozemkoch s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/
XX, k.ú. I. C.. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia podať návrh na začatie konania -žalobu na súde. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi

iné trovy konania vo výške 33,00 eur na účet S.. X. K., Advokátska kancelária J. č.XX, J., do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu
18.3.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia v znení uvedenom vo výroku napadnutého
uznesenia. Uviedol, že rozhodnutím číslo XXXX/XXXX/E-OZ z 22.10.2013 Úrad pre reguláciu sieťových

odvetví (ďalej len „ÚRSO) schválil žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie
doplatku vo výške 382,61 eur/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie zariadení žalobcu. Zmluvou o
dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej 19.11.2014 medzi
žalobcom ako výrobcom elektriny, spoločnosťou C. a.s. ako odberateľom elektriny a žalovaným ako
prevádzkovateľom distribučnej sústavy sa žalovaný v článku I odsek 1 písm. f) zaviazal okrem iného
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v Zmluve zaplatiť

žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného žalobcovi. Listom z 15.12.2014
žalovaný oznámil žalobcovi svoje zistenie, že zo strany žalobcu nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých
zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj
požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne, že neboli naplnené
podmienky upravené v § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o podpore").Podľa žalovaného zo strany žalobcu nebola splnená oznamovacia povinnosť vyplývajúca z ust. §
4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore vrátane

predpokladaného množstva dodanej elektriny k 15. augustu 2014 na nasledujúci kalendárny rok. S
odkazom na ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom od 1.1.2014 žalovaný uzavrel, že žalobca
si nemôže na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení v roku 2015 uplatniť právo na doplatok § 4 ods. 1
písm. c) Zákona o podpore.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm.
c) Zákona o podpore voči ÚRSO splnil podaním žiadosti o schválenie ceny elektriny na stanovenie
doplatku na roky 2014 až 2026, čím si u URSO uplatnil nárok na podporu v rokoch 2014 až 2026.
V rámci svojho cenového návrhu žalobca riadne špecifikoval predpokladané ročné množstvo výroby
elektriny ako aj predpokladané ročné množstvo, na ktoré sa uplatní doplatok, tak ako tieto skutočnosti
vyplývajú z odôvodnenia cenového rozhodnutia URSO číslo XXXX/XXXX/E-OZ z 22.10.2013. Z dôvodu

právnej istoty žalobca oznámil URSO skutočnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore aj
listom z 13.8.2014, ktorý v totožnom znení zaslal aj žalovanému. Podľa stanoviska ÚRSO zverejneného
na jeho web stránke L. URSO považuje oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c)
Zákona o podpore za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení podpory vrátane
predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr 15. augusta

kalendárneho roka osobne do podateľne úradu, elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa 15.
augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu. Splnenie oznamovacej povinnosti voči URSO však
nie je medzi účastníkmi sporné a nenamieta ho ani URSO.

Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore splnil aj

voči žalovanému, a to jednak zaslaním Rozhodnutia ÚRSO číslo XXXX/XXXX/E-OZ z 22.10.2013
žalovanému elektronickou poštou 5.2.2014, pričom rozhodnutie ÚRSO samo o sebe obsahuje všetky
relevantné skutočnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore; listom z 2.7.2014, ktorý žalobca
zaslal žalovanému spoločne s faktúrou č. XXXXXX z 2.7.2014 (ktorou žalovanému vyúčtoval výrobu a
dodávku elektrickej energie obnoviteľného zdroja energie); listom z 13.8.2014 odoslaným žalovanému

na poštovú prepravu 14.8.2014.

OdhliadnucodskutočnostíuvádzanýchvčlánkuIIInávrhuatedaskutočnosti,žežalobcasiriadneavčas
splnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c ) Zákona o podpore tak voči ÚRSO ako aj žalovanému, žalobca
uviedol, že aj keby si túto povinnosť nesplnil uvedené porušenie nemôže byť u žalobcu sankcionované

stratou nároku na podporu pre rok 2015 v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom
od 1.1.2014.

Súd prvého stupňa citoval ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2013 a ust. §
4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom od 1.1.2014 a uviedol, že zariadenie žalobcu na výrobu

elektriny bolo uvedené do prevádzky pred dňom 1.1.2014 (presne dňa 7.6.2011), nevzťahuje sa na
neho úprava § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom od 1.1.2014, ale úprava v znení účinnom
do 31.12.2013. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný v súčasnej dobe popiera možnosť žalobcu na
uplatnenie práva na doplatok na elektrinu vyrobenú v roku 2015 a odmieta jeho úhradu žalobcovi na
podklade ním vystavených mesačných faktúr, žalobca sa tým dostáva do tiesnivej finančnej situácie,

v ktorej nebude schopný riadne a včas uhrádzať svoje záväzky, ktoré na seba prevzal v súvislosti s
financovaním svojho zariadenia na výrobu elektriny a pri ktorých úhrade počítal aj s príjmom doplatku
podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore. Jediná podnikateľská činnosť, ktorú žalobca v
súčasnosti vykonáva spočíva vo výrobe elektrickej energie solárnom zariadení žalobcu opísanom v
čl. I návrhu a z tejto činnosti pochádza jediný príjem žalobcu pre zabezpečenie svojej prevádzky a

úhradu svojich záväzkov. Pokračujúce protiprávne zadržiavanie doplatku zo strany žalovaného, na
ktorého zaplatenie má inak žalobca nárok, bude mať pre žalobcu likvidačné dôsledky spočívajúce v
druhotnej platobnej neschopnosti vyvolanej neopodstatneným popieraním práva žalobcu na doplatok
zo strany žalovaného. Nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi pre neopodstatnený
postoj žalovaného je tak dané nemožnosťou riadne a včas uhrádzať splatné záväzky žalobcu prevzaté

v súvislosti s výstavbou a prevádzkou solárneho zariadenia, s čím je spojené ťažko odvrátiteľné a
potenciálne nenapraviteľné riziko núteného vymáhania pohľadávok zo strany veriteľov žalobcu, ktoré
môže mať za následok speňaženie v podstate jediného majetku žalobcu-fotovoltickej elektrárne.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm.f/, ods.
4, § 1 O.s.p. a čl. 46 Ústavy SR) súd dospel k záveru, že v danom prípade existuje naliehavá potreba
nariadenia predbežného opatrenia, vzhľadom na jednotlivé úkony žalovaného. Takýto stav ohrozuje

práva žalobcu a bezprostredne mu hrozí ujma. Potreba dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi je
naliehavá z toho dôvodu, aby sa zamedzilo vzniku ujmy žalobcovi konaním žalovaného, vzhľadom na
jeho úkony a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu v

sume 33,00 eur, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobcu zamietol resp., aby vo veci rozhodol tak, že uznesenie o
nariadení predbežného opatrenia mení tak, že návrh žalobcu zamieta. Uviedol, že napadnuté uznesenie

je nedôvodné, nakoľko žalobca neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal
na § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu
povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tvrdí, že neeviduje voči žalobcovi

k predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Splnenie si oznamovacej povinnosti
zo strany žalobcu tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení je pritom len navodenie
dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného a vyvolanie obavy o nemožnosti navrátenia do
pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej škody na strane žalobcu, pokiaľ mu nebude poskytnutá
ochrana v podobe nariadenia predbežného opatrenia.

Žalovaný trvá na tom, že podmienka včasného oznámenia o uplatnení práva podľa § 4 ods. 2 písm. c)
zákona č. 309/2009 Z. z. v danom prípade nebola splnená, o čom svedčia aj skutočnosti vyplývajúce z
uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Zásielka z augusta roku 2014, na ktorú sa navrhovateľ
odvoláva, bola totiž odporcovi doručená (pod číslom podacieho lístka W.) t.j. dostala sa do dispozičnej

sféry odporcu až 16.08.2014, a to tým spôsobom, že zásielka bola uložená na pošte Košice I do
poštového priečinku a odporcovi vydaná 18.08.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota uvedená v
ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) je hmotnoprávnou lehotou oznamovacia povinnosť navrhovateľa nebola
splnená včas. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený
každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje

odpustiť. Zdôraznil, že pre splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c/ nepostačuje
v danom termíne (do 15. augusta) odoslať predmetné oznámenie len na poštovú prepravu, ale je
potrebné, aby najneskôr v tomto termíne bolo toto oznámenie doručené do dispozičnej sféry adresáta.
Uvedené vyplýva jednak z gramatického výkladu predmetného ustanovenia a tiež zo skutočnosti, že v
danom prípade sa jedná o hmotnoprávnu lehotu. Právo na podporu v zmysle zák.č. 309/2008 Z.z. je

právom priznaným hmotnoprávnymi predpismi a každoročná oznamovacia povinnosť nie je procesný
úkon nakoľko sa nevzťahuje k žiadnemu konaniu (úradnému procesu), ale je hmotnoprávnym úkonom,
ktorý musí byť uskutočnený v prekluzívnej lehote do 15. augusta.

Žalovaný neeviduje voči žalobcovi splnenie si oznamovacej povinnosti ani v súvislosti s tvrdením
žalobcu, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnil a oznámenie odoslal žalovanému zásielkou
02.07.2014 spolu s faktúrou č. XXXXXX. Podľa žalovaného uvedená zásielka v žiadnom prípade
neobsahovala oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c). Poukázal na to, že v jeho podateľni sa všetky
prijaté zásielky evidujú, a to tak, že z ich obsahu je zrejmé, čo sa v nich pri doručení nachádza. Žalovaný

po preverení zásielky doručenej mu žalobcom potvrdil, že obsahom uvedenej zásielky bola len faktúra
č. XXXXXX spolu s prílohou o údajoch o výrobe a dodávke elektriny v príslušnom mesiaci, na základe
ktorej si žalobca u žalovaného uplatnil vyplatenie podpory za obdobie 06/2014.

Zdôraznil, že keďže zákon č. 309/2009 Z.z. neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej
povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c) konkrétnu predpísanú formu, je v tejto súvislosti potrebné
na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si uvedenej oznamovacej povinnostimusí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle,
ktorý ním výrobca sleduje, a preto nie je možné považovať za splnenie si predmetných povinností len
odkazom existenciu rôznych iných dokumentov ak napr. cenové rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-

OZ z 22.10.2013, ktoré bolo žalovanému zaslané bez toho, aby bolo zrejmé, čo žalobca týmto úkonom
sleduje. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c) zák.č.
309/2009 Z.z. zaniklo žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom
zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia § 4. ods. 1 písm.b) a c) zák.č.
309/2009 Z.z. Toto právo žalobcovi zaniklo priamo zo zákona. Oznámenie o uplatnení podpory je

hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15.
augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.

Oznámenie žalovaného o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 z 15.12.2014
malo podľa jeho tvrdenia len informatívny charakter, a nie konštitutívny charakter, ktorým bola

žalobcovi oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Odňatie podpory nenastalo v dôsledku
rozhodnutia žalovaného, ale vyplynulo „ex lege“ z dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane žalobcu.
Navyše v prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané ust. § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z. žalovaný
nie je zo zákona ani povinný tlmočiť tento fakt výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia. V rámci
návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí žalobca o.i. preukázať dôvodnosť svojho nároku., teda

musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp.
zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
žalobca musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny
nárok vo veci samej.

Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2
písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. a teda pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nemal byť úspešný. V tomto prípade sa u žalobcu jedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva z
dôvodu, že nepreukázal dôvodnosť nároku vo veci samej.

Žalovaný ďalej namieta neexistenciu nároku žalobcu aj na základe informácii zverejnených na webovou
sídleÚraduprereguláciusieťovýchodvetví(ďalejlenÚRSO).ÚRSOdňa28.7.2014zverejnilonasvojom
webovom sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázalo na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm.c)
zák.č.309/2009 Z.z.. každý výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju

oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO ako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav.
ÚRSO 9.2.2015 taktiež zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili vyššie
uvedenú povinnosť. V zozname výrobcov sa nachádza aj výrobca - žalobca.

Žalovaný má za to, že je subjektom povinným postupovať v súlade so zákonom č. 309/2009 Z. z. a ako
prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom,
bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne. Po zverejnení vyššie uvedeného
zoznamu zo strany ÚRSO nemôže žalovaný postupovať inak a nemôže podporu poskytovať subjektu,
ktorému zo zákona takáto podpora neprináleží. V opačnom prípade by sám sebe spôsoboval škodu

a rovnako by porušoval povinnosť konať prevenčne a škode zamedzovať v zmysle platných právnych
predpisov. Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na
systéme „štátom dotovanej politiky" žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov
schválených ÚRSO na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú
nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre

nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne žalovanému priama škoda vo výške niekoľko miliónov EUR
a vystavuje ho platobnej neschopnosti. Aby nevznikla žalovanému priama finančná strata, v súvislosti
s plnením povinnosti podľa zákona č. 309/2009 Z. z., musela by finančná výška prostriedkov určená
ÚRSO zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory zo strany výrobcov elektriny v
príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 však ÚRO určil a zohľadnil finančné prostriedky

len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c)
zákona č. 309/2009 Z. z.Odvolateľ zdôraznil, že z uznesenia o nariadení predbežného opatrenia vyplýva, že žalobca sa zrejme
domnieva, že jeho právo na podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. (ďalej len „Zákon o OZE")
nezaniklo z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods.1 predmetného zákona. Totiž

následok v podobe straty na podporu sa nevzťahuje na tých výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia
uvedené do prevádzky do 31.12.2013. Žalovaný však s takýmto výkladom predmetného ustanovenia v
žiadnom prípade nesúhlasí a má za to, že v danom prípade dochádza k mylnej a účelovej interpretácii
právneho predpisu. Rozšírenie znenia § 18e Zákona o OZE aj na následky porušenia povinnosti podľa §
4 by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí predmetnej sankcii podliehajú a výrobcovia,

ktorí sankcii nepodliehajú, pričom jediným dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol
deň uvedenia zariadenia do prevádzky. Takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by
bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods.
3 Ústavy. Podľa ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o OZE: „Podmienky podpory výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou
pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú

zachované podľa doterajších predpisov."

Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu Zákona o OZE je zrejmé, že pre dané
ustanovenie § 18e by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky podpory" ako

výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v 18e Zákona o OZE by sa malo vzťahovať len na §
3 Zákona o OZE, a nie na práva a povinnosti výrobcov upravené v § 4 Zákona o OZE a právne následky
ich nesplnenia. Uvedený výklad podporuje aj samotný nadpis ustanovenia § 3 Zákona o OZE v znení
„Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny". V tomto ustanovení sú uvedené jednotlivé
spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú elektrinu a

zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné zariadenie spĺňať na
to, aby bolo oprávnené na podporu. V prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť,
že výrobca, ktorému Zákon o OZE poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky
podľa § 3, a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež
vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok na

podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 nie
je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo
trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si nárok na podporu na nasledujúci rok
je tak len následkom za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom, s tým, že podmienky podpory
pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté. Navyše, novela Zákona o OZE okrem spomínaného

doplnenia ustanovenia § 4 o následok v ods. 3 zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení § 3 Zákona
o OZE. Preto práve z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v § 3 Zákona o
OZE vznikla potreba riešiť problematiku účinnosti takto zmenených a doplnených podmienok podpory
prostredníctvom prechodného ustanovenia.

Tvrdeniežalobcuolikvidačnýchdôsledkochzdôvoduúdajnéhoodopieraniaprávapovažuježalovanýza
neopodstatnené. Aj napriek skutočnosti, že žalobca stratil nárok na uplatnenie podpory v zmysle zákona
č. 309/2009 Z. z. na rok 2015, žalobca stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení predať na
trhualebododaťkonkrétnemuodberateľovi,atoajvprípadeaksipodporuneuplatňuje.Navyšežalovaný

ponúkol žalobcovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k
trojstrannej zmluve, ktorý bol prílohou listu z 15.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal
potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného
opatrenia. Žalovaný je toho názoru, že právny záujem žalobcu je v danom prípade postačujúce chrániť
rozhodnutím vo veci samej.

Žalovaný v ďalšom poukázal na skutočnosť, že z ustálenej judikatúry súdov SR vyplýva, že predbežné
opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia
má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania

alebo v jeho priebehu nastať. Na základe uvedeného sa žalovaný domnieva, že aj v uvedenom
prípade by teda prípadné vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov
nevyplatenia podpory len v nevyhnutej miere. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a
zásahu do práv žalovaného, keďže v danom prípade neexistuje žiadna istota, že nárok žalovaného navrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu žalobcu so žalobou vo veci samej bude aj skutočne
vymáhateľný. Uvedené je zvýraznené aj v ust. § 76 ods. 1 pím.a/ alebo c/ O.s.p., ktoré taktiež nepočíta
s úhradou predmetných plnení v plnej výške. Nariadením predbežného opatrenia navyše súd prekročil

rozsah ochrany žalobcu pred bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom
rozsahu, čo žalovaný považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si
zákonných povinností na strane žalobcu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/28/2015 zo 17.4.2014. Vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní
podpory v prospech žalobcu v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej.

Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností
splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle zák.č. 309/2009 Z.z.
a preto by mal vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade,
ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že

každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich z platných právnych
predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom
oznamovať prípadne ich na ne upozorňovať. Žalobca teda mohol a mal vedieť, že neoznámenie
skutočností v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. bude pre neho znamenať stratu práva
na podporu na budúci kalendárny rok a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie

hroziacej škody.

Aj v prípade, ak by neposkytnutie podpory zo strany žalovaného malo na hospodárske výsledky žalobcu
negatívny vplyv, žalovaný uviedol, že neposkytnutie podpory je povinnosťou žalovaného a žalobca

opomenutím svojej vyššie uvedenej zákonnej povinnosti sám privodil svojej hospodárskej jednotke stav
straty rizika zastavenia prevádzky. V tomto prípade je potrebné plne rešpektovať zásadu „neznalosť
práva neospravedlňuje.“

Žalovaný má taktiež za to, že v návrhu nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy ani účel predbežného opatrenia a potreba ochrany porušeného práva alebo ohrozenie výkonu
súdneho rozhodnutia. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by konaním žalovaného
bol vykonaný taký faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom
poškodiť žalobcu. Podľa žalovaného súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nemôže vychádzať

len z tvrdení resp. domnienky žalobcu. Tvrdenia žalobcu o tiesnivej finančnej situácii nie je skutočnosť
postačujúca na nariadenie predbežného opatrenia. Súd by mal vziať do úvahy aj to, že v danom prípade
ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. V takom prípade
sa návrhu vyhovie len výnimočne ako zhodne uvádza súdna pras a judikatúra (uznesenie Ústavného
súdu zo 07.03.2012 sp. zn. II ÚS 3220/11).

Navyše súd sa v prípade nariadenia predbežného opatrenia, vôbec nezaoberal otázkou, či v prípade
nariadenia predbežného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do práv účastníkov. Zásah do práv
a právneho postavenia žalovaného nesmie byť pritom neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. V posudzovanom prípade sa sporný nárok žalobcu týka len roku 2015. Teda v doterajšom
konaní nebola dostatočne osvedčená existencia nebezpečenstva hroziacej ujmy, ktoré musí byť
bezprostredné a konkrétne a teda, že by právo žalobcu malo byť ohrozené. V uvedenom prípade je preto
potrebné náležite rozlíšiť medzi ohrozeným právom a znemožnením výkonu podnikateľskej činnosti,
čo môže mať len prechodný charakter. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/356/2014 z 20.01.2014 s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3Cob/41/2015 z 20.03.2015, ktorí v obdobnej veci návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietli.

Navyše žalovanému nie je zrejmé, čoho sa žalobca bude domáhať vo veci samej. Z uvedeného dôvodu

žalovanýnemámožnosťnáležiteprávneargumentovaťskutočnosť,čižalobcompožadovanépredbežné
opatrenie má alebo nemá vecnú súvislosť so žalobou vo veci samej, teda či vzťah, ktorý má upraviť
navrhované predbežné opatrenie bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby
vo veci samej.Žalobca sa vo svojom vyjadrení osobitne a podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam žalovaného

uvedeným v odvolaní. Uviedol, že riadne a dostatočne osvedčil existenciu svojho nároku vo veci samej,
pričom poukázal na svoje podania z 13.03.2015 a z 26.03.2015. Skutočnosť, že žalovaný údajne
neeviduje voči žalobcovi splnenie si povinnosti podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore, je
irelevantným a navyše absolútne nepreukázaným tvrdením žalovaného, ktoré nie je spôsobilé vyvrátiť
žalobcom už v tomto štádiu preukázanú skutočnosť, že si povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c)

zákona o podpore splnil, aj keď jej nesplnenie ho v kontexte prechodných ustanovení zákona o podpore
nesankcionuje stratou nároku na podporu.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že lehota podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore je
lehotou hmotnoprávnou, žalobca opätovne poukázal na svoje podanie z 26.3.2015, pričom má za

to, že žalovaný sa s touto a ostatnou argumentáciou žalobcu uvedenou v tomto podaní žiadnym
spôsobom nevysporiadal, len mechanicky zotrval na tých istých vyjadreniach, ktoré plošne aplikuje vo
všetkých prípadoch výrobcov elektriny, ktorí sa rozhodli brániť sa voči nekalým a likvidačným praktikám
žalovaného.

Navyše podľa žalobcu sa žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal ani s poukazom žalobcu na jeho
diskriminačný postup, keď u niektorých výrobcov elektriny považoval povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm.
c) Zákona o podpore za splnenú (napr. spoločnosti E. X s.r.o., E. 4 s.r.o., EcoPlan X s.r.o.), napriek tomu,
že sporné oznámenie podľa § 4 odsek 2 písm. c/ Zákona o podpore doručili žalovanému v totožný deň

ako žalobca. Žalovaný tiež vôbec nevysvetlil, na základe akých skutočností zvolil pri posúdení otázky
splnenia povinnosti podľa § 4 odsek 2 písm. c) Zákona o podpore iný postup ako napr. spoločnosť U.,
a.s., ktorá v totožný deň zaslané oznámenie od výrobcov E., s.r.o. a X., s.r.o. akceptovala, zatiaľ čo
žalovaný oznámenie doručené od žalobcu kontinuálne odmieta akceptovať.

Žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nielenže kvalitatívne na vyššej úrovni osvedčil
danosť svojho práva, ktorého ochrany sa domáhal návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ale
tiež preukázal diskriminačný, selektívny a svojvoľný prístup žalovaného vo vzťahu k rôznym výrobcom
elektriny, ktorým prístupom žalovaný priamo a maximálne negatívne ovplyvňuje hospodársku súťaž v

segmente výroby zelenej elektriny. Skutočnosť, že sa k týmto skutočnostiam žalovaný ani len neunúval
vyjadriť, len potvrdzuje pravdivosť tvrdení žalobcu.

V ďalšom žalobca tvrdí, že, evidencia alebo neevidencia žalovaného o akýchkoľvek skutočnostiach,

je bez akéhokoľvek právneho, či dôkazného významu k prejednávanej veci. Dôkazná sila evidencie
žalovanéhoniejeoničvyššiaakodôkaznásilaevidenciežalobcu,ktorýnarozdielodžalovanéhoeviduje
vočinemudoručenieoznámeniapodľa§4odsek2písm.c)Zákonaopodpore,atodokoncaopakovanie,
vrátane doručenia v prílohe faktúry žalobcu č. XXXXXX. V tejto fáze predsúdneho konania bolo úlohou
žalobcu len osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, ktorú povinnosť si žalobca bezozvyšku splnil. Preukázanie

odoslania oznámenia podľa § 4 odsek 2 písm. c) Zákona o podpore v prílohe faktúry žalobcu č. XXXXXX
bude vzhľadom na nečakaný alibistický postoj žalovaného predmetom dokazovania v súdnom konaní
začatom na podklade žaloby žalobcu vo veci samej, a to vo forme výsluchu relevantných svedkov.
Dokazovanie v takomto rozsahu by bolo vo fáze pred nariadením predbežného opatrenia vylúčené,
nakoľko pred nariadením predbežného opatrenia sa dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie

o veci samej nevykonáva. Aj z uvedeného dôvodu je táto námietka žalovaného nedôvodná.

Žalobca v ďalšom uviedol, že to, že sa ocitol v zozname vedenom ÚRSO, zavinil svojim protiprávnym
konaním žalovaný, ktorý nesprávne, nezákonne a napokon aj svojvoľne a diskriminačne vyhodnotil

otázku (ne)splnenia povinnosti žalobcu podľa § 4 odsek 2 písm. c) Zákona o podpore, pričom takúto
nesprávnu a nezákonnú informáciu následne poskytol aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Žalovaný tak síce argumentuje zoznamom vyhotoveným orgánom verejnej moci - ÚRSO, avšak
opomína dodať, že príčinou toho, že sa žalobca v predmetnom zozname ocitol, bolo jeho protiprávnekonanie. Odhliadnuc od uvedeného, žalovanému dnes nikto a nič nebráni v tom, aby upustil od svojho
protiprávneho konania a oznámil ÚRSO pravdivú informáciu o splnení oznamovacej povinnosti zo
strany žalobcu, ktorý by následne žalobcu zo svojho zoznamu porušovateľov vylúčil. Preto zostáva

skutočnosťou, že práve súčasný postup žalovaného, ktorým podporuje jestvujúci protiprávny stav nielen
u žalobcu ale aj iných výrobcov elektriny, ani zďaleka nevykazuje znaky prevenčného konania, naopak
žalovaný týmto postupom ešte rozmnožuje škodu, za ktorej vznik nesie priamu zodpovednosť.

K tvrdeniu žalovaného, že sám nedisponuje finančnými prostriedkami na poskytovanie podpory, že mu
hrozí priama škoda vo výške niekoľko miliónov eur a vystavuje žalovaného platobnej neschopnosti,
žalobca uviedol, že uvedenú situáciu si zapríčinil svojim konaním sám žalovaný. Žalovanému nič
nebráni v možnosti konať v súlade s právom a oznámiť ÚRSO pravdivú informáciu, že žalobca si
oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) splnil, na základe čoho ÚRSO
bude môcť schváliť uvoľnenie finančných prostriedkov na podporu pre žalobcu. Navyše žalovaný

skutočnosť, že nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie podpory pre žalobcu, nijakým
spôsobom nepreukázal, rovnako ani nepreukázal, že mu nariadeným predbežným opatrením hrozí
škoda vo výške niekoľko miliónov eur. Toto tvrdenie žalovaného je totiž krajne nepravdivé, nakoľko
ochrana, ktorá bola žalobcovi poskytnutá predbežným opatrením, ani z jednej stotiny nedosiahne sumu
niekoľkých miliónov eur.

Žalobca vo vyjadrení ďalej poukázal na ust. § 18e ods. 1 Zákona o podpore a tvrdí, že podmienky
podpory výroby elektriny nie sú predmetom úpravy iba ustanovenia § 3 zákona o podpore, ale sú
predmetom úpravy na viacerých miestach Zákona o podpore, a to či už sú formulované pozitívne - za

splnenia ktorých má výrobca nárok na podporu, alebo sú formulované negatívne - za splnenia ktorých
výrobca nemá nárok na podporu. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by zákonodarca pod tam
uvádzanými podmienkami podpory mal na mysli iba tie, ktoré sú formulované pozitívne a nie aj tie,
ktoré sú formulované negatívne. Ak by mal zákonodarca uvedený zámer, musel by to v prechodnom
ustanovení výslovne uviesť, čo sa však nestalo.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že výklad prezentovaný žalobcom tu vytvára priestor pre vznik
dvoch kategórií výrobcov elektriny - na ktorých sa sankcia podľa § 4 odsek písm. c) Zákona o podpore
vzťahuje a na ktorých sa nevzťahuje, táto nie je nijak prevratná a vo veci ani významná. Ide o vôľu
zákonodarcu, ktorý v súlade s princípom právnej istoty a aretroaktivity právnych predpisov „nezmenil

pravidlá v priebehu hry" a výrobcom elektriny, ktorí uviedli svoje zariadenia do prevádzky pred dňom
01.01.2014, ponechal v platnosti a účinnosti pôvodné podmienky podpory. Zároveň touto právnou
úpravou zákonodarca vôbec nezasiahol do princípu rovnosti, nakoľko všetci výrobcovia elektriny, ktorí
uviedli svoje zariadenia do prevádzky pred dňom 01.01.2014 majú totožné podmienky podpory a
rovnako všetci výrobcovia elektriny, ktorý uviedli svoje zariadenia do prevádzky po dni 31.12.2013 majú

tiež totožné podmienky podpory, aj keď sú odlišné od tých, aké požívajú výrobcovia so zariadeniami
uvedenými do prevádzky do 31.12.2013. Takéto riešenie podpory zelenej energie je spravodlivé a
správne voči všetkým výrobcom, nakoľko každý z nich mohol a môže hneď na začiatku vedieť, za akých
podmienok vstupuje do podnikania v danom segmente.

Žalobca ďalej konštatoval, že napriek skutočnosti, že má so žalovaným a spoločnosťou C. energetika,
a.s.uzatvorenúZmluvuododávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlkuadoplatkuz19.11.2014
vzneníDodatkuz3.2.2015anapriekskutočnosti,žežalobcavyrábaadodávaspoločnostiC.energetika,
a.s. ním vyrobenú elektrinu, spoločnosť C. energetika, a.s. mu do dnešného dňa nevyplatila za vyrobenú

a dodanú elektrinu v roku 2015 ani jediný cent, t.j. ani cenu trhovú. Spoločnosti žalovaného a C.
energetiky, a.s. tu totiž konajú v právnom štáte neakceptovateľnej likvidačnej zhode, spočívajúcej v
nevyplácaní akýchkoľvek svojich záväzkov voči žalobcovi ako aj ostatným výrobcom elektriny.

Podľa žalobcu nariadeným predbežným opatrením sa v žiadnom prípade nevytvoril stav hrubého
nepomeru v právach a povinnostiach účastníkov, ale naopak, aspoň čiastočne sa ním obnovil
rovnovážny stav, ktorý tu bol do 31.12.2014 a ktorý žalovaný svojvoľne a protiprávne narušil, keď
protiprávne a bez možnosti efektívnej mimosúdnej obrany žalobcu, mu odmietol vyplácať podporu,na ktorú má preukázaný právny nárok. Aj keď sa žalobca nevie vyjadriť k obsahu uznesenia sp.zn.
4Cob/28/2015 zo 17.04.2015, (na ktoré žalovaný vo svojom odvolaní poukázal), popiera tvrdenia
žalovaného o prekročení rozsahu ochrany žalobcu pred bezprostredne hroziacou ujmou a o zaručení

tvorby zisku žalobcu v doterajšom rozsahu.

Žalobca má za to, že podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nesanuje svoj zisk,
nakoľko v tejto fáze ním započatého projektu výroby zelenej elektriny sa tvorba zisku ani nepredpokladá.

Žalobca všetok svoj príjem z výroby elektriny používa na úhradu svojich záväzkov voči financujúcej
banke a k úhrade ostatných záväzkov spojených s prevádzkou jeho fotovoltického zariadenia. Ak by išlo
iba o zisk, žalobca pokojne prečká obdobie jedného kalendárneho roka a spor rieši iba podaním žaloby
vovecisamej.Žalobcajevšakvdiametrálneodlišnejpozícii,akosajusnažívykresliťžalovaný.Výstavbu
svojho fotovoltického zariadenia nefinancoval z vlastných prostriedkov, ale z prostriedkov úverových,

ktorá skutočnosť je spojená s povinnosťou žalobcu prevzatý úver splácať, a to pod hrozbou vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru a následného speňaženia celého jeho majetku. Jeho nárok na doplatok
predstavuje len jednu z foriem podpory ním vyrábanej elektriny. V tejto súvislosti tvrdenie žalovaného
o tom, že nariadené predbežné opatrenie žalobcovi umožňuje dosahovať zisk v celom doterajšom
rozsahu nie je pravdivé aj z toho dôvodu, že predbežné opatrenie žalobcovi nezaručuje podporu vo

vorme výkupu ceny elektriny na straty podľa § 3 odsek 1 písm. b) Zákona o podpore. Pre úplnosť
uviedol, že podľa § 3 odsek 1 písm. b) a § 6 odsek 5 písm. b) Zákona o podpore je zákonom určeným
subjektom povinným vykupovať elektrinu vyrobenú žalobcom za cenu elektriny na straty žalovaný, ktorý
však túto povinnosť na základe Zmluvy „preniesol" na spoločnosť C. a.s.. Žalovaný, ktorý v tejto veci
koná v zjavnej zhode so spoločnosťou C. energetika, a.s. preto musí vedieť o skutočnosti, že mu cena

elektriny na straty nie je spoločnosťou C. energetika, a.s. vyplácaná, a teda musí vedieť, že nariadeným
predbežným mu ani zďaleka nie je zaručená tvorba zisku v doterajšom rozsahu, a teda si musí byť
vedomý skutočnosti, že svojimi vyjadreniami zavádza odvolací súd. Možnosť tvorby zisku v doterajšom
rozsahu je napokon nenáležitá aj z dôvodu, že žalobcovi už po dobou 5 mesiacov nie je za ním vyrobenú
elektrinu poskytované zo strany žalovaného ani spoločnosti C. energetika, a.s. žiadne plnenie, napriek

tomu,žesplátkyúveru,ktorénasebažalobcaprevzalvsúvislostisvybudovanímfotovoltickejelektrárne,
je nútený uhrádzať bez ohľadu na túto skutočnosť.

Žalovaný ďalej tvrdí, že vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech žalobcu

dochádzakprejudikovaniurozhodnutiavovecisamej.Tototvrdeniežalovanéhosanezakladánapravde.
Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že sa ním v zásade vždy ukladá povinnosť niektorej zo
sporových strán, a to bez potreby vykonania úplného dokazovania vo veci samej. Podmienkou pre
nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie základných skutočností tvrdených žalobcom v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorú povinnosť si žalobca splnil a preto podmienky pre vydanie

predbežného opatrenia tu splnené boli a naďalej sú. Argumentácia žalovaného tu preto neobstojí,
nakoľko ak by sme jej priznali čo i len hypotetickú relevanciu, vydanie predbežného opatrenia by bolo v
občianskom súdnom konaní a priori vylúčené len preto, že by sa ním vyhovelo len jednej sporovej strane
a naopak tej druhej by sa nevyhovelo. Navyše v odôvodnení nariadeného predbežného opatrenia súd
prvého stupňa žiadnym spôsobom ani len nenaznačil ako mieni rozhodnúť vo veci samej.

Taktiežtvrdeniežalovaného,žežalobcaneosvedčilnebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy,ktorá
mu hrozí porušením jeho práva zo strany žalovaného, sa nezakladá na pravde. Žalobca v prílohe svojho
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložil súdu prvého stupňa potvrdenie jeho financujúcej

banky o zostatku úverového účtu a o výške mesačnej splátky žalobcu. Navyše mu nebolo za elektrinu
vyrobenú v jeho zariadení počnúc dňom 01.01.2015 až do súčasnosti poskytnuté žiadne plnenie, a to
tak zo strany žalovaného ako aj zo strany spoločnosti C. energetika, a.s. Žalobca inú činnosť ako výrobu
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nevykonáva, a teda táto činnosť bola a je jeho jediným zdrojom
príjmov. Ako viac má žalobca preukázať a odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy

ako tým, že preukázal a odôvodnil, že v príčinnej súvislosti s nezákonným postupom žalovaného mu
bol odňatý jediný zdroj jeho príjmu, na ktorého dosiahnutie prevzal na seba nemalé finančné záväzky,
ktoré ak nebude splácať, dostane sa do druhotnej platobnej neschopnosti s reálnou hrozbou vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, z ktorého financoval výstavbu svojho fotovoltického zariadenia a následnouhrozbou okamžitého speňaženia jeho majetku v rámci výkonu záložného práva financujúcou bankou
žalobcu.

Návrhom vo veci samej sa bude žalobca domáhať meritórneho určenia, že je oprávnený uplatniť si voči
žalovanému právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu v roku 2015 podľa ustanovenia
§ 4 odsek 1 písm. c/ zákona o podpore.

Žalobca uprednostnil podanie žaloby o určenie (že tu právo je) podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.
pred podaním žaloby na plnenie podľa ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p., a to z dôvodu, že podaním
určovacej žaloby predíde podaniu viacerých žalôb na plnenie (o zaplatenie doplatku) voči žalovanému,
ktoré by žalobca bol nútený podávať za všetky uplynulé mesiace roku 2015 a následne za každý
nasledujúci mesiac roku 2015.

Žalobca má naliehavý právnym záujem na ním požadovanom určení, nakoľko meritórnym rozhodnutím
súdu v tejto veci sa odstráni jediná sporná otázka medzi účastníkmi konania, a to či si žalobca môže
uplatniť právo na doplatok podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písm. c) Zákona o podpore na elektrinu
vyrobenú v roku 2015, alebo tak s odkazom na ustanovenie § 4 odsek 3 Zákona o podpore v znení
účinnom od 01.01.2014 učiniť nemôže. Žalovaný popiera právo žalobcu na podporu v roku 2015 iba

z jediného dôvodu, a to že žalobca si podľa jeho názoru nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa
ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) Zákona o podpore. Odstránením tejto výkladovej spornosti medzi
účastníkmi konania bude daný pevný základ vzťahu žalobcu a žalovaného do budúcna (pre rok 2015),
kedy žalovaný stratí dôvod popierať oprávnenie žalobcu uplatniť si právo na doplatok v roku 2015.

Judikatúra všeobecných súdov v minulosti ustálila, že je prípustné podanie určovacej žaloby (namiesto
žaloby na plnenie), ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. (R
XX/XXXX.). V takomto prípade je potom naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný vtedy, ak
sa ňou vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a tým sa predíde prípadným

ďalším žalobám na plnenie (U. XX/XX z.4) a ak určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky,
vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu (ZSP X/XX z.l).

Navyše žalobca uvádza, že právny vzťah žalobcu a žalovaného nie je klasickým veriteľsko-dlžníckym

vzťahom, či vzťahom veriteľa a „chronického neplatiča", ktorý nezaplatí inak, iba v rámci núteného
výkonu rozhodnutia. Spor žalobcu a žalovaného tu spočíva výlučne vo výklade zákonných ustanovení
§ 4 odsek 2 písm. c], § 4 odsek 3 a § 18e odsek 1 Zákona o podpore, ktorých záväzný výklad pre
účastníkov môže poskytnúť jedine súd. Preto v prípade, ak konajúci súd pozitívne posúdi otázku práva
žalobcu na podporu pre kalendárny rok 2015, žalovaný nebude mať žiadny dôvod tento nárok žalobcu

popierať a neuspokojiť, nakoľko pre svoje plnenie bude mať oporu v právoplatnom a vykonateľnom
súdnom rozhodnutí a navyše mu jeho plnenie v prospech žalobcu bude v celom rozsahu refundované z
prostriedkov štátneho rozpočtu. Práve preto žalobca uprednostnil žalobu o určenie v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c) O.s.p. pred viacerými žalobami na plnenie v zmysle ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p.,
nakoľko má za to, že odstránenie spornosti o existencii práva žalobcu pre rok 2015 bude zakladať

dostatočne pevný základ právneho vzťahu účastníkov konania do budúcna.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nariadené predbežné opatrenie nemá vecnú súvislosť so žalobou
vo veci samej, toto sa nezakladá na pravde. Práve v prípade, že by žalobca namiesto určovacej žaloby
podal žalobcu na plnenie, bolo by podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vylúčené, a to

z dôvodu, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné požadovať totožné plnenie,
ktoré je predmetom konania vo veci samej.

Vzhľadom na uvedeného skutočnosti žalobca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté
uznesenie v celom rozsahu potvrdil.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.V danej veci žalobca žiadal vydať predbežné opatrenie na uloženie povinnosti odoberať elektrickú
energiu za podmienok uvedených v zmluve, pretože žalovaný mu oznámil, že si nemôže uplatniť
podporu pre kalendárny rok 2015.

Z tohto oznámenia teda vyplýva, že žalovaný neposkytne žalobcovi podporu, ale nie je preukázané, aby
odmietol odoberať elektrickú energiu. Žalovaný vo svojom vyjadrení dokonca potvrdzuje, že elektrickú
energiu bude odoberať.

Nielen v našom právnom systéme platí zásada „dohody sa plnia“. Až pri ich porušení nastupuje ochrana
prostredníctvom príslušných inštitútov.

Z doterajšieho konania, ani rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú žalobu je žalobca povinný
v lehote 30 dní podať.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí však vziať do úvahy skutočnosť, že upravuje pomer medzi
účastníkmi len dočasne a to v rozsahu, ktorý stačí na dosiahnutie účelu a to do budúcna.

Z konania žalobcu vyplýva, že jeho cieľom je získanie podpory (iné skutočnosti nie sú medzi účastníkmi
sporné), a preto je žiadané a vydané predbežné opatrenie v rozpore s ust. § 76 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol.

Žalobca v tomto konaní nemal úspech, žalovaný náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p.), a

preto odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.