Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/89/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107215316
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1107215316.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci navrhovateľa:

Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov, Župné nám. 10, Bratislava, IČO: 00599107,
zastúpený: SOUKENIK - ŠTRPKA, s. r. o. Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: Hlavné mesto SR,
Bratislava, Primaciálne nám. 1,Bratislava rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh voči odporcovi v 1 rade. z a m i e t a.
Súd odporcovi v 1 rade náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde zo dňa 15.5.2007 domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom tej časti pozemnoknižných parciel XXX T. vedených v pozemnoknižnej vložke XXXX k.ú Q.
F. ,ktoré podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného Ing. Ivanom Paulenom a schváleného

Správou katastra pre O. F. Q. V. B. dňa 28.12.2006 zodpovedá parcelám A. XXXX/XX -zastavaná plocha
vo výmere 106 m2, A. XXXX/XX- zastavaná plocha vo výmere 196 m2 a A. XXXX/XX -zastavaná plocha
vovýmere80m2.Návrhodôvodniltým,žepredmetnénehnuteľnostibolimuodňaténazákladedarovacej
zmluvy zo dňa 9.10.1957,ktorú za predávajúceho uzatváral Slovenský náboženský fond a ako kupujúci
vystupoval čsl. Štát zastúpený Obvodným národným výborom v Bratislave. Navrhovateľ tvrdil, že na
základe zákona majetku obcí uvedené parcely prešli do majetku odporcu a časť parciel je súčasťou
parcely A. XXXX/X a má zachované vlastnícke právo k nehnuteľnosti, avšak doposiaľ nie je zapísané

na liste vlastníctva ako vlastníctvo mesta, VÚC alebo štátu. Vyslovil, že darovacia zmluva uzatvorená
dňa 9.10.1957 je neplatná, pretože navrhovateľ mnebol účastníkom zmluvy a ani nemal úmysel takúto
zmluvu uzatvárať. Poukázal na to, že zmluvu uzatváral Slovenský náboženský fond, ktorý vystupoval
ako vlastník, ktorý ním nebol a predajom prekročil rozsah právomoci. Zastával názor, že darovacia
zmluva zo dňa 9.10.1957 je neplatná s poukazom na ust. § 868 platného Občianskeho zákonníka a
§ 36 Občianskeho zákonníka z roku 1950.Navrhovateľ ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem
na určení z dôvodu, že vlastnícke právo doposiaľ nie je upravené. Uviedol, že nárok na vydanie časti

parcely je daný zák. 161/2005Z.Z. a bol uplatnený u odporcu listom zo dňa 25.4.2005.V písomnom
stanovisku zo dňa 18.2.2011 uviedol, že Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov, Župné
nám. 10, Bratislava, IČO : 00599107 je právnym nástupcom predchádzajúcich útvarov Rádu menších
bratov Kapucínov, ktorí pôsobili na území Slovenska, pričom to dokladujú Deklaráciou Generálneho
Ministra Rádu menších bratov Kapucínov, brata F. P. z 18.1.2011 najvyššieho predstaviteľa rádu.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 20.1.2012 uviedol, že je rehoľným spoločenstvom vytvoreným
na základe ustanovení Kódexu kanonického práva a v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona

č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v
znení neskorších predpisov a samostatnou právnickou osobou odvodzujúcou svoju subjektivitu od
Rímskokatolíckej cirkvi a Rádu menších bratov Kapucínov.Zdôraznil, že podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a Zákona o slobode náboženskej viery a
to v ust. §§ 4/1,3,4 a 5 ods. 2 jednoznačne vyplýva, že registrované cirkvi a náboženské spoločnosti
sú samostatnými právnickými osobami, ktoré samostatne spravujú svoje záležitosti a ustanovujú

svoje orgány. Súčasne poukázal na to, že navrhovateľ ako Slovenská provincia rádu menších bratov
Kapucínov je registrovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v evidencii cirkevných právnických
osôb a poukázal na potvrdenie Ministerstva Kultúry SR o registrácii.
Navrhovateľ v priebehu konania upresnil petit návrhu a žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom tej časti
pozemkovoknižných parciel XXX T., vedených v pozemkovoknižnej vložke XXXX, kat. územie Q. F.,

ktoré podľa geometrického plánu X/XXXX, vyhotoveného Ing. Ivanom Paulenom dňa 02. 02. 2012 a
schválenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20. 03. 2012, zodpovedá parcelám
A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 41 m2, A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 75 m2, A. XXXX/XX - zast. pl.
o výmere 64 m2, A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 105 m2, A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 28 m2, A.
XXXX/XX - zast. pl. o výmere 51 m2, A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 16 m2. V písomných stanoviskách
preukazoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa dekrétom generálneho ministra Rádu menších bratov

kapucínov, podľa ktorého tvrdil, že navrhovateľ je legitímnym a riadnym nástupcom Menších bratov
kapucínov, ktorí sa časom menili a ktorých riadny členovia žili na menšom území od ich prvého
dosadenia na území Bratislava. Zastával názor, že Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov
je právnym nástupcom Rádu menších bratov kapucínov, ktorí sú vlastníkmi vedených v pozemnoknižnej
vložke XXXX k.ú. Q. F.. Túto okolnosť odvodzoval od dekrétu č. 1833/087 zo dňa 24.10.1987. Dodal,

že z dekrétu ďalej vyplýva, že spravuje majetok Menších bratov kapucínov, ktorí žili v Bratislave a bol v
pozemnoknižných vložkách evidovaný pod titulom „kapuczinus atyák poszoni rendháza". (Rádový dom
bratislavských kapucínov). Navrhovateľ ďalej preukazoval, že má naliehavý právny záujem na určení v
zmysle § 80 písm. c O.s.p. vlastníckeho práva, ktoré bolo právnemu predchodcovi navrhovateľa z časti
vyvlastnené vyvlastňovacím výmerom ústredného národného výboru, pričom nebola zaplatená ani cena

za náhradu pozemkov na základe znaleckých odhadov vo výške 73 260Kčs a v prepočte na novú menu
vo výške 14 652 Kčs. Navrhovateľ súčasne uviedol, že časí' parcely č. XXX bola predmetom darovacej
zmluvy, ktorú považuje za neplatný právny úkon. V priebehu konania navrhovateľ zosúladil právny
stav pozemkov podľa geometrického plánu a žiadal určiť, že výlučným vlastníkom tej časti pôvodných
pozemnoknižných vložiek parciel č. XXX T. XXX vedených v pozemnoknižnej vložke katastrálne územie

Q. F., ktoré zodpovedajú novovytvoreným parcelám, ktorým sa domáhal v návrhu. Poukázal na to, že
má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ten nestratil
ani z dôvodu vedenia predchádzajúceho konania na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 24C 69/2007.
Tvrdil, že vzťahy k pozemkom zapísaných v pôvodnej pozemnoknižnej vložke nie sú vysporiadané
a zapísané na LV , pričom vlastnícke právo patrilo v minulosti navrhovateľovi a bolo mu odňaté bez

náhrady na základe vyvlastňovacieho výmeru, ako aj z titulu neplatnej darovacej zmluvy bez účasti
navrhovateľa a proti jeho vôli. Poznamenal, že vyvlastňovací výmer nebol formálne zrušený, nebolo
vyslovené, že je neplatný, avšak je v rozpore so základnými zásadami, na ktorých je postavený právny
poriadok SR a preto mu nemá byť priznaná právna ochrana. K námietke dobromyseľnosti odporcu
uviedol, že ani odporca a ani jeho právny predchodca nikdy nemohli byt dobromyseľní v tom, že im k

časti pozemkom patrilo vlastnícke právo. S poukazom na tú skutočnosť nič nemení ani prijatie zákona
138/1991 Zb., ktorý nemohol nijakým spôsobom konvalidovať nedobromyseľnosť držby odporcu a jeho
právneho predchodcu.
Odporca v písomných stanoviskách zo dňa 20.8.2008, 8.11.2011, 24.1.2012, 28.3.2012, 17.9.2012
a 12.11.2012 žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Zastával názor, že na strane

navrhovateľa je nedostatok aktívnej legitimácie. Nedostatok aktívnej legitimácie zdôvodňoval najmä tým,
že síce navrhovateľ v konaní predložil preklad „Dekrétu" predloženého v latinskom jazyku o zriadení
Slovenskejprovincierádumenšíchbratovkapucínov,avšakdekrétombolazriadenáSlovenskáprovincia
rádu menších bratov kapucínov a za jeho prvého provinciála bol vymenovaný Š. X. P.. Jedná sa teda
o novovzniknutý

právny subjekt zriadený cirkvou dekrétom podpísaným v Ríme 21.10.1987 generálom menších bratov
kapucínov. Pre právne pomery v Slovenskej republike bolo uvedenému subjektu na základe potvrdenia
Štatistického úradu SR z 27.02.1998 pridelené identifikačné číslo XXXXXXXXX s uvedením dátumu
vzniku 01.02.1990, podľa potvrdenia MK SR z 2.3.1992 č. MK 290/92-150, cirkevný odbor MK SR podľa
§ 19 ods.1 zákona číslo 308/1991 Zb. eviduje Slovenskú provinciu Rádu bratov menších kapucínov ako

samostatný právny subjekt odvodený od Rímskokatolíckej cirkvi.
Odporca tvrdil, že navrhovateľ na preukázanie aktívnej legitimácie v tomto konaní predložil dekrét,
výpoveď svedka D.. F. X. a listinné doklady týkajúce sa rehoľného kňaza Š. X. P. preukazujúce
jeho príslušnosť k rádu Kapucínov v rokoch 1946-1987 a jeho pôsobenie v týchto rokoch. Nazáklade uvedeného navrhovateľ vyvodzuje kontinuitu a činnosť rádu v období 1946-1987 a obnovenie
oficiálnej činnosti prostredníctvom Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov. Zastával názor,
že navrhovateľ nepreukázal činnosti tohto rádu a ničím nepreukázal tvrdenie, že sa jedná !en o

zmeny mena, pod ktorými kapucíni vykonávali svoju činnosť. Zastával jednoznačne názor, že nejde o
pokračovanie rehole kapucínov v zmysle prechodu práv a povinností k spornému majetku z bývalého
Rádového domu bratislavských kapucínov, vedeného ako vlastník vo vl. č. XXXX, k. ú. Bratislava,
ktorý je predmetom tohto konania na subjekt Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov.
Ďalej poukázal na to, že v dekréte o novovzniknutom subjekte Slovenskej provincie rádu menších

bratov kapucínov nie je riešená otázka nakladania s majetkom predchádzajúcich subjektov ( v tomto
prípade Rádového domu Bratislavských kapucínov, vlastníka vo vl. č. XXXX) a mal za to, že len na
základe činnosti vyvíjanej na tých istých hodnotových základoch nie je možné konštatovať, že sa
jedná o ten istý právny subjekt so zmenou mena, navyše keď v dekréte, ktorým bol nový subjekt
zriadený sa nekonštatuje, že by sa jednalo len o obnovenie činnosti pôvodného subjektu so zmenou
názvu. Ďalej poukázal na to, že samotné vyjadrenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že členovia radu

kapucínov v tejto činnosti pokračovali od r.1987 ako členovia novozriadenej Slovenskej provincie
rádu menších bratov kapucínov", ktorá podľa vyjadrenia navrhovateľa je síce pokračovateľom rádu
kapucínov ale ako novovzniknutý subjekt. Odporca ďalej namietal, že nedostatok aktívnej legitimácie si
uvedomovala aj cirkev ,keď sa snažila sa ju všeobecne riešiť problém vydaním uznesenia Konferencie
biskupov Slovenska zo dňa 14.9.1995 kde ako oprávneného uplatňovať si tieto práva označila príslušnú

arcidiecézu, na území ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú .
Odporca poukázal na to, že i keď je rehoľa kapucínov osobitým organizačným útvarom rímskokatolíckej
cirkvi a táto má ako taká postavenie „sui generis" a nakladá s majetkom patriacim cirkvi podľa vlastného
vnútorného poriadku - Codexu kanonického práva - tento nie je implementovaný v platnom právnom
poriadku SR, a

teda i postupy zo strany cirkvi nemôžu odporovať platnému právnemu poriadku SR. Odporca tvrdil,
že uvedené vychádza i z platnej právnej úpravy zákona číslo 161/2005 Z.z., ktorý stanovil podmienky
pre vydanie nehnuteľností v rámci reštitučného konania, kde sú stanovené podmienky pre oprávnenú
osobu vychádzajúce z pôvodného vlastníctva nehnuteľností vedeného v pozemkových knihách a listín
preukazujúcich akému subjektu prešlo vlastníctvo na štát a pre konanie o určenie vlastníctva takisto platí

platná právna úprava preukázania aktívnej vecnej legitimácie subjektu, t z. hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Zdôrazni!, že vznik Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov ako samostatného právneho
subjektu je uvádzané podľa potvrdenia Štatistického úradu SR v Bratislave (predloženého
navrhovateľom) s dátumom 01.02.1990.

Odporca tvrdil, že vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe vložka číslo
XXXX, k.ú. Bratislava je subjekt s názvom Rádový dom bratislavských kapucínov. Zastával názor, že
navrhovateľ nepreukázal, že sa jedná o rovnaké subjekty (zrejme to ani nebude možné z dôvodu vzniku
navrhovateľa ako samostatného právneho subjektu k 01.02.1990) nepreukázal dokladmi postupnosť
zmeny názvu subjektu a ani ničím nepodložil oprávnenie nakladať s právami k odňatému majetku, ktorý

je predmetom tohto sporu.
Malzato,ženavrhovateľnepreukázalvoblastimajetkovýchpráv,žejetensubjekt,ktorývlastnilmajetok,
a teda je ten, ktorý má svoje postavenie neisté a ktorého právne postavenie a právny záujem je bez
určenia ohrozené. Súčasne odporca v konaní uviedol, že ak by navrhovateľ obhájil svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v tomto spore namieta! nedostatok naliehavého právneho záujmu z nasledovných dôvodov.

Poukázal na to, že určovacou žalobou sa nenavracia vlastnícke právo, je len prostriedkom umožňujúcim
poskytnutie preventívnej ochrany zo strany súdu.
V tomto prípade prostriedkom pre navrátenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam by bola
žaloba o vydanie nehnuteľností v zmysle príslušných ustanovení zákona číslo 161/2005 Z.z., čo
navrhovateľ aj vykonal podaním žalobného návrhu v roku 2007, (vedené na Okresnom súde Bratislava

I, sp. zn.: 24C/69/2007, konanie zastavené uznesením z 30.09.2010 - doložené v spise) avšak návrh
vzal späť a v konaní nepokračoval. Tvrdil, že určovacou žalobou nemožno nahradiť postup v zmysle
prísl. ust. zákona číslo 161/2005 Z.z. a že na základe uvedeného navrhovateľ už nemôže mať naliehavý
právny záujem na veci.
Odporca v písomnom stanovisku okrem iného uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že na základe

identifikácie parciel k pôvodným pozemkovoknižným parcelám číslo XXX T. Č. XXX je odporca
užívateľom pozemku parc. č. XXXX/X, ktorej súčasťou sú i pozemky odčlenené z nej podľa GP č. X/
XXXX parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX nezodpovedá stavu aktuálnemu. Zdôraznil ,že predmetné pozemky
sú zastavané stavbou - plynovou regulačnou stanicou - , ktorú odporca nikdy nevlastnil a teda pozemokpod stavbou ani neužíval, nakoľko ju užíva vlastník stavby Dodal, že užívacie vzťahy sa v katastri
nehnuteľnosti v súčasnosti nevedú a preto tvrdenie navrhovateľa, že hlavné mesto užíva pozemok parc.
č. XXXX/X na základe informácii z katastra považoval za zastarané a bezpredmetné. Ďalej uviedol,

že pôvodný pozemok parc. č. XXX T. X.. Č.. XXX vl. č. XXXX, k.ú. Bratislava prešiel na štát na
základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. XI1-198-9/12-1952-SV24 z 09.12.1952 a darovacou zmluvou
z 29.11.1957 a geometrickým plánom číslo 6/2012 boli odčlenené pozemky, kde u niektorých (parc.
č. XXXX/XX, XXXX/XX) je zrejmé že zaberajú aj časť pôvodného pozemku parc. č. XXX (XXX/X),
ktorý bol v týchto častiach vyvlastnený. Zastával názor, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie je

dodnes platné a námietky navrhovateľa, že toto rozhodnutie bolo vydané v čase poplatnej dobe -
politickým a spoločenským pomerom, v rokoch jeho vydania právne nezakladajú neplatnosť citovaného
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Tvrdil, že, že na základe uvedeného nie je možné konštatovať, že toto
rozhodnutie na základe takejto špecifikácie nie je platné, a preto v časti vyvlastnených pozemkov parc. č.
XXX, parc. č. XXX na základe uvedeného nemohlo dôjsť k zachovaniu vlastníctva na cirkev a to i z toho
dôvodu, že navrhovateľ žiadnym iným spôsobom nepreukazuje neplatnosť citovaného vyvlastňovacieho

rozhodnutia .Poznamenal, že prípadné nevyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky takisto právne
nezakladá neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Poukázal na právnu úpravu reštitúcie majetku
cirkvi v zmysle prísl. ust. zákona číslo 161/2005 Z.z., ktorá práve rieši situácie, kde jednou zo splnenia
podmienok podľa § 3 ods.1 písm. f / citovaného zákona je vyvlastnenie za náhradu a podľa § 3 ods.1
písm. c/ zákona je vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady.

Namietal i právnu argumentáciu navrhovateľa v písomnom vyjadrení, kde účelom reštitučných
zákonov nie je obnovenie vlastníckeho práva oprávnených osôb aie navrátenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, teda takého práva, ktoré bolo oprávneným osobám odňaté. Zastával názor, že
v tomto prípade si ma! navrhovateľ uplatňovať svoje práva práve v zmysle prísl. ust. zákona číslo
161/2005 Z.z., kde v § 3 ods.1 písm. c/ zákona číslo 161/2005 Z.z. je taxatívne stanovený titul pre

navrátenie vlastníctva, a to darovacia zmluva uzatvorená vtiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Odporca považoval postup navrhovateľa podaním žaloby o určenie vlastníctva za účelový z dôvodu,
že žiadané nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky uvedené v § 2 zákona číslo 161/2005 Z.z., ku dňu
účinnosti tohto zákona predmetné nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársku pôdu, a zrejme preto volil
navrhovateľ žalobu o určenie vlastníctva a návrh pôvodne podaný ako návrh na vydanie nehnuteľností

na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 24C 69/2007 vzal späť a konanie bolo uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 24C 69/2007-41 z dňa 30.09.2010 zastavené .Odporca naďalej zdôraznil,
že sa o predmetné pozemky stará ako o svoje od nadobudnutia účinnosti zákona číslo 138/1991
Zb. o majetku obcí, ( t.j. od 01.05.1991) na pozemkoch sa nachádza verejná zeleň a cestné a pešie
komunikácie,anepochybnetitulomprevydržaniaadobromyseľnúdržbusúprávneistinyvtomtoprípade

darovacia zmluva, ktorej prípadná neplatnosť pre vydržanie je právne irelevantná a vyvlastňovacie
rozhodnutie. Ďalej tvrdil, že užíva nepretržité viac ako desaťročné užívanie a držbu žiadaných pozemkov
čo považuje za nespochybniteľný právny dôvod držby a jej dobromyseľnosť. Zastával názor, že spĺňa
všetky podmienky vydržania pozemkov parc. č. XXXX/XX,XX, v prípade pripustenia zmeny petitu
návrhu novovytvorené pozemky parc. č. XXXX/XX,XX,XX,XX,XX,XX, odčlenené podľa GP č. X/XXXX z

pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXX,XXX, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Poukázal nato, že
pozemok parc. č. XXXX/XX (parc. č. XXXX/XX,XX) hlavné mesto neužíva a stavba na tomto pozemku
nie je vo vlastníctve hlavného mesta.
Okresný súd Bratislava i uznesením sp. zn.- 14C 89/2007 -28 voči odporcovi v 2 rade konanie zastavil
dňa 9.11.2007.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa výpisom PK č. 1054,výzvou navrhovateľa na
vydanie nehnuteľnosti zo dňa 25.4.2006,potvrdením Ministerstva kultúry o právnej subjektivite odporcu
a štatútu zo dňa 16.9.2004,potovrdením o pridelení odporcovi IČO zo dňa 27.2.1998,lisíom vlastníctva
č. ,znaleckým posudkom č. 38/2007 Geometrickým plánom zo dňa 28.12.2006,kopiou katastrálnej
mapy zo dňa 3.2.2006,darovacou zmluvou zo dňa 9.10.1957,,zápisnicou .o odovzdávaní majetku

zo dňa 17.12.1957,deklaráciou Generálneho ministra Rádu Menších bratov Kapucínov, brata F. P.
zo dňa 18.1.2011zo dňa 18.1.2011,darovacou zmluvou zo dňa 29.11.1957,vyvlastňovacím výmerom
Ústredného národného výboru zn. XII-198-9/12-1952-SÍ/24 zo dňa 9.12.1952,listom Slovenského
náboženského fondu v Bratislave č. 66/7-B/57 o nezaplatení náhrady za vyvlastnenie pozemkov
radu Kapucínov zo dňa 29.4.1957,správou Ústredného národného výboru v Bratislave zo dňa

6.5.1957,dohodou o vydaní veci zo dňa 19.10.1998,uznesenia Konferencie biskupov zo dňa
14.9.1995,geometrickým plánom vypracovaným Ing. Ivanom Paulenom zo dňa 2.3.2012,stanoviskom
Ministerstva kultúry o právnej subjektivite odporcu zo dňa 2.3.1992,osvedčením o štátnom občianstve zo
dňa 23.3.1949,prehlásenie o zrieknutí vlastníckeho práva, listom generálneho prokurátora ČSFR zo dňa11.6.1990 .Správou z katastra zo dňa 26.12.2012 a identifikáciou parciel, vyjadrením autorizovaného
geodeta zo dňa 10.8.2012,spisom Okresného súdu Bratislava I sp. Zn. 24C 69/2007 a ďalšími listinnými
dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z darovacej zmluvy uzatvorenej Slovenským náboženským fondom ako obdarovaným zistil, že
Rehole kapucínov v Bratislave ako darcom na základe súhlasu povereníctva školstva a kultúry, podľa
vládneho nariadenia č. 30/1954 Zb. daruje aj týmto daroval Československému štátu zast. Obvodným
národným výborom v Bratislave nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke katastrálneho územia
Bratislava č. XXXX parc. Č. XXX,dom č.p.E. o výmere 3092 m2,XXX záhrada,XXX záhrada o výmere

1398m2. To vyplýva z č.l. I. a čl. II. Darovacej zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 9.10.1957 a sú v nej
uvedení v závere zmluvy účastníci ako Čsl. Štát - Obvodný národný výbor-vedúci finančného odboru,
vedúci Slovenského náboženského fondu a hlavný účtovník Slovenského náboženského fondu.
Súd zo zápisnice spísanej dňa 17.12.1957 zistil, že predmetom zápisu bolo ohodnotenie majetku, ktoré
bolo darované, jeho ohodnotenia za účelom preberania a inventarizácie majetku. Reprodukčná hodnota
majetku predstavovala sumu 2528817,54 Kčs.

Súd z potvrdenia Ministerstva kultúry SR zo dňa 16.9.2004 zistil, že podľa zák. 308/1991 Zb. je zapísaný
navrhovateľ ako Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov, Župné nám. 10, Bratislava ako
samostatný právny subjekt ,ktorý odvodzuje svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi v
Slovenskej republike. Slovenska provincia rádu menších bratov kapucínov v kontaktnom názve zvykne
požívať skrátený názov „ Kapucíni na Slovensku „Štatistickým úradom .SR bolo navrhovateľovi pridelené

IČO : 00599107 dňa 27,2.1998.Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia štatistického úradu zo dňa
27.2.1998.
Súd z potvrdenia Ministerstva kultúry Slovenskej republike zo dňa 12.2.1990 zistil, že Slovenská
provincia rádu menších bratov kapucínov so sídlom v Bratislave na Októbrovom námestí č. 10 obnovuje
legálne svoju činnosť.

Súd zo Štatútu Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov zistil, že navrhovateľ používa
aj skrátený názov a to Kapucíni na Slovensku. Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov
je rehoľné spoločenstvo tvorené na základe kódexu kánonického práva a je podľa zák. § 19 ods.
1 zák. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v
znení zák. 394/2000 Z.z. samostatnou právnickou osobou ,ktorej právna subjektivita je odvodená od

o Rímskokatolíckej cirkvi a Rádu menších bratov kapucínov. Štatút zo dňa 1.9.2004 bol zaevidovaný
v Bratislave na Ministerstve kultúry dňa 16.9.2004 Tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo Štatútu
navrhovateľa zo dňa 1.9.2004.
Súd z deklarácie Generálneho ministra Rádu Menších bratov Kapucínov, brata F. P. zistil, že cirkevný
subjekt Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov v skratke Kapucíni na Slovensku so sídlom

Župné nám. 10 Bratislava, IČO 00599107 bol kanonicky zriadený Generálnym ministrom Flaviom
Robertom Carranom dňa 24.10.1987 dekrétom č. por. 1833/87.Ďalej z dekrétu vyplýva ,že Slovenská
provincia rádu menších bratov kapucínov je právnym nástupcom predchádzajúcich útvarov Rádu
menších bratov kapucínov, ktorí pôsobili na území Slovenska. Majetok Menších bratov kapucínov, ktorí
žilivBratislavejevstarýchpozemnoknižnýchkniháchkatastrálnehoúradu/vložkač.XXXX/registrovaná

pod titulom „ Kapuczinus atyák pozsonyi rendháza „
Súd z vyvlastňovacieho výmeru Ústredného národného výboru zn. XI1-198-9/12-1952-St/24 zo dňa
9.12.1952 zistil, že na základe tohto výmeru došlo k vyvlastneniu od pozemnoknižného vlastníka a to
rehole domu kapucínskych otcov cieľom úpravy na verejnú zeleň tieto časti nehnuteľností zapísané v
pozemnoknižnej vložke kat. územie B. č. XXXX z parcely č. XXX o celkovej výmere 3288 m2 plochu

196 m2 a z parcely č. XXX v celkovej výmere 5008 m2 plochu 3610 m2. .vyvlastňovacím výmerom
Ústredného národného výboru zn. XII-198-9/12-1952-St/24 zo dňa 9.12.1952.Vyv!astnením nadobudol
vlastnícke práva Ústredný národný výbor. Cena vyvlastnenia bola stanovená znaleckými posudkami
arch. Belomíra Zachara a Ing. Jozefa Bezáka ,ktoré neboli namietané. Cena za náhradu vo výške
73260.-Kčs uvedená vo výmere bola splatná do rúk Slovenského náboženského fondu naraz v hotovosti

do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto výmeru. Podľa výmeru bol vyvlastniteľ povinný zložiť ustálenú
náhradu do 1 mesiaca od vydania výberu do depozitu Okresného súdu v Bratislave, ktorý ju rozvrhne
podľa zásad exekučného konania. Tieto skutočnosti vyplývajú z výmeru zo dňa 9.12.1952.
Súd z listu Slovenského náboženského fondu v Bratislave zo dňa 29.4.1957 adresovanému Ústrednému
národnému výboru zistil, že nebola zaplatená náhrada za vyvlastnenie Slovenskému náboženskému

fondu na základe znaleckých posudkov 73260 Kčs a v prepočte na novú menu to bolo 14652,- Kčs.
Podľa listu Ústredného národného výboru, odboru výstavby zo dňa 6.5.1957 adresovanému Správe
Ústredného národného výboru bolo oznámené, že doposiaľ nebola zaplatená náhrada za vyvlastnenie.Zo správy Ministerstva kultúry zo dňa 23.3.2011 vyplýva, že Slovenska provincia rádu menších bratov
kapucínov so sídlom Župné nám. 10, Bratislava, IČO:00599107,skratene Kapucíni na Slovensku sa
riadi vlastným štatútom z 1.9.2004,ktorý cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR zaevidoval a potvrdil

16.9.2004.Štatutárnym orgánom Slovenskej provincie Rádu menších bratov kapucínov je provinciálny
minister a v mene provincie tiež koná provinciálny vikár a tajomník provincie.
Súd z uznesenia Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 14.9.1995 zistil, že bolo vydané rozhodnutie
„ Nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Rímskokatolícku cirkev bez uvedenia farnosti alebo biskupstva
vedené na rímskokatolícke školy, sirotince, zrušené rády, spolky a iné cirkevné organizácie patria

do vlastníctva tohto biskupstva na území ktorého sa nachádzajú. Súčasne týmto Konferencia
biskupov Slovenska stanovuje vlastníctvom právne nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených
spoločenstvách. Takýto postup je stanovený aj k veciam hnuteľným. Biskupstvá k nim vykonávajú všetky
práva a povinností spojené s .Tieto skutočnosti vyplývajú z uznesenia konferencie biskupov Slovenska
zo dňa14.9.1995 v Trnave.
Súd z výsluchu svedka D.. F. X. zistil, že k používaniu názvu rehole kapucínov uviedol, že vychádza z

latinského názvu Ordo fratrum minorum capucinonnum čo v preklade znamená Rád kapucínov alebo
Rehoľa kapucínov, pričom obidva názvy sa používajú bežne a obidva názvy sú správne. Pokiaľ ide o
názov Rádový dom bratov kapucínov, tak uviedol, že je to len časť štruktúry radu kapucínov a stále
to spadá pod rehoľu kapucínov alebo rádu kapucínov. Ďalej uviedol, ž pokiaľ ide o termín Kláštor
bratislavských otcov kapucínov, tak platí to čo aj pre termín Radový dom bratov kapucínov.

Súd z výzvy navrhovateľa zo dňa 25.4.2006 zistil, požiadal odporcu o vydanie nehnuteľností podľa ust.
§ 3 ods. 1 písm. h zák. 161/2005 Z.z. v pozemnoknižnej vložke č. 1054,parc.č. 710 druh pozemku
záhrada o výmere 5008 m2, s tým, že sa jedná o vlastníctvo Rádového domu bratislavských kapucínov.
Súd zo spisu Okresného súdu Bratislava l sp. zn. 24C 69/2007 zistil, že navrhovateľ podal návrh
na začatie konania o vydanie nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo časť pozemnoknižnej parcely

XXX vedenej v pozemnoknižnej vložke XXXX k.ú Staré mesto, ktorá zodpovedá parc. č.. 3250/26-
ost.pl. o výmere 1106m2, parc. č. 3250/27-zast.pl. o výmere 73m2 a parc .č. 3250/28 - zast. Plocha
o výmere 29 m2.Navrhovater zobral návrh späť dňa 27.9.2010 a súd konanie vo veci zastavil dňa
30.9.2010.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 20.11.2010.
Súd z geometrického plánu číslo XXX/XXXX zo dňa 02. 02. 2012 overeného správou katastra pre

hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20. 03. 2012 ,ktorý v grafickej časti opätovne zobrazuje pozemky, ktoré
sú predmetom konania v súlade s ich vyčlenením uvedeným už v geometrickom pláne č. XXX/XXXX,
vyhotoveného Ing. Ivanom Paulenom, schváleného správou katastra pre hlavné mesto SR, ktorý tvoril
podklad pre podanie návrhu na začatie konania vo vyššie uvedenej právnej veci.
Geometrický plán teda špecifikuje predmet konania v zhode s Predchádzajúcim geometrickým plánom

avšak s vyznačením hranice medzi pôvodnými pozemkovoknižnými parcelami č. XXX/X a XXX/X podľa
geometrického plánu vyhotoveného Ing. Eugenom Záporožanom dňa 13. 06. 1951, ktorý bol použitý ako
podklad pre vyvlastňovací výmer vydaný ústredným národným výborom dňa 09. 12. 1952 pod značkou
XI1-198-9/12-1952-St/24 ktorým došlo k vyvlastneniu pôvodného pozemku XXX/X.
Geometrický plán však obsahuje nové číselné označenie pozemkov, ktoré sú predmetom konania

vo vyššie uvedenej veci, s prihliadnutím na rekonštruovanú hranicu pozemkov XXX/X T. XXX/X,
a nové číselné označenie v Geometrickom pláne je odôvodnené postupom Správy katastra pri
úradnom overení geometrického plánu. Správa katastra pri uvedenom overení prideľuje pre každý
novovytvorený geometrický pián nové Číslovanie, a to aj v prípade, že ide o pozemky totožné s
Predchádzajúcim geometrickým plánom. Vzhľadom na uvedené, pozemky, ktoré tvoria predmet konania

vo vyššie uvedenej právnej veci vyznačené v Predchádzajúcom geometrickom pláne, zodpovedajú
v Geometrickom piáne pozemkom: XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX. Uvedené pozemky zodpovedajú pozemkom XXXX/XX, XXXX/XX T. XXXX/XX uplatneným v
konaní vo vyššie uvedenej právnej veci nasledovne:
a) pozemok XXXX/XX v Pôvodnom geometrickom pláne zodpovedá pozemkom

XXXX/XX T. XXXX/XX,
b) pozemok XXXX/XX v Pôvodnom geometrickom pláne zodpovedá pozemkom
XXXX/XX, XXXX/XX T. XXXX/XX v Geometrickom pláne,
c) pozemok XXXX/XX v Pôvodnom geometrickom pláne zodpovedá pozemkom
XXXX/XX, T. XXXX/XX v Geometrickom pláne.

Rozdiel vo výmere medzí Geometrickým plánom a Pôvodným geometrickým plánom je 2m2.
Uvedený rozdiel vznikol z dôvodu, že v čase medzi vyhotovením Pôvodného geometrického plánu a
Geometrického plánu bol v katastrálnom území Q. F. uskutočnený ROEP, ktorým došlo k spresneniuúdajov katastrálneho operátu, vrátane hraníc jednotlivých pozemkov, oproti pôvodnej evidencii
používanej v čase kedy bol vyhotovený v Pôvodný geometrický plán.
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. /§ 80 písm. c O.s.p.
Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§154 ods. 1 O.s.p.).
Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo

oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže , súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
V tomto konaní bolo nesporné, že navrhovateľ sa v konaní domáhal návrhom podľa § 80 písm. c
O.s.p. určenia, že je výlučným vlastníkom tej časti pozemkovoknižných parciel XXX T. XXX, vedených

v pozemkovoknižnej vložke XXXX, kat. územie Q. F., ktoré podľa geometrického plánu X/XXXX,
vyhotoveného Ing. Ivanom Paulenom dňa 02. 02. 2012 a schválenom Správou katastra pre Hlavné
mesto SR Bratislavu dňa 20. 03. 2012, zodpovedá parcelám A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 41
m2, A. XXXX/XX - zast. pi o výmere 75 m2, A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 64 m2, A. XXXX/
XX - zast. pl. o výmere 105 m2, A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 28 m2, A. XXXX/XX - zast. pl. o

výmere 51 m2, A. XXXX/XX ~ zast. pl. o výmere 16 m2. Základnou a spornou otázkou pri uplatňovaní
práva navrhovateľa na určenie vlastníctva je , či navrhovateľ ako účastník konania je v konaní aktívne
legitimovaný. V tomto konaní je nesporné, že v zápise pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k.ú Bratislava
je uvedený vlastník Radový dom bratislavských kapucínov. V tomto konaní mal súd jednoznačne
za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal, že subjekt Radový dom bratislavských kapucínov/ktorý

je zapísaný ako vlastník v pozemnoknižnej vložke č. XXXX k.ú. Bratislava/ je totožný so subjektom
navrhovateľa t,j Slovenskou provinciou bratov menších kapucínov so sídlom Župné nám. 10 v Bratislave,
ktorý vznikol ako samostatný právny subjekt dňom 1.9.2004 a zaevidovaný na Ministerstve kultúry
dňom16.9.2004,pričomtietoskutočnostivyplývajúajzpredloženéhoštatútunavrhovateľa.Podľanázoru
súdu, navrhovateľ v konaní nepreukázal dostatočne a kontinuálne dôkazmi, že došlo k obnoveniu

činnosti Radového domu bratislavských kapucínov resp. k zmene názvu subjektu a nepreukázal ani
oprávnenie nakladať s právami k odňatému majetku, ktoré je predmetom sporu .Súd konštatuje,
že posledným vlastníkom, ktorý vlastnil nehnuteľnosti je Radový dom bratislavských kapucínov.
Navrhovateľ nepreukázal v konaní dostatočne dôkazmi, že Slovenská provincia radu menších bratov
kapucínov je právnym nástupcom Radu domu bratislavských kapucínov . Pokiaľ ide o dôkaz predložený

navrhovateľom v konaní a to Deklaráciu na ktorý sa navrhovateľ odvolával v konaní súd sa v tomto
smere stotožni! s námietkou odporcu, že pri vzniku subjekte Slovenskej provincie rádu menších bratov
kapucínov/rok1987-kanonickyzladenýmGenerálnymministromdňa24.10.1987/niejeriešenáotázka
nakladania s majetkom predchádzajúcich subjektov v tomto prípade Rádového domu Bratislavských
kapucínov, vlastníka vo vl č. XXXX k.ú. Bratislava a z dokladov predložených jednoznačne nevyplýva,

že sa jedna o ten istý právny subjekt so zmenou mena, navyše keď v dekréte, ktorým bol nový subjekt
zriadený sa nekonštatuje, že by sa jednalo len o obnovenie činnosti pôvodného subjektu so zmenou
názvu. Navrhovateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno v otázke aktívnej legitimácie. V tomto
konaní mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, aj napriek
tomu, že označil súdu dôkazy v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a ktoré súd vykonal na preukázanie

jej tvrdení. Základnou otázkou pri skúmaní uplatňovaní práva navrhovateľa je či navrhovateľ
mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu aj napriek označeným dôkazom v zmysle ust. § 120 ods. 4
O.s.p. na preukázanie tvrdení navrhovateľ, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Je známe, že
dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť navrhovateľa ako účastníka konania
za to, že v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia uvedené v návrhu a súd musel rozhodnúť

vo veci samej v neprospech navrhovateľa z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v neprospech
účastníka, t.j. navrhovateľa súčasne len vtedy, ak zhodnotenie všetkých dôkazov vykonaných v
priebehu dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.) neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia
účastníka, t.j. navrhovateľa ani o tom, že by to bolo nepravdivé. Súd po zhodnotení dôkazov dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie. Súd na základe uvedených

skutočností a vyhodnotenia dôkazov produkovaných účastníkmi dospel k záveru, že návrh zamietol ako
nedôvodný pre nedostatok aktívnej legitimácie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu v 1 rade v
konaní. Odporca v 1 rade si trovy konania neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podľa odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, protiktorému

rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha . Ak povinný dobrovoľne neplní, čom mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia .