Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413212608
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413212608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpený AK JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX/XX, K. V., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľov, Sofijská 13, Košice, v zast.
advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, o zaplatenie sumy 1.452,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu v Kežmarku 3C 43/2014-48 z 3.6.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu. Vyslovil, že žalovaná nemá právo na
náhradutrovkonania.Zaviazalžalobcuzaplatiťtrovykonaniavprospechvedľajšiehoúčastníkavovýške
158,82 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava
Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal dokazovanie, ktoré zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach. V danom prípade uzavrel právny vzťah ako spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľskú zmluvu
uzavretú medzi účastníkmi konania podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na
toto dospel k záveru, že dohodnuté úroky v zmluve boli neprimerane vysoké a je potrebné takéto
dojednanie posúdiť v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na ust. § 39 OZ je zmluva o úvere v tejto
časti neplatným právnym úkonom. Žalovaná vrátila žalobcovi viac ako si požičala a v časti úrokov je
zmluva rovnako neplatná. Bolo potrebné rozhodnúť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti, t.z. návrh
zamietnuť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že postup
súdu prvého stupňa nemá oporu v zákone a je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, v znení ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy, t.z. k 31.3.2009. Uvádzal ustanovenia
§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.. Aplikáciu

právneho inštitútu dobré mravy nebolo možné použiť s ohľadom práve na vyššie uvedené špeciálne
zákony o spotrebiteľských úveroch a to vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tvrdil, že výška odplaty
za úver poskytnutý na základe zmluvy bola stanovená v súlade s platnom právnou úpravou a závery
súdu prvého stupňa sú nezákonné. Preto je nesprávny záver, aby bola takáto dohoda neplatná. Jepotrebné vychádzať z ustanovení zákona, ktorý v tom čase platil, a to je zákon č. 258/2001 Zb.. Tieto
ustanovenia mal súd prvého stupňa zobrať do úvahy ex offo. Zároveň poukázal aj na predvídateľnosť
rozhodnutí všeobecných súdov a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Cdo 42/2010. Keďže dohodnutý

úrok z úveru neprevýšil výšku stanovenú zákonom nemožno ho hodnotiť ako nezákonný, preto navrhol
zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, vyhovieť žalobe v celom rozsahu, resp. zrušil rozhodnutie súdu
prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Žalovaná žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu bolo zistené, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere dňa 22.6.2009
a poskytol tak žalobca žalovanej 768,96 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť v 18-tich mesačných

splátkach tento úver po 42,72 eur. Dňa 23.12.2010 bol žalovanej poskytnutý ďalší revolvingový úver vo
výške 768,96 eur, ktoré sa opäť zaviazala žalovaná zaplatiť v 18-tich mesačných splátkach po 42,72
eur. Následne bol poskytnutý žalovanej ďalší úver vo výške 768,96 eur, ktoré sa zaviazala zaplatiť po
42,72 eur v 18-tich mesačných splátkach. Išlo o zmluvu o úvere z 25.6.2012. Z platobnej histórie pladieb
žalovanej vyplýva, že žalovaná vrátila žalobcovi sumu 2.136 eur oproti požičanej sume 1.768,42 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „Občiansky zákonník"),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len „Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 3Co 67/2008), ale
aj z rozhodnutí iných súdov (porov. stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie
obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie.V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa odvolací súd
komparatívne poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť

spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby
stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon
ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí,
nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť môže napríklad stratiť
celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14) .

Odvolací súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri
nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná
v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí

vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske
záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 219
O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 124 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná ako úspešná
účastníčka v odvolacom konaní, neuplatnila si náhradu trov konania, preto odvolací súd žiadnu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.