Uznesenie Judgement was issued on Friday, April 1, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/305/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207177
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111207177.2

Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra
SR, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, Trnava, IČO: 00 735 825, proti povinnému: N. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom
Hlohovec, Nám. sv. Michala 5, o vymoženie pohľadávky 30 Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,95 Eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 109394 zo dňa 04. 04. 2011 bol súdny exekútor JUDr. Ing.
Roman Liščák poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu -
vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Jaslovské Bohunice, č. k. A 0427484 zo dňa 21.
04. 2010.

Dňa 02. 02. 2016 bol tunajšiemu súdu doručené podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť povinného s odôvodnením, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené
uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 20D/620/2013-15, 9Dnot 125/2013 zo dňa 30. 12. 2013.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu ako aj z pripojeného uznesenia Okresného súdu Trnava, č. k.
20D/620/2013-15, 9Dnot 125/2013 zo dňa 30. 12. 2013, súd zistil, že povinný N. P., nar. XX. XX. XXXX,
zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť v časti o zastavení konania dňa 16. 01. 2014.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 13. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu
exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom
na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili

do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v
rozsudku z 29. 12. 2012, sp. zn. 6M Cdo 9/2012.

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť,
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže súd exekúciu zastavil z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd zaviazal k náhrade trov exekúcie
oprávneného.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v súlade s §
199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety prvej Exekučného
poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa
začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie
exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1027/2011 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18. 03. 2011, preto
sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01. 01. 2009.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02. 02. 2016 zároveň vyčíslil trovy exekúcie.
Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 108,43 Eur, ktorá predstavuje
odmenu súdneho exekútora v zmysle § 14, § 15 vyhlášky vo výške 73,04 Eur, náhradu hotových
výdavkov vo výške 7,40 Eur , odmenu za manipuláciu so spismi vo výške 3,32 Eur, náhradu za stratu
času vo výške 6,60 Eur + 20 % DPH.

Ustanovenia § 14 - 16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie a pri zastavení exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie
a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu
exekútorovi odmenu v zmysle § 14 vyhlášky vo výške 33,19 Eur.

Súdny exekútor si vyčíslil odmenu podľa § 15 vyhlášky vo výške 73,04 Eur, a to za nasledovné úkony
exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 Eur), doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie (3,32 Eur), doručenie príkazu na začatie exekúcie (3,32 Eur), doručenie exekučného
príkazu (16 x 3,32 Eur), doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie (3,32 Eur) a každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného (2 x 3,32 Eur).

Súd nemôže súdnemu exekútorovi priznať odmenu za úkony exekučnej činnosti - doručenie exekučného
príkazu (16 x 3,32 Eur), keďže z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že
súdnemu exekútorovi možno priznať odmenu paušálnou sumou len za jedno doručenie exekučného
príkazu na rozdiel od písm. g) - j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde možno priznať súdnemu exekútorovi odmenu
za každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie
účtu povinného a každé zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 21 písm. c) vyhlášky odmena za požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 Eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za požičanie spisu oprávneným osobám vo výške 3,32
Eur, keďže z predloženého exekučného spisu nevyplýva požičanie spisu oprávneným osobám.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne
súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o
poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t. j. poštovné za doručovanie
takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho
exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním
a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré
mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 2,60
Eur, nakoľko mal preukázané vynaloženie týchto výdavkov - 1 x doručenka o doručení upovedomenia
o začatí exekúcie, 1 x doručenka o doručení exekučného príkazu.

Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy,
nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu
exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia
ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom
vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
nákladov za poštovné v celej uplatnenej výške, pretože tieto úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v
súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať
v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní, a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať
duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové
iba za tie doručenky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise a z ktorých
bolo zrejmé, že si ich náhradu nežiadal v iných konaniach.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné poplatky + internet (paušálne) vo výške
2,50 Eur, ide o úkony vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, čo znamená, že súdny exekútor
nemôže požadovať náhradu za výdavky ako súčasť účelne vynaložených hotových výdavkov, preto súd
náhradu týchto výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eura za každú aj len začatú polhodinu.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času za osobné doručovanie žiadosti o poverenie (1,32
Eur), upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému (1,32 Eur), súčinnosti - dedičské oddelenie (1,32
Eur), podnetu na zastavenie (1,32 Eur) a vrátenie poverenia (1,32 Eur). Z takéhoto postupu súdneho
exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými
exekučnými konaniami v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného na mieste, ktoré nie je sídlom
jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami.
Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len
písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi
exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. Preto súd
súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času nepriznal.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd
mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky aj hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20 %
DPH zo sumy 35,79 Eur v celkovej sume 7,16 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu
exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle §
203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 42,95 Eur.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).