Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6C/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208819
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815208819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou, v právnej veci navrhovateľa:

Y. Y..Á..N..S.., N.. Č.. U. XXXXXX, Y. Y. X N. D. S., S. S.-XXXX, S. T., zastúpeného H.. H. Š., I. P., Š. G.
X. Y..N..K.., K. M.Ž., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. I.. Y. XX, XXX XX U. proti odporcovi: U. R., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX Q. F. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 2.312,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2015 sa navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného
zástupcu domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.312,32 eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh

odôvodnil tým, že dňa 24.04.2014 uzatvorili navrhovateľ a odporca právny dokument s názvom „Dohoda
o urovnaní“, ktorej predmetom bol dlh odporcu vzniknutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX
uzatvorenej odporcom s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Všeobecná úverová
banka, a. s., dňa 11.12.2008. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa
úver vo výške 1.942,75 eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Navrhovateľ
sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012. Medzi
navrhovateľom a odporcom bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 2.700,33 eur sporná a tak sa

dohodli, že záväzok vo výške 2.700,33 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 2.592,32 eur, ktorý sa
odporca zaviazal uhradiť so zmluvným úrokom vo výške 6 % p.a. Celkovo sa tak odporca zaviazal
uhradiť 3.228,10 eur formou 92 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že odporca nehradil dlh tak ako
sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku
omeškania odporcu so splátkou splatnou dňa 27.01.2015 splatným v uvedený deň. Odporca po dátume
splatnosti k dnešnému dňu neuhradil nič. Celková dlžná čiastka predstavuje k dnešnému dňu 2.312,32
eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, dohodou o urovnaní zo
dňa 24.04.2016m ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou Y. Y..G..N..S.. a odporcov a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Z dohody o urovnaní uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 24.04.2014 v časti A Úvodné
ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa - T. Ú. U. a dlžník dňa 11.12.2008 uzavreli zmluvu

č. XXXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo
výške 1.942,75 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok.
Dňa 23.10.2012 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy
č. XXXXXXXX. Podľa časti B dohody Konštatovanie sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúcezo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok
v celkovej výške 2.700,33 eur vrátane príslušenstva s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh
pozostáva z istiny vo výške 1.571,78 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 922,32 eur a zmluvy

pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 206,23 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška
záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní na
základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným
v časti C tejto dohody. Podľa časti C dohody Urovnanie veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov
dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje

sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 2.592,32 eur spolu s úrokovou
sadzbou 6 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 3.228,10 eur ( je tvorená súčtom úveru a
jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 6 % p.a. z dlžnej čiastky
úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 6,17 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená
prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený
uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na

náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok
stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť
spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek
platby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý
i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok

z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné
prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ
sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez
ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3
dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti

celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek
platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie
všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním,
poplatku 12,- eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, poplatku 40,- eur za odoslanie predžalobnej
upomienky. Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch

z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa
niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné
ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje
ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom
najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto

dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to
v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú,
že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na

dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody
oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných
číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami.

Listom zo dňa 19.11.2012 T. Ú. U., G..Y.. oznámila odporcovi, že predmetnú pohľadávku voči nemu

postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok na Y. Y..Á..N..S.., N.. Č.. U. XXXXXX, Y. Y. X N. D. S., S.
S.-XXXX, S. T., M. Y.Q. X. Z. Y..N..K... Ďalej ho upozornil, že doručením tohto oznámenia je povinný
všetky jeho záväzky plniť výhradne postupníkovi.

Listom zo dňa 11.08.2015 Y. X. Č. G. Y. N. Y..N..K.. oznámila odporcovi zosplatnenie dlhu, nakoľko v

dohode uzavretej dňa 24.04.2014 uznal dlh vo výške 2.592,32 eur a zaviazal sa ho uhradiť v mesačných
splátkach. Pretože neuhradil splátku splatnú dňa 27.01.2015 dostal sa do omeškania a preto bol dlh
zosplatnený. Žiadal ho, aby dlh vo výške 2.312,32 eur spolu s úrokom z omeškania odo dňa 28.01.2015
najneskôr do 22.08.2015. Upozornil odporcu, že pokiaľ do uvedenej lehoty pohľadávku neuhradí bude
vymáhaná súdnou cestou a všetky náklady na vymáhanie bude zo zákona znášať on.

Súd vyzval navrhovateľa, aby podrobne špecifikoval nárok, z čoho pozostáva suma, ktorá je predmetom
tohto konania s tým, že pri nároku na zaplatenie úroku z omeškania je tiež potrebné uviesť, z akých
súm, za aké obdobie v prijatej výške bol vyčíslený. Pri nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty aďalších poplatkov je potrebné položkovite uviesť výšku jednotlivých nárokov. Taktiež bol navrhovateľ
požiadaný, aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o úvere a výpis z úverového účtu
odporcu. Navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania podaním z 18.11.2015, kde uviedol, že zmluvu o

postúpení pohľadávok nadobudol navrhovateľ, odplatne pohľadávku, ktorej priznania sa v predmetnom
konaní domáha. Z dôvodu ochrany obchodného tajomstva nepredloží túto zmluvu vzhľadom k tomu, že
odporcovi bolo ako dlžníkovi oznámené postúpenie pohľadávky postupcom a to právnym predchodcom
navrhovateľa, išlo o T., G..Y... Navrhovateľ tvrdil, že nie je povinný preukazovať existenciu postúpenia
zmluvy. Ďalej navrhovateľ uviedol, že má za to, že uzatvoril dohodu o urovnaní s odporcom, na základe

ktorej medzi nimi sa urovnali sporné záležitosti ohľadom záväzku odporcu vo výške, ktorý je predmetom
tohto konania. Uvedený rozdiel predstavuje vôľu navrhovateľa odpustiť odporcovi časť jeho dlhu. Istina
uplatnená v návrhu na začatie konania pozostáva zo sumy 2.312,32 EUR. Navrhovateľ požaduje úhradu
tejto sumy z titulu urovnania, nie z titulu úhrady úveru s tým, že pôvodný záväzok odporcu, ktorý mu
vznikol zo zmluvy o úvere, ktorý odporca uzavrel so spoločnosťou T. v zmysle vyššie uvedenej dohody
a zmluvnej pokuty poplatkov a inkasných nákladov.

Navrhovateľ súdu doručil kópia pôvodnej zmluvy zo dňa 08.12.2008, ktorá bola zle čitateľná. Následne
súd vyzval navrhovateľa, aby predložil doklad preukazujúci oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi
a podrobný výpis z úverového účtu. Navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania s tým, že
dokladom preukazujúcim oznámenie postúpenia pohľadávky a výpisom z úverového účtu navrhovateľ

nedisponuje. Pokiaľ ide o žalovanú sumu, túto navrhovateľ požaduje na základe uzavretia dohody o
urovnaní a nie z titulu pôvodného záväzku.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s ním nikto nerokoval a podpis v dohode o urovnaní nie je jeho.
Nevie o čo ide, ak by vedel zariadil by sa podľa toho. Myslí si, že to na neho našili. Od T. mal pôžičku

v roku 1969 a v roku 2008 od nich žiaden úver nedostal. Mal aj potvrdenie od T., že nemá voči nim
žiaden dlh. Ďalej uviedol, že od roku 1998 je na dôchodku a odvtedy v banke nebol. Naposledy keď
pracoval, tak mal akurát bankomatovú kartu, cez ktorú si vyberal výplatu. Poprel žeby mal kartu, z ktorej
si mohol vyberať peniaze a že zmluva od T. je podvod. Tvrdil, že na zmluve je meno jeho matky, ktorá
zomrela 12.11.1982 a nikdy mu nemohla svedčiť pri uzavretí žiadnej sumy. V období kedy mala byť

zmluva podpísaná, tak popri dôchodku vykonával ďalšie práce, preto nepotreboval peniaze. Podpis na
zmluve nie je jeho. Náhradu trov konania nežiadal.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanom návrhu. Oznámila,
že nemôžu súdu poskytnúť požadované doklady, pretože ich nemajú. Nemajú ani originál zmluvy

podpísanej odporcom s T.. V prípade úspechu žiadajú trovy konania, ktoré vyčíslia v lehote 3 dní.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;
ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú
dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoréje v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom

najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej uzavretej úverovej zmluvy súd posudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu,
ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva

na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Jedným z nich je neunesenia dôkazného bremena.

Zo zmluvy zo dňa 08.12.2008, ktorá je len fotokópia a zle čitateľná vyplýva, že odporca a pôvodný veriteľ
uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX v sume 1.991,64 eur, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť v 30 splátkach
po 66,39 eur.

Z listín predložených navrhovateľom nevyplýva, či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostipohľadávky,kodstúpeniuodzmluvy,prípadnekvypovedaniuzdôvoduporušenia
zmluvných povinnosti. Súdu nedoručil ani originál zmluvy č. XXXXXXXXXX, ale len zle čitateľnú
fotokópiu, nakoľko ako uviedol originál nemá. Taktiež nedoručil ani splátkový kalendár ako, kedy a v
akých sumách odporca splácal úver.

Navrhovateľ svoj nárok odvádza od dohody o urovnaní, ktorú účastníci konania podpísali. V zmluve
je uvedená nejaká výsledná suma bez špecifikácie z čoho vlastne pozostáva ako bola vypočítaná,
je rozlíšená len istina a úroky, zmluvné pokuty, poplatky a inkasné náklady. Pohľadávka mala byť na
navrhovateľa postúpená zmluvou, túto zmluvu však navrhovateľ súdu nedoložil.

Navrhovateľ na výzvu súdu špecifikoval žalovanú sumu, ktorá pozostáva z istiny v sume 1.571,78 eur,
pôvodného zmluvného úroku do dňa zosplatnenia pôvodného záväzku v sume 206,23 eur a zákonného
úroku z omeškania istiny odo dňa postúpenia do dňa uzavretia dohody v sume 716,09 eur, zmluvnej
pokuty, poplatkov a inkasných nákladov v sume 206,23 eur. Súd vyzýval navrhovateľa na zmluvu o

postúpení pohľadávok, výpis z úverového účtu odporcu zo zmluvy a doklad preukazujúci oznámenie
postúpenia pohľadávky odporcovi. Súdu doručil len fotokópiu zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola zle
čitateľná. Uviedol, že originálom nedisponuje, svoj nárok odôvodňuje z dohody o urovnaní. Ostatné
požadované listiny súdu nedoručil.

Navrhovateľ nepreukázal ani či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky, k odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vypovedaniu z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti.
Je preto problém aj zo strany súdu určiť a vyčísliť skutočne dlžnú sumu.

Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej zmluvy

ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.

Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda

na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o urovnaní.

Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu,

najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon.
Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

Podľa ust. § 570 ods. 1,2 OZ ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom , doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok

zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté
platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode musí, ktorou účastníci záväzkového vzťahu rušia
pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok, prípadne v
ktorej časti by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľ a odporcom bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosťtietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Na dohode o urovnaní a uzavretí splátkového kalendára ako aj uznania záväzku zo dňa 24.04.2014 je
podpísaný odporca, ktorý však poprel, že je to jeho podpis.V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Je spojená s dohodou o uzavretí
splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - odporca, si bol vedomý
dôsledkov dohody o urovnaní, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Je otázne či pred podpisom dohody mal možnosť si ju prečítať, či mu navrhovateľ vysvetľoval
obsah dohody aké to má právne následky,

Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia zrejme
nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať

vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporcu uzavrieť dohodu o urovnaní a nejde
iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom.

Z dohody vyplýva, že suma, ktorá sa nahrádza je 2.700,33 eur, výška úveru ako je uvedené v dohode
bola 1.942,75 eur. Ako k výpočtu tejto sumy 2.700,33 eur navrhovateľ došiel nevysvetlil, nešpecifikoval
ani v dohode o urovnaní, ide o skoro dvojnásobok požičanej sumy. V zmluve je uvedené, že táto suma

sa nahrádza sumou, ktorá má pozostávať zo sumy 1.571,78 eur - istiny, 922,32 eur - úrokov a úrokov
z omeškania a sumy 206,23 ako zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov. Ako tieto sumy boli
určené, vyčíslené, vypočítané a to hlavne úroky z akej sumy od kedy do kedy z akej výšky úrokovej
sadzby podľa akých ustanovení, ako zmluvnú pokutu či poplatky a inkasné náklady nebolo uvedené.
Tieto skutočnosti navrhovateľ nepreukázal ani na výzvu súdu.

Z uvedeného vyplýva, že ide o praktika, ktorá sa navonok javí ako výhodná, keďže výška sumy určenej
je nižšia. Ide len o zdanie, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme nadhodnotená.

Podpisom takejto formulárovej dohody odporca ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné

postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači navrhovateľa, pričom môže u bežného
občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa,
resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný,

keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu
uzavrieť takúto dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár o čo ide aj v tomto prípade, do dohody o
urovnaní je zakomponovaná dohoda o úhrade dlhu v splátkach v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať
svoje záväzky voči druhej strane.

Z obsahu dohody vyplýva, že odporca sa zaviazal k úhrade mnohým sankciám, zmluvným pokutám,
úrokov a poplatkov ako to z nej vyplýva, čo si zrejme spotrebiteľ neuvedomil. Text dohody ako taký
odproca neinicioval.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z

pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným
termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. Takýto postup navrhovateľa je
rovnaný v mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súde množstvo konaní,
kde je postup navrhovateľa rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona
a ide tiež o použitie nekalej obchodnej praktiky.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelyzákonaoochranespotrebiteľarozumienajmäkonanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č.

250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej

praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu.

Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium, ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem

dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré
je síce v súlade so zákonom, zodpovedá zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než

dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore
s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu
potrebného na právneho vzťahu.

Navrhovateľ získal pohľadávku na základe postúpenia, pravdepodobne bola podpísaná zmluva o

postúpení pohľadávky a následne bola uzavretá dohoda o vyrovnaní. Postúpenia však navrhovateľ súdu
nepreukázal, zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola postúpená na neho pohľadávka,
ktorá je predmetom tohto konania súdu nedoložil. Bolo predložené len oznámenie o postúpení bez
preukázania doručenia tohto oznámenia odporcovi.

V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené sa navrhovateľ snažil
vyhnúť posudzovaniu platnosti pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou a aplikácii zákona o
spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup navrhovateľa, ktorý
je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, tak ako
je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ) zo strany súdu pretože

ako súd uviedol navrhovateľ sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z
neho plynúcich a to či má všetky zákonom požadované náležitosti. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len
zdanlivo výhodnejšia, no nie v skutočnosti. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup navrhovateľa za jeho obchádzanie. Takéto je preto
aj neplatné, nedôvodné a v rozpore so zákonom aj zosplatnenie dlhu, tak ako ho vykonal navrhovateľ

bez uvedenie, či zákonných alebo zmluvných ustanovení.

Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol to jednak pre neunesenie
dôkazného bremena ako aj pre obchádzanie zákona zamietol. Keďže navrhovateľ odmietol podrobne
špecifikovať pohľadávku podľa výzvy súdu, nemohol súd pristúpiť k určeniu a prepočítaniu skutočného

dlhu odporcu.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, keď súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania odporca
nežiadal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu