Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/205/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213877
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115213877.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: H. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. H. XXX, O., o vymoženie pohľadávky v sume 1.506,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/548/2015-15 zo dňa 18.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie EX 784/15. Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil najmä s odkazom na
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d), § 44 ods. ods. 2,3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1,2,3 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 1 ods. 1,2, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53
ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj o ustanovenia Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd skúmal, či

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú
v súlade so zákonom, a zistil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - zaväzuje povinného na
plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo
znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Súd urobil záver o tom, že ide o spotrebiteľský
právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Na základe doložených listín konštatoval,
že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli Zmluvu o úvere dňa 21.12.2005, podľa ktorej

bol povinnému poskytnutý úver vo výške 50 000 Sk (1 659,70 eur) a povinný sa ho zaviazal zaplatiť v
60 mesačných splátkach po 1 489 Sk (49,43 eur). Povinný však úver riadne nesplácal a oprávnený sa
obrátil na rozhodcovský súd, pretože jeho právomoc na rozhodovanie sporu bola daná rozhodcovskou
doložkou, zakotvenou v rámci obchodných podmienok pre úver - čl. 11, bod 11.2, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory zo zmluvy
o úvere budú riešené dohodou a ak k dohode nedôjde, vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom

konaní pred Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave, zriadeným spoločnosťou ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. Zmluva o úvere a obchodné podmienky boli vopred pripravené
dodávateľom pre veľký počet spotrebiteľov, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah
a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka). Obchodné podmienky ako súčasť
zmluvy boli vyhotovené maličkými písmenkami s nahusteným textom, bez odsekov, čo znemožňuje
ich riadne prečítanie spotrebiteľom, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí

právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone
o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa ako aj v Občianskom zákonníku. Rozhodcovskádoložka je podľa záveru súdu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou
a ako taká je neplatná.

V tomto smere súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora (ES), ktorý vo svojej rozhodovacej
činnosti uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana spotrebiteľov
podľa citovanej smernice, odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, existujúcu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom. Vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v

zmysle článku 3 ods. 1 smernice ako nekalú, a úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, je zabezpečiť
potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Rozhodcovská doložka v danej veci
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť
sa všetkým úverovým podmienkam. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d), f), h)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej
a druhej vety Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní,
Smernice Rady 93//13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských

súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 OSP. Súd podľa neho nevysvetlil

viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods.
1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojím klientom neodvolateľný
návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, a ak by oprávnený takto nepostupoval, bol by porušený
zákon o bankách. Právoplatný rozhodcovský rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti a je
vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený

nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, resp. namietal aj to, že
súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. l OSP) vec prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku napadnuté
uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací
súd dospel k tomu, že uznesenie je správne a primerane odôvodnené, nepovažuje za nutné opakovať
tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

Na dôvažok odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa po zistení ním opísaného skutkového stavu
urobil správny záver o tom, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu
z neplatnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach právneho predchodcu
oprávneného, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. S ohľadom na spotrebiteľský vzťah účastníkov
bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky alebo
zmluvy a či je rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka v tomto prípade nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu z
dôvodov uvedených v napadnutom uznesení. Navyše nebola priamo zakomponovaná do žiadnej zmluvypodpísanej povinným (bola len súčasťou obchodných podmienok, na ktoré zmluva s vopred pripraveným
textom odkazovala na ne ako na jej súčasť), pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, v neprospech povinného. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie

sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok
na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Odvolací súd zhodne so
súdom prvého stupňa výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný

s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Rozhodcovskýsúdnemalprávomocrozhodovať
spor na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky a jeho rozhodnutie je tak nulitným aktom. Aj keď v
čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neplatilo teraz účinné ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka (v účinnosti je od 01.01.2008), záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov

už uvedených s následkom jej neplatnosti pri použití eurokonformného výkladu totiž umožňovali už aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka platné v čase uzavretia zmluvy o úvere (§ 3 ods. 1, § 53 ods. 1, 4).
Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť námietka oprávneného o
nesprávnom právnom posúdení veci v otázke neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie
§ 93b zákona o bankách totiž právneho predchodcu oprávneného nezbavovalo dodržať povinnosti

uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že mu boli poskytnuté všetky
informáciejasnýmazrozumiteľnýmspôsobom.Akprávnypredchodcaoprávnenéhotaktonepostupoval,
resp. takýto postup nebol oprávneným doložený listinami v exekučnom konaní, bolo nutné konštatovať
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán, ktorá vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.
zn. 6 ECdo 131/2014 z 28.01.2015). V tomto prípade podľa obsahu spisu pôvodný veriteľ predložením
obchodných podmienok povinnému ako súčasti zmluvy nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu,

či rozhodcovskú doložku prijme alebo neprijme, a neposkytol mu jasné a zrozumiteľné informácie o
výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu veriteľ. Vzhľadom na
to odvolací súd nepovažoval za potrebné osobitne sa vysporiadať s ďalšími argumentmi odvolania
oprávneného a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.