Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111202627
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111202627.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.EvyFeťkovejasudcovJUDr.Ladislava

Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci navrhovateľa W. W., B.. XX.X.XXXX, X. P. W., V.W.
Č.. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16,
proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR so sídlom v Bratislave,
Štúrova ul.č. 2 (adresa na doručovanie Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova 5, v konaní o náhradu
škodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,oodvolaníodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKošice
I č.k. 24C 19/2011-171 zo dňa 18.9.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti odporcu Slovenskej

republiky zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR zaplatiť navrhovateľovi sumu 936,79 eur s úrokom z
omeškania 9 % ročne od 10.12.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 71,81 eur na účet
advokáta JUDr. Miroslava Katunského do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I ( ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 28.9.2014 uložil odporcovi
v 3.rade Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR zaplatiť navrhovateľovi sumu
936,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.12.2011 do zaplatenia v lehote 3

dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo vzťahu medzi navrhovateľom
a Slovenskou republikou, zastúpenou Generálnou prokuratúrou SR priznal navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 355,38 eura, ktorú odporcovi uložil zaplatiť
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Miroslava Katunského, advokáta v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Návrh vo vzťah k odporcom v 1. a 2.rade Slovenskej republike,
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti a Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra
zamietol.Vovzťahumedzinavrhovateľomaodporcamiv1.a2.rade(Slovenskourepublikou,zastúpenou

Ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra SR) náhradu
trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2011 domáhal
pôvodne voči Slovenskej republike s označeným zástupcom Ministerstvo spravodlivosti SR (odporcovi
v 1.rade), aby mu zaplatil škodu 974,43 eura spolu s príslušenstvom pohľadávky a trovami konania.
Podaním zo dňa 4.10.2013 oznámil súdu, že z dôvodu právnej istoty spôsobenej samotnou činnosťou

štátnych orgánov, povinných zastupovať Slovenskú republiku navrhovateľ vedie konanie pre Okresným
súdom Košice I pod sp.zn. 10C 17/2012 voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR
a Generálnou prokuratúrou. Navrhol preto, aby súd spojil vec vedenú pod sp.zn. 2C 19/2011 s vecou
vedenou pod sp. zn. 10C 17/2012 z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prvého stupňa tieto konaniaspojil na spoločné konanie a pripustil vyššiu uvedenú zmenu návrhu v súlade s podaním navrhovateľa
zo dňa 2. 10.2013 uznesením č.k. 24C 19/2011-120 zo dňa 19.12.2013. V danom prípade bola medzi
účastníkmi konania sporná otázka orgánu príslušného konať v mene štátu, lebo ani jeden z označených

orgánov štátu sa za takýto orgán nepovažoval. Vzhľadom na dikciu ust. § 4 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.,
ktoré diferencuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu sa súd prvého stupňa primárne zaoberal
otázkou, či v danom prípade je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, Generálna
prokuratúra SR alebo Ministerstvo spravodlivosti SR. Pretože v priebehu konania s účinnosťou od
1.1.2013 bolo ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkoneverejnejmocinovelizovanézákonomč.412/2012Z.z.acitovaná novelavovzťahukustanoveniu
§ 4 ods. 1 rieši procesné zastúpenie štátu, pretože neobsahuje interterporálne ustanovenia, ktoré slúžia
k tomu, aby ozrejmili vzťah novely na konania začaté (ani skončené) pred jej účinnosťou, dospel k
záveru, že súd je povinný aplikovať ustanovenia tejto novely aj na konania, ktoré sa začali pred jej
účinnosťou. Na tomto závere podľa záveru súdu prvého stupňa nič nemení ani to, že účastník konania
pôvodne podal žiadosť na inom orgáne, resp. že súd konal od počiatku s iným orgánom, ktorý bol v tom

čase orgánom oprávneným podľa zákona konať za štát.

Z obsahu trestného spisu 3T 101/2006 vrátane vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach II, Úradu justičnej a kriminálnej polície súd prvého stupňa zistil, že dňa 5.12.2005
navrhovateľ udelil plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní JUDr. Miroslavovi Katunskému.

Uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 23.11.2005,
ktorým bolo vznesené obvinenie voči navrhovateľovi, mu bolo doručené dňa 12.12.2005. Právny
zástupca navrhovateľa JUDr.Miroslav Katunský podal voči tomuto uzneseniu dňa 14.12.2005 sťažnosť,
ktorá bola uznesením Krajského riaditeľstva PZ SR v Košiciach č.k.KpT/1080/06-3 zo dňa 7.2.2006

zamietnutá.

Na základe návrhu vyšetrovateľa na podanie obžaloby zo dňa 18.9.2006 okresný prokurátor dňa
4.10.2006 podal na navrhovateľa obžalobu.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.8To 28/2009-378 zo dňa 15.6.2009 bol navrhovateľ
oslobodený spod obžaloby okresného prokuratúra z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Zhrnúc uvedený postup v trestnom konaní súd prvého stupňa uzavrel, že orgánom konajúcim v mene

štátu podľa vyššie citovanej novely nie je Ministerstvo spravodlivosti SR, ani Ministerstvo vnútra SR,
ale Generálna prokuratúra SR (§ 4 ods. 1 písm. f/ citovanej novely). Z uvedeného dôvodu návrh
voči odporcom, ktorí boli označené ako orgány konajúce za štátu Ministerstvo spravodlivosti SR a
Ministerstvo vnútra SR zamietol. Po právnom posúdení veci podľa § 1, § 2, § 3 ods. 1,2 § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1,2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1,3 a § 27 ods. 1 konštatoval,

že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ zaplatil titulom trov obhajoby v rozsahu, v akom došlo k
zmenšeniu jeho majetku, predstavujú jeho škodu. O tom, že navrhovateľom zvolený obhajca JUDr.
Miroslav Katunský prijal titulom odmeny za jeho obhajobu v trestnom konaní dňa 21.12.2009 sumu
974,43 eura svedčí príjmový pokladničný doklad vystavený obhajcom. Súd prvého stupňa preskúmal
rozsah vykonaných úkonov obhajoby, oboznámením obsahu trestného spisu a konštatoval, že všetky

sú v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinení, ako aj ďalšími rozhodnutiami, resp. postupom
orgánov činných v trestnom konaní, učinené v súvislosti s odvrátením nepriaznivých dôsledkov pre
obvineného navrhovateľa, v súlade s ust. § 41 ods. 1 ako aj s ust. § 41 ods. 2 Trestného poriadku. Ako
vyplynulo z obsahu trestného spisu úkony obhajcu navrhovateľa pri jeho obhajobe spočívali v podávaní
sťažnosti proti uzneseniu, jeho účasti na vyšetrovacích úkonoch, výsluchoch obvinených. Pred podaním

návrhu na podanie obžaloby v preštudovaní vyšetrovacieho spisu, v konaní pred súdom v účasti na
hlavných pojednávaniach, v podaní odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, účasti na verejných
zasadnutiach odvolacieho súdu ako aj návrhoch na vykonanie a doplnenie dokazovania. Porovnaním
jednotlivých úkonov obhajoby v zmysle oboznámeného trestného spisu a jednotlivých úkonov v zmysle
vyúčtovania súd prvého stupňa zistil, že bolo osvedčené vykonanie všetkých úkonov právnej služby,

ktoré boli vyúčtované. Právny zástupca navrhovateľa si niektoré úkony právnej služby, ktoré v zmysle
trestného spisu reálne poskytol, nevyúčtoval (napríklad preštudovanie vyšetrovacieho spisu zo dňa
9.3.2006).Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že výpočet tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnych služieb v
zmyslevyúčtovaniaJUDr.MiroslavaKatunskéhojetakmervcelomrozsahu(vyjmúcjedenúkon)vsúlade
s vyhláškou MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, v znení neskorších zmien ( úkony vykonané od 5.12.2005 do 15.6.2009 ).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol obvinený z trestného činu, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov a teda, základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný počas celého obdobia trestného konania

podľa písm.a/ podľa § 12 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. činí 1/12 výpočtového základu (ktorým sa
rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka) a teda, za úkony vykonané v roku 2005 bola základná sadzba
tarifnej odmeny vo výške 1.251,-Sk (41,53 EUR), za úkony vykonané v roku 2006 vo výške 1.365,-Sk
(45,31 EUR), za úkony vykonané v roku 2007 vo výške 1.485 Sk (49,29 EUR), za úkony vykonané v
roku 2008 vo výške 1.587,-Sk (52,68 EUR) a za úkony vykonané v roku 2009 vo výške 57,95 EUR.

Knámietkamzástupcovodporcuvovzťahukvýškeúčtovanejodmeny,žeobhajcanavrhovateľazároveň
zastupoval pri obhajobe v predmetnej trestnej veci aj ďalších spoluobžalovaných a z uvedeného dôvodu
bolo potrebné pri vyúčtovaní odmeny základnú sadzbu tarifnej odmeny v prípade spoločných úkonov
podľa ust. § 13 cit.vyhlášky znížiť o 20 %, súd prvého stupňa dospel k záveru, že obhajca navrhovateľa

správne aplikoval citované ustanovenie pri účtovaní odmeny, keď okrem dvoch úkonov a to účasť na
výsluchu dňa 8.6.2006 a štúdium spisu -oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 12.9.2006,
neúčtoval celú odmenu vo výške základnej sadzby, ale odmenu zníženú o 20 %, t.j. za úkony v roku 2005
odmenu vo výške 33,22 EUR, za úkony v roku 2006 vo výške 36,25 EUR, za úkony v roku 2007 vo výške
39,57 EUR, za úkony v roku 2008 vo výške 42,17 EUR a za úkony v roku 2009 vo výške 46,36 EUR.

Čo sa týka uvedených dvoch úkonov, súd mal za preukázané, že výsluch obvineného navrhovateľa dňa
8.6.2006 bol v rámci vyšetrovania vykonaný ako samostatný úkon a rovnako štúdium vyšetrovacieho
spisu dňa 12.9.2006 bol vykonaný samostatne vo vzťahu ku každému z obvinených (u navrhovateľa
zvlášť od 12,00 hod. do 12,15 hod., u obv.Bezáka od 11,45 hod. do 12,00 hod. a u obv.Urama od 11,30
hod. do 11,45 hod.) a takto je zaprotokolovaný aj v spise. Za tieto dva úkony vykonané v roku 2006 teda

obhajcovi patrí celá, neznížená odmena vo výške 45,31 EUR.

K ďalšej námietke zástupcov odporcu, že v dňoch 11.8.2008, 2.9.2008 a 30.12.2008 došlo k odročeniu
verejného zasadnutia, prípadne hlavného pojednávania bez prejednania veci, kedy môže byť dôvodný
nárok obhajcu iba na štvrtinu odmeny podľa vyššie citovaného ustanovenia súd prvého stupňa uviedol,

že oboznámením dotknutých úkonov z trestného spisu zistil, že uvedená námietka je dôvodná len vo
vzťahu k úkonu účasti na verejnom zasadnutí dňa 11.8.2008, na ktorom nedošlo k prejednaniu veci.
Vzhľadom k tomu, že obhajca navrhovateľa si za tento úkon vyúčtoval celú odmenu vo výške 42,17
EUR, konštatoval, že mu patrí štvrtina odmeny podľa ust. § 14 ods.4 cit.vyhlášky vo výške 10,54 EUR.
Vo vzťahu k ďalším dvom namietaným úkonom právnej služby súd prvého stupňa zistil, že pri týchto

sa pojednávanie uskutočnilo, vec sama bola prejednávaná či už vyjadreniami zúčastnených strán k
veci samej, navrhovaním dôkazov alebo samotným vykonávaním dokazovania. Za tieto úkony teda
obhajcovi patrí odmena tak, ako ju účtoval. Za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2007 si obhajca
správne vyúčtoval len štvrtinu odmeny vo výške 9,89 EUR, pretože pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci.

Správne bol vyúčtovaný aj režijný paušál, ktorý zásadne patrí zvlášť za každý úkon právnej služby aj
v prípade, že ide o úkony pri zastupovaní viacerých osôb, ako aj zvýšenie odmeny o daň z pridanej
hodnoty vo výške 19 %podľa ust. § 18 ods.3 citovanej vyhlášky, keďže právny zástupca preukázal, že
je (resp. v období vyúčtovania v r.2009 bol) platiteľom uvedenej dane.

Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že celková odmena za právne zastúpenie navrhovateľa v
trestnom konaní predstavuje 936,79 eur z toho tarifná odmena 679,06 eur, režijný paušál 108,16 eur a
DPH 149,57 eur a zaviazal odporcu zastúpeného Generálnou prokuratúrou SR na zaplatenie uvedenej

sumy a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Návrh zamietol aj vo vzťahu k odporcovi zastúpenému
Ministerstvom spravodlivosti SR a Ministerstvom vnútra SR, keďže nejde o orgány oprávnené konať
v mene štátu. Výrok o príslušenstve pohľadávky odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 517 ods. 1 veta
prvá a ods. 2 OZ a ustanovením § 3 nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov.Pretože omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu, vychádzal z ust. § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. kde
mal preukázané, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 28.12.2008.
Skutočnosť, že táto žiadosť bola adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR a súd v tomto konaní

vzhľadom na zmenu právnej úpravy za príslušný orgán konajúci za štát určil Generálnu prokuratúru
SR, nemá na účinky podanej žiadosti vplyv. 6-mesačná lehota stanovená zákonom na prerokovanie
žiadosti uplynula 28.11.2010. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha priznania úrokov z omeškania až
od 10.12.2011, tento nárok je dôvodný. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom
a odporcom Slovenskou republikou, zastúpenou Generálnou prokuratúrou SR odôvodnil ust. § 142

ods. 3 O.s.p. majúc za to, že navrhovateľ mal neúspech v nepatrnej časti návrhu o zaplatenie sumy
36,64 eur, preto mu priznal plnú náhradu trov konania 355,38 eura a zaviazal odporcu priznané trovy
konania zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi
navrhovateľom a zástupcami Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti a Ministerstvom
vnútra odôvodnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol v osobitosti
procesnej situácie, keď návrh na začatie konania navrhovateľ podal proti štátu ako vecne pasívne

legitimovanému subjektu.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie Generálna prokuratúra SR z dôvodu, že nie je oprávnená
konať v mene štátu v tomto súdnom konaní, argumentujúc, že podľa § 4 ods. 1 písm. m/ citovaného
zákona konať v mene štátu malo Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR

predbežne prerokovalo s navrhovateľom jeho nárok, žiadosť nepostúpilo inému orgánu, čím sa podľa
§ 4 ods. 1 písm. m/ zák.č. 514/2003 Z.z. stalo orgánom, ktorý má konať v mene štátu v tomto súdnom
konaní. Na tejto námietke nedostatku oprávnenia konať v mene štátu naďalej Generálna prokuratúra
trvá v celom rozsahu. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil.

Pokiaľ súd prvého stupňa priznal aj navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky argumentoval odvolateľ
tým, že nemôže obstáť nárok na príslušenstvo pohľadávky ak navrhovateľ nárok na náhradu škody
prerokoval s iným orgánom štátu s Ministerstvom spravodlivosti SR a až počas prebiehajúceho súdneho
konania požiadal navrhovateľ Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody. Do omeškania sa preto mohlo dostať nanajvýš Ministerstvo spravodlivosti SR, preto Generálna
prokuratúra sa nemohla dostať do omeškania s peňažným plnením a nemohla navrhovateľovi vzniknúť
pohľadávka voči Generálnej prokuratúre. Na podporu svojich tvrdení poukázal odvolateľ na rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co 167/2007 z 13.2.2008 a rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp.zn.
15C 121/2006 z 3.6.2010. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I

tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a neúspešného navrhovateľa zaviaže na náhradu trov konania,
alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu Slovenskej republiky, zastúpenej Generálnou prokuratúrou
SR navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 71,81

eur za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu. Navrhovateľ má za to, že odvolateľ vo svojom
odvolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné rozsudok zmeniť a
žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa správne aplikoval pre zastúpenie Slovenskej republiky Generálnou prokuratúrou
procesnoprávnu novelu zák.č. 514/2003 Z.z. a to zákon č. 412/2012 Z.z. vo vzťahu k ust. § 4 ods. 1. K

tvrdeniam odvolateľa ohľadne príslušenstva pohľadávky uviedol, že považuje tieto odvolacie námietky
za nedôvodné, nakoľko nárok navrhovateľa bol prerokovaný aj s odporcom v 3.rade a tento nárok
navrhovateľa neoprávnene zamietol.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca Slovenská

republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj vo
výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1
O.s.p. potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu

v Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku vo výroku, ktorým súd zaviazal Slovenskú republiku za ktorú
koná Generálna prokuratúra SR zaplatiť navrhovateľovi sumu 936,79 eur spolu s úrokom z omeškaniavo výške 9% ročne od 10.12.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania ako vecne správny v
súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacia námietka odvolateľa, že Generálna prokuratúra nie je oprávnená konať v mene štátu z
dôvodu, že v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. m/ O.s.p. sa Ministerstvo spravodlivosti SR stalo orgánom,
ktorý má konať v mene štátu v tomto súdnom konaní, pretože prerokovalo s navrhovateľom jeho nárok,
žiadosť nepostúpilo inému orgánu, čím sa podľa § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 stalo orgánom,
ktorý má konať v mene štátu neobstojí. Uvedené ustanovenie rieši prípad vzniku škody v oblasti

verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci. V takomto prípade pre určenie
príslušného orgánu, konajúceho v mene štátu bolo do 31.12.2012 rozhodujúce, na ktorom z nich bola
podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pred novelou vykonanou zákonom
č.412/2012išlooustanovenie§4ods.1písm.l/.Akžiadosťbolapodanánaobochuvedenýchorgánoch,
bol príslušný ten z nich, ktorý začal vo veci konať ako prvý. Stav, že oblasť verejnej moci, v ktorej ku
škode došlo, patrilo do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci sa vyskytoval na úseku trestného

konania,ktorýzačínalvydanímuzneseniapozačatítrestnéhostíhaniaabolzavŕšenýpodanímobžaloby.
V takomto prípade ako orgán konajúci v mene štátu prichádzalo do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR,
ako aj Generálna prokuratúra SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 194/2010 z 30.3.2011).
Tento stav však trval len do 31.12.2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 412/2012 Z.z. ktorý zmenil
ust. § 4 ods. 1 písm. b/, ktoré určovalo Ministerstvo vnútra SR ako orgán konajúci v mene štátu v

prípadoch, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru,
takže vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo
poverený príslušník policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
Policajného zboru, alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu

príslušnému súdu, alebo vyšetrovateľ Policajného zboru, alebo poverený príslušník Policajného zboru
nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Nové ustanovenie teda určuje Ministerstvo vnútra
SR za orgán konajúci v mene štátu len vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru, alebo poverený príslušník Policajného zboru
a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušník Policajného a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Ak prokurátor zamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému
súdu, aká bola procesná situácia v danej veci, vo veci náhrady škody, ktorú spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v trestnom konaní koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR ( § 4 ods. 1 písm.
f/ zákona č. 514/2003 Z.z.). Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že na zmenu štátneho orgánu

oprávneného konať za štát prihliadne súd z úradnej povinnosti, keďže na procesné úkony v súdnom
konaní sa aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočňovania procesného úkonu. Odvolací
súd zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Cdo 289/2014 zo 14.10.2015 publikovaný
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016 pod číslom 6 a jeho právnu vetu „Ak
v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol

sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného
zboru a podal v trestnej veci obžalobcu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci
náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1.januára
2013 Generálna prokuratúra SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne

v takomto konaní súd z úradnej povinnosti“. Z vyššie uvedených dôvodov rovnako nemôže obstáť
odvolacia námietka odvolateľa, že Slovenská republika ako zodpovedný subjekt nie je v omeškaní z
dôvodu neplnenia peňažného dlhu riadne a včas.

Odvolací súd zároveň udáva, že navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa ust. § 3 tohto
zákona za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto
zákonom. To znamená, že jediným pasívne legitimovaným subjektom pri uplatňovaní nárokov podľa
citovaného zákona je Slovenská republika.

V oblasti súkromného práva je štát (Slovenská republika) právnickou osobou, ak je účastníkom
občianskoprávnych vzťahov (§ 21 OZ) Je to spravidla vtedy, ak právne predpisy ustanovujú, že
je nositeľom určitých práv alebo povinností hmotnoprávneho charakteru. Tak je tomu aj v prípade
osobitného zákona č. 514/2003 Z.z.V prípadoch, ak je účastníkom občianskoprávneho vzťahu štát, je oprávnený vystupovať v konaniach
pred súdom ako účastník na strane žalobcu alebo žalovaného. Ak v konaní ako účastník konania

vystupuje štát, v spojení s ust. § 21 ods. 4 O.s.p. za neho pred súdom koná štátny orgán v
rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa
osobitného predpisu.

Označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobností nie

je otázkou pasívnej legitimácie štátu. V prípade, že navrhovateľ štátny orgán, ktorý má za štát konať,
označí ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, súd je povinný bez zreteľa
na označenie obsiahnuté v návrhu (§ 21 ods. 4 veta prvá O.s.p.) zabezpečiť, aby za štát pred súdom
konal štátny orgánu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi a konať len s takýmto
oprávneným subjektom. Preto odvolací súd v záhlaví rozsudku označil žalovaného Slovenskú republiku
za ktorú koná Generálna prokuratúra SR.

Ako vecne správny (§ 214 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd potvrdil i rozsudok vo výroku o trovách konania.

Výrok o trovách odvolacieho konania je odôvodnený ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 24 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Odvolací súd preto zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi

trovy odvolacieho konania v sume 71,81 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k
odvolaniu 51,45 eur, režijný paušál 8,39 eur + DPH 11,97 eur (§ 10, §14 ods. 2 a § 15 vyhl.č. 655/2004
Z.z.)

Generálna prokuratúra SR podaním zo dňa 4.4.2016 adresovaným Krajskému súdu v Košiciach

7.4.2016 oznámila, že na základe opatrenia Generálneho prokurátora SR s poukazom na ust. § 49 ods.
2 O.s.p. žiada o doručovania všetkých písomností súvisiacich s uvedeným konaním na adresu Krajská
prokuratúraKošice.BudepretoúlohousúduprvéhostupňarozsudokKrajskéhosúduvKošiciachdoručiť
Krajskej prokuratúre v Košiciach.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0(§ 3 ods.
9 zák.č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.