Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415216733
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4415216733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. H.,
nar. XX. XX. XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: K..
T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad A., T. XXX/XX, zastúpený JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom
so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7 a Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad A., Q. 1, zastúpená
JUDr. Máriou Ančinovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Podzámska 29, o návrhu otca na zmenu
výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. apríla 2016, č.
k. 11P/183/2015-146 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zmeny vyživovacej povinnosti tak, že bude
prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne a taktiež matka bude zaviazaná prispievať na
výživu mal. dcéry sumou 80 eur mesačne. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posledná úprava vyživovacej povinnosti
bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. 05. 2014, č. k. 12P/58/2013-111,

ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola mal. H. zverená na čas po rozvode
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej
sumou 100 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 05. 2014. V tom čase matka bola
invalidná dôchodkyňa, poberala invalidný dôchodok vo výške 162,90 eura a mala príjem zo zamestnania
318 eur, otec bol riadne zamestnaný s priemerným čistým zárobkom 1.419,47 eura. V súčasnosti je
otec naďalej zamestnaný v riadnom pracovnom pomere s čistým mesačným zárobkom 1.549,83 eura,
matka je invalidná dôchodkyňa poberá invalidný dôchodok vo výške 166,60 eura a okrem toho má čistý

mesačný príjem 330,99 eura. Z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh otca nie
je dôvodný. Otec sa v podstate svojim návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti pri striedavej
osobnej starostlivosti, keď žiadal, aby bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 80 eur a taktiež,
aby matke bola uložená taká istá povinnosť. Návrh otca na takúto úpravu výživného považoval za
nedôvodný, pretože medzi príjmami oboch rodičov je veľký nepomer a argumenty otca týkajúce sa jeho
zmeny pomerov súd nepovažoval za dôvodné, pretože otec si zabezpečil motorové vozidlo, za ktoré
platil leasing 329 eur, pritom tieto náklady nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože si mohol zabezpečiť

motorové vozidlo aj nižšej cenovej kategórie. Naviac, od poslednej úpravy výživného došlo ešte k
zvýšeniu jeho príjmu. Matka okrem poberania invalidného dôchodku sa nespolieha len na výživné zo
strany otca, ale snaží sa zvýšiť si svoju životnú úroveň i príjmom zo zamestnania. I napriek hypotéke,
ktorú platí dospel k záveru, že i naďalej je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu mal.dcéry sumou 100 eur bez ohrozenia svojho životného minima. Z uvedených dôvodoch návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec a domáhal sa jeho zmeny
tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že otec si
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní riadne a striedavá starostlivosť sa dodržiava tak, ako bola
súdom schválená. Podal návrh z dôvodu, že jeho príjem je síce relatívne vyšší, ale pri nákladoch, ktoré
preukázal považoval za potrebné podať takýto návrh. Po rozvode manželstva bol nútený rekonštruovať

neobývateľnú nehnuteľnosť, preto si zobral hypotéku, ktorú spláca v mesačnej splátke 270 eur. Taktiež
bol nútený kúpiť si motorové vozidlo, kde mesačná splátka predstavuje 330 eur. Súd prvého stupňa
nedostatočne skúmal životnú úroveň na strane otca a matky a neboli zohľadnené ani majetkové pomery
na strane odporkyne, a to najmä skutočnosť, že po podaní návrhu previedla nehnuteľnosť, ktorú vlastnila
na tretiu osobu. Pokiaľ ide o pôžičky uhrádzané otcom, napriek tomu, že sú nevyhnutné na jeho bývanie
a výkon práce, zohľadnené neboli. Naviac, matka má aj ďalšie finančné požiadavky voči nemu a to v

súdnom konaní o vyporiadaní BSM. Napriek tomu, že v prvom rade zabezpečuje svoju dcéru pri daných
príjmoch, ktoré sú relatívne vyššie mu nezostávajú pre jeho potreby žiadne peňažné prostriedky.

K odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami otca, pretože súd pri rozhodovaní

prihliadol na všetky dôležité skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie. Je nepochybné, že
od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného, resp. jeho zmenu. Súd správne konštatoval veľký nepomer medzi
príjmami rodičov, a vzhľadom na svoj zdravotný stav snaží sa si zvýšiť príjem i príjmom zo zamestnania.
Popri práci sa snaží zvýšiť si svoje vzdelanie za účelom zabezpečenia si lepšieho zamestnania s vyšším

mesačných príjmom. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom sa nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

Kodvolaniusavyjadrilkolíznyopatrovník,ktorýnavrholrozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávny

potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok súdu

prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť (§ 219 ods. 1, 2 OSP).

V preskúmavanej veci bolo manželstvo rodičov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 15. 05. 2014 č. k. 12P/58/2013-111, právoplatným dňa 22. 05. 2016 a mal. H. bola zverená do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou

100 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je mal. dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,
súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd
môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 78 ods. 1-3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťaťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdu prvého stupňa tak, ako je vyššie
popísaný, ako aj jeho právnym posúdením. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými námietkami
otca, svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 1 OSP, a preto odvolací súd už len ako na
vecne správne rozhodnutie ďalej poukazuje bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania

(§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd naviac podotýka, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená
mechanickú rovnosť. Vychádza sa vždy z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerovkaždého z nich. Pri určovaní výživného preto nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že
napr. ak dieťa bolo zverené do starostlivosti rodiča, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým
rodičom, určí sa výživného v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov,

ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Pri určovaní výživného zo
strany jedného z rodičov nejde o vyrovnanie príjmov rodičov, či ich životnej úrovne, ale ide o to, aby
mal. dieťa malo zabezpečenú približne rovnakú životnú úroveň u obidvoch rodičov a zabezpečené
všetky odôvodnené potreby. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi príjmami oboch rodičov
je veľký nepomer a správne konštatoval, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k takej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť vyživovaciu povinnosť. Otec argumentoval tým, že
platí hypotéku, ako aj leasing, a preto sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti. Na tieto jeho
argumenty odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože v prvom rade si otec musí plniť voči dieťaťu
zákonnú vyživovaciu povinnosť, a prípadne svoje výdavky či už na hypotéku alebo leasing korigovať
tak, aby v prvom rade bola zabezpečená vyživovacia povinnosť mal. dieťaťa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď ide o konanie,
ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.