Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/264/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813205046
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813205046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Č.

U. K., Q..A.., M. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária HMG LEGAL, s.r.o.,
Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: X/ Q. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX/XX, Z. G. E.,
t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom L. Z., G.. XX.XX.XXXX, X/ L. Z., G.. XX.XX.XXXX,
K. L. XXX/XX, Z. G. E., o zaplatenie 3.753,24 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.753,24 € spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 927,35 € od 16.02.2013 do zaplatenia a

nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 225 € a
trovy právneho zastúpenia advokátovi žalobcu vo výške 574,93 €.

Súd určuje, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach po 100,- € mesačne, vždy do
20-teho dňa za príslušný mesiac, až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná v 1/ rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 58,38 € spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 8,75% zo sumy 58,38 € od 27.01.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť
mu spoločne a nerozdielne sumu 3.753,24 €, úrok riadny vo výške 15,80% ročne z istiny 2.450,57 € od
16.02.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15% ročne z istiny 2.450,57 € od 16.02.2013 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 927,35 € od 16.02.2013 do zaplatenia a trovy
konania. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú v 1/ na zaplatenie sumy 58,38 €, úrok z omeškania
zo sumy 58,38 € vo výške 25% ročne od 27.01.2013 do zaplatenia a trovy konania. Podanie žaloby
odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej im
boli poskytnuté finančné prostriedky. Vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou
vo výške 15,80%. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver nesplácali a boli v omeškaní s vrátením viac než
dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobcom listom - oznámenie

o zosplatnení úveru vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 19.04.2011. Ku dňu 15.02.2013
bola výška istiny 2.450,57 €, riadneho úroku v sume 927,35 €, úrokov z omeškania v sume 375,32 €.
Žalobca a žalovaná v 1/ rade ďalej uzatvorila aj zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb
Č. O., na základe ktorej veriteľ jej zriadil a viedol bežný účet. Ku dňu 26.01.2013 bol na bežnom účtenepovolený debetný zostatok vo výške 58,38 €, ktorý je na základe zmluvy o bežnom účte, v prípade
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov, úročený úrokovou sadzbou vyhlasovanou Č., t. j.
25% ročným úrokom z omeškania.

Žalovanísakžalobepísomnenevyjadrili.Súdusanepodarilodoručiťžalovanejv1/radedovlastnýchrúk
žalobný návrh a procesné poučenie súdu. Šetrením súd nezistil jej aktuálny pobyt, preto jej uznesením
zo dňa 12.02.2015 ustanovil opatrovníka a to žalovaného v 2/ rade L. Z..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou U. Č.
spotrebiteľskom úvere, zmluvou o bežnom účte a balíku produktov, obchodnými podmienkami,
oznámením o zosplatnení úveru, výpisom z účtu žalovaných, úpravou žalobného návrhu a zistil tento
skutkový stav:

Podaním zo dňa 12.03.2015 žalobca upravil žalobný návrh v časti úrokov z omeškania, a to tak, že

namiestopôvodnepožadovanéhoúrokuzomeškaniavovýške15,80%zistiny2.450,57€od16.02.2013
do zaplatenia a zo sumy 927,35 € od 16.02.2013 do zaplatenia upravil výšku úrokov na 8,75 % z vyššie
požadovaných súm od 16.02.2013 do zaplatenia v súlade s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a § 517 OZ.

Žalobca ako veriteľ a banka a žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dlžník dňa 24.03.2009 uzavreli zmluvu o ČSOB

spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

V zmysle čl. I. zmluvy banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou
spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 3.000 €, úver bol poskytnutý bez uvedenia účelu a
úver mal byť poskytnutý bankou prevodom peňažných prostriedkov na tam uvedený účet dlžníka.

Podľa čl. IV. zmluvy - Úročenie a poplatky za úver, vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou
úrokovou sadzbou vo výške 15,80% p.a., ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver
predstavuje 19,60% p.a. Za správu úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatok vo výške
1,99 € a to za každý i začatý kalendárny mesiac.

V čl. V. zmluvy Splácanie sa dlžník zaviazal splácať úroky a istinu v 60 mesačných anuitných splátkach,
vždy 19. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bude splatná dňa 19.04.2009 a posledná dňa 19.03.2014,
prvá až predposledná splátka je vo výške 72,51 €, posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná
na základe priebehu splácania úveru.

Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy sa zmluvné strany
dohodli na úroku z omeškania ku dňu uzavretia zmluvy vo výške vo 15% p.a. ( čl. VI. zmluvy Úrok z
omeškania).

Podľa čl. VII. zmluvy Poistenie úveru súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti,
alebo invalidity a pracovnej neschopnosti dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov
zo spotrebiteľských úveroch pre fyzické osoby uzatvorených medzi bankou a Č. O. Q..A.. Poistenie
sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami Všeobecnými poistnými podmienkami Č. O., Q..A.. pre
životné poistenie zo dňa 01.04.2008, Osobitnými poistnými podmienkami Č. O. Q..A.., pre poistenie

dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - životné poistenie pre prípad smrti a alebo plnej
invalidity a ustanoveniami tejto zmluvy. Poistníkom podľa poistnej zmluvy je banka poisťovateľom Č.
O., Q..A.. a poisteným je žalovaný v 2/ rade. Podľa bodu 6. poistné je hradené z mesačného poplatku
za poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v platnom sadzobníku.
Výška mesačného poplatku predstavuje 2,50 € a je po celú dobu úverového vzťahu nemenná.

Dňa 24.11.2008 žalobca ako banka a žalovaná v 1/ rade ako majiteľ účtu uzatvorili zmluvu o bežnom
účte a balíku produktov a služieb Č. O.. Podľa čl. I. Bežný účet, bod 1, banka sa zaväzuje začínajúc
dňom 24.11.2008 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet v mene SKK s periodicitou výpisov z účtu
mesačne poštou. Majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy

len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania
(bod 2).Podľa bodu 3.1 Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úver (ďalej len OP), Č. poskytne klientovi
po splnení podmienok stanovených v zmluve peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do
výšky úverového limitu dohodnutého v zmluve.

Podľa bodu 4.1, 4.2 OP, vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou dohodnutou
v zmluve. Ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je
banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške, ako je dohodnuté v zmluve.

Podľa bodu 6.1 OP poskytnutý úver spolu s príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť banke v splátkach
a dňoch splatnosti dohodnutých v Zmluve.

Žalobca v liste zo dňa 20.04.2011 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru žalovaným oznámil,
že vzhľadom na to, že sú v omeškaní s plnením záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z ich
bežného účtu nie je možné uhradiť splátky úveru, žalobca vyhlásil celú pohľadávku z úveru k dátumu

19.04.2011 za splatnú. Zároveň ich vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.772,01 € najneskôr do
01.05.2011.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

V zmysle § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na

bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709

účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nepochybne zmluva o Č. spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať

za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodnéhozákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah uzatvorený zmluvou o Č. spotrebiteľskom
úvere medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľatýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak

neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalované sumy.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej sumy vo výške 3.753,24 €,

ktorá pozostáva zo sumy istiny, úroku z úveru, úroku z omeškania, poplatky. Je nepochybné, že žalobca
poskytol žalovaným úver, pričom žalovaní si neplnili svoje povinnosti, preto súd žalovaných zaviazal
zaplatiť sumu vo výške tak ako si ju uplatnil žalobca, t. j. vo výške 3.753,24 €, ktorú sumu umožnil
žalovaných uhradiť v mesačných splátkach po 100 €, vzhľadom na výšku priznaného nároku.

Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na úrok z úveru vo výške 15,80% ročne z istiny
2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia.

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške
15,80% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2009 )

činil úrok 13,18% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom
prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie
uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

Zo strany žalobcu došlo k vyčísleniu úroku z úveru a úroku z omeškania do dňa 15.02.2013, ktoré takto

vyčíslené úroky súd priznal žalobcovi a sú zahrnuté v sume 3.753,24 €. Od nasledujúceho dňa, t. j. od
16.02.2013 má žalobca nárok už iba na úrok z omeškania. Preto súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku
vo výške 15,80% ročne z istiny 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia zamietol.

Žalovanísasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudostalidoomeškania,pretoichsúdzaviazalzaplatiťaj

úrok z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády a to vo výške 8,75% ročne z istiny a úrokov odo dňa 16.02.2013 do zaplatenia v súlade s nárok
žalobcu.

Ďalej mal súd za preukázané, že uzatvorením zmluvy o bežnom účte medzi žalobcom a žalovanou

v 1/ rade vznikol formálne absolútny obchodný vzťah, ktorý sa spravuje ustanovením § 708 a nasl.
Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-
záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy,
keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny

vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciouabsolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v
prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim

spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi
veriteľom a žalovanou v 1/ rade, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda
žalovanej v 1/ rade ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal teda za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy
o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pôvodný veriteľ viedol pre žalovanú bežný účet na jej

meno a v jej prospech bez možnosti prečerpania účtu, pričom žalovaná v 1/ rade sa ku dňu 26.01.2013
dostala do nepovoleného debetného zostatku vo výške 58,38 €, ktorý výšku mal súd za preukázanú,
preto žalovanú v 1/ rade zaviazal na úhradu tejto sumy.

Žalobcasiuplatnilajnároknadebetnýúrokzosumy58,38€vovýške25%ročneod27.01.2013,nakoľko

ku dňu 26.01.2013 došlo zo strany žalovanej v 1/ rade k nepovolenému debetnému zostatku.

Podľa článku I., bod 2 zmluvy o bežnom účte a balíku produktov, veta druhá, v prípade zmluvne
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte Banka úročí vzniknutý debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Bankou.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi zo zmluvy o bežnom účte, na ktorom sa žalovaná v 1/
rade dostala do nepovoleného prečerpania tak, ako boli uplatnené žalobcom.

Prvou pohľadávkou uplatnenou žalobcom je pohľadávka z titulu zmluvy o bežnom účte. Súd mal za

preukázané, že žalovanej nebolo povolené prečerpanie a žalovaná sa aj napriek uvedenému ku dňu
26.01.2013 dostala do nepovoleného debetného zostatku vo výške 58,38 €. Žalobcom uplatňovaná
pohľadávka predstavuje sumu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte vo
výške 58,38 €. Zo strany žalovanej nedošlo ani k čiastočnej úhrade taktu vyčísleného nedoplatku, súd
preto považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný a zaviazal žalovanú v 1/ rade na zaplatenie

sumy 58,38 €.

Ďalšou uplatňovanou sumou je nárok na úrok z dlžnej sumy. V tejto súvislosti sa súd zaoberal výškou
úroku z úveru pri nepovolenom prečerpaní, ktorý predstavoval výšku 25% ročne, ktorého výška je
vyhlasovaná Č..

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval výšku úrokov za neplatnú ako aj na skutočnosť, že celý dlh sa
stal splatným ku dňu 26.01.2013, po ktorom už žalobca nemá nárok na ďalšie úročenie úveru. Pokiaľ
si žalobca uplatňuje úrok z úveru vo výške 25% ročne zo sumy istiny od 27.01.2013 do zaplatenia,súd mu tento nepriznal, nakoľko jeho výška je v rozpore s dobrými mravmi a žalobcovi patrí po dobe
zosplatnenia iba nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zákonnej výške t. j. vo výške 8,75%
ročne zo sumy 58,38 € do zaplatenia, ktoré je žalovaná v 1/ rade povinná zaplatiť žalobcovi do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, keď súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku
z úveru vo výške 15,80% ročne zo sumy 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia a v časti debetného
úroku zo sumy 58,38 € vo výške 25% ročne od 27.01.2013 do zaplatenia, preto je súd toho názoru, že

žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti a preto mu patrí plná náhrada trov konania.

Žalobcovi vznikli trovy konania v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom za žalobný návrh v sume
225 € a trovy právneho zastúpenia v sume 916,23 €, ktoré si právny zástupca žalobcu vyčíslil takto:

A) Odmena advokáta:
Náhrada trov právneho zastúpenia voči žalovaných v 1/ a 2/ rade:
- Prevzatie právneho zastúpenia v roku 2013 .................141,09 €
- Písomné podanie na súd ....................................141,09 €......
- Doloženie listinných dokumentov 6.6.2016 ................141,09 €

- Účasť na pojednávaní 7.6.2016 ....................................... 141,09 €
- Režijný paušál 2x7,81 € ...................................15,62 €........
- Režijný paušál 2x 8,58 € ..................................17,16 €........
Spolu: 597,14 €
20% DPH zo sumy 597,14 € - 119,43

SPOLU: 716,56 €

Náhrada trov právneho zastúpenia voči žalovanej v 1/ rade:
- Prevzatie právneho zastúpenia v roku 2013 ........................ 16,60 €
- Písomné podanie na súd dňa 20.04.2013 ............................ 16,60 €

- Účasť na pojednávaní dňa 07.06.2016 ................................ 16,60 €
- Režijný paušál 2x 7,81 € ..................................................... 15,62 €
- Režijný paušál za rok 2016 - 1x 8,58 € .....................8,58 €...
Spolu: 74 €
DPH 20 % zo sumy 74 € - 14,80 €

SPOLU: 88,80 €
Odmena advokáta spolu: 805,36 €

B) Hotové výdavky:
- Cestovná náhrada za cestu vozidlom Škoda octavia BA 605DF

Košice - Vranov nad Topľou a späť dňa 7.6.2016 (2x48 km)
a) Základná náhrada za 1 km v zmysle opatrenia MPSVR SR č. 632/2008
Z.z.
0,183 € za 1 Km (za 96 km) ..................................................... 17,57 €
Skutočná spotreba na 96 km - 6,82 L

Cena za 1L benzínu Natural 95 - 1,24 €
b) Náhrada za spotrebované pohonné hmoty 6,82 L x 1,24 € .............. 8,46 €
Spolu hotové výdavky : 26,03 €

C) Náhrada za stratu času:

- Pojednávanie dňa 7.6.2013 - 3x polhodiny á 14,30 € .......................... 84,84 €

Trovy právneho zastúpenia spolu: 916,23 €Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu, HMG LEGAL, s.r.o., IČO, so sídlom,
Štefanovičova 12, Bratislava, vo výške 4.447,52 € žiada právny zástupca žalobcu poukázať na účet
žalobcu vedený v ČSOB.

Žalobca teda žiada priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
2.356 € za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
1100,42 €, teda trovy konania v celkovej výške 1.482,42 €.

Súd takto uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia preskúmal v súlade s vyhláškou č. 655/2004
Z.z. a priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia nasledovne:

V predmetnom konaní išlo o dva nároky žalobcu a to vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade o zaplatenie
sumy 3.753,24 € s prísl. vyplývajúceho zo Zmluvy o Č. spotrebiteľskom úvere a vo vzťahu k žalovanej
v 1/ rade o zaplatenie sumy 58,38 € s prísl. zo Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov.

V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely
rozhodovania o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba
samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§142 ods. 1 a ods. 2 OSP), ďalej zvážiť,
či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého

posudku alebo úvahy súdu (§142 ods. 3 OSP), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí
(uznesenie NS SR z 11.10.2012, sp. zn. 3M Cdo 11/2011).

V zmysle ust. §13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná
sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej

sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

1) Odmena advokáta:
Náhrada trov právneho zastúpenia voči žalovaných v 1/ a 2/ rade z hodnoty sporu 3753,24 €. Základná
sadzba tarifnej odmeny je l41,09 € + 5,53 €, t. j. 146,62 €, zvýšená o 1/3 základnej sadzby tarifnej

odmeny z hodnoty sporu 58,38 € uplatnenej voči žalovanej v 1/ rade:

- Prevzatie právneho zastúpenia v roku 2013 .................146,62 €
- Písomné podanie na súd ....................................146,62 €......
- Účasť na pojednávaní 7.6.2016 .............................146,62 €..

- Režijný paušál 2x7,81 € ...................................15,62 €........
- Režijný paušál 1x 8,58 € ...................................8,58 €........
Spolu: 464,06 €
20% DPH zo sumy 464,06 € - 92,81
SPOLU: 556,87 €

2) Hotové výdavky:
- Cestovná náhrada za cestu vozidlom Škoda octavia BA 605DF
Košice - Vranov nad Topľou a späť dňa 7.6.2016 (2x48 km)
a) Základná náhrada za 1 km v zmysle opatrenia MPSVR SR č. 632/2008

Z.z.
0,183 € za 1 Km (za 96 km) ..................................................... 17,57 €
Skutočná spotreba na 96 km - 6,82 L
Cena za 1L benzínu Natural 95 - 1,24 €

b) Náhrada za spotrebované pohonné hmoty 6,82 L x 1,24 € .............. 8,46 €
Spolu hotové výdavky : 26,03 €

3) Náhrada za stratu času:
- Pojednávanie dňa 7.6.2013 - 3x polhodiny á 14,30 € .......................... 84,84 €

Trovy právneho zastúpenia spolu: 574,93 €
Trovy konania za zaplatený súdny poplatok 225 €
Spolu trovy konania žalobcu: 799,93 €Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za právny úkon a to písomné podanie na súd:
doloženie listinných dokumentov zo dňa 6.6.2016 + RP + DPH vo výške 179,60 €, v ktorom žalobca

bližšie špecifikoval uplatnenú pohľadávku a doložil listinné dôkazy, ktoré bol povinný predložiť súdu
už s podanou žalobou na preukázanie oprávnenosti svojho nároku, preto trovy právneho zastúpenia
vzniknuté v súvislosti s vyššie uvedeným úkom súd nepovažuje za účelne vynaložené.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju

opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 9. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 21/2009).

V zmysle § 79 Občianskeho súdneho poriadku žaloba má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3)
obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností.

V danom prípade aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú vec, bolo potrebné
bližšie špecifikovať žalovanú sumu, čo žalobca v žalobe neurobil a súd ho následne musel na
bližšiu špecifikáciu žalovanej pohľadávky vyzvať. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať
trovy právneho zastúpenia vynaložené v súvislosti so špecifikáciou pohľadávky za účelne vynaložené.
Samotná žaloba už mala obsahovať podrobnú špecifikáciu žalovanej sumy a uvedený nedostatok

nemôže ísť na úkor strany, ktorá je v spore neúspešná. Zároveň pokiaľ ide o otázky týkajúcej sa
veci samej, najmä vyjadrenia k aplikácii občianskeho zákonníka resp. obchodného zákonníka na daný
spotrebiteľský vzťah, právny zástupca využil aj možnosť účasti na pojednávaniach, kde sa k uvedeným
otázkam mal možnosť vyjadriť, a za ktoré úkony (účasť na pojednávaniach) mu súd odmenu priznal.
Pretoaniďalšietrovyvzniknutévsúvislostispísomnýmivyjadreniamikuvedenýmotázkamsúdnemohol

považovať za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.