Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/387/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221563
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221563.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, zastúpená advokátom a konateľom Doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti odporkyni:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,
Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/810/2012-84 zo dňa 21. augusta 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r
a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom (žalobou) zo dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ (žalobca) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by bola odporkyňa (žalovaná) zaviazaná zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 4.085,-Eur a z

titulu nemajetkovej ujmy sumu 817,-Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď požadoval
aj náhradu trov konania. Svoj návrh s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
(zákon č. 233/1995 Z. z. - v znení do 31.5.2010, do 31.5.2011 a po 1.6.2011) a zákon č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
skutkovo odôvodnil tým, že exekučný súd - Okresný súd Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom
na základe jeho návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému V. N. (registrácia súdneho exekútora

EX 12627/2009 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.11.2011,
teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 738 dní!) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, ktorá nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná a zároveň
nebol pri rozhodovaní rešpektovaný právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského
súdu vytvárajúceho prekážku právoplatne rozhodnutej veci a teda neodstrániteľnú vadu konania pre
uplatnenie si nároku pred všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Opätovné posúdenie jeho

práva na zaplatenie dlhu exekučným súdom považuje za nelegálny postup, keď jeho dôsledkom je inter
aliazrušenierozhodcovskéhorozsudku,zamedzenímjehoúčinkovnajehoprávnepostavenie.Zdôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok) mu vznikla majetková škoda
v celkovej výške 4.085,-Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom

proti dlžníkovi, keď si tiež uplatňuje aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sumou
817,-Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou), pretože samotné konštatovanie porušenia (jeho) práva na súdnu ochranu nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu mu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ktorý bol dôsledkom nesústredenej činnosti Okresného súdu takej intenzity, ktorá mala za následok
zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva. Tvrdí preto, že je nutné deklarovať porušenie

jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces, deklarovať porušenie princípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu (konkrétne princípu legality, princípuochrany legitímnych očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo a princípu právnej istoty) a nahradiť
mu požadovanú nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej
súvislostisporušenímoznačenýchprávaprincípovprávnehoštátu,keďmedzitýmnymrozsudkomžiadal

určiť žalovanú zodpovednou za škodu nerozhodnutím o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučnom konaní.

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Komárno ako súd prvého stupňa po prejednaní veci na
pojednávanívovecirozhodoltak,ženávrhnavrhovateľa(vplnomrozsahu)zamietolasúčasneotrovách

účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie (predovšetkým spisom Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 10Er/1446/2009) a citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (§ 1, § 2, § 3 ods. 1 d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 6,
§ 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a 4, § 17 ods. 1 až 3, § 25 ods. 1) a citované ustanovenie
Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. - § 44 ods. 2, v znení platnom v čase začatia exekúcie

tým, že ho považoval za nedôvodný a v konaní úspešnej odporkyni v zmysle ustanovenia § 142 ods.
1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu, že a žiadne jej nevznikli.

Poukázalnato,žezexekučnéhospisuzistil,ženávrhnazačatiekonaniaovydaniepovereniabolpodaný

dňa 16.12.2009, o návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 18.2.2011
(právoplatným dňa 15.12.2011) tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, voči
čomu oprávnený odvolanie nepodal, exekučné konanie je právoplatne zastavené.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že

- navrhovateľ sa domáhal svojich nárokov za nesprávny úradný postup z dôvodu nevydania poverenia
v zákonnej 15-dňovej lehote,
- súdu neprináleží v tomto konaní posudzovanie správnosti rozhodnutí exekučného súdu,
- nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zák. č. 514/2003
Z. z., pričom ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie alebo sa neriešila

sťažnosť na prieťahy v konaní,
- pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje,
- vo veci išlo o zbytočný prieťah, nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený preskúmavať, ale len
Ústavný súd SR,
- navrhovateľ napadol aj samotné zdôvodnenie predmetného rozhodnutia exekučného,

- všeobecný súd nemôže preskúmať postup iných všeobecných súdov a o priznaní náhrady škody môže
rozhodnúť, až po rozhodnutí oprávneného orgánu o existencii prieťahov v konaní
- absenciou rozhodnutia nebola splnená základná podmienka konania a preto sa existenciou ďalších
predpokladov zodpovednosti nezaoberal.

Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol len navrhovateľ domáhajúci sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. V dôvodoch svojho odvolania súdu prvého
stupňavyčítalto,žeprostredníctvomustanovenia§9ods.2zák.č.514/2003vznenízákonač.412/2012
Z. z. de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné, že zo strany štátneho
orgánudošloknesprávnemuúradnémupostupunevydanímrozhodnutiavzákonomustanovenejlehote,

že súd vôbec nevysvetlil svoj názor o tom, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty a že súdu
neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a má aplikovať platné
právo.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. V priebehu konania sa vyjadrila k

podanému návrhu, ktorý žiadala ako nedôvodný plne zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa (§
212 ods. 1) a prihliadajúc i na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňajepotrebnépodľaustanovenia§221ods.1písm.f,h/OSPzrušiťavecmuvrátiťnanovékonanie.V danej veci dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako
aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,

nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného rozhodnutia
resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné
oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec zákonným spôsobom, keď
v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania realizáciu ich
procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Zákon č. 514/20003 Z. z. (nahradzujúci zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov nadobúdajúci účinnosť od 1.7.2004) je osobitným
zákonom, ktorý v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.
- článok 36 ods. 3 a 4), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.

- článok 6 ods. 1) a Ústavu Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. - článok 46 ods. 3) upravuje
podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, keď na to, aby štát
zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť súčasne splnené
podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola
spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobom

v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
nevyhnutnou podmienkou je, aby medzi konaním vedúcim k vzniku škody a samotnou škodou bola daná
priama príčinná súvislosť, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok
znáša poškodený a v prípade ich preukázania sa štát svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže
zodpovednosť štátu má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Zákon rozlišuje

dva základné okruhy zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím(§5a6)azodpovednosťzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom(§9),keďje
samostatneupravenázodpovednosťzodpovednosťštátuzarozhodnutieozatknutí,zadržaníaleboinom
pozbavení osobnej slobody (§ 7) a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§
8). Pojem "nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci" nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 1

zákona výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Pri nedostatku zákonnej explicitnej definície vo
všeobecnosti možno za takýto postup považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka
individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania, keď v zmysle zákona za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom orgánu verejnej moci priamo súvisiacim s výkonom právomoci

orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik
zodpovednosti za škodu - škody, čo vyžaduje starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí pre
objasnenie príčin, ktoré k určitému výsledku viedli, keď nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy
so vznikom škody vo vzťahu (priamej) príčiny a následku.

Podstata sporu účastníkov teda spočívala v tom, či pre zamietajúce rozhodnutie o žiadosti súdneho
exekútoranavydaniepoverenianavykonanieexekúcieplatípätnásťdňoválehota,čipostupexekučného
súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov a súd ho mohol (a mal) v tomto konaní sám posudzovať a či
potom navrhovateľovi vznikla z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková
ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním exekučného súdu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku citovaného súdom prvého stupňa
mal odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa za to, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti
exekútora pre exekučný súd sa vzťahovala len na prípady vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
pri nezistení rozporu tak, ako to je uvedené v druhej vete tohto ustanovenia. Úmyslom zákonodarcu

bolo zefektívniť exekučné konanie v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo
zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu, a preto z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom vo
vetách 2 a 3 uvedeného ustanovenia rozlišoval prípady "ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia" (veta druhá) a prípad "ak súd zistí rozpor žiadosti" (veta tretia). Pokiaľ by mal zákonodarcaúmysel, aby pätnásťdňová lehota exekučného súdu sa vzťahovala i na rozhodnutie, ktorým žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne, bol by to upravil explicitne uložením exekučnému
súdu povinnosti rozhodnúť v oboch prípadoch v lehote 15 dní, bez toho, že by rozlišoval jednotlivé

zistenia exekučného súdu. Vydanie poverenia je osobitná skrátená forma rozhodnutia exekučného
súdu, zamietnutie žiadosti je riadnym rozhodnutím exekučného súdu vyžadujúcim náležité odôvodnenie
zistených rozporov s dôsledkom pre nevydanie poverenia.

Súd prvého stupňa následne mal posudzovať, či konanie exekučného súdu, nevykazovalo

navrhovateľom tvrdené zbytočné prieťahy, i keď jeho postup nemožno považovať za nesprávny úradný
postup pre nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Pri rozhodovaní o tom, či vo veci
došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť vecí, o
ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania, 3. spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem
"zbytočné prieťahy" obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci

sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 16/02). Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase
namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie je teda možné toto zákonné
ustanovenie vykladať v zmysle jeho znenia po novele od 1.1.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.), z

čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska "zbytočných
prieťahov" a to súdom samostatne, bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v
zmysle znenia ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od 1.1.2013. Posúdenie zbytočných prieťahov nie je
možné bez prihliadania na všetky okolnosti veci, teda nemožno neprihliadať na tisícky obdobných vecí
podávaných navrhovateľom na postup exekučného súdu i vzhľadom k jeho možnostiam. Nakoľko však

súd prvého stupňa pre svoj nesprávny právny záver takto nepostupoval, bolo potrebné jeho rozhodnutie
ako vecne nesprávne (a predčasné) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu v súvislosti so zamietnutím žiadosti súdneho
exekútoraovydaniemupovereniaprezistenýrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,vdôsledku

čoho nebol uznaný spôsobilým exekučným titulom, odvolací súd poukazuje na to, že mu neprislúcha
preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní a že právne závery ohľadom
rozhodcovských rozsudkov sú bohato riešené judikatúrou Najvyššieho súdu SR a tiež aj Ústavného
súdu SR, od ktorých záverov sa ani odvolací súd nemá dôvod odkloniť.

V ďalšom konaní je právny názor odvolacieho súdu pre súd prvého stupňa záväzný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.