Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/747/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221563
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, zastúpená advokátom a
konateľom Doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená

MinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomBratislava,Župnénámestie13,ozaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 8C/810/2012-148 zo dňa 04. marca 2015, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 8C/810/2012-146 zo dňa 04.marca 2015,takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (žalobca) sa návrhom (žalobou) zo dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým by bol odporca (žalovaný) zaviazaný zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 4085,-Eur a z
titulu nemajetkovej ujmy sumu 817,-Eur a náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon

č. 233/1995 Z. z. - v znení do 31.5.2010, do 31.5.2011, po 1.6.2011) a zákon č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a skutkovo
návrh odôvodnil tým, že exekučný súd - Okresný súd Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom na
základe jeho návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému -V. N., registrovaný u súdneho exekútora
pod sp. zn. EX 12627/2009 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
22.11.2011, pričom konanie začalo dňa 14.11.2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (s
omeškaním viac ako 738 dní) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.
Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44

ods.2 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a
teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahova porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu- zásadu legality. Dôsledkom realizácie právomoci
všeobecného súdu upravenej v § 40 ZoRK je inter alia zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný
súdtým,žesvojimnelegálnympostupomvykonalopätovnéposúdenieprávanavrhovateľanazaplatenie

dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným
a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej
strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul- rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je
možné zrušiť pre uplynutie lehoty v ustanovení § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá

právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane
nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu
práva na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania,
na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe
a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla navrhovateľovi
majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, nemôže preto nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Ďalej si uplatňuje

primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu mu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ktorý je dôsledkom - nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá mala za následok zmarenie nútenej
vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa, za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Nesprávnym úradným postupom došlo
k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v

zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,

neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a
jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom

vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Je nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu ochranu
a práva na spravodlivý súdny proces, deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, konkrétne princípu legality a princípu ochrany legitímnych
očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo a princípu právnej istoty a nahradiť mu požadovanú

nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s
porušením označených práv a princípov právneho štátu, keď medzitýmnym rozsudkom žiadal určiť
odporcu zodpovedným za škodu, nerozhodnutím o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v exekučnom konaní.

Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní návrh navrhovateľa
zamietol a o trovách účastníkov rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svojerozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä obsahom spisu Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 10Er/1446/2009 a citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 v znení účinnom do 31.12.2012, §

15 ods.1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3, a citované ustanovenia Exekučného poriadku /zákon č. 233/1995
Z. z. § 44 ods. 2 v znení účinnom do 31.5.2010, článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa nebol dôvodne podaný. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len
OSP Zák. č. 99/1963Zb./ z dôvodu, že navrhovateľovi žiadne trovy konania nevznikli.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1446/2009, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola podaná na súde dňa 16.12.2009. Exekučný súd dňa 14.01.2010 a dňa 09.07.2010 vyzval
oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Oprávnený vyhovel výzve exekučného súdu až dňa
16.02.2011. Exekučný súd uznesením zo dňa 18.02.2011, právoplatným dňa 15.12.2011, zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave zo dňa 24.08.2009
č.k. SR 1375/09, ktorého podkladom bola zmluva o úvere zo dňa 07.08.2008.
Súd prvého stupňa v danej právnej veci skúmal, či zo strany exekučného súdu došlo v exekučnom
konaní k dodržaniu, resp. k nedodržaniu zákonnej lehoty, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu, či je
daný dôvod na náhradu škody a či nejaká škoda vznikla. Uviedol, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval

náhradu škody podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. dôvodiac tým, že exekučný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
dobe, resp. bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa v danej právnej veci dospel k záveru, že
nie je oprávnený skúmať, či v danej veci bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa ďalej

dospelkzáveru,žeexekučnékonaniebolovedenévčaseúčinnostiExekučnéhoporiadku,podľaktorého
v zmysle výkladu § 44 ods.2 EP lehota 15 dní sa nevzťahovala na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia a postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, keďže exekučný
súdžiadosťoudeleniepovereniazamietol.Pokiaľexekučnýsúdožiadostioudeleniepovereniarozhodol
v čase vyššie uvedenom, rozhodol v primeranej lehote, keďže v súlade s ustanovením § 44 ods.2 EP ex

offo skúmal v danej spotrebiteľskej veci, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom, /v danom prípade
aj s ustanovením § 45 ods.1,2 zákona o rozhodcovskom konaní/, pri posudzovaní ktorého zákonného
predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberal vecnou
správnosťou exekučného titulu. Ak sa jednalo o spor zo spotrebiteľského vzťahu v rozhodcovskom
konaní, exekučný súd bol oprávnený a povinný skúmať existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy a v

prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúcim neúčinnosť, nezáväznosť exekučného titulu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že
zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a keďže nebol splnený prvý
zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ostatnýmizákonnýmipredpokladmivznikuzodpovednostištátuzaškodusa nezaoberal.Naviacuviedol,

že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy o existencii škody a tiež
uviedol, že znalecký posudok JUDr. PhDr. Slašťana č. 1/2013 predložený navrhovateľom neakceptoval,
keďže rieši právnu otázku a otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve
Európskej únie a nie danú právnu vec.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
odôvodnení odvolania namietal postup súdu prvého stupňa v tom, že prostredníctvom ustanovenia
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. de iure a de facto aplikoval
princíp priamej retroaktivity, že súd vôbec nevysvetlil svoj názor o tom, že účastníkom nevznikol

stav právnej neistoty, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami, keďže má aplikovať platné právo. Navrhovateľ predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký
posudok č. 1/2014, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v posudku určenej výške. Súd
nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého

jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou,
vedením pohľadávky. Navrhovateľ zadal vypracovanie znaleckého posudku ešte 01. marca 2013, jeho
vypracovanie bolo zložité, trvalo viac ako rok, ktorú objektívnu skutočnosť nevedel ovplyvniť. V konaní
boli preukázané všetky zákonné predpoklady pre vznik uplatneného právneho nároku. Ak bol súdu včase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu doručený návrh na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR, súd

bol povinný o ňom osobitne rozhodnúť pred samotným rozhodnutím vo veci samej.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako
nedôvodný s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP, keďže sa nestotožnil s dôvodom
prerušenia konania uvedeným navrhovateľom v tom, že zodpovedanie položených prejudiciálnych

otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú
na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republikyav2.radePOHOTOVOSŤ,s.r.o.,mánaďalšípriebeharozhodnutievkonanízásadnývýznam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa uviedol, že v konaní vedenom na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam
pre rozhodnutie v tejto veci. Zdôraznil, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha náhrady škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., teda náhrady škody za nesprávny úradný postup na konkrétnom
skutkovomzákladepostupuexekučnéhosúdu.Tieotázky,ktorésariešiaakoprejudiciálneotázkyvoveci
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože

v tejto veci súd dôvodnosť uplatneného nároku bude posudzovať z pohľadu zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu odporcu podľa zákona č. 514/20103 Z. z. za prípadný nesprávny úradný
postup exekučného súdu v konkrétnej exekučnej veci. Na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
sa riešia iné právne otázky, na základe iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť
rozhodnutie v tejto veci.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie.
Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pred Okresným súdom
Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti
navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície

smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov
v konaní uznesením zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c) OSP
rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhol položiť odporca v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR. Opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok videl v

tom, že v danom konaní bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade
s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré navrhol prerušiť, bola náhrada škody za nesprávny
úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom

Európskej únie bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci, a s
týmsúvisiacimzaloženímzodpovednostiSlovenskejrepublikyzaškoduspôsobenúštátnymorgánompri
výkone verejnej moci. Uvedený záver potvrdili aj iné okresné súdy. Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní
pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
úniebudúSúdnemudvoruEurópskejúniepredloženéprejudiciálneotázky,ktorémajúpodstatnývýznam

pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa v predmetnom konaní a konanie nie je doposiaľ právoplatne
skončené, je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP, preto bolo potrebné konanie prerušiť
až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

Odporca sa k podaným odvolaniam navrhovateľa nevyjadril.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§10ods.1OSP)viazanýrozsahomadôvodmipodanéhoodvolania
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 1 a 3 OSP), prihliadajúc na prípadné vady konania

pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa (§ 212 ods. 3OSP)
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a v
súlade s ustanoveniami § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 OSP odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný
úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznať z dôvodu, že jej trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní nekorešpondujú plne s právnymi dôvodmi
a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, navrhovateľ dostatočne
nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov a je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie
bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore. Prieskumná činnosť
odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj procesnoprávnu oblasť a pri rozhodovaní je odvolací

súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolanie, keď podaním odvolania
odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej
činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri posudzovaní danej veci zaoberal len námietkami navrhovateľa
z odvolania a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcim vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise,
ako aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného rozhodnutia,
resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné

oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec zákonným spôsobom, keď
v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania realizáciu ich
procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Zákon č. 514/20003 Z. z. (nahradzujúci zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov nadobúdajúci účinnosť od 1.7.2004) je osobitným
zákonom, ktorý v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. -
článok 36 ods. 3 a 4), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb. - článok
6 ods. 1) a Ústavu Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. - článok 46 ods. 3) upravuje podmienky a

spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, keď na to, aby štát zodpovedal za škodu
spôsobenúorgánomvykonávajúcimverejnúmoc,musiabyťsúčasnesplnenépodmienkyzodpovednosti
za škodu podľa tohto zákona.

Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý

vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobom v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou nevyhnutnou podmienkou je, aby medzi konaním
vedúcim k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok znáša poškodený a v prípade ich preukázania
sa štát svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu má charakter objektívnej

zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Zákon rozlišuje dva základné okruhy zodpovednosti za
škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a 6) a zodpovednosť za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9), keď je samostatne upravená zodpovednosť
zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7)
a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). Pojem „nesprávny úradný

postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 1 zákona výslovne definovaný,
je uvedený len príkladmo. Pri nedostatku zákonnej explicitnej definície vo všeobecnosti možno za takýto
postup považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu
pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania, keď v zmysle zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb.Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom orgánu verejnej moci priamo súvisiacim s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik

zodpovednosti škody, čo vyžaduje starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí pre objasnenie
príčin, ktoré k určitému výsledku viedli, keď nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom
škody vo vzťahu (priamej) príčiny a následku.

Podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie platila pätnásťdňová lehota, či postup exekučného súdu
vykazoval znaky zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z dôvodu tvrdeného nesprávneho
úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním exekučného
súdu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 31.05.2010) odvolací súd

zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti exekútora
pre exekučný súd sa vzťahovala len na prípady vydania poverenia na vykonanie exekúcie, pri
nezistení rozporu tak, ako to je uvedené v druhej vete tohto ustanovenia. Úmyslom zákonodarcu
bolo zefektívniť exekučné konanie v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo
zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu, a preto z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom vo

vetách 2 a 3 uvedeného ustanovenia rozlišoval prípady „ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia“ (veta druhá) a prípad „ak súd zistí rozpor žiadosti“ (veta tretia). Pokiaľ by mal zákonodarca
úmysel, aby pätnásťdňová lehota exekučného súdu sa vzťahovala i na rozhodnutie, ktorým žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne, bol by to upravil explicitne uložením (exekučnému
súdu) povinnosti rozhodnúť v oboch prípadoch v lehote 15 dní, bez toho, že by rozlišoval jednotlivé

zistenia exekučného súdu. Vydanie poverenia je osobitná skrátená forma rozhodnutia exekučného
súdu, zamietnutie žiadosti je riadnym rozhodnutím exekučného súdu vyžadujúcim náležité odôvodnenie
zistených rozporov s dôsledkom pre nevydanie poverenia. V danej právnej veci bolo preukázané, že
exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia v čase tak, ako je vyššie uvedené, pričom znenie
ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku účinné do 31.05.2010 lehotu jednoznačne vylučovalo

pre prípady zamietnutia žiadosti. Keďže nebol splnený prvý zákonný predpoklad uplatneného právneho
nároku a to nesprávny úradný postup pre nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, súd
prvého stupňa sa správne ďalej nezaoberal ostatnými zákonnými predpokladmi uplatneného právneho
nároku a to vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy a priamou príčinnou súvislosťou medzi konaním
exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa následne posudzoval, či
konanie exekučného súdu, nevykazovalo navrhovateľom tvrdené zbytočné prieťahy, resp. či jeho postup
treba považovať za nesprávny úradný postup. Pri rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k prieťahom v
konaní sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť vecí, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka konania, 3. spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s
ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02). Ustanovenie §

9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci, z čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné
posúdiť aj z hľadiska „zbytočných prieťahov“ a to súdom samostatne. Posúdenie zbytočných prieťahov
nie je (ale) možné bez prihliadania na všetky okolnosti veci, teda nemožno neprihliadať na tisícky
obdobných vecí podávaných navrhovateľom na postup exekučného súdu.

Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vydané v čase vyššie
uvedenom nemožno hodnotiť ako zbytočné prieťahy (so stavom právnej neistoty navrhovateľa a s
dôsledkom vzniku škody), s prihliadnutím na všetky vyššie okolnosti veci a nemožno neprihliadnuť
na tisícky obdobných vecí /podávaných navrhovateľom na postup exekučnému súdu/. Ak exekučný

súd vydal rozhodnutie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia v danej exekučnej veci v čase vyššie
uvedenom, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že bez ďalšieho sa nejedná o
takékonanieexekučnéhosúdu,ktorémožnokvalifikovaťakozbytočnéprieťahyvedúceknavrhovateľom
tvrdeným (nepreukázaným) následkom, s poukazom i na vyššie uvedenú činnosť exekučného súdu,ktorá prechádzala vydaniu tohto rozhodnutia exekučného súdu. Neboli splnené ani ostatné zákonné
predpoklady uplatneného právneho nároku a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama
príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou,

na preukázanie ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľa. V danom prípade si
navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto zákonných predpokladov.

Odvolaciemu súdu v danej veci neprislúcha preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných
v exekučnom konaní a právne závery ohľadne rozhodcovských rozsudkov sú rozsiahlo riešené

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, od ktorých
záverov sa ani odvolací súd nemá dôvod odkloniť.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, teda k naplneniu základného predpokladu pre prípadnú zodpovednosť odporcu, preto nebolo
potrebnéďalejsazaoberaťškodouapríčinnousúvislosťou.Pokiaľnavrhovateľnedisponovalspôsobilým

exekučným titulom, nemohol mu takýto nulitný rozhodcovský rozsudok privodiť prospech a ak mu
nemohol privodiť majetkový prospech v exekúcii, potom mu nemohla vzniknúť ani prípadná škoda
nemožnosťou realizácie exekúcie.

Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci vecne

správne, keď návrh navrhovateľa plne zamietol. Odvolací súd tiež vychádzal z toho, že je neprípustná
všeobecná paušalizácia uplatňovaných nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keď oba nároky
je potrebné v konaní jednoznačne preukázať (nie je možné ich len predpokladať) v konaní vykonaným
dokazovaním, že rozhodovaciu činnosť súdov tvoriacich podstatu súdnictva nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup, že vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom je

vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený (a nestačí, ak je
iba sprostredkovaný, teda k zmenšeniu majetku by muselo prísť priamo a len týmto postupom), že
navrhovateľ nevyprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu a nemajetkovú ujmu a
že vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nezistil.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená

prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Prerušenie konania je tu na úvahe
vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho
povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je
hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr
výnimku ako pravidlo.

Pokiaľ sa jedná o napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol, z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 29. 01. 2015 podal
návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP až do právoplatného skončenia konania
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR

Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
dôvodiac tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný
súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore

so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu
spotrebiteľa na finančnom trhu a Okresný súd Prešov v tomto konaní uznesením zo dňa 07. 10. 2013 v
súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. S poukazom na citáciu znenia prejudiciálnych

otázok 1. až 4. uviedol, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má pre ďalší priebeh a
rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny
význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na
podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Navrhovateľ savo veci samej návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na
skutkovom základe, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 22. 11. 2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 738 dní, ktorým

postupom exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci nebol daný dôvod
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP z dôvodov uvedených navrhovateľom v návrhu
na prerušenie konania. Prerušenie konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia závisí od úvahy

súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie jeho povinnosť a pri neprerušení konania
podľa § 109 ods.2 písm. c/ OSP nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa
zároveň vecne správne rozhodol, pokiaľ dospel k záveru, že položené prejudiciálne otázky v konaní
vedenom pred Okresným súdom Prešov neriešia podstatu sporu v predmetnom konaní, t.j. o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, ak exekučný súd nerozhodol v zákonom stavenej lehote o jeho žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je upravená zákonom 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov a potom nebol daný dôvod vyčkať na rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkali iného skutkového a právneho stavu, keďže z návrhu na
prerušenie konania vyplýva, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný

súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore
so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými ma ochranu
spotrebiteľa na finančnom trhu.

S poukazom na vyššie dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.