Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/809/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211269
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214211269.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava,
Olejkárskaul.č.1,IČO:00492736,zastúpený:JUDr.VladimírKán,advokátsosídlom81107Bratislava,
Nám. M. Benku 9-C1, proti odporkyni: X. A., narodená XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, v
konaní zastúpená ustanovenou opatrovníčkou P. A., narodená XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX F., W.
XX, o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Komárno z 24. apríla 2015 pod č.k. 6C/207/2015-31 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť navrhovateľovi zaplatiť 50,70

euro do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Zaviazal ju tiež zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v sume 28,21
eura. Vychádzal zo skutočnosti, že dňa 10.06.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh a žiadal, aby
súd odporkyňu zaviazal zaplatiť mu 50,70 eura a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa
25.12.2013 odporkyňa cestovala na MHD v Bratislave na linke č. 21 a pri kontrole sa nevedela preukázať
platným cestovným lístkom, preto jej bola uložená pokuta v sume 50 eur a povinnosť zaplatiť cestovné v

sume 0,70 eura. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 1, § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 2, § 17 ods.
1 písm. a/, e/, ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o cestnej doprave“). Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, preto mu vyhovel. O
trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 v súvislosti s § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb.v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“), keď navrhovateľovi
priznal len čiastočnú náhradu trov konania. V danej veci bol predmetom konania drobný spor, v ktorom

prípade môže súd trovy konania znížiť, prípadne nepriznať, ak sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke.
Pretože si navrhovateľ uplatnil trovy konania v sume 105,22 eura a uplatnená pohľadávka je vo výške
50,70 eura, čo súd prvého stupňa posúdil ako neprimerané, považoval za potrebné o trovách konania
rozhodnúťpodľa§142ods.1vsúvislostis§150ods.2OSP.Zovzniknutýchtrovnavrhovateľovipriznalk
náhrade sumu zaplateného poplatku a 20% z uplatnených trov právneho zastúpenia v sume 11,76 eura.

Proti výroku o trovách konania podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho
zmeny tak, že uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eura a
trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súčasne žiadal, aby odvolací súd zaviazal odporcu na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03
eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo
výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko prvostupňový súd

nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Mal za to, že pod niekoľkonásobne vyššou sumou
je potrebné chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je výška samotnej istiny. Pri rozhodovacejčinnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 OSP primeraná len
situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však
nie je prípad súdenej veci. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 OSP,

ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa

náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vychádzajúc z dikcie zákona je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou
zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech,

má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho
práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti
reprezentuje len ustanovenie § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo
na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu

na začatie konania a ustanovenie § 150 OSP. Ostatne citované ustanovenia rozlišuje dva prípady, kde
zákonodarca ponecháva na úvahe súdu za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému
účastníkovi náhradu trov konania neprizná, alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastane, pokiaľ
súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa (odsek 1 cit. ust.), alebo ak ide o drobný spor a trovy
konania sú neprimerané voči pohľadávke (ods. 2 cit. ust.). Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch,

t.j. v sporoch do 1000 eur (§ 200ea ods. 1 OSP), je totiž vymoženie pohľadávky s čo najnižšími
nákladmi,vktorýchnemôžeprevažovaťzáujemnavedeníkonaniazhľadiskaatraktívnostipreadvokáta.
Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi
nauplatňovanieavymáhaniepohľadávokzatakýchpodmienok,ževeriteľnebudemaťžiadnuujmuapre
advokáta i zastupovanie v takýchto veciach s ohľadom na ich množstvo bude naďalej zaujímavé. Právna

úprava ustanovenia § 150 ods. 2 OSP takto korešponduje i nariadeniu EP a rady (ES) č. 861/2007 z
11. júla 2007.

V posudzovanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že predmetom konania bol návrh navrhovateľa,
ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 50,70 eura. Rozsudkom súdu prvého stupňa,

označeným v záhlaví tohto rozhodnutia, bola navrhovateľovi právoplatne prisúdená v celom rozsahu
ním uplatnená pohľadávka proti odporcovi, čo znamená, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech a v
zásade mu vzniklo právo na náhradu všetkých trov potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva.

Uplatnené trovy navrhovateľa v prvostupňovom konaní pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku

za návrh vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia. Tieto boli reprezentované odmenou advokáta
za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu na súd podľa §
14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb po 16,60 a 16,60 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhl.), sumou ako 20%
daňou z pridanej hodnoty z tejto odmeny (§ 18 ods. 4 vyhl.) a náhradou hotových výdavkov 2 x 7,81

eura (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhl.). Trovy právneho zastúpenia takto predstavovali úhrnnú sumu
75,08 eura.

Vychádzajúc zo zhora popísaných stanovísk, i podľa názoru odvolacieho súdu sú v súdenej
veci splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov

konania. Ide o drobný spor a výška trov konania, ktoré navrhovateľovi vznikli (75,08 eura) vo vzájomnom
pomere k priznanej pohľadávke (50,70 eura) je neprimeraná. Treba akceptovať primeranosť zníženia
trov konania navrhovateľa učineného prvostupňovým súdom preskúmavaným rozhodnutím. Je potrebné
mať na zreteli, že navrhovateľovi trovy konania, spojené so zaplatením súdneho poplatku ako zákonnejpovinnosti bez ohľadu na charakter sporu, nepochybne patria v celom rozsahu. Preto nepriznanie alebo
zníženie trov navrhovateľa sa v princípe môže dotknúť len trov spojených s právnym zastúpením. Bolo
by však v rozpore s účelom zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ktorý za výkon advokácie označuje

zastupovanie klientov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi, ako i ďalšie formy špecifikovaných
právnych činností, ak sa vykonávajú sústavne a za odmenu (§ 1 ods. 2 zákona) paušálne nepriznávanie
trov právneho zastúpenia len z dôvodu, že ide o drobný spor. Zohľadniac odbornú náročnosť a časovú
prácnosť zastúpenia v prejednávanej veci, predovšetkým v kontexte s jej masovým charakterom,
odvolací súd za primerané zníženie trov konania považoval zníženie náhrady trov právneho zastúpenia

v rozsahu uznanom súdom prvého stupňa. Priznaná náhrada prvostupňových trov konania navrhovateľa
takto predstavuje sumu (súdny poplatok + znížené trovy právneho zastúpenia), t.j. 28,21 eura. Súd preto
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 28,21 eura.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej
sa náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto

rozhodnutia, keďže boli splnené podmienky na jeho potvrdenie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 2 OSP tak, že odporcovi nepriznal náhradu ich trov, lebo mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.