Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6P/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210487
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713210487.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľky Ľ. J.,

nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomP.S.XXX,občiankySR,zast.JUDr.VlastimilomOndrejkom,advokátom
AK Ondrejka & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 47
235 985, proti odporcovi Y. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, Z., prechodne Q. XXX, t.
č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. Ž., B. P., občanovi SR, zast. Mgr. Jozefom Vidom, advokátom
AK Nové Zámky, so sídlom Turecká 36, 940 01 Nové Zámky, za účasti mal. detí Y., nar. XX. XX. XXXX a
Ľ., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, úsek sociálnych vecí a rodiny Detva, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim písomným návrhom zo dňa 10. 06. 2013 domáhala úpravy rodičovských práv a
povinností k mal. Y., nar. XX. XX. XXXX a mal. Ľ., nar. XX. XX. XXXX. Žiadala, aby súd zveril maloleté
deti do jej osobnej starostlivosti a výchovy a súčasne aby uložil povinnosť otcovi maloletých detí platiť
výživné.

Otec maloletých detí súhlasil so zverením matke ako aj úpravou výživného. Zároveň sa však domáhal
úpravy styku s maloletými deťmi. Súd o pôvodnom návrhu matky rozhodol rozsudkom dňa 13. 04. 2015
tak, že návrhu matke vyhovel, deti jej zveril do jej osobnej starostlivosti a výchovy, otca maloletých
zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na každé dieťa osobitne sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima pre nezaopatrené maloleté dieťa. Styk s maloletými deťmi neupravil.

Proti tej časti rozsudku, kde súd styk s deťmi neupravil, podal otec maloletých odvolanie. Odvolací súd
uznesením 16CoP/55/2015 zo dňa 30. 09. 2015 zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V časti svojho
odôvodnenia uviedol, že v ďalšom konaní bude okresný súd vychádzať z toho, že rozhodnutie ktorým
boli maloleté deti zverené matke a otcovi určená vyživovacia povinnosť, nadobudlo právoplatnosť,
pričom však súd bude musieť opätovne zisťovať, dokedy bude otec vo výkone trestu odňatia slobody,
súd mal vyzvať matku na vyjadrenie k tomu, v akých podmienkach a s akými výdavkami v minulosti

zabezpečovala, aby sa maloleté deti s otcom vo väzenskom prostredí stretávali a zároveň si súd
mal vyžiadať súčasne stanovisko k návrhu a zároveň si mal súd vyžiadať jej súčasné stanovisko k
návrhu otca na úpravu styku. Súd mal v ďalšom zisťovať, či väzenský poriadok dáva otcovi možnosť
na realizáciu styku podľa jeho návrhu.Súd sa v ďalšom konaní zameral už len na odvolaním dotknutú časť pôvodného rozhodnutia a to otcom
navrhovanú úpravu styku.

Na základe doplneného dokazovania, výsluchom matky, prednesmi právnych zástupcov rodičov
maloletých detí, vyjadrení kolízneho opatrovníka, správou ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo
dňa 13. 10. 2015, sprievodnými listinami tejto správy, písomným podaním matky formou vyjadrenia zo
dňa 07. 01. 2016, písomným podaním otca maloletých detí zo dňa 05. 01. 2016, správou ústavu na

výkon trestu odňatia slobody zo dňa 11. 01. 2016 zistil tento skutkový stav:

Právny zástupca matky sa v zásade pridržiaval písomného vyjadrenia zo dňa 07. 01. 2016, kde uviedol
v zastúpení matky, že pokiaľ išlo o navštevovanie odporcu v ústave pre výkon trestu odňatia slobody v
minulosti, návštevy boli vždy podmienené ochotou rodinných príslušníkov matky maloletých detí odviesť
ju spolu s maloletými synmi na návštevu otca do príslušného ústavu vzhľadom k tomu, že matka

maloletých detí vlastní vodičské oprávnenie, nevlastní však motorové vozidlo a cestovanie hromadnou
dopravou včítane prestupovania z jej strany nebolo možné. Ak jej bolo zapožičané motorové vozidlo
príbuznými, toto viedla sama, pričom výdavky každej takejto návštevy sa pohybovali na úrovni cca 30,-
Eur, čo v prípade jej nepriaznivej finančnej situácie táto považovala za dosť značnú finančnú položku,
ktorú mohla minúť aj inak. Opätovne zdôraznila, že absolútne nesúhlasí s návrhom odporcu, aby ho deti

navštevovali vo výkone trestu odňatia slobody, aj keď pripustila že v minulosti navštevovala odporcu vo
výkone t restu aj s deťmi, bolo to však v čase, kedy obaja synovia boli ešte veľmi malí a neboli schopní
rozoznávať v akom prostredí sa otec nachádza. V súčasnosti sú deti už staršie a veľmi dobre chápu,
kde sa ich otec momentálne nachádza, pričom celkovo toto prostredie nevplýva veľmi pozitívne na ich
vývoj. Na otázku sudcu, matka na pojednávaní uviedla, že pokiaľ odporca ukončí výkon trestu, v zásade

nie je proti tomu, aby sa s deťmi stretával. V žiadnom prípade nechce deti pred otcom zapierať, ale na
druhej strane bude súhlasiť so stretávaním sa otca s maloletými deťmi len za podmienky, ak odporca
preukáže, že už vedie riadny život človeka a že sa správa tak, aby sa deti zaň nemuseli hanbiť.

Právny zástupca otca maloletých detí uviedol, že sa takisto pridržiava doteraz urobených verbálnych

ako aj písomných prednesov. V zmysle pokynov klienta opäť zdôraznil, že trvá na úprave styku s
maloletými deťmi tak, ako to bolo špecifikované v písomnom odvolaní zo dňa 15. 05. 2015, kedy otec
požiadal upraviť styk otca s deťmi tak, že sa bude s nimi stretávať každú prvú sobotu v mesiaci, kedy
si deti prevezme z rúk matky o 09.00 hod. a vráti deti do rúk matky o 13.00 hod. na mieste, kde si deti
od matky prevzal.

Kolízny opatrovník tak ako v predzrušujúcom konaní, aj teraz zotrval na svojich argumentoch a žiadal,
abysúdnávrhzamietolsodôvodnením,ževsúčasnostinieječasvhodnýktomu,abysaotecmaloletých
detí stretával s nimi vzhľadom k tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody a toto prostredie po stránke
psychologickej nie je miestom vhodným na stretávanie sa s maloletými deťmi. Vyjadril presvedčenie, že

po skončení výkonu trestu odňatia slobody (júl 2016) si bude môcť otec maloletých detí realizovať svoje
právo stretávať sa s nimi v prípade, ak budú splnené všetky podmienky k tomu. Opätovne žiadal návrh
otca na úpravu styku zamietnuť.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, ako aj vykonané dokazovanie tak v
predzrušujúcom konaní ako aj v konaní nasledujúcom po zrušení pôvodného prvostupňového

rozhodnutia odvolacím súdom, súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú podmienky vhodné k tomu,
aby bol súdom upravený styk otca s maloletými deťmi. Súd opätovne zdôrazňuje, tak ako to bolo
uvádzané aj v pôvodnom rozhodnutí, že je presvedčený o tom, že väzenské prostredie v ktorom by sa
mal realizovať výkon styku otca s maloletými deťmi, je prostredím deprimujúcim a absolútne nevhodným
k realizácii návštev rodiča s dieťaťom. Lustráciou v registri ZVJS mal súd výpisom zo dňa 29. 10. 2015

preukázané, že otcovi maloletých detí by mal skončiť trest odňatia slobody dňa XX. XX. XXXX. Súd
pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku vychádzal aj zo súčasných ekonomických a
sociálnych podmienok matky maloletých detí, ktorá mala byť akýmsi sprostredkovateľom medzi otcom
a maloletými deťmi, kedy mala podľa názoru otca zabezpečiť prepravu maloletých detí na miesto kde
ich otec vykonáva trest odňatia slobody. Súd bol povinný zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že matke
maloletých detí, ktorých biologickým otcom je odporca, sa dňa XX. XX. XXXX narodilo ďalšie dieťa

- dcéra K., ktorá vzhľadom na svoj útly vek si vyžaduje náležitú pozornosť a špecifickú starostlivosť
zo strany jej matky . Súd bol presvedčený o tom, že nie je mysliteľné, aby matka zobrala svojich
synov do Ž. a maloletú dcéru, ktorú v súčasnosti kojí, ponechala samú doma. Na druhej strane by
bolo veľmi rizikovým, aby matka maloletých detí cestovala so synmi a dvojmesačným dieťaťom do
Ž.. V neposlednom rade súd bral do úvahy aj nepriaznivú finančnú situáciu matky, ktorá uviedla,

že v súčasnosti je odkázaná na materskú a rodinné prídavky, ktoré tvoria jej stály mesačný príjem,
nepresahujúci sumu cca 200,- Eur. Za danej situácie by bolo nespravodlivé vyžadovať od nej, aby z tejto
sumy, ktorá jej musí slúžiť na uspokojenie základných životných potrieb, spotrebovala minimálne čiastku
30,- Eur predstavujúcu náklady na prepravu a stravu v deň, kedy by cestovala s deťmi za otcom.

Zhora uvedené skutočnosti boli pre súd postačujúce k tomu, aby návrh otca na úpravu styku so synmi
opätovne zamietol.

Vzhľadom na charakter spolu, súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 OSP v lehote
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; v ktorom rozhodnutí sa bude zaoberať

aj vzniknutými trovami znaleckého dokazovania, ako aj trovami právneho zastúpenia u oboch rodičov
maloletých detí vzhľadom k tomu, že tak v jednom ako aj v druhom prípade išlo o advokátov
ustanovených centrom právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).