Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416203088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416203088.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. I., T.. X.X.XXXX, H. N. XXX, dieťa
rodičov: matky Y. I., T.. XX.X.XXXX, H. N. XXX a otca neurčeného, ex offo o ustanovenie opatrovníka
maloletému dieťaťu na podanie návrhu na určenie otcovstva a jeho zastupovanie v konaní o určenie
otcovstva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Maloletej S. I., T.. X.X.XXXX u s t a n o v u j e opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y.,

ktorý podá v jej mene návrh na určenie otcovstva a bude ju zastupovať v konaní o určenie otcovstva, a
to až do právoplatného skončenia konania o určenie otcovstva.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.6.2016 bol tunajšiemu súdu ako súdu výlučne miestne príslušnému podľa § 88 ods. 1 písm. c)

O.s.p. podaný podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. na ustanovenie opatrovníka maloletému
dieťaťu, ktorý by podal v mene dieťaťa návrh na určenie otcovstva. K podnetu na začatie konania Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Y. priložil rodný list dieťaťa.

Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že sa narodilo dňa 6.3.2015 matke Y. I., T. XX.X.XXXX a otcovstvo
dosiaľ k dieťaťu nebolo určené.

Uznesením č. k. 3P/87/2016-5 zo dňa 30.6.2016 tunajší súd začal konanie bez návrhu o ustanovenie
opatrovníka maloletému dieťaťu na podanie návrhu na určenie otcovstva a na jeho zastupovanie v
konaní o určenie otcovstva.

Podľa § 73 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou
domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie
matriku, vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je
súd podľa § 88 písm. c). Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v
zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané. Ak takto k určeniu
otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, ustanoví súd dieťaťu

opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide
o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťomalebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník").

Podľa § 31 ods. 4 druhej vety Zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania
alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

V zmysle § 61 od. 1 Zákona o rodine je opatrovník povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého

dieťaťa.

Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 každé dieťa, pokiaľ je to možné, má
právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

Právo a povinnosť rodičov zastupovať maloleté dieťa nie je neobmedzené. Pri právnych úkonoch, pri

ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými
deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa žiadny z
rodičov a súd obligatórne ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri
určitom právnom úkone zastupovať. Existencia možnosti rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými
deťmi je badateľná najmä v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v konaní o rozvod a

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, v dedičskom
konaní či v konaní o určenie otcovstva a pod., ide teda predovšetkým o konania, kde sú účastníkmi
okrem rodičov aj ich maloleté deti.

Nakoľko maloleté dieťa nemôže samo iniciovať a následne v konaní o určenie otcovstva samostatne

konať a nemôže byť v tomto konaní ani zastúpené svojím zákonným zástupcom, ktorým je jeho matka, z
dôvodu možnej kolízie záujmov medzi dieťaťom a matkou, súd postupoval v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami a maloletému dieťaťu ustanovil opatrovníka na podanie návrhu na určenie
otcovstva a na zastupovanie v konaní o určenie otcovstva, keďže jedným zo základných práv maloletého
dieťaťa je jeho právo poznať svojich rodičov, pokiaľ je to možné.

Funkciou opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní.
Opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania,
ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež
má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie

procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci
rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.
Ustanovený opatrovník je povinný funkciu opatrovníka vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a tento
záujem chrániť. Právoplatným skončením konania o určenie otcovstva funkcia opatrovníka zanikne.

Nakoľko ide o opatrovnícke konanie, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa
konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 a
§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2

O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (§ 42 ods. 3 O.s.p.)