Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/111/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314201385
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314201385.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, adresa
na doručovanie Agentúra Nitra, Nitra, Farská 30, proti odporcovi: E. Ď., X.. XX. XX. XXXX, L. V., H.Á.
XXX/X, o zaplatenie 403,19 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.

Súd konanie v časti vzájomného návrhu o výplatu odkupnej hodnoty zaplateného poistného z a s t
a v u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 29. 01. 2014 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 403,19 eura s
príslušenstvom, ktoré spočívalo v úroku z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 22. 06. 2010 do
zaplatenia, ako aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým,
že navrhovateľ uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu pre kapitálové životné poistenie č. 6552314347
s účinnosťou od 11. 02. 2009. V poistnej zmluve bolo dohodnuté mesačné poistné obdobie, pričom
odporca mal riadne uhradené poistné za poistné obdobie od 11. 02. 2009 do 11. 02. 2010. Výzva
na zaplatenie poistného bola odporcovi doručená dňa 21. 05. 2010. Keďže do jedného mesiaca od
doručenia výzvy odporca dlžné poistné nezaplatil, poistná zmluva zanikla dňa 21. 06. 2010. Vzhľadom
na § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľ evidoval dlžné poistné u odporcu za obdobie 11.
02. 2010 až do zániku poistenia, t.j. do 21. 06. 2010 vo výške 403,19 eura, ktoré odporca ani na výzvu
nezaplatil.

Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 03. 03. 2014 č.k. 12RO/32/2014-11, proti
ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odôvodnený odpor, v rámci ktorého namietal, že
dňa 25. 10. 2009 sa mu stal úraz, následkom čoho nebol schopný pracovať. Po vyšetrení u ošetrujúcej
lekárky H.. G. R. navštívil poisťovňu Kooperativa, pobočku v Leviciach. Chcel sa informovať ako má
postupovať v prípade vzniku úrazu a odškodnenia v prípade práceneschopnosti. Pracovníčka poisťovne
po nahliadnutí do poistnej zmluvy mu oznámila, že jeho poistná zmluva je vynikajúca a odškodnenie
bude plnené aj v prípade, že nebude počas liečenia vedený ako práceneschopný. Odovzdala mu
formuláre poisťovne (oznámenie o vzniku nepretržitej pracovnej neschopnosti a oznámenie o úraze),
ktoré bolo potrebné vyplniť a potvrdiť ošetrujúcim lekárom. Na základe tejto informácie pracovníčky
čerpal dovolenku a po doliečení vyplnené a potvrdené formuláre podľa pokynov šiel odovzdať do

poisťovne, kde ich pracovníčka odmietla s tým, že nemá nárok na odškodnenie, lebo nebol vedený ako
práceneschopný. Po tejto informácii išiel za riaditeľom pobočky, avšak nevedel uviesť meno pracovníčky.
Na základe tejto skúsenosti dňa 19. 01. 2010 zrušil trvalý príkaz na platby poistného a ústne riaditeľa
informoval, že chce zrušiť poistnú zmluvu. On v snahe udržať si ho ako klienta sľúbil, že problém vyrieši, a
preto dňa 21. 01. 2010 poštovou poukážkou zaplatil poistné aj za mesiac január 2010. Záporná odpoveď
prišla zo dňa 25. 01. 2010. V nasledujúcich mesiacoch sa zdržiaval z pracovných dôvodov v zahraničí a
až po doručení predžalobnej výzvy na dobrovoľnú úhradu dlžného poistného chcel telefonicky reagovať,
ale tel. číslo pracovníčky poisťovne, ktoré bolo vo výzve uvedené sa javilo ako neexistujúce. Po celý čas
jednal v dobrej vôli a očakával, že pri riešení následkov nevedomosti svojich pracovníkov bude poisťovňa
postupovať spravodlivo, aby nepoškodila klienta, ktorý dobrovoľne uzavrie s poisťovňou poistnú zmluvu,
a ktorý riadne platí poistné z nej vyplývajúce. Na základe týchto skutočností podal odpor a zároveň
žiadal o výplatu odkupnej hodnoty zaplateného poistného, tento jeho nárok vyplýva z rozsahu nárokov
a zmluvných dojednaní poistnej zmluvy pri predčasnom zrušení poistenia. Zároveň žiadal o vyplatenie
dennej dávky v prípade práceneschopnosti vo výške 20 eur na deň za obdobie 26. 10. 2009 až 30. 12.
2009.

K podanému odporu sa písomne vyjadril navrhovateľ namietajúc, že nakoľko poistné nebolo v lehote
do jedného mesiaca uhradené, poistenie zaniklo v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa
21. 05. 2010. Z obsahu podaného odporu tiež jednoznačne vyplývalo, že odporca poistnú zmluvu v
zmysle § 800 Občianskeho zákonníka nevypovedal a k jej zániku došlo dňa 21. 06. 2010. V zmysle §
803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má navrhovateľ právo na poistné do zániku poistenia. Mal za to, že
odporca pri podpise poistnej zmluvy prevzal aj všeobecné poistné podmienky a tiež zmluvné dojednania,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zo zmluvných dojednaní pritom vyplývalo, že v prípade, ak
je dojednané pripoistenie dennej dávky pre prípad dočasnej práceneschopnosti, poistné sa poskytne
v prípade, ak sa poistený stane práceneschopným počas doby trvania poistenia. Poistenie slúži na
výplatu poistného plnenia v prípade straty na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti poisteného
v dôsledku jeho ochorenia, choroby alebo úrazu. Poistnou udalosťou je lekárom vystavená dočasná
práceneschopnosť poisteného z dôvodu choroby alebo úrazu. Následne zhrnul, že predmetné poistenie
slúži na odškodnenie straty na zárobku v dôsledku dočasnej práceneschopnosti, ak však odporca čerpal
dovolenku k strate na zárobku u neho nedošlo. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že podaný
odpor nie je dôvodný a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu.

Dňa 16. 07. 2015 podal odporca vzájomný návrh, v rámci ktorého sa domáhal určenia, že poistný vzťah
skončil dňa 31. 12. 2009, navrhovateľ je povinný vrátiť odporcovi zaplatené poistné za mesiac január
2010, odkupnú hodnotu zaplateného poistného a dennú dávku vo výške 20 eur za deň za obdobie od
26. 10. 2009 do 30. 12. 2009. Následne podaním zo dňa 04. 01. 2016 upravil svoj návrh a žiadal určiť,
že poistka je dňom 31. 12. 2009 neplatná a navrhovateľ je povinný zaplatiť poistné za mesiac január
2010 v sume 102,69 eura do 10 dní od právnej moci rozsudku, ako aj dennú dávku vo výške 20 eur na
deň za obdobie 26. 10. 2009 až 30. 12. 2009, t.j. 1.320 eur do 10 dní od právnej moci rozsudku.

Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, pričom svoju
neúčasť riadne ospravedlnil a žiadal konať vo svojej neprítomnosti, a preto súd v zmysle § 101 ods. 2
OSP konal v jeho neprítomnosti.

Odporca na pojednávaní uviedol, že predmetom daného sporu je skutočnosť, že sa mu stal úraz,
v dôsledku čoho mu bolo pracovníčkou poisťovne povedané, že má výbornú poistku a nemusí byť
vypísaný ako práceneschopný. Pracovníčka mu odovzdala tlačivá, s ktorými mal prísť po ukončení
rehabilitácie, čo aj urobil a prvá veta pracovníčky bola, že veď vy ste neboli vypísaný. Keď mu to
povedala, tak išiel za riaditeľom poisťovne, ktorý uznal, že sa stala chyby, ubezpečil ho, že sa to všetko
vyrieši, len nech vyplatí ďalšiu poistnú zmluvu a takto od neho poisťovňa vymámila ďalšie plnenie. Nevie
s akou pracovníčkou komunikoval, pamätal si iba stôl, avšak pracovníci sa pri nich striedajú. Okrem toho
potvrdil, že neštudoval poistnú zmluvu, ako ani nežiadal plnenie z iného titulu. Rovnako tak potvrdil, že
neukončil zmluvný vzťah písomne. Trval na tom, že bol oklamaný, a preto podal vzájomný návrh.

Ohľadom upresnenia vzájomného návrhu odporca uviedol, že berie svoj návrh späť v časti týkajúcej
sa výplaty odkupnej hodnoty zaplateného poistného, v ostatných častiach zotrval na svojom podaní zo
dňa 04. 01. 2016.

Súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku a to na deň 13. 04. 2016, o čom upovedomil
účastníkov konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 01. 02. 2009 bol medzi účastníkmi konania uzatvorený návrh poistnej zmluvy pre kapitálové životné
poistenie - produkt SD1, v rámci ktorého sa odporca zaviazal uhrádzať mesačné poistné celkom 106,49
eura. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 11. 02. 2009 s dobou trvania 22 rokov.

Odporca poistné riadne uhrádzal a to od 11. 02. 2009 do 11. 02. 2010, pričom dňa 19. 01. 2010 zrušil
trvalý príkaz.

Dňa 20. 01. 2010 odporca oznámil vznik nepretržitej pracovnej neschopnosti a žiadal o dennú dávku pre
prípad dočasnej práceneschopnosti, na čo mu bolo podaním zo dňa 25. 01. 2010 oznámené, že nebola
vystavená práceneschopnosť, ale čerpal dovolenku, a preto mu tento nárok nepatrí.

Následne odporca poistné neuhradil, v dôsledku čoho bol vyzvaný na zaplatenie poistného a poučený
podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výzva na zaplatenie poistného bola odporcovi doručená
dňa 21. 05. 2010.

Keďže odporca do jedného mesiaca od doručenia výzvy dlžné poistné neuhradil, poistná zmluva zanikla
dňa 21. 06. 2010 a navrhovateľ žiadal poistné za obdobie od 11. 02. 2010 až do 21. 06. 2010 vo výške
403,19 eura.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom platnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak
nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 je súd
toho názoru, že v preskúmavanom prípade je premlčanie práva posudzované podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Napriek tomu, že predmetné ustanovenie, rovnako ako aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia, súd mal za to, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom, a preto bolo potrebné dospieť k záveru, že súd je povinný prihliadať na premlčanie aj
bez návrhu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 96 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP), navrhovateľ môže
vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví.

V zmysle § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa čl. 2 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok poistenie pre prípad dočasnej práceneschopnosti
slúži v rámci neživotného poistenia na výplatu poistného plnenia v prípade straty na zárobku počas
dočasnej práceneschopnosti poisteného v dôsledku jeho ochorenia, choroby alebo úrazu v zmysle
ustanovení týchto všeobecných poistných podmienok a poistnej zmluvy.

Podľa čl. 8 Všeobecných poistných podmienok z poistenia pre prípad dočasnej práceneschopnosti je
poisťovňa povinná v prípade poistnej udalosti vyplácať poistenému poistné plnenie vo forme dojednanej
dennej dávky za práceneschopnosť, ak tomu nebránia ustanovenia týchto podmienok ani poistnej
zmluvy, ktoré obmedzujú, vylučujú alebo iným spôsobom upravujú poistné plnenie.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
poistná zmluva s tým, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné
aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a to v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Z obsahu spisu pritom vyplýva,
že nie je sporné uzatvorenie poistnej zmluvy, ako ani obdobie, kedy odporca poistné riadne plnil. Spor
nastáva až ohľadom uhradenej poslednej splátky, ktorú namietal odporca v rámci vzájomného návrhu,
ako aj na ňu nadväzujúce plnenia. Čo sa však týka navrhovateľom požadovanej sumy, súd má za to,
že poistná zmluva zanikla dňa 21. 06. 2010 a navrhovateľ predmetný návrh podal až dňa 29. 01. 2014.
Vzhľadom na to, že súd je povinný pri spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie,
dospel súd k záveru, že uplatnená pohľadávka navrhovateľa je premlčaná. Vychádzal pritom z toho, že
k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 21. 06. 2010, teda od 22. 06. 2010 začala plynúť premlčacia lehota, a
uplynula dňa 22. 06. 2013, t.j. pred podaním návrhu. Keďže navrhovateľ podal svoj návrh na súd až dňa
29. 01. 2014, urobil tak po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.

Následne sa súd zaoberal vzájomným návrhom odporcu tak, ako bol špecifikovaný v podaní zo dňa
04. 01. 2016, ako aj ujasnený na nariadenom pojednávaní, a dospel k záveru, že ohľadom určenia
poistnej zmluvy za neplatnú ku dňu 31. 12. 2009 odporca nepreukázal naliehavý právny záujem na
takomto určení. Mal pritom za to, že poistná zmluva už zanikla, a preto nebolo hospodárne rozhodovať
o jej neplatnosti a najmä nie k dátumu 31. 12. 2009, keďže za toto obdobie bolo odporcom riadne
uhradené poistné, ako aj odporca chcel na základe neho čerpať plnenie. Naviac, odporca neuviedol ani
žiaden relevantný dôvod jej neplatnosti v zmysle príslušných právnych predpisov. Ohľadom namietania
porušenia poistno-zmluvného vzťahu ako dôvodu neplatnosti zmluvy súd uvádza, že ide o dôvod na
skončenie zmluvného vzťahu a tento úkon bol v dispozícii odporcu, pričom sám odporca priznal, že svoje
právo nevyužil a zmluvný vzťah neskončil písomným úkonom adresovaným navrhovateľovi, iba ústne
riaditeľovi, čo však nespôsobuje následok zániku právneho vzťahu. Uvedené bolo zrejmé aj odporcovi a
priznal svoj nesprávny postup. Navyše z tvrdení odporcu vyplýva, že navrhovateľ právo porušil, a preto
určovací návrh nebol opodstatnený, ale otázku platnosti, či neplatnosti právneho úkonu súd mal riešiť
ako predbežnú otázku pri žalobe na plnenie, t.j. pri ďalších dvoch petitoch, ktorých sa odporca domáhal.
Avšak ani v tomto ohľade súd nezistiť žiadnu okolnosť, ktorá by spôsobovala neplatnosť právneho úkonu
k dátumu 31. 12. 2009.

Ohľadom nároku na vrátenie zaplateného poistného za mesiac január 2010 v sume 102,69 eur
súd uvádza, že odporca nepreukázal, že by došlo k plneniu bez právneho dôvodu, ako ani nebolo
preukázané, že by poistná zmluva bola neplatná. V konaní bolo preukázané, že poistné bolo uhradené
v zmysle poistnej zmluvy. V danom prípade sú irelevantné okolnosti, ktoré viedli odporcu k úhrade
poistného plnenia, nakoľko opätovne súd zdôrazňuje, že odporca zmluvný vzťah neukončil, a teda na
jeho strane existovala povinnosť platiť poistné, čo aj správne v mesiaci január 2010 urobil. Zmluvný vzťah
nebol skončený k tomuto mesiacu, a preto odporcovi nepatrí nárok na vrátenie predmetného plnenia,
nakoľko zo strany navrhovateľa nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

Posledným nárokom sa odporca domáhal vyplatenia dennej dávky vo výške 20 eur za obdobie od
26. 10. 2009 do 30. 12. 2009, t.j. 1.320 eur, avšak v tomto ohľade súd poukazuje na zmluvné
podmienky, upravujúce vznik nároku na predmetnú dávku, ktoré v danom prípade nenastali, nakoľko
na strane odporcu nedošlo k strate na zárobku v dôsledku dočasnej práceneschopnosti, keďže nebol
práceneschopný, ale čerpal dovolenku, teda priznaním tohto nároku by došlo na strane odporcu k
bezdôvodnému obohateniu. Skutočnosť, že došlo k uvedeniu do omylu zo strany zamestnankyne
navrhovateľa, odporca žiadnym spôsobom nepreukázal. Za relevantný dôkazný prostriedok nemožno
považovať tlačivo, nakoľko to neodzrkadľuje uvedenie nesprávnej informácie, ale len skutočnosť,
že odporca bol na pobočke. Naviac, z tlačiva jednoznačne vyplýva, že nárok na dávku vzniká pri
práceneschopnosti.

Keďže odporca zobral svoj návrh v časti týkajúcej sa výplaty odkupnej hodnoty zaplateného poistného
späť a navrhovateľ nevyjadril nesúhlas s týmto späťvzatím, súd konanie v časti vzájomného návrhu o
výplatu odkupnej hodnoty zaplateného poistného zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP a vo zvyšnej časti
vzájomný návrh odporcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko obidvaja mali úspech čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.