Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513202990
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2513202990.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: Slovenská

sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856
584 proti odporkyni: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 726,42 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 726,42 eur, riadny úrok vo výške 18,40 % ročne
zo sumy 501,16 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 543,83
eur od 19.12.2012 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 214,03 eur a náhradu iných

trov konania v sume 87 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 26.02.2013 sa navrhovateľka prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť jej sumu 726,42 eur, riadny úrok vo výške 18,40 % ročne zo sumy 501,16 eur od 19.12.2012
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 543,83 eur od 19.12.2012 do zaplatenia
titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú odporkyňa uzavrela dňa 22.12.2006 so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej aj „SLSP, a.s.“). Na základe zmluvy o splátkovom úvere spoločnosť

SLSP, a.s. poskytla odporkyni splátkový úver vo výške 995,82 eur (pôvodne 30.000,- Sk). Odporkyňa
nedodržiavala podmienky pre splácanie úveru a dostala sa s jeho splácaním do omeškania.

Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. 6C/59/2014 - 47 zo dňa 23.01.2015 návrh zamietol a odporkyni
nepriznal náhradu trov konania, proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. 25Co/206/2015 - 66 zo dňa 02.03.2016

rozhodol o odvolaní navrhovateľky tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, pričom uviedol, že v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd o náhrade
trov prvostupňového aj odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd v rozhodnutí
skonštatoval, že premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu
(tu zmluva o úvere) uzavretých pred 01.04.2015 spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, pričom
podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky. K obdobným záverom pritom dospel i NS SR vo veci sp. zn. 6M Cdo 4/2012 i 2M

Cdo 3/2011. S poukazom na vyššie uvedené sa potom odvolací súd nestotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, ktorý na premlčanie v danej veci aplikoval Občiansky zákonník a musel dať za pravdu
odvolateľke. Ďalej uviedol, že nebolo možné dať za pravdu námietke odvolateľky, že prvostupňový súd
nesprávne na vec aplikoval § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho potom nezákonneex offo skúmal otázku premlčania uplatneného nároku s tým, že ustanovenie nadobudlo účinnosť až
po začatí tohto konania 01.05.2014. Tým nastolil otázku, či ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa zavedené novelou zákonom č. 102/2014 Z.z. je možné aplikovať i na právne vzťahy,

ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 01.05.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako
súd prvostupňový, že áno. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem.
Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný,
pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade
ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo

spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je
obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne
ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability
tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný
charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na
premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach

podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci
preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie
zohľadnil a v konaní aplikoval. Odvolací súd uzatvoril, že súd bol s poukazom na procesné ust. § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa oprávnený ex offo posudzovať otázku premlčania uplatneného nároku,

avšak keďže na otázku premlčania aplikoval nesprávne hmotnoprávne ustanovenie, vec nesprávne
právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru, že predmetný nárok je premlčaný (pri
aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka by premlčaný nebol), v dôsledku čoho sa už nadväzne
nezaoberal posúdením žalobou uplatneného nároku podľa ďalších ustanovení slúžiacich ochrane
spotrebiteľa a za tým účelom ani nevykonal potrebné dokazovanie. Preto bolo nevyhnutné, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor
a oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2006, všeobecnými
obchodnými podmienkami spoločnosti SLSP, a.s. platnými v čase uzavretia zmluvy, výzvou na úhradu
dlhu pred podaním žaloby zo dňa 27.09.2011, sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP, a.s., platným od
01.07.2006, vyčíslením pohľadávky ku dňu 18.12.2012, platobnou históriou odporkyne, ako i ostatným

obsahom spisu zistil tento stav veci:

Dňa 22.12.2006 uzatvorila odporkyňa ako fyzická osoba (nepodnikateľka) so spoločnosťou SLSP, a.s.
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej spoločnosť SLSP, a.s. poskytla odporkyni
spotrebiteľský úver vo výške 995,82 eur (pôvodne 30.000,- Sk) pri dojednanej pevnej úrokovej sadzbe

do konečnej splatnosti úveru 18,40 % ročne, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 24,71 %
a pri poplatku za správu úveru vo výške 1,99 eur (pôvodne 60,- Sk) mesačne. Odporkyňa sa zaviazala
splatiť poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami v počte 30, a to splátkami vo výške 34,32 eur
(pôvodne 1.034,- Sk) splatnými k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola v zmysle uzavretej
zmluvy splatná dňa 20.01.2007 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.06.2009.

Odporkyňa prestala splácať mesačné splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania, pričom listom zo
dňa 27.09.2011 vyzvaná na úhradu dlhu, a to vo výške 565,39 eur najneskôr do 12.10.2011, prípadne
jej bolo navrhnuté spísanie dohody o splátkach dlhu formou notárskej zápisnice. Odporkyňa na výzvureagovala niekoľkými splátkami po konečnej splatnosti úveru ako má súd preukázané z predloženej
platobnej histórie odporkyne.

Navrhovateľka vyčíslila pohľadávku odporkyne zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu
18.12.2012, ktorá pozostávala z istiny vo výške 501,16 eur, z riadneho úroku vo výške 42,67 eur a úroku
z omeškania vo výške 182,59 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka v znení účinnom od 14.01.2009 do 31.01.2013,
ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah

vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľkou ako veriteľom a odporkyňou
ako dlžníkom bola dňa 22.12.2006 platne uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú
súd,posudzujúcjupodľaobsahuhlavnýchzáväzkov,podriadilpodúverovúzmluvu,ktorájeakozmluvný

typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne na ňu nahliadal ako na zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko jej
charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd na zmluvu nahliadal aj v zmysle zhora citovaných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže navrhovateľka pri jej uzatváraní a plnení z nej

konalavrámcipredmetusvojejobchodnejčinnosti(ktoráskutočnosťvyplývazjehovýpisuzobchodného
registra), zatiaľ čo odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania (z obsahu zmluvy ani z ostatných listinných dôkazov nevyplýva iný záver).
Z formy a obsahu zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou (typovou,
štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol navrhovateľkou vopred pripravený za účelom jeho použitia vo
viacerých prípadoch, a ktorej obsah odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť podstatným spôsobom

ovplyvniť. Na základe uvedeného preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti i
v súlade s vyššie uvedenými zákonmi, nakoľko tieto majú povahu osobitného právneho predpisu lex
specialis k Obchodnému zákonníku, ktorý upravuje úverovú zmluvu, ako tzv. absolútny obchod.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že predmetom zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2006 bolo poskytnutie úveru vo výške vo výške 995,82 eur (pôvodne
30.000,- Sk) pri dojednanej pevnej úrokovej sadzbe do konečnej splatnosti úveru 18,40 % ročne,
pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 24,71 % a pri poplatku za správu úveru vo výške
1,99 eur (pôvodne 60,- Sk) mesačne. Odporkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutý úver pravidelnými
mesačnými splátkami v počte 30, a to splátkami vo výške 34,32 eur (pôvodne 1.034,- Sk) splatných

mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola v zmysle uzavretej zmluvy splatná dňa
20.01.2007 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.06.2009. Odporkyňa riadne a včas neplnila
navrhovateľovi jednotlivé splátky, čím porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok, čím sa dostala do omeškania. Navrhovateľ vyhlásil v súlade so všeobecnými
podmienkami úveru splatnosť úveru ku dňu 20.07.2010.

Z predloženého vyčíslenia pohľadávky ku dňu 18.12.2012 vyplýva, že odporkyňa mala ku dňu
18.12.2012 zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2006 voči navrhovateľke
nesplatenú istinu vo výške 501,16 eur, nesplatené úroky vo výške 42,67 eur a nesplatené úroky z
omeškania vo výške 182,59 eur.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa čerpala poskytnutý úver jednorázovo
dňa 22.12.2006. Keďže odporkyňa následne nesplácala poskytnutý úver v súlade so zmluvnými
podmienkami, dostala sa do omeškania a navrhovateľka vyhlásila splatnosť úveru ku dňu 20.07.2010. V
súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona sa navrhovateľka oprávnene domáha od odporkyne

zaplateniasumy726,42eur(pozostávajúcejzistinyvovýške501,16eur,znesplatenýchúrokovvovýške
42,67 eur a z nesplatených úrokov z omeškania vo výške 182,59 eur do 18.12.2012), riadneho úroku vo
výške 18,40 % ročne zo sumy 501,16 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 543,83 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a súd preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. resp. § 224 ods. 3 O.s.p.
s použitím § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu
trov konania a odporkyňu zaviazal na náhradu týchto trov. Trovy konania v celkovej sume 301,03
eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 43,50 a zo súdneho poplatku zaodvolanie vo výške 43,50 eur (spolu 87 eur) a z trov právneho zastúpenia v sume 214,03 eur, ktoré
pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby á 51,45 eur v zmysle § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm.
a), b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.06.2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné

podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu) a §13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov (písomné podanie návrhu na súd vo veci samej - odvolanie), z režijného
paušálu v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (2 x za rok 2013 á 7,81 eur, 1 x za rok 2013
á 8,39 eur) a z 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko právny zástupca
navrhovateľky je platiteľom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.