Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201622
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa Mesto

Košice, Trieda SNP 48/2, Košice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol.
s r.o. so sídlom Werferova 1, Košice, proti odporcovi Okresnému úradu Košice-okolie, katastrálnemu
odboru, Južná trieda 82, Košice, za účasti obce Sokoľany, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Azariova & Ružbašan Law firm, s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu zo dňa 25.10.2013 č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vracia ho odporcovi
na ďalšie konanie.

P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania 430,94 eur, ktorú je odporca povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca preskúmavaným rozhodnutím podľa § 52 ods.1 zákona č., 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona č. 222/1996 Z.z.
(ďalej katastrálny zákon) určil priebeh hranice medzi obcou Y. G. J. X. - J. Č. Š. a priebeh hranice medzi
katastrálnymi územiami Y. G. Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou
Geotop, s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 23.04.1997 mu bol doručený návrh 14 obcí
okresu Košice-okolie (medzi nimi aj obce Y.G.) na začatie katastrálneho konania o určenie priebehu
hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona. V návrhu uviedli, že úprava nových hraníc medzi
okresom Košice-mesto a Košice-vidiek (v súčasnosti Košice-okolie) sa opieral o „Zásady koncepcie
hlavných smerov urbanizácie Slovenska“ schválené uznesením vlády SR č. 95/71. ONV Košice-vidiek
na 13.riadnom plenárnom zasadnutí dňa 25.09.1979 súhlasil s odčlenením celkom 3741 ha územia

jednotlivých obcí okresu Košice-vidiek.

Rada Vsl. KNV dňa 11.11.1980 uznesením č.352 súhlasila s územno-správnym usporiadaním
mestských obvodov v okrese Košice-mesto ku dňu 01.01.1981. Dňa 09.12.1980 Rada Vsl. KNV
uznesením č. 382 súhlasila s odčlenením časti dotknutých obcí o výmere 3714 ha z okresu Košice-vidiek
s účinnosťou od 01.01.1981. Uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV zo dňa 27.01.1981 č. 49 sa s
účinnosťou od 01.01.1981 určila nová hranica medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek. Uznesenie

bolo doplnené uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 52 zo dňa 14.10.1985.

Podľa návrhu ani jedna z dotknutých obcí prípadne jej obyvatelia nesúhlasili so zmenou katastrálneho
územia, a preto žiadali, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bolo pred účinnosťou spomínanýchuznesení Vsl. KNV vymedzená v prílohe č. 1 uznesenia Rady KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslená v
mapke 1:50000, v geometrických plánoch a výkazov výmer č. 10, 11, 31, 121/2, 122/12, 13 až 16, 18,
32, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uznesenia.

Na výzvu odporcu na odstránenie nedostatkov podania z 20.05.1997 bolo odporcovi dňa 30.12.1997
doručené doplnenie podania z 15.12.1997 o stanoviska dotknutej obce Košice-mesto a stanoviska
mestských častí mesta Košice susediacich s katastrálnym územím dotknutých obcí s navrhovanou
zmenou katastrálnych hraníc.

Dňa 18.01.2002 bolo odporcovi doručené doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.07.1997
za obec Y., v ktorom doplnil návrh tak, že žiada uskutočniť konanie vo veci určenia priebehu hraníc
obce Y. tak, aby sa pôvodná hranica obnovila tak ako to bude uvedené v geometrickom pláne podľa
stavu platného pred účinnosťou spomínaných uznesení Vsl. KNV. Geometrický plán na zmenu hranice
katastrálneho územia Ž. a Y. č. 70/2003 vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overený

Správou katastra dňa 06.02.2004 pod č. 159/03 bol odporcovi doručený dňa 27.02.2004.

Rozhodnutím z 20.10.2004 č. H-2/97/d-BJ odporca návrh obce Y. zamietol s odôvodnením, že MNV v
Hutníkoch na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v katastri F. -
U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice-mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1996

o smernom územnom pláne HSA Košice.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11.04.2006 č.k. 3Sp/8/2005-27 na odvolanie obce Sokoľany
zrušil rozhodnutie odporcu a uložil mu zisťovať, či plenárne zasadnutie MNV v Hutníkoch dňa
16.08.1979 kedy prejednalo návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-vidiek a Košice-mesto a

vydalo k tomu svoje stanovisko súhlasilo aj so zmenou hraníc pôvodného katastrálneho územia F. -
Y.. Súd konštatoval, že ak bude dostatočne preukázané, že zmena priebehu hraníc bola vykonaná
bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce, budú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zmenu
priebehu hranice obce.

V ďalšom konaní si odporca zadovážil zo Štátneho archívu v Košiciach kópiu zápisnice z plenárneho
zasadania MNV v Hutníkoch zo dňa 16.08.1979, na ktorom bol prerokovaný návrh zmeny hraníc okresov
Košice-vidiek a Košice-mesto.

Plénum MNV obce Hutníky uznesením č. 18/1979 súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č.

Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia mesta Košice o územie v katastri F. - U. (T.) a
začlenením do územia okresu Košice-mesto rešpektujúc uznesenie vlády SR č. 19/1966 o smernom
územnom pláne HSA Košice. K odčleneniu časti Sokoľany od obce Hutníky sa plénum MNV
nevyjadrovalo.

Pretože geometrický plán predložený obcou Sokoľany nevychádzal z pôvodnej katastrálnej hranice,
odporca dňa 20.12.2006 prerušil konanie a vyzval navrhovateľa (obec Sokoľany), aby predložil
geometrický plán, ktorý by vychádzal z priebehu pôvodnej katastrálnej hranice a zohľadňoval prirodzené
rozhraničovacie čiary v teréne.

Po predložení geometrického plánu odporca rozhodnutím z 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ určil priebeh
hranice medzi obcou Sokoľany a mestskou časťou Košice - Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi
územiami Y. G. Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. z
dôvodov splnenia zákonných podmienok uvedených v § 52 ods.1 katastrálneho zákona, a to - že zmena
priebehu hraníc sa vykonala v rokoch 1948 - 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie mesta Košice rozsudkom z 12.01.20012 č.k. 6Sp/18/2007-178
rozhodnutie odporcu potvrdil.

Najvyšší súd SR na odvolanie mesta Košice rozsudkom zo 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 zmenil

rozsudkom krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
rozsudku uviedol, že z podkladov jednoznačne vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky dňa
16.08.1979 súhlasilo s návrhom zmeny katastrálnej hranice, pričom navrhované zmeny sa dotkli ako
katastrálneho územia U. tak aj katastrálneho územia Y., z ktorých boli časti odčlenené a pričlenené dokatastrálneho územia Ž.. Z uznesenia č. 18/1979 prijatého týmto plenárnym zasadnutím vyplynulo, že
kompetentný orgán súhlasil s návrhom ONV Košice-okolie č. Vnútr./152/1979 týkajúceho sa rozšírenia
územia Košíc o územie v katastri F. - U. a začlenením do územia Košice-mesto a zároveň nesúhlasil,

aby obec Hutníky bola v členená do okresu Košice-mesto. Plenárne zasadnutie nerozhodovalo len o
toto uznesení, ale o celom komplexnom materiáli, ktorý bol súčasťou návrhu ONV Košice-okolie. Pod
bodom 4 tohto návrhu bol uvedený aj návrh slovného popisu priebehu okresnej hranice s tým, že sa
navrhovalo odčlenenie časti katastrálneho územia Y..

Dôvodom zrušenia rozhodnutia odporcu bola jeho nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, pretože
napriek tomu, že odvolací súd odporcovi uložil zistiť, či sa po komplexnom posúdení súhlas plenárneho
zasadaniaMNVHutníkyvzťahovalajnakatastrálneúzemieY.avysporiadaťsasovznesenounámietkou
vznesenou mestom Košice ohľadom márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Sokoľany na doplnenie
chybného návrhu, odporca tak neurobil a vo svojom rozhodnutí iba konštatoval, že súhlas sa nepodarilo
získať.

Najvyšší súd SR uložil odporcovi vysporiadať sa s námietkou mesta Košice ohľadom márneho
uplynutia lehoty poskytnutej obci Sokoľany na predloženie chýbajúcich dokladov s následným poučením
o následkoch márneho uplynutia lehoty. Túto námietku ako aj ďalšie vzniesol právny zástupca
navrhovateľa opakovane podaním doručeným odporcovi 01.06.2013.

Odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k tejto námietke citujúc ustanovenie § 53 ods.1,2
katastrálneho zákona, § 19 ods.2,3, § 29 ods.1, § 30 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov a konštatoval, že výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 20.05.1997
navrhovateľa, aby podal návrh samostatne za každú obec s tým, že návrh musí obsahovať náležitosti

podľa § 53 katastrálneho zákona. Vo výzve upozornil navrhovateľa, že pokiaľ neodstráni nedostatky v
lehote do 6 mesiacov od doručenia výzvy, konanie zastaví.

Listom z 02.01.1998 odporca na základe žiadosti navrhovateľa súhlasil s predĺžením lehoty na
odstránenie nedostatkov podania o 90 dní.

Po upozornení správneho orgánu vyššieho stupňa na nečinnosť odporca výzvou z 05.06.2002 požiadal
navrhovateľov (medzi inými aj obec Sokoľany) o odstránenie nedostatkov podania v lehote 60 dní od
doručenia výzvy s tým, že v prípade ich neodstránenia bude konanie zastavené.

Právna úprava správneho konania účinná do 31.12.2003 umožňovala v prípade zistenia nedostatkov
podania prerušiť konanie podľa § 29 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. Zastavenie konania z dôvodu
neodstránenia nedostatkov podania nebolo zakotvené ako dôvod zastavenia správneho konania. Z
toho dôvodu odporca nemal daný taxatívny dôvod na zastavenie konania o určení priebehu hranice
katastrálneho územia, resp. obce.

S účinnosťou od 01.01.2004 bolo v ustanovení § 19 ods.3 a § 30 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. zakotvený
dôvod zastavenia konania pre neodstránenie nedostatkov podania za predpokladu, že o právnych
následkoch bol účastník poučený.

Odporca konštatoval, že v rozhodnutí z 20.12.2006 č. H-2/97/d-BJ o prerušení konania nepoučil obec
Sokoľany o právnych následkoch nedoloženia nového geometrického plánu v stanovenej lehote.

Na základe žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 16.02.2007 odporca predĺžil lehotu na jeho dodanie o 30
dní. Z týchto dôvodov podľa názoru odporcu nemohol konanie zastaviť. Poučenia dané do 01.01.2004

nemali oporu v ustanoveniach Správneho poriadku, a preto nemožno na nich prihliadať.

Odporca nepovažoval za opodstatnenú námietku mesta Košice, že súčasťou návrhu mali byť prílohy
uvedené v § 53 ods.2 katastrálneho zákona, pretože v prípade ich absencie Správny poriadok stanovuje
postup odstránenia nedostatkov podania.

K tvrdeniu mesta Košice, že došlo k preklúzii práva a preto odporca nemohol vo veci rozhodnúť,
odporca uviedol, že lehoty uvedené v § 49 Správneho poriadku sú poriadkovými lehotami, ktorých
prekročenie nemá za následok nemožnosť inak príslušného orgánu rozhodnúť vo veci a konštatoval, žeobec Sokoľany si nárok uplatnila v zákonnej lehote dňa 23.04.1997 a skutočnosť, že súčasťou návrhu
neboli všetky prílohy podľa § 53 ods.2 katastrálneho zákona a nemala vplyv na preklúziu.

Odporca nepovažoval za opodstatnené tvrdenie mesta Košice ohľadom označenia účastníkov, keďže
títo boli uvedení v podaní z 30.06.2003 a námietky týkajúce sa geometrického plánu, v ktorom
navrhovaný priebeh hranice sleduje prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne, neprechádza cez
žiadnu budovu, ale prechádza po hranici pozemkov. K námietke mesta Košice, že sa nemohol ku
geometrickému plánu vyjadriť, odporca uviedol, že ako účastník konania mal možnosť nahliadať do

spisu a robiť si z neho výpisy. Na základe týchto skutočností dospel odporca k záveru, že podmienky
na zastavenie konania neboli splnené.

Odporca ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 komplexne posúdil
podklady a návrhy, o ktorých sa rokovalo na plenárnom zasadnutí MNV v Hutníkoch a zistil, že

podkladom, na základe ktorého plenárne zasadnutie prijalo uznesenie bol materiál ONV Košice-vidiek
- návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek č. Vnútr.152/1979 zo dňa
01.03.1979. V tomto návrhu v bode 4 sa uvádza „rešpektujúc uznesenie vlády SR č. 19/1976 o smernom
územnom pláne HSA Košice bol daný súhlas s rozšírením územia v katastri F. - U. (T.) a začlenením
do okresu Košice-mesto“. Z citovaného bodu 4 návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-

mesto a Košice-vidiek taktiež nevyplýva, že malo dôjsť k odčleneniu aj časti katastrálneho územia Y.
od obce Hutníky. Poukázal aj na prílohu uznesenia vlády SR č. 19/1976 písm.A/ bod 2, v ktorom je
uvedené „pre vytvorenie optimálnych urbanistických a ekonomických podmienok ďalšieho rozvoja tejto
aglomerácie treba do administratívneho územia Košice-mesto začleniť katastrálne územie obcí X. Q. F.,
S., Š. G. X., pričleniť územie priemyselného obvodu T. - U. a územie určené pre výstavbu východného

mesta v rozsahu potrebnom pre realizáciu smerného územného plánu“. Odporca na základe uvedeného
konštatoval, že ani z jeho obsahu nevyplýva, že malo dôjsť k odčleneniu aj časti katastrálneho územia
Y. od obce F., pretože dotknutá časť obce Hutníky je označená ako T. - U..

Skutočnosť, že úprava hraníc medzi okresom Košice -mesto a Košice-vidiek sa mala týkať aj

katastrálneho územia Y. vyplýva len z prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy
hraníc, kde je uvedená obec Hutníky a katastrálne územia Y. s úbytkom 706 ha a U. s úbytkom 248 ha.

Odporca poukázal tiež na to, že z materiálov, ktoré boli prerokovávané na plenárnom zasadnutí MNV
Hutníky vyplýva, že mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných

údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice-vidiek boli k nahliadnutiu pre
pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice-vidiek a teda netvorili neoddeliteľnú
súčasť návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek. Konštatoval, že asi 40
% odčlenenej časti katastrálneho územia Y. ešte aj v súčasnosti tvorí poľnohospodársku a lesnú pôdu,
ktorej vlastníkmi sú pôvodní vlastníci prípadne ich právni nástupcovia, pričom v podkladoch k uzneseniu

MNV v Hutníkoch č. 18/1979 sa nespomína žiadna poľnohospodárska alebo lesná pôda.

Odporca ďalej uviedol, že hoci podľa názoru Najvyššieho súdu SR skúmaním podkladov ku piatemu
uzneseniu možno dôvodne dôjsť k záveru, že za daných okolností bol naplnený obsah pojmu súhlas
obce, resp. jej obyvateľov v zmysle § 52 katastrálneho zákona. Podľa názoru odporcu nemožno

analogicky výkladovými pravidlami platnými pre súkromné právo vykladať správny akt, ktorým je
uznesenie č. 18/1979 z plenárneho zasadania MNV v Hutníkoch, pokiaľ to priamo neumožňuje zákon.
Podľa odporcu správny orgán nemá právomoc pri skúmaní správneho aktu analogicky využívať
výkladové pravidlá platné pre súkromné právo, t.j. vykladať vôľu plenárneho zasadnutia MNV Hutníky.
V správnom práve, ktoré je odvetvím verejného práva je možnosť analógie ojedinelá a iba vtedy, ak to

zákon výslovne pripúšťa. V prípade nejasného textu uznesenia plenárneho zasadnutia MNV, kedy sa
nedá jednoznačne zistiť jeho obsah, ide o nezrozumiteľnosť správneho aktu, ktorá zakladá jeho nulitu.

Po komplexnom preskúmaní podkladov odporca dospel k záveru, že z uznesenia vlády SR z 21.01.1976
č. 19, z návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek z 01.03.1979 č.

Vnútr.152/1979 a ani z uznesenia plenárneho zasadnutia MNV Hutníky č. 18/1979 zo 16.08.1979
nevyplýva, že by predmetom zmeny hranice medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek bola aj časť
katastrálneho územia Y.. Prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde
jespomínanéajkatastrálneúzemieY.nebolapodkladom,naktorýmohloplenárnezasadnutieprihliadať,lebo bola uložená na odbore vnútorných vecí ONV Košice-vidiek. Bolo preukázané, že plenárne
zasadnutie MNV Hutníky ako kompetentný orgán dňa 16.08.1979 prejednalo návrh na určenie nových
hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek, avšak podstatné je, že bez pričlenenia katastrálneho

územia Y.. Spresnenie uznesenia č. 18/1979 (VSŽ) nie je obsahovo totožné s návrhmi č. 35/1979 a
152/1979 zo dňa 19.02.1979 a z dôvodovej správy k nim, ale išlo o prevádzkareň VSŽ, ktorá v tom čase
patrila k územiu F. - U., a nie je to spresnením katastrálneho územia Y.. Z uvedených dôvodov odporca
mal za preukázané , že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia podľa § 52 ods.1 katastrálneho
zákona.

Mesto Košice podalo proti rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok, ktorým navrhovalo, aby odporca
rozhodnutie zrušil a konanie zastavil eventuálne, aby návrh obce Sokoľany z 10.03.1997 o určenie
priebehu katastrálnej hranice obce zamietol. Pretože odporca opravnému prostriedku navrhovateľa
nevyhovel postúpil vec na rozhodnutie krajskému súdu.

Navrhovateľ svoje odvolacie dôvody zhrnul do dvoch bodov, a to:
1/ Napadnuté rozhodnutie odporcu porušuje zákonnú povinnosť viazanosti právnym názorom
odvolacieho súdu, je v rozpore so skutočným stavom a so zákonom, odporca sa nevysporiadal
so všetkými odvolacími námietkami a pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci, zamlčal niektoré dôležité otázky, a preto jeho rozhodnutie navrhovateľ považuje

za nepreskúmateľné.

2/ Odporca sa nesprávne, resp. sa čiastočne vysporiadal s procesnými námietkami.

Navrhovateľ uviedol, že odvolací Najvyšší súd SR vyjadril svoj právny názor k podstatnej otázke, či

došlo k zmene katastrálnych hraníc, vyjadril odvolací súd svoj právny názor na strane 10 rozsudku
zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr 43/2012, kde okrem iného uviedol, že súhlas obce, resp. jej obyvateľov
zodpovedá súhlasu plenárneho zasadnutia MNV príslušnej obce a pokiaľ plenárne zasadnutie MNV
Hutníky súhlasilo s predloženým návrhom, ktorého súčasťou bol aj popis novej hranice a tabuľky s
uvedeným rozlohy územia, ktoré sa mali odčleniť z jednotlivých katastrálnych území (teda aj časti

katastrálneho územia Y.), možno dôvodne dôjsť k záveru, že za daných okolností bol naplnený obsah
pojmu súhlas obce, resp. obyvateľov podľa § 52 katastrálneho zákona, čo by následne nasvedčovalo
záveruonesplneníjednejzozákonnýchkumulatívnychpodmienokprekonanieonávrhuobceSokoľany.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní

viazaný právnym názorom súdu. Viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu je právna i
skutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu v novom konaní, na výrok, aj na odôvodnenie
nového rozhodnutia. Odporca preto nebol oprávnený rozhodovať či na zmenu katastrálnej hranice obci
bol alebo nebol daný súhlas, pretože táto otázka bola vyriešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR a ku
zmene skutkových okolností nedošlo. Vyslovený právny názor už neobstojí, pričom táto skutočnosť sa

musí v rozhodnutí odôvodniť. Napriek tomu, že rozhodnutie odporcu bolo zrušené súdom a odporca bol
viazaný jeho právnym názorom podľa § 250r O.s.p., rozhodnutie, ktoré je svojim obsahom rovnaké s
rozhodnutím, ktoré súd zrušil.

Podľa názoru navrhovateľa odporca nesprávne vyložil právny názor Najvyššieho súdu SR, že mal

opätovne komplexne preskúmať podklady a návrhy, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho
zasadnutia MNV Hutníky, pretože v spomínanom rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil, že súhlas na
odčlenenie časti katastrálneho územia Y. po komplexnom posúdení existujúcich dokumentov bol daný.

Navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním odporcu, že z uznesenia vlády SR, ktoré bolo podnetom a

základom pre vykonanie územnej zmeny nevyplynulo, že malo dôjsť aj k odčleneniu časti katastrálneho
územia Y. od obce Hutníky, pretože dotknutá časť obce Hutníky je označená ako T. - U.. Vyplýva
to okrem iného aj z prílohy k uzneseniu vlády SR č. 19/1976 pod písm. B/ bod 1/b, kde je
uvedené „realizovať odvádzanie a čistenie odpadových vôd z VSŽ a priemyselného okrsku Bočiar
vybudovaním komplexného vodohospodárskeho systému na Sokoľanskom potoku, pretože realizácia

čistiarne odpadových vôd z VSŽ podmieňuje rozvoj hospodársko-sídelnej aglomerácie z roku 1985,
predpokladaný systém územným plánom“.Na terajšom území k.ú. Ž. sa nachádzajú štyri skládky a jednou z nich je aj skládka odkaliska, ktorá podľa
názoru navrhovateľa súvisí aj s odpadovými vodami z VSŽ podľa citovaného ustanovenia smernice
vlády z roku 1976. Cieľom uznesenia vlády z roku 1976 bolo pozdvihnúť mesto Košice a v ňom vyriešiť

aj územie, na ktorom bolo postavené VSŽ, ktoré je toho času evidované ako k.ú. Ž. v mestskej časti
Košice - Šaca. Do tohto k.ú. Ž. boli zahrnuté k.ú. Y., U., Y., T. Z., X.-Š. G. F.. Pod pojmom VSŽ -
Bočiar nemožno chápať časť k.ú. F., ktoré nikdy neexistovalo, ale tak ako to vyplýva z uznesenia vlády
z roku 1979 „priemyslový okrsok, resp. obvod VSŽ - Bočiar“. Tento pojem však nebol použitý na účely
evidencie nehnuteľností.

K tvrdeniu odporcu, že z materiálov, ktoré boli prejednávané na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky
nevyplýva, že by predmetom zmeny hranice medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek bola aj časť
k.ú. Y. a že prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc kde je spomínané
aj toto katastrálne územie nebola podkladom , na ktorý mohlo plenárne zasadnutie prihliadať, lebo bola
uložená na odbore vnútorných vecí ONV Košice-vidiek.

Navrhovateľ uviedol, že celý proces územnej zmeny z časového aj z vecného hľadiska je dlhodobý
viacúrovňový rozhodovací proces a že každý dotknutý subjekt mal k rozhodovaniu k dispozícii
komplexný materiál, popisný aj graficky. Navrhovateľ poukázal na dôkazy nachádzajúce sa v spise, ktoré
odporca nebral pri rozhodovaní do úvahy. Išlo o harmonogram prác a úkonov potrebných na určenie

nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek vypracovaný odborom vnútorných vecí Mestského
národného výboru v Košiciach a odborom vnútorných vecí Okresného národného výboru Košice-
vidiek zo dňa 21.08.1978 č. Vnútr.113/1978, objednávka mestského národného výboru v Košiciach,
odboru vnútorných vecí zo 04.09.1978 č. Vnútr.121/1978 na Geodéziu, n.p. Prešov, MO 3602 pre okres
Košice-mesto, Kukučínova 8, Košice, ktorým objednal podklady na určenie nových hraníc okresov

Košice-mesto a Košice-vidiek, a to popis nových hraníc, mapu nových hraníc, popis pričlenených a
odčlenených plôch s uvedením ich parcelných čísel a výmery v hektároch, návrh na určenie nových
hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek, ktorí spracovali Ing. T. H., Geodézia a kartografia a
prom.práv. Z. F. ako zhrnutie návrhu z novembra 1978 a septembra 1979, popis priebehu okresnej
hranice medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek, list odboru vnútorných vecí Mestského národného

výboruvKošiciachzo04.01.1979č.Vnútr.113/1978,ktorýmzdôvoduopravyprvejčastimápomeškaním
zaslal odboru vnútorných vecí ONV Košice-vidiek 5 kusov popisu priebehu okresnej hranice a 5
kusov máp, návrh na zmenu hraníc medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek v mierke 1:50000 za
účelom pripomienkového konania na odboroch ONV, list ONV Košice-vidiek, odboru vnútorných vecí,
č. Vnútr.152/1979 zo dňa 01.03.1979 adresovaný všetkým odborom ONV a VĽK ONV Košice-vidiek

pod názvom pripomienkové konanie v prílohe ktorého bol návrh na určenie nových hraníc okresov
Košice-mesto a Košice-vidiek. V závere návrhu je upozornenie, že návrh popisu priebehu hranice, mapa
návrhu novej okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy
hranice je k nahliadnutiu na odbore vnútorných vecí. V spise sa tiež nachádza vyjadrenie ONV Košice-
vidiek, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva k návrhu na určenie nových hraníc

okresov zo dňa 13.03.1979, v ktorom je okrem iného odporúčanie, podľa ktorého zo širšieho hľadiska sa
vyžaduje, aby hranice katastrálnych území a okresov boli zásadne prirodzené (hrebene, vodné toky),
alebo aspoň trvalé v teréne ľahko identifikovateľné (cesty, železnice, hranice lesa a pod.). Ak to nie
je možné dodržať presunúť celé katastrálne územie s príslušnou obcou (T. Z., F.) ako tomu bolo aj
pri poslednej úprave hraníc medzi okresmi Košice-vidiek a Košice-mesto. podľa navrhovateľa ďalším

dôležitým dokumentom, ktorý preukazuje dôvodnosť jeho tvrdenia je komplexný a posledný Návrh na
určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 06.08.1979 po pripomienkovom
konaní na úrovni odborov ONV, rád MNV a pred rozhodnutím plenárnych zasadnutí. Prílohou tohto
návrhu bola mapa, návrh popisu priebehu okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných
údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresmi, z ktorej vyplýva prírastok pre Košice-mesto z k.ú.

Y., parc.č. 572/1 a parc.č. XXXX, výmera 706 ha a z k.ú. U. parc.č. XX G. XX, výmera 248 ha. Z
tohto dokumentu vyplýva okrem iného súhlasné stanovisko k navrhovanej úprave hraníc okresov, ktoré
vyslovila Rada MNV v Hutníkoch, záporné stanovisko vyslovili v Košov-Bakši, Seni a vo Veľkej Ide a
nesúhlas s návrhom na pričlenenie celého územia obce k okresu Košice-mesto v Haniske, Hutníkoch
a vo Veľkej Ide. Zo záveru vyplýva, že navrhovaná úprava nemá zasahovať do obývaného územia

obcí a znamená pre okres Košice-vidiek úbytok rozlohy o 3741 ha a prírastok 105 ha. Túto zmenu
považuje za tzv. inú zmenu územia okresu, a také zmeny v zmysle § 7 ods.2 zákona č. 130/1970 Zb.
vykonávajúkrajskénárodnévýbory.ĎalejsavtomtodokumenteodôvodňujeajpožiadavkavedeniaONV
pričleniť najmä Veľkú Idu a Hutníky do územia okresu Košice-mesto, pretože samotné VSŽ zaberajúuž v tom čase značnú časť územia týchto obcí a sú už tesne pri ich intravilánoch. Väčšina ekonomicky
činných obyvateľov pracovala vo VSŽ alebo dochádzala do Košíc, škodlivosť exhalátov VSŽ ohrozuje
životné prostredie obyvateľov obce, pričom VSŽ patrilo do legislatívnej správy okresu Košice-mesto.

Táto požiadavka však v konečnom dôsledku nebola akceptovaná ani Mestským národným výborom
Košice ani plenárnym zasadnutím obce Hutníky a radami a plenárnymi zasadnutiami ONV a KNV.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že zo zápisnice z plenárneho zasadania MNV Hutníky konaného dňa
16.08.1979azprijatéhouzneseniajednoznačnevyplývasúhlasnéstanoviskosrozšírenímúzemiaKošíc
o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice-mesto. Pretože kataster Hutníky

neexistoval, v skutočnosti bol katastrom Y. a takéto nešťastné slovné spojenie vyjadrovalo priemyselné
obvod VSŹ - Bočiar v zmysle smerníc a novovytvorený kataster Ž.. Súčasťou komplexu dokumentov
pred rozhodnutím bol aj mapový , grafický, slovný aj tabuľkový popis územnej zmeny katastrálneho
územia. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že až po prerokovaní a rozhodnutí plenárnymi zasadaniami
jednotlivých obcí Rada ONV Košice-vidiek dňa 17.08.1979 a plenárne zasadanie ONV Košice-vidiek
dňa 25.09.1979 prerokovali návrh na určenie nových hraníc. Po prerokovaní územných hraníc aj v

orgánoch MsNV Košice-mesto plenárne zasadnutie Vsl. KNV v Košiciach prijalo uznesenie č. 49 zo dňa
27.01.1981, ktorým určil s účinnosťou od 01.01.1981 hranice medzi okresnom Košice-mesto a Košice-
vidiek tak, ako je to uvedené v prílohe 1 uznesenia rady Vsl. KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslené v
mape 1:50000, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť tohto uznesenia. Navrhovateľ konštatoval, že z časového
hľadiska prípravného a rozhodovacieho procesu a obsah komplexu dokumentov jednoznačne vyplýva,

že poslanci z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch bez najmenších pochybností vedeli, že o čom
rozhodujú, o ktoré katastrálne územie ide, vedeli o rozsahu úbytkov jednotlivých katastrálnych území.
Bolo by neprirodzené a nemysliteľné, že po takomto dlhodobom procese prípravy územnej zmeny
poslanci rady alebo plenárneho zasadnutia MNV by sa nezaujímali o rozsah vykonaných zmien. Navyše
na plenárnom zasadnutí bol podrobne prednesený návrh a zúčastnil sa aj na tomto zasadnutí poslanec

ONV Košice-vidiek. Odporca však tieto všetky dokumenty nevyhodnotil a územie katastra posúdil
neodborne a v rozpore so skutočným stavom.

Navrhovateľ vo svojom návrhu opätovne zdôraznil to, že v čase rozhodovania o územných zmenách
obec Sokoľany neexistovala, bola súčasťou obce Hutníky, ktorá sa vytvorila zlúčením dvoch obcí

Sokolian a Bočiara. V tom čase existovalo iba územie obce Hutníky, ale neexistovalo katastrálne územie
Hutníky. Územie obce Hutníky tvorilo k.ú. Sokoľany a k.ú. Bočiar. Preto územie alebo kataster F. - U. je
nesprávnym spojením a označením a pod tým každý mal na mysli k.ú. Y. a k.ú. U.. Ak došlo k úbytku
časti z k.ú. U. a úbytku z ďalšej časti Hutníky je prirodzené, že k úbytku došlo z k.ú. Y., keďže k.ú. F.
neexistovalo. Odporca vo svojom rozhodnutí nevysvetlil čo považuje pod územím F. - U. a čo bolo možné

považovať pod takýmto označením v čase rozhodovania, kedy existovali iba katastrálne územia Y. G.
U.. Zmena hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice-vidiek vo vzťahu ku k.ú. Y. nevyplýva iba z
prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde je uvedená obec Hutníky
a k.ú. Y. s úbytkom 706 ha a U. s úbytkom 248 ha, ale táto skutočnosť vyplýva aj z iných listinných
dôkazov, a to výkazu výmer ku geometrickému plánu, návrhu slovného popisu priebehu hranice a z

mapy návrhu novej okresnej hranice.

Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že obce nevedeli o presnom rozsahu územných zmien,
pretože návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná
tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice-

vidiek boli k nahliadnutiu pre pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice-vidiek. List
odboru vnútorných vecí ONV Košice-vidiek zo dňa 01.03.1979 č. Vnútr.152/1979 bol totiž adresovaný
všetkým odborom ONV a VĽK ONV Košice-vidiek a nie príslušným obciam. Pre obce boli zaslané návrhy
osobitne napr. v podobe návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa
06.08.1979, ku ktorým boli pripojené aj prílohy. Toto prejednali aj Rada a Plénum MNV Hutníky rovnako

ako aj v ostatných dotknutých obciach. navrhovateľ poukázal na časť zápisnice z plenárneho zasadania
MNVHutníkyzo16.08.1979,ktorépredchádzaloprijatémuuzneseniuč.18/1979avktorejsauvádza,že
predsedníčka MNV oboznámila prítomných poslancov a ostatných prítomných s návrhom ONV Košice-
vidiek č. 152/1979 Vnútr. ohľadne zmeny hraníc okresov Košice-vidiek a Košice-mesto. Zároveň načrtla
aké táto zmena bude mať prednosti a aké nedostatky a nevýhody pre obec. K tomuto bodu bolo prijaté

uznesenie č. 18/1979. Z jeho obsahu vyplýva, že poslanci vedeli koľko ha sa odčleňuje z katastrálnych
území Y. - U.. Obec súhlasila s rozšírením územia Košice o časť vyznačeného územia obce Hutníky,
ale nesúhlasila s tým, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice-mesto. Rešpektujúc
uznesenieobce bolidookresuKošice-mestopričlenenéibanavrhovanéčastik.ú.obceF..Akbyposlancisi neboli vedomí o rozsahu jednotlivých odčlenených a pričlenených častí katastrálnych území, potom
by rozhodovanie o otázke pričlenenia obce Hutníky do okresu Košice-mesto bolo nadbytočné.

Pokiaľ sa v materiáloch ONV uvádza, výraz kataster F. - U. (T.) pod týmto názvom je možné rozumieť
jedine k.ú. Y. - U., pretože iný kataster právne ani fakticky v evidencii nehnuteľností neexistoval. Z
grafického znázornenia zmeny okresnej hranice a zároveň aj katastrálnej hranice obce F.X. a mesta
Košice vyplýva, že túto zmenu bez zmeny k.ú. Y. ani nebolo možné vykonať, pretože k.ú. Y. boli územne
bližšie k VSŽ a na tomto k.ú. už v tomto období sa nachádzali prevádzkové objekty VSŽ, a preto došlo aj

k odčleneniu 706 ha z k.ú. Y. oproti k.ú. U., ktoré územie bolo vzdialenejšie od VSŽ, ktoré sa rozširovalo
smerom ku k.ú. U. cez k.ú. Y. a vytvorili tak spolu s ostatnými nové k.ú. Ž.P.. Preto aj v uznesení z
plenárneho zasadnutia je v zátvorke uvedené VSŽ.

Podľa názoru navrhovateľa text uznesenia plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch č. 18/1979 je jasný
a zrozumiteľný, a to napriek tomu, že namiesto existujúceho k.ú. Y. - U. je v ňom uvedený neexistujúci,

resp. nesprávny kataster F. - U. (T.). Toto označenie vtedy nevzbudilo žiadne pochybnosti, keďže boli k
tomu podklady, ktoré to slovne, graficky aj rozsahovo (územne) objasňovali. Ak by nebol daný súhlas a
nevedeli by o tom, že sa odčleňuje určitá časť aj z k.ú. Y., tak nesúhlas by vyjadrili námietkami voči zápisu
zmien v evidencii nehnuteľností, s ktorými tiež boli písomne uzrozumení. Podľa názoru navrhovateľa
odporca nedostatočne vyhodnotil dôkazy a dospel tak k nesprávnemu právnemu záveru a nerešpektoval

právny názor Najvyššieho súdu SR čím porušil zákon.

Ďalším odvolacím dôvodom navrhovateľa je nesprávny právny záver odporcu pri vysporiadaní s
jeho procesnými námietkami. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom odporcu, že právna úprava správneho
konania účinná do 31.12.2003 umožňovala v prípade zistenia nedostatkov podania prerušiť konanie

podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku, ale zastavenie konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov
podania nebolo zakotvené v zákone ako dôvod zastavenia správneho konania. Toto konštatovanie
považuje navrhovateľ za nezákonné, lebo je v rozpore s účelom a zásadami správneho konania,
ktorým je zákonnosť rýchlosť a efektívnosť rozhodovania. Z týchto zásad podľa jeho názoru je potrebné
vychádzať pri výklade ustanovenia § 19 ods.3 účinného do 31.12.2003, a nie z ustanovenia § 53

katastrálneho zákona. Výklad, ktorý použil odporca vo svojom rozhodnutí je podľa názoru navrhovateľa
nezákonný svojvoľný, ktorý nesleduje účel správneho konania a príslušné ustanovenia zákona vykladá
izolovane a nie v ich vzájomnej súvislosti a v rozpore s duchom a zásadami zákona o správnom konaní.
Odporcapo01.01.2004viackrátporušilSprávnyporiadok,keďvrozporesozákonomnepoučilúčastníka
o zastavení konania v prípade neodstránenia vád podania, pričom išlo o kogentné ustanovenie zákona.

Trvalo to viac rokov bez právnych následkov.

Podľa názoru navrhovateľa konanie malo byť zastavené už počas účinnosti Správneho poriadku k
31.12.2003,keďžeúčastníkkonania bolpoučenýozastaveníkonaniaakoomožnomnásledkuvprípade
neodstránenia vytknutých nedostatkov v zmysle vtedajšieho ustanovenia zákona a keďže tento stav

trvalajpo01.01.2004 odporcabolpovinnýkonaniezastaviťvzhľadomnakogentnéustanoveniezákona.
Navrhovateľ opätovne konštatoval, že obec Sokoľany nepodala kvalifikovaný návrh na začatie konania
podľa § 53 a nasl. katastrálneho zákona, pretože v návrhu ani v jeho doplnení neoznačila účastníkov
konania, nepripojila stanoviská dotknutej obce príslušného okresného úradu a obvodného úradu, ani
geometrický plán o zmene hranice katastrálneho územia, v ktorom by navrhovaný priebeh hranice

sledoval súčasné prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach, ktorý v odvolacom konaní zastavil správne konanie
týkajúce sa obce U., Q. F., T. X., T., Q. J., Y. Q. W., U., X.-U. G. F.. Tieto obce rovnako ako obec Y. podali
spoločný návrh o určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona.

Navrhovateľ na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach zotrval na písomnom podaní svojho návrhu
a uviedol, že z vykonaného dokazovania a najmä z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva taký právny
názor, že súhlas obce na určenie časti k.ú. Y. od okresu Košice-mesto bol na zasadnutí plenárneho
zasadnutia MNV Hutníky dňa 16.08.1979 daný. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozsudku
konštatoval, že zmeny sa dotkli k.ú. U.Č. aj k.ú. Y., a teda, že kompetentný orgán súhlasil s územnou

zmenou. Navrhol preto, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.Odporca na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach k námietke navrhovateľa, ktorú uviedol ku
geometrickému plánu uvedenému vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia uviedol, že hranice
obvodu sa nezmenili, ale tak ako život prináša zmeny dochádza k zmenám aj vo vnútri geometrického

plánu a upraviť geometrický plán má zmysel až vtedy, keď bude právoplatné rozhodnutie vo veci samej.
K námietke navrhovateľa, že v prípade obce Bočiar rozhodol inak uviedol, že táto obec nepredložila
geometrický plán, preto konanie bolo zastavené. K námietke, že sa vo svojom rozhodnutí neriadil
právnym názorom Najvyššieho súdu SR odporca uviedol, že vo svojom rozhodovaní sa striktne držal
textu, ktorý je uvedený v zápisnici z plenárneho zasadania MNV Hutníky. Na námietku navrhovateľa, že

dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje opačné rozhodnutie oproti prvému rozhodnutiu, zástupca
odporcu uviedol, že v tomto prípade postupoval v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,
ktorým bolo jeho rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Išlo o konanie vedené na Krajskom
súde v Košiciach pod sp.zn. 3Sp/8/2005. Zástupca odporcu zdôraznil, že správny orgán neposudzuje
úmysel, ale posudzuje presný text. Preto kataster F. - U. nechápe ako kataster Y. - U.. V ostatnom
súhlasil s obsahom vyjadrenia obce Sokoľany, ktoré podala k opravnému prostriedku.

Obec Sokoľany vo vyjadrení zo dňa 04.12.2013 k opravnému prostriedku uviedla, že tvrdenie
navrhovateľa otom,žeNajvyššísúdSRzaujalvosvojomrozsudkuzodňa14.05.2013č.k.1Sžr/43/2012
záväzný právny názor o tom, že bol daný súhlas obce na odčlenenie k.ú. Y., je vytrhnutím z kontextu
tohto rozsudku, pretože z jeho záveru vyplýva, že bude úlohou správneho orgánu preskúmať komplexne

podklady a návrhy, o ktorých sa rokovalo na plenárnom zasadnutí a zaujať jednoznačný postoj k tomu,
či sa súhlas kompetentného orgánu vzťahoval aj k navrhovanému odčleneniu k.ú. Y.. Najvyšší súd SR
v rozhodnutí v predmetnej veci teda neprezentoval záväzný právny názor, neuviedol bezpodmienečný
právny príkaz správnemu orgánu ako vec rozhodnúť, ale dal odporcovi na zváženie, aby po komplexnom
posúdení podkladov rozhodol, či súhlas kompetentného orgánu sa vzťahoval aj na k.ú. Y.. Konštatoval,

že odporca vo svojom rozhodnutí podrobne opísal a riadne zdôvodnil svoj záver k otázke neudelenia
súhlasu obce s odčlenením k.ú. Y.. K argumentácii navrhovateľa, že pod kataster F.X. - U. bolo možné
chápať jedine správne k.ú. Y. - U. a že tento výraz je nesprávnym spojením a označením, omyl v prejave,
účastník obec Sokoľany uviedol, že tento omyl v skutkovej okolnosti má za následok nulitu uznesenia
plenárneho zasadnutia MNV Hutníky č. 18/1979. Ďalej uviedol, že predmetom tohto uznesenia bol návrh

územnej zmeny, ktorý nemohol založiť súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona, pretože podľa
rozsudkuNajvyššiehosúdSRz27.05.2009č.k.2Sžo91/2008súhlasobcemohlozaložiťlenrozhodnutie
o územnej zmene vydané podľa § 39 ods.2 písm.e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch.
Účastník obec Sokoľany ďalej uviedol, že odporca sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal s námietkou navrhovateľa ohľadom márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Sokoľany na

predloženie chýbajúcich podkladov a následným poučením o následkoch márneho uplynutia lehoty a
tieto dôvody považuje za správne a zákonné. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie
odporcu potvrdil ako vecne správne.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

administratívnym spisom, pripojeným spisom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Sp/18/2007 a dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodnutia odporcu je dôvodný.

Podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.12.2001 katastrálny úrad na návrh obce
alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho

územia (ďalej len „priebeh hranice“) vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až
1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Podľa § 53 ods.1 návrh na začatie konania o určení priebehu hranice sa musí podať písomne a musí
obsahovať :

a/ označenie navrhovateľa a označenie ďalších účastníkov konania,
b/ označenie katastrálneho úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c/ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, na ktorých základe nastala zmena priebehu hranice,
d/ návrh rozhodnutia katastrálneho úradu.

K návrhu podanému podľa ods.1 navrhovateľ pripojí:

a/ stanovisko dotknutej obce,b/ stanovisko príslušného okresného úradu,
c/ stanovisko príslušného obvodného úradu,
d/ geometrický plán o vyznačení návrhu priebehu hranice (§ 53 ods.2 katastrálneho zákona.

Podľa § 54 katastrálneho zákona podkladom na vyhotovenie geometrického plánu je graficky
znázornenýpriebehhranicepredvykonanouzmenou,pričomnavrhovanýpriebehhranicemusísledovať
súčasné prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne.

Podľa § 55 katastrálneho zákona obec alebo obyvatelia obce môžu podať návrh podľa § 52 do
31.12.1997 a v prípade rozdelenia obce po 01.01.1998 môže obec alebo obyvatelia obce podať návrh
podľa § 52 do jedného roka po rozdelení obce; inak právo zaniká.

Podľa § 39 ods. 2 písm.g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch plenárnemu zasadaniu
národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách a o vytvorení jedného národného

výboru pre viac obcí.

Podľa § 8 zákona č. 130/1970 Zb. z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších
predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obce, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce
alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s nimi

súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o
ňom rozhodne krajský národný výbor.

Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie odporcu z 25.10.2013 č.k. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-
BJ,ktorýmpodľa§52ods.1katastrálnehozákonaurčilpriebehhranicemedziobcouSokoľanyamestom

Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Sokoľany a Železiarne
podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. úradne overeného
Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

Konanie podľa § 52 katastrálneho zákona má reštitučný charakter a jeho účelom bola náprava krívd

spôsobených obciam násilným zlučovaním. Pre konanie podľa tohto ustanovenia zákon stanovoval
kumulatívne tri podmienky, a to uplatnenie návrhu do 31.12.1997, zmena priebehu hranice bola
vykonaná v rokoch 1948 - 1989 a zmena sa vykonala bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov.

V preskúmavanom prípade návrh na konanie podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona podala obec

Sokoľany dňa 23.04.1997 (spolu s ďalšími obcami) a tvrdila, že bez súhlasu obce bola jej časť odčlenená
a pripojená do okresu Košice- mesto v súvislosti s úpravou nových hraníc medzi okresom Košice-mesto
a Košice-vidiek.

Medzi účastníkmi ostalo sporné, či na územnú zmenu bol daný súhlas obce alebo jej obyvateľov.

V čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice-vidiek a Košice-mesto obec
Sokoľany neexistovala, bola súčasťou obce Hutníky, ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením pôvodných obcí
Sokoľany a Bočiar a jej katastrálne územie tvorili k.ú. Y. a k.ú. U. prerokovalo návrh zmeny hraníc okresu
Košice-vidiek a Košice-mesto č. Vnútr.152/79 a prijalo uznesenie č. 18/1979, podľa ktorého súhlasilo

s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie
v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice-mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády
SFR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Plenárne zasadanie nesúhlasilo, aby obec
Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice-mesto (bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79).

Návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek z 19.02.1972 pod č. Vnútr.152/79
obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a novej okresnej hranice a prehľadnú
tabuľku orientačných plošných údajov. Súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že tieto materiály je treba
posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV Košice-okolie bola tabuľka , ktorá sa týkala
určenia nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 06.08.1979, v ktorej je uvedená

obec Hutníky - k.ú. Y., X..Ú.. U. s prírastkami pre Košice-mesto zvlášť z k.ú. Y. a z k.ú. U.. Pretože
tieto materiály boli súčasťou podkladov návrhu ONV Košice-vidiek, ktoré boli predmetom rokovania
plenárnehozasadaniaMNVHutníky,možnodôvodneusudzovať, žesúzemnýmizmenamizasahujúcimi
do k.ú. Sokoľany bolo plenárne zasadnutie obce Hutníky uzrozumené a súhlasilo s nimi. Súdnepovažuje názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi
sa k.ú. U. za správny. Označenie predmetnej lokality F.X. - U. (T.), ktoré sa uvádzajúc v dobových
dokumentoch národných výborov považuje súd iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré neslúžilo

pre účely zápisu do evidencie nehnuteľností. Tento výraz je potrebné podľa názoru súdu vykladať v
súvislosti s účelom územnej zmeny, ktorou bola okrem iného usporiadanie a organizácia mestského
obvodu vzhľadom na výstavbu VSŽ. Je logické, že časť obce Hutníky, ktorá bola už zastavaná stavbami
VSŽeventuálne kdesaplánovalospriemyselnouvýstavboubolasúčasťoutejtoúzemnejzmeny.Svedčí
o tom aj skutočnosť, že časť k.ú. Y. sa stalo súčasťou nového k.ú. Ž.. Záver odporcu, že sa zmeny

hraníc týkali iba katastra U. je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k územným zmenám došlo nie
je správny a podľa názoru súdu odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu. jeho tvrdenie, že plenárne
zasadanie MNV Hutníky nemalo vedomosť o zmenách, pretože geometrický plán a prehľadné tabuľky
neboli súčasťou prerokovávaných materiálov v súlade s obsahom spisu. Návrh odboru vnútorných vecí
ONV Košice-okolie, na ktorý sa odporca odvoláva vo svojom rozhodnutí bol adresovaný a určený
všetkým odborom ONV a VĽK ONV na pripomienkovanie a týmto bola adresovaná aj poznámka, že

mapa a návrhy priebehu hraníc je im daný na nahliadnutie na odbore vnútorných vecí ONV.

ZrozsudkuNajvyššieho súduSRzodňa14.05.2013č.k.1Sžr/43/2012-266jezrejmé,žeajpodľanehoz
podkladov vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky dňa 16.08.1979 súhlasilo s návrhom zmeny
katastrálnej hranice, pričom navrhované zmeny sa dotkli ako k. ú. U. tak aj k.ú. Y., z ktorých boli časti

odčlenené a pričlenené do k.ú. Ž., ktoré bolo súčasťou mestskej časti Košice-Šaca. Najvyšší súd SR
zrušil rozhodnutie odporcu z dôvodov, že bolo vydané na základe skutkového stavu nedostačujúceho na
posúdenieveciarozhodnutieprenedostatokdôvodovbolonepreskúmateľné.PodľanázoruNajvyššieho
súdu SR odporca v novom konaní bol povinný vziať do úvahy námietku navrhovateľa týkajúcu sa
márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Sokoľany na doplnenie chybného návrhu a v prípade, že

dospeje k záveru, že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania, jeho úlohou bolo preskúmať
komplexne podklady a návrhy, o ktorých rokovalo na plenárnom zasadnutí a zaujať jednoznačný postoj
k tomu, či sa súhlas kompetentného orgánu vzťahoval aj na navrhované odčlenenie časti k.ú. Y.. Z
uvedeného vyplýva, že námietka navrhovateľa, že odporca sa vo svojom rozhodnutí neriadil právnym
názorom najvyššieho súdu SR, ktorý v tomto rozsudku mal už jednoznačne zaujať názor, že súhlas

kompetentného orgánu národného výboru sa týkal aj k.ú. Y. za neopodstatnený. Podľa názoru súdu
však odporca po opätovnom preskúmaní podkladov a návrhov, o ktorých rokovalo plenárne zasadnutie
MNV Hutníky dospel k nesprávnemu záveru, že poslanci MNV Hutníky nerozhodovali o územnej zmene
týkajúcej sa k.ú. Y., ale iba o tej zmene, ktorá sa týkala k.ú. U.. Pri posudzovaní obsahu tohto uznesenia
podľa názoru súdu nie je možné zaujať prísne formalistický postoj a vychádzať iba z pojmu „F. - U. (T.)“,

ktorý nemá žiadne reálne opodstatnenie, pretože účelom územných zmien v tejto časti okresu Košice-
vidiek bolo rozšírenie územia mesta Košice o územie časti obce Hutníky a ich začlenenie do okresu
Košice-mesto. Územná zmena sa vykonávala v súlade so smerným územným plánom HSA Košice a
v tejto časti sa týkala predovšetkým výstavby a rozširovania bývalého VSŽ, ktoré zasahovali do k.ú.
Y. G. U., na ktorom sa predpokladala výstavba aj iných priemyselných objektov. Územná zmena sa

týkala z väčšej časti k.ú. Y. (vyše 700 ha), zo zápisnice o zasadnutí plenárneho zasadnutia MNV Hutníky
vyplýva, že predsedníčka MNV oboznámila a vysvetlila obsah navrhovaných zmien a nie je v súlade
s logickým myslením a uvažovaním záver, že poslanci Miestneho národného výboru v Hutníkoch na
plenárnom zasadnutí územnú zmenu týkajúcu sa katastrálneho územia Y. neprerokovali.

Námietku navrhovateľa, že sa odporca nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho procesnými
námietkami súd nepovažuje za dôvodnú. Súd nepovažuje za správny názor navrhovateľa, že návrh na
začatie konania o určení priebehu hranice musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 53 ods.2
písm.a/ až d/ katastrálneho zákona, podľa ktorého k návrhu podanému podľa ods.1 navrhovateľ pripojí:

a/ stanovisko dotknutej obce,
b/ stanovisko príslušného okresného úradu,
c/ stanovisko príslušného obvodného úradu,
d/ geometrický plán o vyznačení návrhu priebehu hranice.

Ide totiž o také doklady, ktorých vyhotovenie nie je výlučne v možnostiach navrhovateľa a ich
vyhotovenienemôžepriamoovplyvniť. Odporcapostupovalsprávne,keďnavrhovateľa(obecSokoľany)
vyzval na odstránenie týchto nedostatkov. Tým, že odporca nezastavil konanie pre neodstránenie
nedostatkov návrhu, hoci na to obec Sokoľany upozornil, neporušil zákon, pretože do 31.12.2003 takýdôvod zastavenia konania nebol v zákone o správnom konaní uvedený. Po 01.01.2004 v ustanovení §
19 ods.3 zákona ukladá správnemu orgánu v prípade ak podanie nemá predpísané náležitosti pomôcť
účastníkovi konania ich odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby v určenej lehote ich odstránil. Súčasne ho

poučí, že inak konanie zastaví. V ustanovení § 30 ods.1 písm.d/ zákona o správnom konaní je uvedený
dôvod zastavenia konania v prípade ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote
neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Podmienkou
zastavenia konania podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že účastník správneho konania bol na
túto možnosť upozornený. Zo spisu vyplýva, že odporca v ďalších výzvach a uznesení o prerušení

konania neupozornil obec Sokoľany, ktorý v správnom konaní vystupoval ako navrhovateľ na možnosť
zastavenia konania pre neodstránenie vady návrhu v stanovenej lehote. Preto nie je možné vytýkať
odporcovi, že konanie podľa § 30 ods.1 písm.d/ zákona o správnom konaní nezastavil. Ako už súd
spomínal ide o konanie, ktoré má reštitučný charakter a vzhľadom na ich účel, a to náprava krívd
sa vyžaduje určitá dávka veľkorysosti aj zo strany správneho orgánu. Námietky obce Sokoľany, že
uznesenie z plenárneho zasadania v Hutníkoch č. 18/1979 treba považovať za nulitné, vzhľadom na

omyl v skutkovej okolnosti nepovažuje za dôvodnú, pretože podľa názoru súdu plenárne zasadnutie
MNV, t.j. poslanci prítomní na schôdzi boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu územných
zmien a hlasovali s vedomím, že tieto zmeny sa týkajú aj k.ú. Y.. Názor obce Sokoľany, že súhlas obce
v zmysle § 52 katastrálneho zákona mohol založiť len na rozhodnutí o územnej zmene vydané podľa
§ 39 ods.2 písm.e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom plenárne zasadnutie MNV

Hutníky rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, súd nepovažuje za dôvodný, pretože súhlas s navrhovanou
zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky treba podľa platnej judikatúry a súdnej
praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Vyplýva to aj z ustanovenia §
8 zákona č. 130/1970 Zb., podľa ktorého z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie
lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť

obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak
s nimi súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor;
inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor.

Vzhľadom na to, že odporca podľa názoru súdu po vyhodnotení podkladov, ktoré boli predmetom

rokovania na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky dospel k nesprávnemu právnemu záveru, súd
napadnuté rozhodnutie z 25.10.2013 č. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zrušil podľa § 250q ods.2 O.s.p. z
dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

Podľa § 250r. O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní

viazaný právnym názorom súdu .

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v sume 430,94
eur. Trovy pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa
17.03.2014 a 134,- eur účasť na pojednávaní dňa 18.03.2014 a 134,- eur , účasť na pojednávaní dňa

24.03.2014 a 67,- eur režijný paušál 3x 8,04 eur a daň z pridanej hodnoty 71,82 eur. Odporca je povinný
zaplatiť uvedenú sumu právnemu zástupcovi navrhovateľa AK JUDr. Ján Tokár a spol., s.r.o., na účet
vedený v Tatrabanke, a.s. č. 2626166124/1100 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.