Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200352
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2010200352.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Ing. T. Y., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Cúthom, Laurinská 18, 811 01
Bratislava proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou,
o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 958646/1-2008 zo dňa 23.9.2008

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 958646/1-2008 zo dňa 23.9.2008 z r u š u
j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách právneho zastúpenia 752,19 eur na účet
zastupujúceho advokáta Mgr. Petra Cútha, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v peňažnom ústave
M. F., a.s., F. a náhradu trov konania vo výške 8,72 eur k rukám žalobcu, všetko v lehote troch dní po

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 28.11.2008 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia vedúceho oddelenia
výkonu trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou (ďalej len ÚVTOS
v Hrnčiarovciach nad Parnou) číslo: 958646/1-2008 zo dňa 23.9.2008, ktorým bola podľa § 59e ods. 2
písm. b) zák.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 475/2005Z.z.) sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu o

disciplinárnomtresteč.958646/1-2008 zo dňa 7.7.2008zamietnutá.Skutkovápodstatadisciplinárneho
deliktu žalobcu ako odsúdeného spočívala v porušení § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z.z., keď tento
nesplnilpokynpríslušníkazboruaakoodsúdenýneodovzdalkľúčoduzamknutejmiestnostisamosprávy
na stanovište oddielovej službe, za čo mu bol uložený disciplinárny trest pokarhanie.

Vžalobnýchdôvodochnamietal,žerozhodnutiežalovanéhopovažovalzanezákonné,keďužprokurátor
Krajskej prokuratúry v Trnave príkazom sp.zn. 3Kn 40/08-11 zo dňa 9.9.2008 ho žiadal zrušiť. Poukázal

na to, že žalovaný konal v rozpore s príkazom prokurátora, keď sám vykonal dokazovanie a v rozpore
s ust. § 59e ods. 2 písm. d) zák.č. 475/2005 Z.z. rozhodnutie prvostupňového orgánu nezrušil, napriek
tomu, že nebolo preukázané zavinenie a spáchanie disciplinárneho priestupku a tiež neboli splnené
predpoklady pre takýto postup. Tiež poukázal na to, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom (výsluch svedkov) a ani nebol oboznámený o týchto úkonoch žalovaného. Ďalej namietal, že
rozhodnutie o sťažnosti zo dňa 23.9.2008 bolo vydané po lehote stanovenej zákonom. Rozhodnutie

žalovaného považoval za zmätočné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.3.2011 uviedol, že osobitný zákon presne
vymedzuje kedy a v akých konkrétnych prípadoch sa postupuje podľa správneho poriadku. Osobitná

úprava konania o disciplinárnych previneniach vylučuje aplikáciu ustanovení všeobecného predpisu o
správnom konaní. Ďalej uviedol, že skutok, ktorý bol podkladom pre disciplinárne potrestanie žalobcu bol
zaznamenaný dňa 30.6.2008, pričom príkaz prokurátora o zrušení rozhodnutia o sťažnosti bol vydaný
dňa 9.9.2008 a doručený žalovanému 16.9.2008. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že opätovné
rozhodnutie o sťažnosti bolo vydané 23.9.2008 (obdobie 20-21.9.2008 pripadlo na sobotu a nedeľu),

a preto lehota na vydanie rozhodnutia o sťažnosti bola dodržaná. Ďalej uviedol, že pred uložením
disciplinárneho trestu žalobcovi dňa 2.7.2008 bola daná možnosť v súlade s ust. § 58 ods. 3 zák.č.
475/2005 Z.z. vyjadriť sa k danej veci, pričom žalobca k tomuto uviedol: „pokyn o odovzdaní kľúčov som
dostal len pre prípad, že pedagóg sa nebude nachádzať na oddiele. Dňa 30.6.2008 pri mojom odchode z
oddielu bol pedagóg prítomný na oddiele. Kľúče som nechal službe na obvyklom, dohodnutom mieste“.
Mal teda za to, že disciplinárny trest - pokarhanie mu bol uložený dôvodne, vychádzajúc z výsluchu

svedka - odsúdeného F.M., ktorý uviedol, že „dňa 30.6.2008 vykonával funkciu oddielovej služby. V
čase odchodu z oddielu mu žalobca nepovedal o mieste, kde nechal kľúče od miestnosti samosprávy
a nevedel, kde sa nachádzajú“.

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu

v rozsahu žalobných dôvodov (§ 250h O.s.p.) postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p., vo
veci nariadil pojednávanie na deň 9.6.2016, na ktorom sa právny zástupca žalobcu pridržiaval dôvodov
uvedených v žalobe, pričom mal za to, že rozhodnutím žalovaného boli porušené jeho práva ako aj
právom chránené záujmy, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, ďalej článku 17
Ústavy SR ako aj článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žiadal, aby v konaní v rámci

dokazovania boli vypočutí svedkovia, a to kpt. Mgr. U. T. ako aj Y. L. k skutočnostiam nasvedčujúcim o
pochybeniach žalovaného, ktoré zakladajú nezákonnosť konania o disciplinárnom previnení žalobcu.

Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mala za to, že uložené
rozhodnutie o disciplinárnom treste súvisí s výkonom trestu. V danom prípade bolo žalobcovi uložené

pokarhanie, pričom týmto rozhodnutím nedošlo k obmedzeniu osobnej slobody žalobcu, resp. zásahu do
jeho práv a takéto rozhodnutie o disciplinárnom treste nemalo vplyv na rozhodovanie o podmienečnom
prepustení žalobcu z výkonu trestu odňatia slobody a taktiež aj hodnotenia, ktoré boli voči žalobcovi
dané, boli odporúčajúce. Zdôraznila, že na toto konanie sa nevzťahuje správny poriadok, čo je
konštatované aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 4Sžo/38/2010, pričom v § 100 zák.č. 475/2005

Z.z. bolo rozhodnutie o disciplinárnom treste počnúc od 1.4.2008 vypustené.

Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie o disciplinárnom previnení odsúdeného
vo výkone trestu odňatia slobody, za ktorý mu bol podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona o výkone trestu
odňatia slobody uložený disciplinárny trest - pokarhanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa odseku 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa
rozumie aj jeho nečinnosť.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).Ako už bolo konštatované v uznesení Najvyššieho súdu SR 2Sžo/22/2014 zo dňa 26.8.2015
preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve vyplýva z generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46

ods. 2 Ústavy SR s negatívnou enumeráciou vyplývajúcou z § 248 Občianskeho súdneho poriadku,
pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd. Pre preskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov nie je rozhodujúce, či sa na ich
konanie a rozhodnutie vzťahuje alebo nevzťahuje správny poriadok, rozhodujúcim je skutočnosť, či
rozhodnutím došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb

alebo či práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli týmto rozhodnutím dotknuté. Preto
aj pre preskúmateľnosť rozhodnutia o správnom disciplinárnom delikte súdom nie je potrebné, aby
sa na konanie o ňom vzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní. Zákon o výkone trestu
odňatia slobody v znení rozhodnom pre prejednávanú vec výslovne nevylučoval možnosť preskúmania
rozhodnutia o disciplinárnom delikte odsúdeného súdom, preto je potrebné aplikovať generálnu klauzulu
a zistiť, či sa rozhodnutie o disciplinárnom delikte mohlo dotknúť práv, právom chránených záujmov

alebo povinností žalobcu (viď rozsudky NS SR sp.zn. 2Sžo/39/2011 z 18.4.2012, sp.zn. 2Sžo/46/2011
z 22.8.2012).

Krajský súd vychádzajúc z článku 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného

Výborom ministrov 13. februára 1991 ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) zastáva názor, že trestanie osôb vo výkone trestu
odňatia slobody (odsúdených) za disciplinárne previnenia podľa zák.č. 475/2005 Z.z. (disciplinárne
previnenia, priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb) musí
podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a

práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu
ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno-právna alebo disciplinárna zodpovednosť,
čo vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci
správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho
konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Iné správne delikty a

disciplinárneprevineniasúsvojoupovahounajbližšieprávepriestupkom,vobochprípadochideosúčasť
tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie).

Krajský súd dospel k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s
námietkami žalobcu, keď tento spochybňoval správnosť záverov o porušení povinnosti vyplávajúcej

z ust. § 39b zák.č. 475/2005 Z.z., spočívajúcej v nesplnení pokynu príslušníka zboru, aby žalobca
ako odsúdený odovzdal kľúč od uzamknutej miestnosti samosprávy na stanovište oddielovej služby.
I keď ustanovenie zákona o výkone trestu odňatia slobody explicitne neprikazuje, čo musí výrok
rozhodnutia obsahovať, je zrejmé, že by mal obsahovať vecné, časové a miestne určenie protiprávneho
konania, z ktorého disciplinárne previnenie vyplýva. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia

o disciplinárnom previnení musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii previnenia
tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Takýto záver je zo zásady
administratívneho trestania nesporne priamo vyvoditeľný. Zo zásad platných pre administratívne
trestanie vyplýva, že výrok rozhodnutia musí obsahovať rozhodnutie v akej veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o iných povinnostiach (napr.

nahradiť trovy konania), a ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. V rozhodnutiach
trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o disciplinárnych previneniach odsúdených
vo výkone trestu odňatia slobody, čo je aj prípad žalobcu, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké
konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich

popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností,
ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. V predmetnej veci tieto formálne
náležitosti vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného nie sú, keď žalobou napadnuté rozhodnutie
neobsahuje vo výroku presne opísaný skutok, ktorého sa žalobca mal dopustiť s uvedením miesta,
času ako aj spôsobu akým a ktoré ustanovenia zákona porušil. Nepostačuje pritom, ak tieto náležitosti

výrokovej časti rozhodnutia o priestupku sú čiastočne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované dôkazy v konaní pred súdom (výsluch svedkov) je
potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také
dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 vetadruhá O.s.p.). V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich
rozhodnutí, t.j. či boli dodržané príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Dokazovanie sa

preto riadi zásadou prejednacou a nie zásadou vyšetrovacou a za tohto stavu preto súd návrhu žalobcu
na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov nevyhovel.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa
§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ako nepreskúmateľné v dôsledku zistených formálnych nedostatkov tohto

rozhodnutia a vec mu preto vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej
pomoci, prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 2.8.2012 (127,17 eur + 7,63 eur režijný paušál), ďalej za
poradu s klientom zo dňa 7.1.2014 po doručení uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.11.2013,

za odvolanie voči tomuto uzneseniu zo dňa 21.1.2014 (2x 134 eur + 2x 8,04 eur režijný paušál) a
za účasť na pojednávaní dňa 9.6.2016 (143 eur + 1x 8,58 eur režijný paušál), pričom tieto trovy
právneho zastúpenia boli priznané v súlada s ust. § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 vo výške
1/6 výpočtového základu. Okrem toho súd právnemu zástupcovi žalobcu priznal náhradu cestovného
vo výške 27,77 eur za cestu na pojednávanie dňa 9.6.2016 Bratislava - Trnava a späť ako aj náhradu

za stratu času za 2 pol hodiny 28,60 eur (2x 14,30 eur), čo spolu celkom predstavovalo 570,46 eur +
20% DPH (114,09 eur), a teda trovy právneho zastúpenia boli právnemu zástupcovi žalobcu priznané
v celkovej výške 752,19 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu neboli priznané trovy za uplatnený úkon
spočívajúci vo vyhotovení žiadosti adresovanej súdu, ktorou žiadal vyhotoviť kópie zo súdneho spisu
zo dňa 17.8.2012, ďalej za písomné podanie zo dňa 11.11.2015, ktorým odpovedal na výzvu súdu, či

súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, ktorá sa týkala procesného postupu súdu a
tiež za poradu s klientom zo dňa 8.6.2016, ktorú jednak nepreukázal a okrem toho nemožno takýto úkon
považovať za účelne vynaložený, nakoľko žalobca je viazaný rozsahom žalobných dôvodov uvádzaných
v žalobe a tieto už nemohol v tomto štádiu konania (deň pred nariadením pojednávania) rozširovať, a
teda nebol dôvod realizovať poradu s klientom - žalobcom. Všetky tieto uplatnené trovy konania a súdom

nepriznané, súd nepovažoval za účelne vynaložené.

Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, tak tieto mu súd priznal v rozsahu vzniknutých
cestovných výdavkov, avšak len vo výške cestovného verejnou hromadnou dopravou podľa vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z.z., a to § 73 tejto vyhlášky, čo predstavuje 8,72 eur (4x 2,18 eur), ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho nahliadnutím do spisu dňa 14.9.2011 a tiež v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa
9.6.2016 za cestu Bratislava - Trnava a späť. Žalobcovi súd uplatnené trovy nepriznal v takej výške ako
ich žiadal, pretože tento si ich vyčíslil v rozsahu ako by vykonával činnosť advokáta (uvádzal, že ich
žiada priznať analogicky s poukazom na zásadu rovnakého zaobchádzania a to podľa vyhl.č. 655/2004
Z.z.), keď na takto uplatnené trovy nárok nemá, pretože nie je advokátom a okrem toho by tieto trovy

konania boli žalobcovi priznané duplicitne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.