Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Mária Malíková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/803/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211115
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214211115.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom: Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ
advokát JUDr. David Soukeník, proti odporcovi: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, N., o zaplatenie
sumy 751,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom
Park Angelinum 2, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 22. apríla 2015 č. k.
8C/237/2014-44, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup vedľajšieho účastníka -Združenia na
ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42326923 (ďalej aj
ako „združenie“) do konania na strane odporcu. Po právnej stránke odôvodnil napadnuté uznesenie
ustanovením § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“) dôvodiac, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy
751,10 eura s príslušenstvom od odporcu, dňa 11. 08. 2014 občianske združenie - Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA oznámilo vstup do konania na stane odporcu za účelom obrany práv odporcu ako
spotrebiteľa. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 27. 11. 2014 vzniesol námietku vstupu vedľajšieho
účastníka do konania dôvodiac, že vedľajší účastník nepredložil súhlas odporcu s jeho vstupom do
konania. Odporcovi bolo oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka spolu s výzvou na vyjadrenie
doručené dňa 31. 03. 2015, napriek tomu, že súd výslovne odporcovi uviedol, že k vstupu vedľajšieho
účastníka je potrebný jeho súhlas, odporca na výzvu nereagoval. Vzhľadom na predmet sporu, ktorým
je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je vstup spotrebiteľského združenia zákonom prípustný, avšak
odporca v zmysle výzvy súdu nedoručil súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jeho strane, preto súd vyvodil záver, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane
nesúhlasí a vstup vedľajšieho účastníka nepripustil.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadlo v zákonnej lehote odvolaním Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA. Namieta nesprávny názor súdu prvého stupňa, že pre vstup vedľajšieho
účastníka do konania je potrebný výslovný súhlas odporcu, ktorý sa v danom prípade vo veci nevyjadril,
nakoľko ustálená judikatúra všeobecných súdov jednoznačne judikovala, že súhlas odporcu nie je
potrebný. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 1/2014-9, ďalej
na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, Krajského súdu Košice, či Krajského súdu Trnava.
Poukázal, že na novelu OSP č. 353/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 01. 2015 nie je možné z
dôvodu retroaktivity prihliadať. V záujme ochrany práv účastníkov, ale tiež v záujme určitosti procesných
vzťahov, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tejto novely, zostávajú zachované.
V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhuje konanie podľa § 109
ods. 1 písm. c/ OSP prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudicálnej otázke
týkajúcej sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných spotrebiteľov. Alternatívne
navrhol konanie prerušiť a podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade
ustanovenia § 93 ods. 6 OSP účinného od 01. 01. 2015 s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
nakoľko pri absencii intertemporálneho ustanovenia, toto zákonné ustanovenie nerieši situáciu, podľa
ktorej právnej normy sa majú dokončiť konania, ktoré začali a do ktorých vstúpil vedľajší účastník do 31.
12. 2014. Žiada napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vstup vedľajšieho účastníka
do konania na strane odporcu je prípustný a nahradiť trovy konania.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA poukázal
na skutočnosť, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého
sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho
účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 188/2012, R
62/2014, 1Cdo 210/2012, 7Cdo 135/2013, 6Cdo 357/2012, 4Cdo 209/2013, 3Cdo 314/2013. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rámci svojej činnosti a vydaných rozhodnutí niekoľkokrát rozhodol o
otázke vedľajšieho účastníctva. Ďalej dodal, že v konaní, kde vystupuje spotrebiteľ, je jeho ochrana
zabezpečená skutočnosťou, že súdy sú povinné prihliadať na mnohé skutočnosti v prospech spotrebiteľa
ex offo. Taktiež vzniesol námietku k trovám konania uplatnených zo strany združenia na ochranu práv
spotrebiteľa, ktoré považuje za neúčelne vynaložené, nakoľko sám neposkytol ochranu práv odporcu
ako spotrebiteľovi, čo je jeho základným poslaním.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nie je dôvodné. Taktiež
dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu združenia na prerušenie konania.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nepripustil vstup
vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, do
konania. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 11. 08. 2014, oznámilo občianske
združenie: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, vstup do konania. Oznámenie o vstupe bolo
doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa a odporcovi dňa 03. 11. 2014. Následne bolo dňa 27. 11.
2014 súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie navrhovateľa k účasti vedľajšieho účastníka v konaní
a námietka vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Odporca sa k vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, napriek výzve súdu (ktorú riadne prevzal), nevyjadril a nepredložil súdu svoj súhlas. Následne
súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov
OBRANA do konania. Proti tomuto uzneseniu podalo združenie v zákonnej lehote odvolanie.
Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, predpokladmi účasti
vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka
konania, b/ uvedenie, na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie
právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu ( ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem
vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej ), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho
účastníka ( ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva ), e/ súhlas
vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania,
na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.
Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania
ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do
konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie, alebo keď
svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie
súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii
vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal
vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné,
alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov
namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania
iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že
vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.
V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na
výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je
pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana
práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje
na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho
účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 ( ďalej len "zákon č. 250/2007 Z.z." ). V zmysle §
25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z., môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o správnosti vydania, odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia, súdu
prvého stupňa, keď nepripustil vstup občianskeho združenia do konania, ako vedľajšieho účastníka na
strane odporcu. Niet sporu o tom, že navrhovateľ vstup tohto združenia, ako vedľajšieho účastníka na
strane odporcu namietal, z ktorého dôvodu bol súd prvého stupňa povinný o tomto nesúhlase rozhodnúť.
Taktiež niet sporu o tom, že odporca neinicioval vstup tohto združenia do konania na svoju podporu.
Rovnako tak z obsahu spisu vyplýva, že predmetné občianske združenie je takou právnickou osobou,
akú má na mysli ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, t. j. osobou, ktorej predmetnom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, napr. aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa na
základe námietok navrhovateľa rozhodol tak, že nepripustil vedľajšieho účastníka, z dôvodu, že odporca,
ktorého na predloženie súhlasu, súd prvého stupňa vyzval písomným podaním, ktoré si aj dňa 03. 11.
2014 prevzal, na výzvu nereagoval a nepredložil súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je
možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP, preto nevyjadrenie nesúhlasu nie je možné
považovať za súhlas odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd, poukazujúc na námietku odvolateľa uvedenú v podanom odvolaní a týkajúcu sa
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý vyžadoval súhlas odporcu s jeho vstupom do
konania, súhlasí v plnom rozsahu s názorom súdu prvého stupňa, na tento ďalej iba podľa § 219 ods.
2 OSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti iba dodáva, že z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Skutočnosť,
že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému
účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť (rozhodnutia NS
SR napr. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, R 62/2014). Z uvedeného vyplýva, že ani nevyslovenie
súhlasu, či konkludentný súhlas (bez vyjadrenia) nemôže nahradiť výslovný súhlas hlavného účastníka
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
V danej veci bol odporca vyzvaný na predloženie výslovného súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, na ktorú výzvu súdu nereagoval a súdu nezaslal tento súhlas, preto súd prvého stupňa
správne postupoval, keď pre nedostatok podmienok, t.j. absenciu súhlasu odporcu so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania, jeho vstup nepripustil.
Odvolací súd k námietke odvolateľa ďalej iba dodáva, že novela Občianskeho súdneho poriadku,
ustanovenia § 93 ods. 3, účinná od 01. 01. 2015, ktorou sa do tohto ustanovenia zaviedla povinnosť
vedľajšieho účastníka spolu s oznámením predložil aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje
na konaní, reagovala už na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zosúladila
zákonný stav so stavom rozhodovacím. Z tohto pohľadu preto námietku odvolateľa o retroaktivite tohto
ustanovenia je potrebné považovať za účelovú, keďže tento záver súdna prax prijala už skôr, ako
predmetná novela nadobudla účinnosť.
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v podanom odvolaní navrhlo odvolaciemu súdu v prípade
nestotožnenia sa s jeho názorom prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a požiadať Súdny
dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa vstupu vedľajšieho účastníka
do konania na strane odporcu, ako spotrebiteľa a na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie
konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 93 ods. 6 OSP účinného od 01.
01. 2015 s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Odvolací súd sa týmito návrhmi Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nezaoberal, nakoľko vstup
tohto združenia súd prvého stupňa do konania nepripustil a odvolací súd sa s jeho záverom stotožnil.
Z uvedeného dôvodu, keďže predmetné združenie nemá postavenie účastníka konania, o týchto jeho
návrhoch nerozhodoval a nimi sa nezaoberal, nakoľko boli podané osobou, ktorá nie je účastníkom
konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.