Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201622
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201622.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa Mesto

Košice, Trieda SNP 48/2, Košice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol.
s r.o. so sídlom Werferova 1, Košice, proti odporcovi Okresnému úradu Košice - okolie, katastrálnemu
odboru, Južná trieda 82, Košice, za účasti Obce Sokoľany, právne zastúpenej Mgr. Karolom Haťapkom,
advokátom, so sídlom Drieňová 34, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa
25.10.2013 č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 z dôvodu uvedeného
v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods.2 O.s.p. a v r a c i a ho odporcovi

na ďalšie konanie.

P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 779,26 eur, ktorú je odporca
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca preskúmavaným rozhodnutím podľa § 52 ods.1 zákona č., 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona č. 222/1996
Z.z. (ďalej „katastrálny zákon“) určil priebeh hranice medzi obcou Y.G. G. J. X. - J. Č. Š. a priebeh
hranice medzi katastrálnymi územiami Y. G. Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného

spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 23.04.1997 mu bol doručený návrh 14 obcí
okresu Košice - okolie (medzi nimi aj obce Y.) na začatie katastrálneho konania o určenie priebehu
hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona. V návrhu uviedli, že úprava nových hraníc medzi
okresom Košice - mesto a Košice - vidiek (v súčasnosti Košice - okolie) sa opieral o „Zásady koncepcie
hlavných smerov urbanizácie Slovenska“ schválené uznesením vlády SR č. 95/71. ONV Košice - vidiek

na 13. riadnom plenárnom zasadnutí dňa 25.09.1979 súhlasil s odčlenením celkom 3741 ha územia
jednotlivých obcí okresu Košice - vidiek.

Rada Vsl. KNV dňa 11.11.1980 uznesením č.352 súhlasila s územno-správnym usporiadaním
mestských obvodov v okrese Košice - mesto ku dňu 01.01.1981. Dňa 09.12.1980 Rada Vsl. KNV
uznesením č. 382 súhlasila s odčlenením časti dotknutých obcí o výmere 3714 ha z okresu Košice -
vidiek s účinnosťou od 01.01.1981. Uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV zo dňa 27.01.1981 č.

49 sa s účinnosťou od 01.01.1981 určila nová hranica medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek.
Uznesenie bolo doplnené uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 52 zo dňa 14.10.1985.Podľa návrhu ani jedna z dotknutých obcí prípadne jej obyvatelia nesúhlasili so zmenou katastrálneho
územia, a preto žiadali, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bolo pred účinnosťou spomínaných
uznesení Vsl. KNV vymedzená v prílohe č. 1 uznesenia Rady KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslená v

mapke 1:50000, v geometrických plánoch a výkazov výmer č. 10, 11, 31, 121/2, 122/12, 13 až 16, 18,
32, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uznesenia.

Na výzvu odporcu na odstránenie nedostatkov podania z 20.05.1997 bolo odporcovi dňa 30.12.1997
doručené doplnenie podania z 15.12.1997 o stanoviska dotknutej obce Košice - mesto a stanoviska

mestských častí mesta Košice susediacich s katastrálnym územím dotknutých obcí s navrhovanou
zmenou katastrálnych hraníc.

Dňa 18.01.2002 bolo odporcovi doručené doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.07.1997
za obec Y., v ktorom doplnil návrh tak, že žiada uskutočniť konanie vo veci určenia priebehu hraníc
obce Y. tak, aby sa pôvodná hranica obnovila tak ako to bude uvedené v geometrickom pláne podľa

stavu platného pred účinnosťou spomínaných uznesení Vsl. KNV. Geometrický plán na zmenu hranice
katastrálneho územia Ž. a Y. č. 70/2003 vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overený
Správou katastra dňa 06.02.2004 pod č. 159/03 bol odporcovi doručený dňa 27.02.2004.

Rozhodnutím z 20.10.2004 č. H-2/97/d-BJ odporca návrh Obce Y. zamietol s odôvodnením, že MNV

v F. na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v katastri F. - U.
(T.) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1996 o
smernom územnom pláne HSA Košice.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11.04.2006 č.k. 3Sp/8/2005-27 na odvolanie obce Y. zrušil
rozhodnutie odporcu a uložil mu zisťovať, či plenárne zasadnutie MNV v F. dňa 16.08.1979 kedy

prejednalo návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto a vydalo k tomu
svojestanoviskosúhlasiloajsozmenouhranícpôvodnéhokatastrálnehoúzemiaF.-Y..Súdkonštatoval,
že ak bude dostatočne preukázané, že zmena priebehu hraníc bola vykonaná bez súhlasu obce alebo
obyvateľov obce, budú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zmenu priebehu hranice obce.

V ďalšom konaní si odporca zadovážil zo Štátneho archívu v Košiciach kópiu zápisnice z plenárneho
zasadania MNV v F. zo dňa 16.08.1979, na ktorom bol prerokovaný návrh zmeny hraníc okresov Košice
- vidiek a Košice - mesto.

Plénum MNV obce F. uznesením č. 18/1979 súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č.

Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia mesta X. o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením
do územia okresu Košice - mesto rešpektujúc uznesenie vlády SR č. 19/1966 o smernom územnom
pláne HSA X.. K odčleneniu časti Y. od obce F. sa plénum MNV nevyjadrovalo.

Pretože geometrický plán predložený obcou Y. nevychádzal z pôvodnej katastrálnej hranice, odporca

dňa 20.12.2006 prerušil konanie a vyzval navrhovateľa (obec Y.), aby predložil geometrický plán, ktorý
by vychádzal z priebehu pôvodnej katastrálnej hranice a zohľadňoval prirodzené rozhraničovacie čiary
v teréne.

Po predložení geometrického plánu odporca rozhodnutím z 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ určil priebeh

hranice medzi obcou Y. a mestskou časťou Košice - Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi
územiami Y. G. Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. z
dôvodov splnenia zákonných podmienok uvedených v § 52 ods.1 katastrálneho zákona, a to - že zmena
priebehu hraníc sa vykonala v rokoch 1948 - 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie mesta Košice rozsudkom z 12.01.20012 č.k. 6Sp/18/2007-178
rozhodnutie odporcu potvrdil.

Najvyšší súd SR na odvolanie mesta Košice rozsudkom zo 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 zmenil
rozsudkom krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V rozsudku uviedol, že z podkladov jednoznačne vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV F. dňa
16.08.1979 súhlasilo s návrhom zmeny katastrálnej hranice, pričom navrhované zmeny sa dotkli ako
katastrálneho územia U. tak aj katastrálneho územia Y., z ktorých boli časti odčlenené a pričlenené do
katastrálneho územia Ž.. Z uznesenia č. 18/1979 prijatého týmto plenárnym zasadnutím vyplynulo, žekompetentný orgán súhlasil s návrhom ONV Košice - okolie č. Vnútr./152/1979 týkajúceho sa rozšírenia
územia Košíc o územie v katastri F. - U. a začlenením do územia Košice - mesto a zároveň nesúhlasil,
aby obec F. bola v členená do okresu Košice - mesto. Plenárne zasadnutie nerozhodovalo len o tomto

uznesení, ale o celom komplexnom materiáli, ktorý bol súčasťou návrhu ONV Košice - okolie. Pod
bodom 4 tohto návrhu bol uvedený aj návrh slovného popisu priebehu okresnej hranice s tým, že sa
navrhovalo odčlenenie časti katastrálneho územia Y..

Dôvodom zrušenia rozhodnutia odporcu bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože

napriek tomu, že odvolací súd odporcovi uložil zistiť, či sa po komplexnom posúdení súhlas plenárneho
zasadania MNV F. vzťahoval aj na katastrálne územie Y. a vysporiadať sa so vznesenou námietkou
vznesenou mestom X. ohľadom márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Y. na doplnenie chybného
návrhu, odporca tak neurobil a vo svojom rozhodnutí iba konštatoval, že súhlas sa nepodarilo získať.

Najvyšší súd SR uložil odporcovi vysporiadať sa s námietkou mesta Košice ohľadom márneho

uplynutia lehoty poskytnutej obci Y. na predloženie chýbajúcich dokladov s následným poučením
o následkoch márneho uplynutia lehoty. Túto námietku ako aj ďalšie vzniesol právny zástupca
navrhovateľa opakovane podaním doručeným odporcovi 01.06.2013.

Odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k tejto námietke citujúc ustanovenie § 53 ods.1, 2

katastrálneho zákona, § 19 ods.2, 3, § 29 ods.1, § 30 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov a konštatoval, že výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 20.05.1997
navrhovateľa, aby podal návrh samostatne za každú obec s tým, že návrh musí obsahovať náležitosti
podľa § 53 katastrálneho zákona. Vo výzve upozornil navrhovateľa, že pokiaľ neodstráni nedostatky v
lehote do 6 mesiacov od doručenia výzvy, konanie zastaví.

Listom z 02.01.1998 odporca na základe žiadosti navrhovateľa súhlasil s predĺžením lehoty na
odstránenie nedostatkov podania o 90 dní.

Po upozornení správneho orgánu vyššieho stupňa na nečinnosť odporca výzvou z 05.06.2002 požiadal

navrhovateľov(medziinýmiajobecY.Ľ.)oodstránenienedostatkovpodaniavlehote60dníoddoručenia
výzvy s tým, že v prípade ich neodstránenia bude konanie zastavené.

Právna úprava správneho konania účinná do 31.12.2003 umožňovala v prípade zistenia nedostatkov
podania prerušiť konanie podľa § 29 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. Zastavenie konania z dôvodu

neodstránenia nedostatkov podania nebolo zakotvené ako dôvod zastavenia správneho konania. Z
toho dôvodu odporca nemal daný taxatívny dôvod na zastavenie konania o určení priebehu hranice
katastrálneho územia, resp. obce.

S účinnosťou od 01.01.2004 bolo v ustanovení § 19 ods.3 a § 30 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. zakotvený

dôvod zastavenia konania pre neodstránenie nedostatkov podania za predpokladu, že o právnych
následkoch bol účastník poučený.

Odporca konštatoval, že v rozhodnutí z 20.12.2006 č. H-2/97/d-BJ o prerušení konania nepoučil obec
Y. o právnych následkoch nedoloženia nového geometrického plánu v stanovenej lehote.

Na základe žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 16.02.2007 odporca predĺžil lehotu na jeho dodanie o 30
dní. Z týchto dôvodov podľa názoru odporcu nemohol konanie zastaviť. Poučenia dané do 01.01.2004
nemali oporu v ustanoveniach Správneho poriadku, a preto nemožno na nich prihliadať.

OdporcanepovažovalzaopodstatnenúnámietkumestaX.,žesúčasťounávrhumalibyťprílohyuvedené
v § 53 ods.2 katastrálneho zákona, pretože v prípade ich absencie Správny poriadok stanovuje postup
odstránenia nedostatkov podania.

K tvrdeniu mesta X., že došlo k preklúzii práva a preto odporca nemohol vo veci rozhodnúť, odporca

uviedol, že lehoty uvedené v § 49 Správneho poriadku sú poriadkovými lehotami, ktorých prekročenie
nemá za následok nemožnosť inak príslušného orgánu rozhodnúť vo veci a konštatoval, že obec Y.
si nárok uplatnila v zákonnej lehote dňa 23.04.1997 a skutočnosť, že súčasťou návrhu neboli všetky
prílohy podľa § 53 ods.2 katastrálneho zákona a nemala vplyv na preklúziu.Odporca nepovažoval za opodstatnené tvrdenie mesta X. ohľadom označenia účastníkov, keďže títo
boli uvedení v podaní z 30.06.2003 a námietky týkajúce sa geometrického plánu, v ktorom navrhovaný

priebeh hranice sleduje prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne, neprechádza cez žiadnu budovu, ale
prechádza po hranici pozemkov. K námietke mesta X., že sa nemohol ku geometrickému plánu vyjadriť,
odporca uviedol, že ako účastník konania mal možnosť nahliadať do spisu a robiť si z neho výpisy.
Na základe týchto skutočností dospel odporca k záveru, že podmienky na zastavenie konania neboli
splnené.

Odporca ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 komplexne posúdil
podklady a návrhy, o ktorých sa rokovalo na plenárnom zasadnutí MNV v F. a zistil, že podkladom,
na základe ktorého plenárne zasadnutie prijalo uznesenie bol materiál ONV Košice - vidiek - návrh na
určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek č. Vnútr.152/1979 zo dňa 01.03.1979.

V tomto návrhu v bode 4 sa uvádza „rešpektujúc uznesenie vlády SR č. 19/1976 o smernom územnom
pláne HSA X. bol daný súhlas s rozšírením územia v katastri F. - U. (T.) a začlenením do okresu Košice -
mesto“. Z citovaného bodu 4 návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek
taktiež nevyplýva, že malo dôjsť k odčleneniu aj časti katastrálneho územia Y. od obce F.. Poukázal
aj na prílohu uznesenia vlády SR č. 19/1976 písm.a) bod 2, v ktorom je uvedené „pre vytvorenie

optimálnych urbanistických a ekonomických podmienok ďalšieho rozvoja tejto aglomerácie treba do
administratívneho územia X. - J. začleniť katastrálne územie obcí X. Q. F., S., Š. G. X., pričleniť územie
priemyselného obvodu T. - U. a územie určené pre výstavbu východného mesta v rozsahu potrebnom
pre realizáciu smerného územného plánu“. Odporca na základe uvedeného konštatoval, že ani z jeho
obsahu nevyplýva, že malo dôjsť k odčleneniu aj časti katastrálneho územia Y. od obce F., pretože

dotknutá časť obce F. je označená ako T. - U..

Skutočnosť, že úprava hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek sa mala týkať aj
katastrálneho územia Y. vyplýva len z prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy
hraníc, kde je uvedená obec F. a katastrálne územia Y. s úbytkom 706 ha a U. s úbytkom 248 ha.

Odporca poukázal tiež na to, že z materiálov, ktoré boli prerokovávané na plenárnom zasadnutí MNV
F. vyplýva, že mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov
pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek boli k nahliadnutiu pre
pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek a teda netvorili neoddeliteľnú

súčasť návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek. Konštatoval, že asi
40 % odčlenenej časti katastrálneho územia Y. ešte aj v súčasnosti tvorí poľnohospodársku a lesnú
pôdu, ktorej vlastníkmi sú pôvodní vlastníci prípadne ich právni nástupcovia, pričom v podkladoch k
uzneseniu MNV v F. č. 18/1979 sa nespomína žiadna poľnohospodárska alebo lesná pôda.

Odporca ďalej uviedol, že hoci podľa názoru Najvyššieho súdu SR skúmaním podkladov ku prijatému
uzneseniu možno dôvodne dôjsť k záveru, že za daných okolností bol naplnený obsah pojmu súhlas
obce, resp. jej obyvateľov v zmysle § 52 katastrálneho zákona, podľa názoru odporcu nemožno
analogicky výkladovými pravidlami platnými pre súkromné právo vykladať správny akt, ktorým je
uznesenie č. 18/1979 z plenárneho zasadania MNV v F., pokiaľ to priamo neumožňuje zákon. Podľa

odporcu správny orgán nemá právomoc pri skúmaní správneho aktu analogicky využívať výkladové
pravidlá platné pre súkromné právo, t.j. vykladať vôľu plenárneho zasadnutia MNV F.. V správnom práve,
ktoré je odvetvím verejného práva je možnosť analógie ojedinelá a iba vtedy, ak to zákon výslovne
pripúšťa. V prípade nejasného textu uznesenia plenárneho zasadnutia MNV, kedy sa nedá jednoznačne
zistiť jeho obsah, ide o nezrozumiteľnosť správneho aktu, ktorá zakladá jeho nulitu.

Po komplexnom preskúmaní podkladov odporca dospel k záveru, že z uznesenia vlády SR z 21.01.1976
č. 19, z návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek z 01.03.1979 č.
Vnútr.152/1979 a ani z uznesenia plenárneho zasadnutia MNV F. č. 18/1979 zo 16.08.1979 nevyplýva,
že by predmetom zmeny hranice medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek bola aj časť

katastrálneho územia Y.. Prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde
jespomínanéajkatastrálneúzemieY.nebolapodkladom,naktorýmohloplenárnezasadnutieprihliadať,
lebo bola uložená na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek. Bolo preukázané, že plenárne
zasadnutie MNV F. ako kompetentný orgán dňa 16.08.1979 prejednalo návrh na určenie nových hranícokresov Košice - mesto a Košice - vidiek, avšak podstatné je, že bez pričlenenia katastrálneho územia Y..
Spresnenie uznesenia č. 18/1979 (T.) nie je obsahovo totožné s návrhmi č. 35/1979 a 152/1979 zo dňa
19.02.1979 a z dôvodovej správy k nim, ale išlo o prevádzkareň T., ktorá v tom čase patrila k územiu F. -

U., a nie je to spresnením katastrálneho územia Y.. Z uvedených dôvodov odporca mal za preukázané,
že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona.

Mesto Košice podalo proti rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok, ktorým navrhovalo, aby odporca
rozhodnutie zrušil a konanie zastavil eventuálne, aby návrh obce Y. z 10.03.1997 o určenie priebehu

katastrálnej hranice obce zamietol. Pretože odporca opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel
postúpil vec na rozhodnutie krajskému súdu.

Navrhovateľ svoje odvolacie dôvody zhrnul do dvoch bodov, a to:
1) Napadnuté rozhodnutie odporcu porušuje zákonnú povinnosť viazanosti právnym názorom
odvolacieho súdu, je v rozpore so skutočným stavom a so zákonom, odporca sa nevysporiadal

so všetkými odvolacími námietkami a pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci, zamlčal niektoré dôležité otázky, a preto jeho rozhodnutie navrhovateľ považuje
za nepreskúmateľné.

2) Odporca sa nesprávne, resp. sa čiastočne vysporiadal s procesnými námietkami.

Navrhovateľ uviedol, že odvolací Najvyšší súd SR vyjadril svoj právny názor k podstatnej otázke, či
došlo k zmene katastrálnych hraníc, svoj právny názor na strane 10 rozsudku zo dňa 14.05.2013
č.k. 1Sžr/43/2012, kde okrem iného uviedol, že súhlas obce, resp. jej obyvateľov zodpovedá súhlasu
plenárneho zasadnutia MNV príslušnej obce a pokiaľ plenárne zasadnutie MNV F. súhlasilo s

predloženým návrhom, ktorého súčasťou bol aj popis novej hranice a tabuľky s uvedeným rozlohy
územia, ktoré sa mali odčleniť z jednotlivých katastrálnych území (teda aj časti katastrálneho územia Y.),
možno dôvodne dôjsť k záveru, že za daných okolností bol naplnený obsah pojmu súhlas obce, resp.
obyvateľov podľa § 52 katastrálneho zákona, čo by následne nasvedčovalo záveru o nesplnení jednej
zo zákonných kumulatívnych podmienok pre konanie o návrhu obce Y..

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu. Viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu je právna i
skutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu v novom konaní, na výrok, aj na odôvodnenie
nového rozhodnutia. Odporca preto nebol oprávnený rozhodovať či na zmenu katastrálnej hranice obci

bol alebo nebol daný súhlas, pretože táto otázka bola vyriešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR a ku
zmene skutkových okolností nedošlo. Vyslovený právny názor už neobstojí, pričom táto skutočnosť sa
musí v rozhodnutí odôvodniť. Napriek tomu, že rozhodnutie odporcu bolo zrušené súdom a odporca bol
viazaný jeho právnym názorom podľa § 250r O.s.p., rozhodnutie, ktoré je svojim obsahom rovnaké s
rozhodnutím, ktoré súd zrušil.

Podľa názoru navrhovateľa odporca nesprávne vyložil právny názor Najvyššieho súdu SR, že mal
opätovne komplexne preskúmať podklady a návrhy, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho
zasadnutiaMNVF.,pretoževspomínanomrozhodnutíNajvyššísúdSRvyslovil,žesúhlasnaodčlenenie
časti katastrálneho územia Y. po komplexnom posúdení existujúcich dokumentov bol daný.

Navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním odporcu, že z uznesenia vlády SR, ktoré bolo podnetom a
základom pre vykonanie územnej zmeny nevyplynulo, že malo dôjsť aj k odčleneniu časti katastrálneho
územia Y. od obce F., pretože dotknutá časť obce F. je označená ako T. - U.. Vyplýva to okrem
iného aj z prílohy k uzneseniu vlády SR č. 19/1976 pod písm.b) bod 1/b, kde je uvedené „realizovať

odvádzanie a čistenie odpadových vôd z T. a priemyselného okrsku U. vybudovaním komplexného
vodohospodárskeho systému na Y. potoku, pretože realizácia čistiarne odpadových vôd z T. podmieňuje
rozvoj hospodársko-sídelnej aglomerácie z roku 1985, predpokladaný systém územným plánom“.

Na terajšom území katastrálneho územia Ž. sa nachádzajú štyri skládky a jednou z nich je aj skládka

odkaliska, ktorá podľa názoru navrhovateľa súvisí aj s odpadovými vodami z T. podľa citovaného
ustanovenia smernice vlády z roku 1976. Cieľom uznesenia vlády z roku 1976 bolo pozdvihnúť mesto X.
a v ňom vyriešiť aj územie, na ktorom bolo postavené T., ktoré je toho času evidované ako kat. územie
Ž. v mestskej časti X. - Š.. Do tohto kat. územia Ž. boli zahrnuté kat. územia Y., U., Y., T. Z., X.-Š. G.F.. Pod pojmom T. - U. nemožno chápať časť kat. územia F., ktoré nikdy neexistovalo, ale tak ako to
vyplýva z uznesenia vlády z roku 1979 „priemyslový okrsok, resp. obvod T. - U.“. Tento pojem však nebol
použitý na účely evidencie nehnuteľností.

K tvrdeniu odporcu, že z materiálov, ktoré boli prejednávané na plenárnom zasadnutí MNV F. nevyplýva,
že by predmetom zmeny hranice medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek bola aj časť kat. územia
Y. a že prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc kde je spomínané
aj toto katastrálne územie nebola podkladom , na ktorý mohlo plenárne zasadnutie prihliadať, lebo

bola uložená na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek. Navrhovateľ uviedol, že celý proces
územnej zmeny z časového aj z vecného hľadiska je dlhodobý viacúrovňový rozhodovací proces a
že každý dotknutý subjekt mal k rozhodovaniu k dispozícii komplexný materiál, popisný aj graficky.
Navrhovateľ poukázal na dôkazy nachádzajúce sa v spise, ktoré odporca nebral pri rozhodovaní do
úvahy. Išlo o harmonogram prác a úkonov potrebných na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto
a Košice - vidiek vypracovaný odborom vnútorných vecí Mestského národného výboru v X. a odborom

vnútorných vecí Okresného národného výboru Košice - vidiek zo dňa 21.08.1978 č. Vnútr.113/1978,
objednávka Mestského národného výboru v X., odboru vnútorných vecí zo 04.09.1978 č. Vnútr.121/1978
na Geodéziu, n.p. Prešov, MO 3602 pre okres Košice - mesto, Kukučínova 8, Košice, ktorým objednal
podklady na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek, a to popis nových hraníc,
mapu nových hraníc, popis pričlenených a odčlenených plôch s uvedením ich parcelných čísel a výmery

v hektároch, návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek, ktorí spracovali
Z.. T. H., Geodézia a kartografia a prom.práv. Z. F. ako zhrnutie návrhu z novembra 1978 a septembra
1979, popis priebehu okresnej hranice medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek, list odboru
vnútorných vecí Mestského národného výboru v X. zo 04.01.1979 č. Vnútr.113/1978, ktorým z dôvodu
opravy prvej časti máp omeškaním zaslal odboru vnútorných vecí ONV Košice -vidiek 5 kusov popisu

priebehu okresnej hranice a 5 kusov máp, návrh na zmenu hraníc medzi okresmi Košice - mesto a
Košice-vidiekvmierke1:50000zaúčelompripomienkovéhokonanianaodborochONV,listONVKošice
- vidiek, odboru vnútorných vecí, č. Vnútr.152/1979 zo dňa 01.03.1979 adresovaný všetkým odborom
ONV a VĽK ONV Košice - vidiek pod názvom pripomienkové konanie v prílohe ktorého bol návrh na
určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek. V závere návrhu je upozornenie, že

návrh popisu priebehu hranice, mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných
plošných údajov pre návrh úpravy hranice je k nahliadnutiu na odbore vnútorných vecí. V spise sa tiež
nachádza vyjadrenie ONV Košice - vidiek, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva
k návrhu na určenie nových hraníc okresov zo dňa 13.03.1979, v ktorom je okrem iného odporúčanie,
podľa ktorého zo širšieho hľadiska sa vyžaduje, aby hranice katastrálnych území a okresov boli zásadne

prirodzené (hrebene, vodné toky), alebo aspoň trvalé v teréne ľahko identifikovateľné (cesty, železnice,
hranice lesa a pod.). Ak to nie je možné dodržať presunúť celé katastrálne územie s príslušnou obcou
(T. Z., F.) ako tomu bolo aj pri poslednej úprave hraníc medzi okresmi Košice - vidiek a Košice -
mesto. Podľa navrhovateľa ďalším dôležitým dokumentom, ktorý preukazuje dôvodnosť jeho tvrdenia je
komplexný a posledný Návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa

06.08.1979popripomienkovomkonanínaúrovniodborovONV,rádMNVapredrozhodnutímplenárnych
zasadnutí. Prílohou tohto návrhu bola mapa, návrh popisu priebehu okresnej hranice a prehľadná
tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresmi, z ktorej vyplýva prírastok
pre Košice-mesto z kat. územia Y., parc.č. XXX/X a parc.č. XXXX, výmera 706 ha a z k.ú. U. parc.č. XX
G.Ž. XX, výmera 248 ha. Z tohto dokumentu vyplýva okrem iného súhlasné stanovisko k navrhovanej

úprave hraníc okresov, ktoré vyslovila Rada MNV v F., záporné stanovisko vyslovili v X. - U.Z., Y. a vo
T. Z. a nesúhlas s návrhom na pričlenenie celého územia obce k okresu Košice - mesto v F., F. a vo T.
Z.. Zo záveru vyplýva, že navrhovaná úprava nemá zasahovať do obývaného územia obcí a znamená
pre okres Košice - vidiek úbytok rozlohy o 3741 ha a prírastok 105 ha. Túto zmenu považuje za tzv. inú
zmenu územia okresu, a také zmeny v zmysle § 7 ods.2 zákona č. 130/1970 Zb. vykonávajú krajské

národné výbory. Ďalej sa v tomto dokumente odôvodňuje aj požiadavka vedenia ONV pričleniť najmä T.
Z. a F. do územia okresu Košice - mesto, pretože samotné T. zaberajú už v tom čase značnú časť územia
týchto obcí a sú už tesne pri ich intravilánoch. Väčšina ekonomicky činných obyvateľov pracovala vo T.
alebo dochádzala do X., škodlivosť exhalátov T. ohrozuje životné prostredie obyvateľov obce, pričom
T. patrilo do legislatívnej správy okresu Košice - mesto. Táto požiadavka však v konečnom dôsledku

nebola akceptovaná ani Mestským národným výborom X. ani plenárnym zasadnutím obce F. a radami a
plenárnymi zasadnutiami ONV a KNV. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že zo zápisnice z plenárneho
zasadania MNV F. konaného dňa 16.08.1979 a z prijatého uznesenia jednoznačne vyplýva súhlasné
stanovisko s rozšírením územia X. o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice -mesto. Pretože kataster F. neexistoval, v skutočnosti bol katastrom Y. a takéto nešťastné slovné spojenie
vyjadrovalopriemyselnéobvodT.-U.vzmyslesmernícanovovytvorenýkatasterŽ..Súčasťoukomplexu
dokumentov pred rozhodnutím bol aj mapový, grafický, slovný aj tabuľkový popis územnej zmeny

katastrálneho územia. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že až po prerokovaní a rozhodnutí plenárnymi
zasadaniami jednotlivých obcí Rada ONV Košice - vidiek dňa 17.08.1979 a plenárne zasadanie ONV
Košice - vidiek dňa 25.09.1979 prerokovali návrh na určenie nových hraníc. Po prerokovaní územných
hraníc aj v orgánoch MsNV X. - J. plenárne zasadnutie Vsl. KNV v X. prijalo uznesenie č. 49 zo dňa
27.01.1981, ktorým určil s účinnosťou od 01.01.1981 hranice medzi okresnom Košice - mesto a Košice

- vidiek tak, ako je to uvedené v prílohe 1 uznesenia rady Vsl. KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslené v
mape 1:50000, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť tohto uznesenia. Navrhovateľ konštatoval, že z časového
hľadiska prípravného a rozhodovacieho procesu a obsah komplexu dokumentov jednoznačne vyplýva,
že poslanci z plenárneho zasadnutia MNV v F. bez najmenších pochybností vedeli, o čom rozhodujú,
o ktoré katastrálne územie ide, vedeli o rozsahu úbytkov jednotlivých katastrálnych území. Bolo by
neprirodzené a nemysliteľné, že po takomto dlhodobom procese prípravy územnej zmeny poslanci rady

alebo plenárneho zasadnutia MNV by sa nezaujímali o rozsah vykonaných zmien. Navyše na plenárnom
zasadnutí bol podrobne prednesený návrh a zúčastnil sa aj na tomto zasadnutí poslanec ONV Košice
- vidiek. Odporca však tieto všetky dokumenty nevyhodnotil a územie katastra posúdil neodborne a v
rozpore so skutočným stavom.

Navrhovateľ vo svojom návrhu opätovne zdôraznil to, že v čase rozhodovania o územných zmenách
obec Y. neexistovala, bola súčasťou obce F., ktorá sa vytvorila zlúčením dvoch obcí Y. a U.. V tom čase
existovalo iba územie obce F., ale neexistovalo katastrálne územie F.. Územie obce F. tvorilo k.ú. Y. a
k.ú. U.. Preto územie alebo kataster F. - U. je nesprávnym spojením a označením a pod tým každý mal
na mysli k.ú. Y. a k.ú. U.. Ak došlo k úbytku časti z k.ú. U. a úbytku z ďalšej časti F. je prirodzené, že k

úbytku došlo z k.ú. Y., keďže k.ú. F. neexistovalo. Odporca vo svojom rozhodnutí nevysvetlil čo považuje
pod územím F.Í. - U. a čo bolo možné považovať pod takýmto označením v čase rozhodovania, kedy
existovali iba katastrálne územia Y. G. U.. Zmena hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek
vo vzťahu ku k.ú. Y. nevyplýva iba z prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy
hraníc, kde je uvedená obec F. a k.ú. Y. s úbytkom 706 ha a U. s úbytkom 248 ha, ale táto skutočnosť

vyplýva aj z iných listinných dôkazov, a to výkazu výmer ku geometrickému plánu, návrhu slovného
popisu priebehu hranice a z mapy návrhu novej okresnej hranice.

Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že obce nevedeli o presnom rozsahu územných zmien,
pretože návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná

tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice -
vidiek boli k nahliadnutiu pre pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek. List
odboru vnútorných vecí ONV Košice - vidiek zo dňa 01.03.1979 č. Vnútr.152/1979 bol totiž adresovaný
všetkým odborom ONV a VĽK ONV Košice - vidiek a nie príslušným obciam. Pre obce boli zaslané
návrhy osobitne napr. v podobe návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice -

vidiek zo dňa 06.08.1979, ku ktorým boli pripojené aj prílohy. Toto prejednali aj Rada a Plénum MNV F.
rovnako ako aj v ostatných dotknutých obciach. Navrhovateľ poukázal na časť zápisnice z plenárneho
zasadania MNV F. zo 16.08.1979 , ktoré predchádzalo prijatému uzneseniu č. 18/1979 a v ktorej sa
uvádza, že predsedníčka MNV oboznámila prítomných poslancov a ostatných prítomných s návrhom
ONV Košice - vidiek č. 152/1979 Vnútr. ohľadne zmeny hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto.

Zároveň načrtla aké táto zmena bude mať prednosti a aké nedostatky a nevýhody pre obec. K tomuto
bodu bolo prijaté uznesenie č. 18/1979. Z jeho obsahu vyplýva, že poslanci vedeli koľko ha sa odčleňuje
z katastrálnych území Y. - U.. Obec súhlasila s rozšírením územia X. o časť vyznačeného územia obce
F., ale nesúhlasila s tým, aby obec F. bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. Rešpektujúc
uznesenie obce boli do okresu Košice - mesto pričlenené iba navrhované časti k.ú. obce F.. Ak by

si poslanci neboli vedomí rozsahu jednotlivých odčlenených a pričlenených častí katastrálnych území,
potom by rozhodovanie o otázke pričlenenia obce F. do okresu Košice - mesto bolo nadbytočné.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že pokiaľ sa v materiáloch ONV uvádza, výraz kataster F. - U. (T.) pod týmto
názvom je možné rozumieť jedine k.ú. Y. - U., pretože iný kataster právne ani fakticky v evidencii

nehnuteľností neexistoval. Z grafického znázornenia zmeny okresnej hranice a zároveň aj katastrálnej
hranice obce F. a mesta X. vyplýva, že túto zmenu bez zmeny k.ú. Y. ani nebolo možné vykonať, pretože
k.ú. Y. boli územne bližšie k T. a na tomto k.ú. už v tomto období sa nachádzali prevádzkové objekty
T., a preto došlo aj k odčleneniu 706 ha z k.ú. Y. oproti k.ú. U., ktoré územie bolo vzdialenejšie od T.,ktoré sa rozširovalo smerom ku k.ú. U. cez k.ú. Y. a vytvorili tak spolu s ostatnými nové k.ú. Ž.. Preto aj
v uznesení z plenárneho zasadnutia je v zátvorke uvedené T..

Podľa názoru navrhovateľa text uznesenia plenárneho zasadnutia MNV v F. č. 18/1979 je jasný a
zrozumiteľný, a to napriek tomu, že namiesto existujúceho k.ú. Y. - U. je v ňom uvedený neexistujúci,
resp. nesprávny kataster F. - U. (T.). Toto označenie vtedy nevzbudilo žiadne pochybnosti, keďže boli k
tomu podklady, ktoré to slovne, graficky aj rozsahovo (územne) objasňovali. Ak by nebol daný súhlas a
nevedeli by o tom, že sa odčleňuje určitá časť aj z k.ú. Y., tak nesúhlas by vyjadrili námietkami voči zápisu

zmien v evidencii nehnuteľností, s ktorými tiež boli písomne uzrozumení. Podľa názoru navrhovateľa
odporca nedostatočne vyhodnotil dôkazy a dospel tak k nesprávnemu právnemu záveru a nerešpektoval
právny názor Najvyššieho súdu SR čím porušil zákon.

Ďalším odvolacím dôvodom navrhovateľa je nesprávny právny záver odporcu pri vysporiadaní sa s
jeho procesnými námietkami. Navrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že právna úprava správneho

konania účinná do 31.12.2003 umožňovala v prípade zistenia nedostatkov podania prerušiť konanie
podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku, ale zastavenie konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov
podania nebolo zakotvené v zákone ako dôvod zastavenia správneho konania. Toto konštatovanie
považuje navrhovateľ za nezákonné, lebo je v rozpore s účelom a zásadami správneho konania,
ktorým je zákonnosť rýchlosť a efektívnosť rozhodovania. Z týchto zásad podľa jeho názoru je potrebné

vychádzať pri výklade ustanovenia § 19 ods.3 účinného do 31.12.2003, a nie z ustanovenia § 53
katastrálneho zákona. Výklad, ktorý použil odporca vo svojom rozhodnutí je podľa názoru navrhovateľa
nezákonný svojvoľný, ktorý nesleduje účel správneho konania a príslušné ustanovenia zákona vykladá
izolovane a nie v ich vzájomnej súvislosti a v rozpore s duchom a zásadami zákona o správnom konaní.
Odporcapo01.01.2004viackrátporušilSprávnyporiadok,keďvrozporesozákonomnepoučilúčastníka

o zastavení konania v prípade neodstránenia vád podania, pričom išlo o kogentné ustanovenie zákona.
Trvalo to viac rokov bez právnych následkov.

Podľa názoru navrhovateľa konanie malo byť zastavené už počas účinnosti Správneho poriadku k
31.12.2003, keďže účastník konania bol poučený o zastavení konania ako o možnom následku v

prípade neodstránenia vytknutých nedostatkov v zmysle vtedajšieho ustanovenia zákona a keďže tento
stav trval aj po 01.01.2004 odporca bol povinný konanie zastaviť vzhľadom na kogentné ustanovenie
zákona. Navrhovateľ opätovne konštatoval, že obec Y. nepodala kvalifikovaný návrh na začatie konania
podľa § 53 a nasl. katastrálneho zákona, pretože v návrhu ani v jeho doplnení neoznačila účastníkov
konania, nepripojila stanoviská dotknutej obce príslušného okresného úradu a obvodného úradu, ani

geometrický plán o zmene hranice katastrálneho územia, v ktorom by navrhovaný priebeh hranice
sledoval súčasné prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach, ktorý v odvolacom konaní zastavil správne konanie
týkajúce sa obce U., Q. F., T. X., T., Q. J.Š., Y. Q. W., U., X.-U. G. F.. Tieto obce rovnako ako obec Y.
podali spoločný návrh o určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona.

Navrhovateľ na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach zotrval na písomnom podaní svojho návrhu
a uviedol, že z vykonaného dokazovania a najmä z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva taký právny
názor, že súhlas obce na určenie časti k.ú. Y. od okresu Košice - mesto bol na zasadnutí plenárneho
zasadnutia MNV F. dňa 16.08.1979 daný. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval,

že zmeny sa dotkli k.ú. U. aj k.ú. Y., a teda, že kompetentný orgán súhlasil s územnou zmenou. Navrhol
preto, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Odporca na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach k námietke navrhovateľa, ktorú uviedol ku

geometrickému plánu uvedenému vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia uviedol, že hranice
obvodu sa nezmenili, ale tak ako život prináša zmeny dochádza k zmenám aj vo vnútri geometrického
plánu a upraviť geometrický plán má zmysel až vtedy, keď bude právoplatné rozhodnutie vo veci samej.
K námietke navrhovateľa, že v prípade obce U. rozhodol inak uviedol, že táto obec nepredložila
geometrický plán, preto konanie bolo zastavené. K námietke, že sa vo svojom rozhodnutí neriadil

právnym názorom Najvyššieho súdu SR odporca uviedol, že vo svojom rozhodovaní sa striktne držal
textu, ktorý je uvedený v zápisnici z plenárneho zasadania MNV F.. Na námietku navrhovateľa, že
dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje opačné rozhodnutie oproti prvému rozhodnutiu, zástupca
odporcu uviedol, že v tomto prípade postupoval v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,ktorým bolo jeho rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Išlo o konanie vedené na Krajskom
súde v Košiciach pod sp.zn. 3Sp/8/2005. Zástupca odporcu zdôraznil, že správny orgán neposudzuje
úmysel,aleposudzujepresnýtext.PretokatasterF.-U.nechápeakokatasterY.-U..Vostatnomsúhlasil

s obsahom vyjadrenia obce Y., ktoré podala k opravnému prostriedku.

Obec Y. vo vyjadrení zo dňa 04.12.2013 k opravnému prostriedku uviedla, že tvrdenie navrhovateľa o
tom,žeNajvyššísúdSRzaujalvosvojomrozsudkuzodňa14.05.2013č.k.1Sžr/43/2012záväznýprávny
názor o tom, že bol daný súhlas obce na odčlenenie k.ú. Y., je vytrhnutím z kontextu tohto rozsudku,

pretože z jeho záveru vyplýva, že bude úlohou správneho orgánu preskúmať komplexne podklady a
návrhy, o ktorých sa rokovalo na plenárnom zasadnutí a zaujať jednoznačný postoj k tomu, či sa súhlas
kompetentného orgánu vzťahoval aj k navrhovanému odčleneniu k.ú. Y.. Najvyšší súd SR v rozhodnutí
v predmetnej veci teda neprezentoval záväzný právny názor, neuviedol bezpodmienečný právny príkaz
správnemu orgánu ako vec rozhodnúť, ale dal odporcovi na zváženie, aby po komplexnom posúdení
podkladov rozhodol, či súhlas kompetentného orgánu sa vzťahoval aj na k.ú. Y.. Konštatoval, že odporca

vo svojom rozhodnutí podrobne opísal a riadne zdôvodnil svoj záver k otázke neudelenia súhlasu obce
s odčlenením k.ú. Y.. K argumentácii navrhovateľa, že pod kataster F. - U. bolo možné chápať jedine
správne k.ú. Y. - U. a že tento výraz je nesprávnym spojením a označením, omyl v prejave, účastník obec
Y. uviedol, že tento omyl v skutkovej okolnosti má za následok nulitu uznesenia plenárneho zasadnutia
MNV F. č. 18/1979. Ďalej uviedol, že predmetom tohto uznesenia bol návrh územnej zmeny, ktorý

nemohol založiť súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona, pretože podľa rozsudku Najvyššieho
súd SR z 27.05.2009 č.k. 2Sžo/91/2008 súhlas obce mohlo založiť len rozhodnutie o územnej zmene
vydané podľa § 39 ods.2 písm.e) zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch. Účastník obec Y.
ďalej uviedol, že odporca sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkou
navrhovateľa ohľadom márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Y. na predloženie chýbajúcich

podkladov a následným poučením o následkoch márneho uplynutia lehoty a tieto dôvody považuje za
správne a zákonné. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako
vecne správne.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25.03.2014 č.k. 2Sp/59/2013-53 zrušil rozhodnutie odporcu

z 25.10.2013 č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Po
vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel totiž k záveru, že plenárne zasadnutie MNV v F. dňa
16.08.1979 súhlasilo s odčlenením časti kat. územia Y. a nielen časti kat. územia U., pričom označenie
predmetnej lokality F. - U. (T.) považoval za nepresné a nesprávne označenie v dobových dokumentoch,
ktoré neslúžilo pre zápis do evidencie nehnuteľností.

Na odvolanie obce Y. Najvyšší súd SR uznesením z 10.09.2015 č.k. 4Sžr/75/2014-128 rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že považoval závery krajského súdu o tom,
že poslanci MNV F. hlasovali „s vedomím“, že tieto zmeny sa týkali aj obce Y., za predčasné. S poukazom
na ustanovenie § 1 ods.1, 2, § 39 ods.1 prvá veta, § 39 ods.2 písm.e) a § 40 ods.1 zák.č. 69/1967

Zb. o národných výboroch sa krajský súd dôsledne nezaoberal závermi Správneho orgánu o zistenom
stave veci a bez bližšieho zdôvodnenia ponechal skutočnosti vyplývajúce z návrhu na určenie hraníc
okresovKošice-mestoaKošice-okoliezodňa19.02.1979,vrátanedôvodovejsprávy.Prvostupňovému
súdu vytkol nesprávne právne posúdenie, keď na predmetnú vec mal aplikovať ustanovenie § 39 ods.2
písm.e) zák.č. 69/1967 Zb. v znení účinnom ku dňu 16.08.1979, ako aj neúplný výrok rozsudku, v ktorom

neuviedol, podľa ktorého ustanovenia O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
administratívnym spisom, pripojeným spisom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Sp/18/2007 a dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodnutia odporcu je dôvodný.

Podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.12.2001 katastrálny úrad na návrh obce
alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho
územia (ďalej len „priebeh hranice“) vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až
1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Podľa § 53 ods.1 návrh na začatie konania o určení priebehu hranice sa musí podať písomne a musí
obsahovať:
a) označenie navrhovateľa a označenie ďalších účastníkov konania,b) označenie katastrálneho úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, na ktorých základe nastala zmena priebehu hranice,
d) návrh rozhodnutia katastrálneho úradu.

K návrhu podanému podľa ods.1 navrhovateľ pripojí:
a) stanovisko dotknutej obce,
b) stanovisko príslušného okresného úradu,
c) stanovisko príslušného obvodného úradu,

d) geometrický plán o vyznačení návrhu priebehu hranice (§ 53 ods.2 katastrálneho zákona.

Podľa § 54 katastrálneho zákona podkladom na vyhotovenie geometrického plánu je graficky
znázornenýpriebehhranicepredvykonanouzmenou,pričomnavrhovanýpriebehhranicemusísledovať
súčasné prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne.

Podľa § 55 katastrálneho zákona obec alebo obyvatelia obce môžu podať návrh podľa § 52 do
31.12.1997 a v prípade rozdelenia obce po 01.01.1998 môže obec alebo obyvatelia obce podať návrh
podľa § 52 do jedného roka po rozdelení obce; inak právo zaniká.

Podľa § 39 ods.2 písm.e) zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch plenárnemu zasadaniu

národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách, a prípadne rokovať o návrhoch
územných zmien.

Podľa § 8 zákona č. 130/1970 Zb. z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších
predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obce, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce

alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s nimi
súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o
ňom rozhodne krajský národný výbor.

Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie odporcu z 25.10.2013 č.k. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-

BJ, ktorým podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona určil priebeh hranice medzi obcou Y. a Mestom Košice
- mestskou časťou Š. a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a Ž. podľa geometrického
plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. úradne overeného Správou katastra Košice
dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

Konanie podľa § 52 katastrálneho zákona má reštitučný charakter a jeho účelom bola náprava krívd
spôsobených obciam násilným zlučovaním. Pre konanie podľa tohto ustanovenia zákon stanovoval
kumulatívne tri podmienky, a to uplatnenie návrhu do 31.12.1997, zmena priebehu hranice bola
vykonaná v rokoch 1948 - 1989 a zmena sa vykonala bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov.

V preskúmavanom prípade návrh na konanie podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona podala obec
Y. dňa 23.04.1997 (spolu s ďalšími obcami) a tvrdila, že bez súhlasu obce bola jej časť odčlenená a
pripojená do okresu Košice - mesto v súvislosti s úpravou nových hraníc medzi okresom Košice - mesto
a Košice - vidiek.

Medzi účastníkmi ostalo sporné, či na územnú zmenu bol daný súhlas obce alebo jej obyvateľov.

V čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice - vidiek a Košice - mesto
obec Y. neexistovala, bola súčasťou obce F., ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením pôvodných obcí Y.
a U.Z. a jej katastrálne územie tvorili k.ú. Y. a k.ú. U.. Plenárne zasadnutie MNV F. dňa 16.08.1979

prerokovalo návrh zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice - mesto č. Vnútr.152/79 a prijalo
uznesenie č. 18/1979, podľa ktorého súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79
týkajúceho sa rozšírenia územia X. o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice
- mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA X.. Plenárne
zasadanie nesúhlasilo, aby obec F. bola územne včlenená do okresu Košice - mesto (bod 5 návrhu

uvedeného pod č. Vnútr.152/79).

Návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek z 19.02.1972 pod č.
Vnútr.152/79 obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a novej okresnej hraniceaprehľadnútabuľkuorientačnýchplošnýchúdajov.Súdsastotožňujesnavrhovateľom,žetietomateriály
je treba posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - okolie bola tabuľka, ktorá
sa týkala určenia nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa 06.08.1979, v ktorej je

uvedená obec F. - k.ú. Y., X..Ú.. U. s prírastkami pre Košice - mesto zvlášť z k.ú. Y. a z k.ú. U.. Pretože
tieto materiály boli súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - vidiek, ktoré boli predmetom rokovania
plenárneho zasadania MNV F., možno dôvodne usudzovať, že s územnými zmenami zasahujúcimi do
k.ú. Y. bolo plenárne zasadnutie obce F. uzrozumené a súhlasilo s nimi. Súd nepovažuje názor odporcu,
že plenárne zasadnutie MNV F. súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k.ú. U. za správny. Označenie

predmetnej lokality F. - U. (T.), ktoré sa uvádzajú v dobových dokumentoch národných výborov, považuje
súd iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré sa v bežnom živote používalo, ale neslúžilo pre účely
zápisu do evidencie nehnuteľností. Tento výraz je potrebné podľa názoru súdu vykladať v súvislosti
s účelom územnej zmeny, ktorou bola okrem iného usporiadanie a organizácia mestského obvodu
vzhľadomnavýstavbuT..Jelogické,žečasťobceF.,ktorábolaužzastavanástavbamiT.eventuálnekde
sa plánovalo s priemyselnou výstavbou bola súčasťou tejto územnej zmeny. Svedčí o tom aj skutočnosť,

že časť k.ú. Y. sa stalo súčasťou nového k.ú. Ž.. Záver odporcu, že sa zmeny hraníc týkali iba katastra
U. je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k územným zmenám došlo, nesprávny, a podľa názoru
súdu odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu. Jeho tvrdenie, že plenárne zasadanie MNV F. nemalo
vedomosť o zmenách, pretože geometrický plán a prehľadné tabuľky neboli súčasťou prerokovávaných
materiálov nie je v súlade s obsahom spisu. Návrh odboru vnútorných vecí ONV Košice - okolie, na ktorý

sa odporca odvoláva vo svojom rozhodnutí bol adresovaný a určený všetkým odborom ONV a VĽK
ONV na pripomienkovanie a týmto bola adresovaná aj poznámka, že mapa a návrhy priebehu hraníc je
im daný na nahliadnutie na odbore vnútorných vecí ONV. Pripomienkové konanie sa malo skončiť tak,
aby na jeho základe bolo možné urobiť návrh, ktorý majú prejednať rady a pléna dotknutých obcí. Zo
spisu je zrejmé, že rada MNV v F. prerokovala návrh územnej zmeny dňa 25.07.1979, pričom súhlasila

s bodom 4 návrhu č. Vnútr. 152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia X. o územie v katastri F. - U.
(T.) a nesúhlasila, aby obec F. bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. Následne túto územnú
zmenu prejednalo plenárne zasadnutie MNV F. dňa 16.08.1979.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012-266 vyplýva, že aj podľa neho

z podkladov vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV F. dňa 16.08.1979 súhlasilo s návrhom zmeny
katastrálnej hranice, pričom navrhované zmeny sa dotkli ako k. ú. U. tak aj k.ú. Y., z ktorých boli
časti odčlenené a pričlenené do k.ú. Ž., ktoré bolo súčasťou mestskej časti X. - Š.. Najvyšší súd SR
zrušil rozhodnutie odporcu z dôvodov, že bolo vydané na základe skutkového stavu nedostačujúceho na
posúdenie veci a rozhodnutie pre nedostatok dôvodov bolo nepreskúmateľné. Podľa Najvyššieho súdu

SR odporca v novom konaní bol povinný vziať do úvahy námietku navrhovateľa týkajúcu sa márneho
uplynutia lehoty poskytnutej obci Y. na doplnenie chybného návrhu a v prípade, že dospeje k záveru,
že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania, jeho úlohou bolo preskúmať komplexne podklady
a návrhy, o ktorých rokovalo na plenárnom zasadnutí a zaujať jednoznačný postoj k tomu, či sa súhlas
kompetentného orgánu vzťahoval aj na navrhované odčlenenie časti k.ú. Y.. Z uvedeného vyplýva, že

námietka navrhovateľa, že odporca sa vo svojom rozhodnutí neriadil právnym názorom najvyššieho
súdu SR, ktorý v tomto rozsudku mal už jednoznačne zaujať názor, že súhlas kompetentného orgánu
národného výboru sa týkal aj k.ú. Y. je neopodstatnený.

Podľa názoru súdu však odporca po opätovnom preskúmaní podkladov a návrhov, o ktorých rokovalo

plenárne zasadnutie MNV F. dospel k nesprávnemu záveru, že poslanci MNV F. nerozhodovali o
územnej zmene týkajúcej sa k.ú. Y., ale iba o tej zmene, ktorá sa týkala k.ú. U.. Pri posudzovaní obsahu
tohto uznesenia podľa názoru súdu nie je možné zaujať prísne formalistický postoj a vychádzať iba z
pojmu „F. - U. (T.)“, ktorý nemá žiadne reálne opodstatnenie, pretože účelom územných zmien v tejto
časti okresu Košice - vidiek bolo rozšírenie územia mesta X. o územie časti obce F. a ich začlenenie do

okresu Košice - mesto. Územná zmena sa vykonávala v súlade so smerným územným plánom HSA X.
a v tejto časti sa týkala predovšetkým výstavby a rozširovania bývalého T., ktoré zasahovali do k.ú. Y.
G. U., na ktorom sa predpokladala výstavba aj iných priemyselných objektov. Územná zmena sa týkala
z väčšej časti k.ú. Y. (vyše 700 ha), zo zápisnice o zasadnutí plenárneho zasadnutia MNV F. vyplýva,
že predsedníčka MNV oboznámila a vysvetlila obsah navrhovaných zmien a nie je v súlade s logickým

myslením a uvažovaním záver, že poslanci Miestneho národného výboru v F. na plenárnom zasadnutí
územnú zmenu týkajúcu sa katastrálneho územia Y. neprerokovali, hoci sa z tohto katastrálneho územia
mala odčleniť a aj odčlenila väčšia časť ako z katastrálneho územia U.. Súd poukazuje aj na tú okolnosť,že návrh neobsahoval alternatívnu možnosť, že sa zmena bude týkať buď oboch katastrálnych území
alebo iba jedného, a to U..

K námietke odporcu, že nie je možné vykladať správny akt (uznesenie plenárneho zasadnutia)
analogicky výkladovými pravidlami platnými pre súkromné právo, súd uvádza, že uznesenie pléna
ako forma rozhodovania bola normatívnym správnym aktom, ktorým plénum národného výboru ako
zastupiteľský orgán realizovalo výkon verejnej správy. Obsah správneho aktu - uznesenia pléna je
vtedy prejavom vôle vykonávateľa verejnej správy. Nejde tu teda o aplikáciu súkromno-právneho

predpisu (O.z.) na oblasť verejného práva, ale o interpretáciu obsahu správneho aktu - uznesenia.
Preto pri posudzovaní, či predmetom prerokovania na pléne MNV F. bola aj územná zmena týkajúca
sa katastrálneho územia Y. je potrebné vychádzať z komplexného materiálu bývalého ONV - odboru
vnútorných vecí a nie výlučne z nepresného a nesprávneho pomenovania katastra F. - U. (T.), ktorý
neexistoval.

Podľa názoru súdu plénum uznesením rozhodlo o dvoch návrhoch ONV Košice - vidiek:
- na zmenu hraníc katastrov U. a Y.,
- o administratívnom začlenení obce F. do okresu Košice - mesto. S prvým návrhom vyslovilo súhlas, aj
keď nešťastne formulovaným výrokom, ktorý prevzalo z textu návrhu a druhý zamietlo.
Interpretácia, podľa ktorej bol vyslovený súhlas iba s pričlenením katastrálneho územia U. je nelogická,

pretožeakplénumvýslovnenesúhlasilosadministratívnymizmenamiavýslovnetovuzneseníuviedlo,v
prípade nesúhlasu s pričlenením časti kat. územia Y. by svoj nesúhlas rovnako formulovalo. Vyslovením
súhlasu o pričlenení dotknutých kat. území sa realizovalo uznesenie vlády SSR, čo vyjadrilo aj plénum
NV formuláciou „rešpektujúc tým uznesenie vlády SR“... Do úvahy je treba brať aj to, že poslanci MNV
boli volení občania z obce, boli znalí miestnych pomerov a pokiaľ súhlasili s „rozšírením územia Košice

- mesto o územie katastra F. - U. (T.)“., nesporne si museli byť vedomí toho, že súhlasia s pričlenením
častí oboch katastrálnych území tak, ako to bolo navrhované, pričom rozhodovali o území, na ktorom
už bola alebo sa mala realizovať výstavba T..

Námietku navrhovateľa, že sa odporca nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho procesnými

námietkami súd nepovažuje za dôvodnú. Súd nepovažuje za správny názor navrhovateľa, že návrh na
začatie konania o určení priebehu hranice musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 53 ods.2
písm.a) až d) katastrálneho zákona, podľa ktorého k návrhu podanému podľa ods.1 navrhovateľ pripojí:
a) stanovisko dotknutej obce,
b) stanovisko príslušného okresného úradu,

c) stanovisko príslušného obvodného úradu,
d) geometrický plán o vyznačení návrhu priebehu hranice.

Ide totiž o také doklady, ktorých vyhotovenie nie je výlučne v možnostiach navrhovateľa a ich
vyhotovenie nemôže priamo ovplyvniť. Odporca postupoval správne, keď navrhovateľa (obec Y.) vyzval

na odstránenie týchto nedostatkov. Tým, že odporca nezastavil konanie pre neodstránenie nedostatkov
návrhu, hoci na to obec Y. upozornil, neporušil zákon, pretože do 31.12.2003 taký dôvod zastavenia
konania nebol v zákone o správnom konaní uvedený. Po 01.01.2004 v ustanovení § 19 ods.3 zákona
ukladá správnemu orgánu v prípade ak podanie nemá predpísané náležitosti pomôcť účastníkovi
konania ich odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby v určenej lehote ich odstránil. Súčasne ho poučí, že

inak konanie zastaví. V ustanovení § 30 ods.1 písm.d) zákona o správnom konaní je uvedený
dôvod zastavenia konania v prípade ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote
neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Podmienkou
zastavenia konania podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že účastník správneho konania bol na túto
možnosť upozornený. Zo spisu vyplýva, že odporca v ďalších výzvach a uznesení o prerušení konania

neupozornil obec Y., ktorý v správnom konaní vystupoval ako navrhovateľ na možnosť zastavenia
konania pre neodstránenie vady návrhu v stanovenej lehote. Preto nie je možné vytýkať odporcovi, že
konanie podľa § 30 ods.1 písm.d) zákona o správnom konaní nezastavil.

Námietky obce Y., že uznesenie z plenárneho zasadania v F. č. 18/1979 treba považovať za nulitné,

vzhľadom na omyl v skutkovej okolnosti nepovažuje za dôvodnú, pretože podľa názoru súdu plenárne
zasadnutie MNV, t.j. poslanci prítomní na schôdzi boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu
územných zmien a hlasovali s vedomím, že tieto zmeny sa týkajú aj k.ú. Y..Názor obce Y., že súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona mohol založiť len na rozhodnutí o
územnej zmene vydané podľa § 39 ods.2 písm.e) zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom
plenárne zasadnutie MNV F. rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, súd nepovažuje za dôvodný, pretože

súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV F. treba podľa platnej
judikatúry a súdnej praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Vyplýva to aj
z ustanovenia § 8 zákona č. 130/1970 Zb., podľa ktorého z dôležitých spoločenských záujmov, najmä
na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť
alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom

okrese a ak s nimi súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný
národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor.

Vzhľadom na to, že odporca podľa názoru súdu po vyhodnotení podkladov, ktoré boli predmetom
rokovania na plenárnom zasadnutí MNV F. dospel k nesprávnemu právnemu záveru, súd napadnuté
rozhodnutie z 25.10.2013 č. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zrušil podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodu

uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

Podľa § 250r. O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu .

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v sume 779,26
eur. Trovy pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa
17.03.2014 a 134,-- eur účasť na pojednávaní dňa 18.03.2014 a 134,-- eur, účasť na pojednávaní dňa
25.03.2014 a 67,-- eur, dňa 18.06.2014 á 134,-- eur, režijný paušál á 8,04 eur, účasť na pojednávaní
01.12.2015 á 139,83 eur režijný paušál vo výške 40,55 eur, DPH 129,876 eur, spolu 779,26 eur. Súd

nepriznal odmenu za vyjadrenie z 22.06.2015, ktoré od neho Najvyšší súd SR nežiadal. Odporca je
povinný zaplatiť uvedenú sumu právnemu zástupcovi navrhovateľa AK JUDr. Ján Tokár a spol., s.r.o.,
na účet vedený v W., a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.