Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/196/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108231756
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8108231756.18

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu SIBERIA s.r.o., IČO: 36
479 802 so sídlom Prešov, Tkáčska 6507/2, zastúpenej JUDr. Ladislavom Jančim, advokátom, Dončova
1451/21, Ružomberok, proti žalovanej Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava 212, o určenie povinnosti nahradiť škodu
takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh zamieta,

o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.12.2008 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady škody v pôvodne žalovanej sume 39 miliónov 750 tis.,- Sk,

teda 1 milión 319.458,28 Eur s 5 % - ným ročným úrokom z omeškania počnúc dňom 24.10.2008 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že nezákonným rozhodnutím Katastrálneho
úradu Prešov, Správa katastra Prešov zo dňa 2.5.2005 č.k. V 3902/2004-G ktorým bol zamietnutý návrh
na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002 mu vznikla škoda.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Namietala existenciu nezákonného

právoplatného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci v tejto veci tak, ako
to vyžaduje § 6 citovaného zákona č. 514/2003 Z.z..

Okresný súd Prešov rozhodol dňa 6.7.2010 tak, že žalobe vyhovel a o trovách konania nerozhodol
aplikujúc ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.

Vočirozsudkusúdu1.stupňapodalažalovanávčasodvolanieanavrhlarozsudoksúdu1.stupňazmeniť,
žalobu zamietnuť, alebo alternatívne rozsudok súdu 1. stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná namietala existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným pochybením či pochybeniami
Správy katastra a škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha, avšak aj v prípade existencie podmienok
je uplatnený nárok vzhľadom na skutkové okolnosti v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej žalovaná
namietala nesprávne právne posúdenie a nesprávnu aplikáciu právneho predpisu použitím nesprávneho

zákonného ustanovenia. Žalovaná namietala, že by bolo možné vyvodiť zodpovednosť z rozhodnutia,
ktoré nenadobudlo právoplatnosť tak, ako to zákon vyžaduje. Pričom vyriešenie otázky či predmetnú vec
je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č.514/2003 Z.z. ako škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo nesprávnym úradným postupom je podstatné. V neposlednom
rade žalovaná namietala, že súd 1. stupňa svoje skutkové závery z ktorých vyvodil právne závery založil
na výsledkoch dokazovania nevykonaného v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob

vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom.Odvolací súd zistil procesné pochybenie súdu 1. stupňa keď neoboznámil listiny z ktorých následne
pri odôvodňovaní rozhodnutia vychádzal a uznesením č.k. 5 Co 112/2010-27 zo dňa 21.6.2011 zrušil
rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd I. stupňa po doplnení dokazovania, ktoré vykonal procesne správnym spôsobom rozhodol dňa
31.01.2012tak,žežalobeopätovnevyhovelauložilžalovanejpovinnosť zaplatiťžalobcovi1.319.458,28
Eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania počnúc dňom 24.10.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné uznesenie v súlade

s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Súd vychádzal z vykonaných dôkazov výsluchov účastníkov konania, výsluchom svedka L.. F.. I.,
oboznámením sa so spisovým materiálom Katastrálneho úradu v Prešove V 2902/04, spisom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Sp 28/2005, spisom Krajského súdu v Košiciach 3Cbi 128/2005, kúpnou
zmluvou uzatvorenou medzi OZKN a.s. Prešov a Prešovskou univerzitou v Prešove zo 14.10.2002,

prihláškou konkurzného veriteľa Prešovská univerzita v Prešove do konkurzného konania 6K 67/2003
úpadcu OZKN a.s. z 30.08.2005, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi SIBERIOU s.r.o. Prešov a
Prešovskou univerzitou v Prešove z 26.06.2006, písomným vyjadrením konkurzného správcu JUDr.
Fekete z 15.11.2006, Zmluvou o odplatnom prevode akcií z FNM SR a ROSS Prešov s.r.o. z 18.11.1996
a jej prílohami, Dodatkom č. 1 k tejto zmluve, Zmluvou o založení cenných papierov, žiadosťou

SIBERIA s.r.o. na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, vyjadrením žalovanej k žiadosti
z 20.10.2008, oznámeniami Krajského súdu Košice o stave konkurzného konania z 24.08.2009 a
13.10.2010, rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. Sp28/2005 z 05.12.2005, stanoviskom AK Fekete
& Liptaj, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Podaniu predmetného žalobného návrhu predchádzali následujúce udalosti:

Dňa 14.10.2002 bola uzavretá kúpna zmluva medzi OZKN a.s. Prešov ako predávajúcim a Prešovskou
univerzitou v Prešove ako kupujúcim (právnym predchodcom žalobcu), ktorou došlo k odplatnému
predaju nehnuteľností parcely KN č.14362/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 458 m2, vytvorenej

GP č.147/2002 a budovy s.č.11791 (Slobodáreň - ubytovňa) postavenej na tejto parcele, všetko kat.úz.
Prešov a hnuteľných vecí za dohodnutú kúpnu cenu spolu 40 mil. Sk,- s DPH, z čoho kúpna cena za
nehnuteľnosti predstavovala 39 mil. 750 tis. Sk,- a cena za hnuteľné veci 250 tis. Sk,-. Kúpna cena bola
vyplatená 1.12.2002 prevodným príkazom na účet predávajúceho.

Dňa 13.7.2004 bol podaný na Správu katastra Prešov návrh na vklad vlastníckeho práva. Správa
katastra Prešov dňa 13.8.2004 rozhodla o prerušení konania a vyzvala účastníkov na odstránenie
prekážky prevodu - exekučného konania EX 160/2004 súdneho exekútora JUDr. L. Jakubca a dňa
6.10.2004 konanie o povolení vkladu zastavila z dôvodu neodstránenia prekážky.

Voči rozhodnutiu o zastavení konania podal kupujúci dňa 19.10.2004 odvolanie, pričom Katastrálny úrad
Prešov predmetné rozhodnutie zrušil dňa 21.1.2005 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie v
ktorom zároveň vyslovil právny názor, že právo nakladať s nehnuteľnosťami nie je obmedzené a dôvod
pre ktorý Správa katastra Prešov prerušila a zastavila konanie nie je prekážkou povolenia vkladu do
Katastra nehnuteľností.

Následne dňa 2.5.2005 Správa katastra Prešov rozhodla o zamietnutí návrhu na vklad z dôvodu, že
nedošlo k predaju citovaných nehnuteľností s predchádzajúcim písomným súhlasom FNM SR, čím bolo
porušené ustanovenie § 19 a) ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb.

Voči rozhodnutiu Správy katastra Prešov o zamietnutí návrhu na vklad podali účastníci kúpnej zmluvy
odvolanie v ktorom namietali pochybenie Správy katastra Prešov dôvodiac, že písomný súhlas FNM SR
nie je potrebný, lebo predmetom predaja nie je privatizovaný majetok.

Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp.zn. 3 Sp 28/2005 rozhodol rozsudkom tak, že zrušil

rozhodnutie Katastrálneho úradu - Správy katastra Prešov zo dňa 2.5.2005 V 2902/2004 G a vrátil vec
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nebol dostatočne zistený stav a rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.6.2005 sp.zn. 6K 67/2003-102 bol na spoločnosť
OZKN a.s. vyhlásený konkurz a za konkurzného správcu bol ustanovený L.. F.. I..

Kupujúci z kúpnej zmluvy a právny predchodca žalobcu si podaním zo dňa 31.8.2005 na KS v Košiciach
prihlásil ako veriteľ do konkurzného konania pohľadávku v celkovej výške 40 mil. Sk,- ako pohľadávku
1. triedy s tým, že nežiadal nárok na oddelené uspokojenie.

V konaní vypočutý svedok L.. F.. I. vo výpovedi ale aj v písomnom stanovisku uviedol, že na základe

opatrenia KS v Košiciach zo dňa 4.4.2006 právoplatné 4.4.2006 v znení opravného opatrenia z 2.5.2006
právoplatné 2.5.2006 bol predaný majetok úpadcu ako celok za kúpnu cenu 10 miliónov Sk,-. Výťažok
z predaja majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu OZKN a.s. v konkurze bude slúžiť na
úhradučastipohľadávokoddelenýchveriteľovvpredmetnomkonkurzeresp.naúhradupohľadávokproti
podstate. Dňa 5.6.2009 podal svedok ako správca konkurznej podstaty OZKN a.s. v konkurze na Krajský
súd Košice konečnú správu. Ďalej svedok uviedol, že má vedomosť o uplatnenej pohľadávke v sume

40 miliónov Sk,- v starej mene, avšak nemal vedomosť o spore týkajúcom sa oprávnenosti pohľadávky.
Nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. K uspokojeniu
pohľadávky svedok uviedol, že pohľadávka nebola zabezpečená záložným právom a v rámci zaradenia
nebude uspokojená a to ani čiastočne.

Zo spisu KS v Košiciach sp.zn. 3 Cbi 128/2005 súd zistil, že predmetom konania bolo určenie
oprávnenosti pohľadávky veriteľa Siberia s.r.o. proti L.. E. B. správcovi konkurznej podstaty Devínbanka
a.s. Bratislava. Súd rozhodol tak, že určil, že pohľadávka veriteľa Siberia s.r.o. Prešov vo výške 39
miliónov 750 tis. Sk,- uplatnená v konkurznom konaní vedenom na KS v Košiciach pod sp.zn. 6 K
67/2003 na majetok úpadcu OZKN a.s. Prešov je oprávnená ako pohľadávka 1. triedy.

Dňa 26.6.2006 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou Siberia s.r.o. Prešov a kupujúcou
Prešovská univerzita v Prešove vklad povolený Správou katastra Prešov dňa 21.7.2006 predmetom
ktorej bolo, že kupujúca namiesto zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny postupuje na predávajúcu
pohľadávku voči úpadcovi OZKN a.s. v konkurze ako pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia

a pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej Správou katastra Prešov.

V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom zo spoločnosti Siberia s.r.o. Prešov
na spoločnosť MEBA Reality s.r.o. Prešov.

Pred podaním žaloby na súd žalobca adresoval príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy -
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím o zamietnutí vkladu z 2.5.2005. Ústredný orgán štátnej správy vo
vyjadrení zo dňa 20.10.2008 uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky nároku a preto nevyhovujú
žiadosti o náhradu škody.

Žalovaná podaním zo dňa 5.12.2011 podala k prejednávanej veci vyjadrenie v ktorom poukazovala
na závery rozhodnutia KS Prešov ktorým zrušil rozsudok súdu 1. stupňa v prejednávanej veci a
poznamenala, že predmetné rozhodnutie správy katastra sa nejaví byť právoplatným. Ďalej žalovaná
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vyslovené v rozsudku sp.zn. 3 Sp 28/2005

zo dňa 6.12.2005 z ktorého odôvodnenia cituje, „že súd nemôže uzavrieť, či súhlas na prevod
nehnuteľností identifikovaný v kúpnej zmluve zo dňa 14.10.2002 je alebo nie je potrebný“. Krajský súd
teda nekonštatoval že súhlas FNM SR nebol potrebný. Ku konkurznému konaniu vedenému na KS v
Košiciach sp.zn. 6K 67/2003 zo dňa 30.6.2005 uviedla, že už dňa 28.4.2004 bol nezákonne zamietnutý
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok OZKN a.s. odvolací súd zrušil uznesenie KS v Košiciach a

vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach opätovne nezákonne zamietol návrh na vyhlásenie
konkurzudňa1.10.2004.Odvolacísúdtotorozhodnutieopätovnezrušil.Napokondňa30.6.2005vyhlásil
KS v Košiciach konkurz na majetok OZKN a.s. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na to, že ak by
Krajský súd v Košiciach postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi bol by konkurz na majetok
OZKN vyhlásil ešte pred podaním návrhu na vklad. Vo vyjadrení žalovaná akcentuje na to, že vzťah

medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Právny zástupca žalobcu zaujal k vyjadreniu žalovanej stanovisko v ktorom reagoval na tvrdenia v
ňom obsiahnuté. Vyslovil názor, že rozhodnutie Správy katastra Prešov vydané dňa 13.8.2001 sp.zn. V2902/2004-G (asi sa jedná o chybu v písaní, keďže predmetné rozhodnutie je z roku 2004) ktorým bolo
prerušené katastrálne konanie je možné posudzovať za právoplatné, pretože voči nemu nebol prípustný
žiadny opravný prostriedok. Predmetné správne rozhodnutie o prerušení konania je nezákonné, pričom

jeho nezákonnosť jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove sp.zn. Vo 13/2004
zo dňa 21.1.2005 ktorým bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania zrušené ako nezákonné.
Z odôvodnenia vyplýva, že neexistovala prekážka možnosti povoliť vklad kúpnej zmluvy zo dňa
14.10.2002. Teda vydané rozhodnutie o prerušení konania ktorým správa katastra prekročila právomoci
pretože pre prerušenie konania nebol dôvod je súčasťou postupu správy katastra, ktorý viedol k vzniku

škody. Podľa názoru žalobcu ak správa katastra takéto rozhodnutie vydala a prekročila tak právomoc,
zrušenie alebo zmena daného rozhodnutia sa nevyžaduje tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9
ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj názor opiera o judikatúru NS SR konkrétne rozhodnutie NS
SR 4 MCdo 15/2009 ktoré cituje. V kontexte s týmto rozhodnutím vyslovil žalobca názor, že rovnaké
princípy ako v predmetnom rozhodnutí NS SR je nutné uplatniť aj k prejednávanej veci, pretože
rozhodnutie správy katastra o zastavení konania bolo následne zrušené a konanie bolo zastavené len

pre neodstránenie údajných prekážok zapríčiňujúcich prerušenie konania. Na predmetné rozhodnutie
o zastavení konania je potrebné nahliadať tak, že ak by nebolo vydané škoda by nebola vznikla,
pretože by bol povolený vklad predloženej kúpnej zmluvy do Katastra nehnuteľností. Ani ďalší postup
správy katastra nebol v súlade so zákonom, pretože táto nerešpektovala ani rozhodnutie odvolacieho
katastrálneho úradu zo dňa 21.1.2005 a vklad nepovolila. Z ustanovenia § 59 ods. 3 zák. č. 71/1967

o správnom konaní vyplýva viazanosť správneho orgánu právnym názorom odvolacieho orgánu. Ak by
následne správa katastra postupovala v zmysle pokynov katastrálneho úradu mohol byť vklad povolený,
nakoľko konkurz na majetok OZKN a.s. Prešov bol vyhlásený až dňa 30.6.2005. Nedodržanie lehoty na
rozhodnutie je nesprávnym úradným postupom správneho orgánu čo nepoprela ani žalovaná. Žalobca
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. Cdo 24/2004. Aj ďalšie rozhodnutie správy

katastraozamietnutívkladuz2.5.2005bolozrušenéKrajskýmsúdomvPrešove.Tužalobcazdôrazňuje,
že zamietnutie návrhu na vklad zo dňa 2.5.2005 bol vykonaný z dôvodu, na ktorý správa katastra v
rozhodnutí o prerušení konania z 13.8.2004 nepoukázala rovnako ako naň nepoukázala ani v rozhodnutí
o zastavení konania zo 6.10.2004. Požadovaný súhlas FNM SR na uvedený prevod nebol potrebný
z dôvodov, na ktoré už žalobca opakovane poukazoval a síce že prevádzané nehnuteľnosti neboli

predmetom privatizácie a neboli predmetom zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1261/1996 zo
dňa 18.1.1996 uzavretej medzi FNM SR a spoločnosťou ROSS Prešov s.r.o. pričom tieto nehnuteľnosti
neboli predmetom záložného práva FNM SR. Predmetom zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou
č.1261/1996 zo dňa 18.1.1996 bol predaj 190.115 ks akcií spoločnosti OZKN a.s. teda majetkovej
účasti štátu v danej spoločnosti v rozsahu 67 %. Ak predmetom privatizácie boli uvedené akcie,

potom predchádzajúci súhlas FNM SR sa vyžadoval len v prípade následného predaja uvedených
akcií na inú osobu než ROSS Prešov s.r.o. Danou kúpnou zmluvou sa ale nepredávali žiadne akcie,
navyše spoločnosť ROSS Prešov s.r.o. nebola ani len účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy teda ani
účastníkom katastrálneho konania.

Zástupcovia oboch sporových strán predložili súdu na podporu nimi prezentovaných tvrdení rozhodnutia
súdov rôznych stupňov, judikáty a ústavné nálezy tak právny zástupca žalobcu, ale predovšetkým
poverený zástupca žalovanej.

Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval zákonné ustanovenia čl. 36 ods. 3 Listiny základných práva

slobôd - Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., č.l, 46 ods. 3, 4 Ústavy SR, §§ 3,5,6,9 ods. 1,2, § 15 ods.
1,2, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., § 3 ods. 1,2,4, § 49 ods. 1,2, § 59 ods. 3 zák.č . 71/1967 Zb.,
§ 11 ods. 1,2, § 18 ods. 2 písm. a/, § 22 ods. 4, § 28 ods. 1,3, § 29, § 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb.
(Katastrálny zákon), § 517 ods. 1,2 OZ, § 151 ods. 3 O.s.p..

V odôvodnení rozsudku uviedol, že povinnosťou štátu je striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej „škodu
nepôsobiacej“ interpretácii a nie konať svojvoľne, pokiaľ má byť považovaný za materiálny právny štát.
Zodpovednosť štátu je objektívna, tejto sa nemôže zbaviť v prípade, ak sa postup štátnych orgánov
ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv (rozsudok NS SR 4MCDo 15/2009). Objektívna
zodpovednosť štátu za škodu znamená, že nie je potrebné preukazovať zavinenie či už vo forme úmyslu,

alebo nedbanlivosti.

V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci:a/ nesprávnym úradným postupom,
b/ nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 3 písm. a/, d/, zák. č. 514/2003 Z.z..

Žalobcapredsúdompreukázal,žesplnilpodmienkypredtým,akopodalžalobunasúdanároksiprioritne
uplatnil v rámci inštitútu predbežného prejednania v súlade s ust. § 15 zák.č. 514/2003 Z.z.. Žiadosť
v písomnej forme podal na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý je orgánom v zmysle ust.
§ 11 ods. 1 Katastrálneho zákona - ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra. Listom z
20.10.2008 predmetný orgán označil uplatnený nárok za neopodstatnený, žiadosti nevyhovel. Následne

žalobca podal na súd žalobu, ktorá je predmetom tohto konania.

Predpokladom uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je teda:
1. nesprávny úradný postup, alebo nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom

škody, tzv. kauzálny nexus.

Vo všeobecnosti možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
stanoveného a predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín
„postup“ možno subsumovať tak konanie (činnosť) štátneho orgánu, ako aj jeho nekonanie (nečinnosť
alebo opomenutie).

Následne súd posudzoval jednotlivé úkony Správy katastra Prešov a Katastrálneho úradu Prešov,

pričom zistil, že neboli rešpektované viaceré ustanovenia platnej právnej úpravy:

Návrh na vklad bol v danej veci Správe katastra Prešov doručený dňa 13.7.2004, teda rešpektujúc 30-
dňovú lehotu na rozhodnutie o tomto návrhu v súlade s § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona, by táto
uplynula 13.8.2004 vzhľadom k ustanoveniu § 27 ods.2 Správneho poriadku. Správa katastra v tejto

zákonom stanovenej lehote o návrhu na vklad nerozhodla a v posledný deň zákonnej lehoty vydala
rozhodnutie o prerušení konania a ako jediný dôvod nepovolenia vkladu uviedla - zápis vlastníckeho
práva blokuje exekučné konanie EX 160/04 súdneho exekútora JUDr. L. Jakubca. Ak by aj existovali
dôvody brániace povoleniu vkladu, bolo povinnosťou príslušného orgánu upozorniť na to účastníkov
konania, k čomu však nedošlo. Po uplynutí lehoty na odstránenie prekážok prerušeného konania teda

dňa 19.9.2004, bolo povinnosťou správy katastra rozhodovať podľa § 49 ods. 1,2 Správneho poriadku
v ním stanovených lehotách, avšak rozhodnutie správy katastra o zastavení konania je až zo dňa
6.10.2004,tedapozákonomstanovenejlehote.Anináslednýpostupzpohľadurešpektovaniapovinnosti
konať bez zbytočných prieťahov nemožno označiť za správny. Podané odvolanie proti rozhodnutiu o
zastavení konania bolo správe katastra doručené dňa

21.10.2004 a v zmysle lehoty stanovenej § 49 Správneho poriadku došlo k rozhodnutiu až 21.1.2005,
teda nie v 30-dňovej ani 60-dňovej lehote, ale až po 3 mesiacoch. Katastrálny úrad Prešov ako
orgán odvolací v rozhodnutí zo dňa 21.1.2005 konštatoval, že v danom prípade právo nakladať

s nehnuteľnosťami nie je obmedzené a dôvod, pre ktorý Správa katastra Prešov dňa 6.10.2004
konanie o povolení vkladu zastavila, predtým dňa 13.8.2004 prerušila, nebolo dôvodné a nie je
prekážka povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Bolo zákonnou povinnosťou podriadeného tento
právny názor rešpektovať. Poznámka na LV č. 50 kat.úz. Prešov mala len informatívny charakter a
neobmedzovala v nakladaní s nehnuteľnosťou čo z rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva. Postup

SprávykatastraPrešovporozhodnutíodvolaciehoorgánujevrozpores§59ods.3Správnehoporiadku,
pretože ak by Správa katastra Prešov bezprostredne po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu
rešpektovala právny názor v ňom obsiahnutý mohol byť vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností
povolený, nakoľko na majetok predávajúceho OZKN, a.s. Prešov bol vyhlásený konkurz uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6 K 67/03-102 až dňa 30.6.2005. Správa katastra Prešov ani po

vrátení administratívneho spisu nekonala až do 2.5.2005 keď vydala rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
vklad. Rozhodnutie Správy katastra Prešov zo dňa 2.5.2005 bolo právoplatným rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove č.k. 3 Sp 28/2005 zo dňa 6.12.2005 zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť a toto
rozhodnutie je právne záväzné.Lehotu uvedenú v § 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v rámci katastrálneho konania nie je možné
predĺžiť a k jej predĺženiu ani nedošlo. V katastrálnom konaní nebolo o návrhu na vklad v zákonom

stanovenej lehote rozhodnuté. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie je znakom
nesprávneho úradného postupu pričom je viac než zrejmé a vyplýva to aj z rozhodnutia Katastrálneho
úraduPrešovsp.zn.Vo13/2004zodňa21.1.2005,žekudňu13.8.2004neexistovalaprekážkapovolenia
vkladu vlastníckeho práva z označenej kúpnej zmluvy v prospech kupujúceho. Správa katastra Prešov
napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho orgánu sa týmto neriadila a napriek neexistencii

prekážok na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu tak nepostupovala. Správa katastra Prešov navyše
bola s obsahom predloženej kúpnej zmluvy oboznámená a musela mať vedomosť aj o tom, že kúpna
cena za predmet kúpy bola v tom čase uhradená. Ďalej súd uvádza, že požadovaný súhlas FNM
SR na uvedený prevod nebol v danom prípade potrebný, pretože prevádzané nehnuteľnosti neboli
predmetom privatizácie a neboli predmetom zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1261/1996 zo
dňa 18.1.1996 uzavretej medzi FNM SR a spoločnosťou ROSS Prešov s.r.o., pričom tieto nehnuteľnosti

neboli predmetom záložného práva FNM SR. Predmetom zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou
č.1261/1996 zo dňa 18.1.1996 bol predaj 190.115 ks akcií spoločnosti OZKN a.s. teda majetkovej
účasti štátu v danej spoločnosti v rozsahu 67 %. Ak predmetom privatizácie boli uvedené akcie,
potom predchádzajúci súhlas FNM SR sa vyžadoval len v prípade následného predaja uvedených
akcií na inú osobu než ROSS Prešov s.r.o. Danou kúpnou zmluvou sa ale nepredávali žiadne akcie,

navyše spoločnosť ROSS Prešov s.r.o. nebola ani len účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy, teda
ani účastníkom katastrálneho konania. V neposlednom rade je tiež potrebné poukázať aj na to, že ak
by bol súhlas FNM SR skutočne potrebný, bola by na to upozornila správa katastra už v rozhodnutí
o prerušení konania resp. Katastrálny úrad Prešov v rozhodnutí o odvolaní, avšak skutkový stav v
rámci katastrálneho konania bol nezmenený tak pri vydaní rozhodnutia dňa 13.8.2004 ako aj 2.5.2005.

Takýto postup štátneho orgánu na úseku správy katastra nie je možné hodnotiť inak ako postup v
rozpore s vyššie uvedenými zákonnými povinnosťami a ako taký za nesprávny. Takýto postup nielenže
nerešpektuje zákon a zákonom ustanovené lehoty na rozhodovanie, ale nerešpektoval ani právny názor
odvolacieho orgánu a postupom, ktorý nemal oporu v zákone teda prerušením konania z dôvodov, ktoré
objektívne nemohli viesť k prerušeniu konania a k nepovoleniu vkladu.

Podľa názoru žalobcu sa uvedený nesprávny úradný postup premietol aj do vydania nezákonného
rozhodnutia. Správa katastra Prešov vydala dňa 13.8.2004 rozhodnutie sp.zn V 2902/2004-G o
prerušení konania a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pretože proti nemu nebol prípustný
žiadny opravný prostriedok. Rozhodnutie o prerušení konania je z pohľadu žalobcu potrebné vnímať

ako nezákonné, čo vyplýva aj z rozhodnutia Katastrálneho úradu Prešov sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa
21.1.2005 ktorým bolo následne vydané rozhodnutie o zastavení konania zrušené ako nezákonné. Z
odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že neexistovala prekážka možnosti povoliť vklad vlastníckeho práva v
zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002 do katastra nehnuteľností. Vydaním rozhodnutia o prerušení
konania pre ktoré neexistoval zákonný dôvod ako to konštatoval nadriadený správny orgán je súčasťou

postupu správy katastra, ktorý viedol ku vzniku škody a vydaním rozhodnutia ktoré vydané byť nemalo
je možné hovoriť o prekročení právomoci, pričom za daných okolností sa nevyžaduje zrušenie či zmena
daného rozhodnutia tak, ako to predpokladá § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov sa
žalobca domnieva, že bola naplnená skutková podstata nielen nesprávneho úradného postupu ale aj
nezákonného rozhodnutia v postupe označených štátnych orgánov v danom katastrálnom konaní.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o existencii nezákonného rozhodnutia, od ktorého
odvodzuje uplatnený nárok na náhradu škody s poukázaním na to, že existenciu takéhoto nezákonného
rozhodnutia nepreukázal. Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v
rozpore s právnym poriadkom SR alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy,
ktorou je SR viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto

rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, ale aj v správnom konaní alebo v
trestnom konaní. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné
rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku
predbežnú. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmení,

alebo zruší. Tým sa zabezpečuje, že otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné,
zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán. Rozhodnutie správy
katastra o prerušení konania nemôže byť v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. tým právoplatným
nezákonným rozhodnutím zakladajúcim nárok na náhradu škody voči štátu.Súd posúdil nárok žalobcu ako opodstatnený, nakoľko žalobca preukázal existenciu škody, ktorou sa
rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku

škodovej udalosti, predstavuje vlastné majetkové hodnoty potrebné k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, alebo k vyváženiu dôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do pôvodného stavu.
Dôsledkom postupu štátneho orgánu je to, že k povoleniu vkladu vlastníctva pre kupujúceho nedošlo,
hoci ak by bolo v danej veci postupované štandardným spôsobom, stalo by sa tak už v lehote 30 dní od
podanianávrhunavklad.Keďženedošlokpovoleniuvkladu,potomjezrejmé,ženedošlokmajetkovému

prírastku na strane kupujúceho, ktorý pri podpise kúpnej zmluvy splnil svoju povinnosť a zaplatil kúpnu
cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Pri zákonnom priebehu katastrálneho konania by kupujúci nadobudol
nehnuteľnosť v hodnote pôvodne 39.750.000,- Sk a to v momente povolenia vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti. Kupujúci tak napriek splneniu si zákonom vyžadovanej povinnosti v zmysle
ust. § 588 OZ zaplatením kúpnej ceny zároveň nenadobudol protiplnenie spočívajúce v nadobudnutí
vlastníctva k predmetu kúpy. Majetkový úbytok v majetkovej sfére kupujúceho zodpovedá žalovanej

sume. Táto suma je škodou, ktorá kupujúcemu vznikla, nakoľko nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej
ceny nebol ani len čiastočne uspokojený v konkurznom konaní voči predávajúcemu, ako to vyplynulo
z vykonaných dôkazov.
Súd I. stupňa dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, pretože medzi protiprávnym konaním -
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je priama príčinná súvislosť ako priama väzba

javov, v rámci ktorých jeden jav príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak by Správa katastra Prešov
postupovala v súlade so zákonom, kupujúci by nadobudol svoj majetok v hodnote ním zaplatenej kúpnej
ceny. Keďže právny poriadok SR podmieňuje prevod nehnuteľnosti povolením vkladu na príslušnom
orgáne správy katastra a nepostačuje len podpis kúpnej zmluvy, nebolo možné pre platnosť takéhoto
právneho úkonu zvoliť inú alternatívu.

Ďalej súd I. stupňa vyslovil, že z jeho pohľadu ak by chod veci po podaní návrhu bol zákonný, k
vkladu by došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho, v dôsledku čoho by sa kupujúci
stal vlastníkom týchto nehnuteľností. Kúpna cena zaplatená právnym predchodcom žalobcu sa však
nevrátila a aj predmetné nehnuteľnosti boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu - predávajúceho.
Kupujúci plnil kúpnu cenu v súlade so zmluvnou dohodou, zákon nevymedzuje čas zaplatenia kúpnej

ceny pri prevode nehnuteľnosti, táto otázka je ponechaná na vôli zmluvných strán. Postup zaplatenia
kúpnej ceny pred povolením vkladu nie je možné vnímať ako pochybenie žalobcu.
Ani s argumentáciou o zdôvodnení príčiny vzniku škody žalovanou, ktoré z jej pohľadu bolo zapríčinené
vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho pre nesplnenie si povinnosti voči veriteľom sa súd I.
stupňanestotožnilapovažovaljuzairelevantnú.Vyplývatoajzosúdompopísanýchčasovýchsúvislostí,

keď k vyhláseniu konkurzu došlo až po realizovaní nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.
Bolo povinnosťou správy katastra povoliť vklad, ak nezistil žiadne chyby v návrhu na vklad a pokiaľ
otázku existencie prekážok povolenia vkladu vyhodnotil nesprávne, nesie za to ex lege zodpovednosť
vrátane zodpovednosti za škodu, ktorá má pôvod v takomto nesprávnom postupe.

Súd sa vyporiadaval s námietkami žalovanej a za neopodstatnenú považoval súd námietku týkajúcu sa
neplatnosti kúpnej zmluvy predloženej k návrhu na vklad z dôvodu, že jej súčasťou nie je geometrický
plán. K tomu je potrebné uviesť, že v čase vedenia predmetného katastrálneho konania mal byť
geometrický plán len prílohou návrhu na vklad ( § 30 ods. 4 písm. d) Katastrálneho zákona platného
k podaniu návrhu na vklad ). Kúpna zmluva obsahovala všetky obligatórne náležitosti ktoré vyžaduje

ustanovenie § 588 a nasl. OZ a je potrebné zdôrazniť, že na jej neplatnosť nebolo v predmetnom
katastrálnom konaní poukazované ani správou katastra a ani katastrálnym úradom. Ďalej súd v tomto
konaní nie je oprávnený hodnotiť postup Krajského súdu v Košiciach pri posudzovaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok OZKN a.s. podaný Devínbankou a.s. Súd v tomto konaní je povinný
rešpektovať vydané rozhodnutie o vyhlásení konkurzu a nakoľko ide o rozhodnutie právoplatné vydané

príslušným konkurzným súdom a nie je v právomoci tohto súdu ho preskúmavať.

Okresný súd Prešov preto rozsudkom zo dňa 31.01.2012 žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podala odvolanie žalovaná a zdôraznila, že súd sa nevyporiadal s

námietkou uplatňovania práva žalobcu na náhradu škody, ktorá je z pohľadu žalovanej výkonom práva
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko kúpna cena, ktorá má predstavovať škodu bola zaplatená z
prostriedkov žalovanej. Poukázala na rozhodnutia súdov SR vyššej a nižšej právnej sily, dala do
pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 467/08, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že právo nanáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátnych
orgánov nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Z rozhodovacej praxe súdov SR tiež vyplýva, že nezákonné

rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup musí byť priamo, bezprostrednou a nesprostredkovanou
príčinou škody, nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezprostredne
preukázaný (Nález I US SR 177/08) Z pohľadu žalovanej samotná skutočnosť, že k vyhláseniu konkurzu
na predávajúceho došlo až po namietanom pochybení správy katastra je z pohľadu žalovanej bez

právneho významu. (napr. NS SR Cdo 32/2007). Ďalej žalovaná poukázala na to, že kúpna cena bola
zaplatená z prostriedkov štátneho rozpočtu - z účelových prostriedkov Ministerstva školstva SR (teda
v konečnom dôsledku z finančných prostriedkov žalovaného). V predmetnej právnej veci sa potom
rozhoduje o tom, či štát zaplatí za nehnuteľnosť v hodnote približne 14.000.000,- Sk, resp. 464.714,864
Eur (cena podľa znaleckého posudku) v konečnom dôsledku viac ako 2.638.916,40 Eur ako prostriedky
poskytnuté Prešovskej univerzite v Prešove na zakúpenie ubytovne. S touto námietkou, že kúpna cena

prestavujúca škodu bola zaplatená z prostriedkov štátneho rozpočtu sa súd nevysporiadal. Vytkla súdu
I. stupňa nekritické osvojenie si názorov žalobcu pri hodnotení konkurzného konania. Žalobca navrhol
rozsudok súdu I. stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co 56/2012 zo dňa 20.06.2013 zrušil rozsudok

súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Posúdil odvolanie žalovanej ako dôvodné, avšak
dal súdu I. stupňa za pravdu v tom, že v predmetnej právnej veci nesprávny úradný postup orgánu
štátnej správy, teda katastrálneho úradu a správy katastra v katastrálnom konaní č. V 2902/2004 podľa
názoru súdu preukázaný bol. Po posúdení jednotlivých úkonov Správy katastra Prešov a Katastrálneho
úradu Prešov možno mať za to, že tieto nekorešpondovali s ustanoveniami platnej právnej úpravy.

Návrh na vklad bol v danej veci Správe katastra Prešov doručený 13.07.2004, teda rešpektujúc
30dňovú lehotu na rozhodnutie o tomto návrhu v súlade s § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona by táto
uplynula 13.08.2004 vzhľadom k ust. § 27 ods. 2 Správneho poriadku. V stanovenej lehote Správa
katastra Prešov nerozhodla a v posledný deň zákonnej lehoty vydala rozhodnutie o prerušení konania
a ako jediný dôvod nepovolenia vkladu uviedla - zápis vlastníckeho práva je blokovaný exekučným

konaním EX160/04. Ak by aj existovali dôvody brániace povoleniu vkladu, bolo povinnosťou príslušného
orgánu upozorniť na to účastníkov konania, k čomu však nedošlo. Po uplynutí lehoty na odstránenie
prekážok prerušeného konania, teda 19.09.2004 bolo povinnosťou správy katastra rozhodovať podľa
§ 49 ods. 1,2 Správneho poriadku v ním stanovených lehotách, avšak rozhodnutie správy katastra o
zastavení konania je až zo dňa 06.10.2004, teda po zákonom stanovenej lehote. Ani následný postup

z pohľadu rešpektovania povinnosti konať bez zbytočných prieťahov nemožno označiť za správny.
Podané odvolanie proti rozhodnutiu o zastavené konania bolo správe katastra doručené 21.10.2004
a v zmysle lehoty stanovenej v § 49 Správneho poriadku došlo k rozhodnutiu až 21.01.2005, teda
nie v 30-dňovej, ani v 60-dňovej lehote, ale až po troch mesiacoch. Katastrálny úrad Prešov ako
orgán odvolací v rozhodnutí zo dňa 21.01.2005 konštatoval, že v danom prípade právo nakladať s

nehnuteľnosťami nie je obmedzené a dôvod, pre ktorý Správa katastra Prešov dňa 06.10.2004 konanie
o povolení vkladu zastavila, predtým 13.08.2004 prerušila, nebolo dôvodné a nie je prekážka povolenia
vkladu do katastra nehnuteľnosti. Bolo zákonnou povinnosťou katastrálneho úradu tento právny názor
rešpektovať. Poznámka na LV č. 50, kat. úz. Prešov mala len informatívny charakter a neobmedzovala
v nakladaní s nehnuteľnosťou, čo z rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva. Postup Správy katastra

Prešov po rozhodnutí odvolacieho orgánu je v rozpore s ust. § 59 ods. 3 Správneho poriadku, pretože
ak by Správa katastra Prešov bezprostredne po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu rešpektovala
právny názor v ňom obsiahnutý, mohol byť vklad vlastníctva do Katastra nehnuteľnosti povolený,
nakoľko na majetok predávajúceho OZKN, a.s. Prešov bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 6K 67/03-102 až dňa 30.06.2005. Správa katastra Prešov ani po vrátení

administratívneho spisu nekonala až do 02.05.2005, keď vydala rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad. Rozhodnutie Správy katastra Prešov zo dňa 02.05.2005 bolo právoplatným rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sp 28/2005 zo dňa 06.12.2005 zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť
a toto rozhodnutie je právne záväzné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu I. stupňa,
že zodpovednosť žalovanej nie je daná v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia Správou

katastra Prešov. Napriek tomu, že nerozhodnutie žalovanej o návrhu na vklad v lehote určenej v ust.
§ 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. sa považuje za nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 ods.
1,2 zák. č. 514/2003 Z.z., to však ešte nemusí znamenať, že na základe tohto nesprávneho úradného
postupu vznikla žalobcovi škoda, ktorej sa v konaní domáha. Odvolací súd poukázal na rozsudokNS SR sp.zn. 5Cdo 301/2009, sp.zn. 5Cdo 219/2007 i 3Cdo 22/2007, z ktorých rozhodnutí vyplýva,
že nedodržanie lehoty môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré

bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a iba týmto postupom. Následne odvolací súd
prisvedčil aj žalovanej v tom, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku, pričom časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti. Skutočne nesprávny úradný postup žalovanej bol významným článkom čo do príčiny a
následku a ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, možno by sa majetok žalobcu nebol

zmenšil, avšak zo sledu príčiny a následku vyplýva, že k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo
a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovaného. To, že sa majetok žalobcu zmenši,
bolo následkom pridruženia sa ďalšej skutočnosti, ktorá má vplyv na nevyplatenie kúpnej ceny a
to vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OZKN, a.s.. Odvolací súd mal preto za to, že medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť ako priama
väzba javov, v rámci ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok. Aj keď právny

predchodca žalobcu konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil žiadnu svoju povinnosť a k vyhláseniu
konkurzu došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného, toto bola tá ďalšia skutočnosť, ktorá
sa pridružila, pričom nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny nebol ani len čiastočne uspokojený v
konkurznom konaní voči predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci
nej predaná. Odvolací súd uložil súdu I. stupňa vec opätovne prejednať a zaoberať sa otázkou príčinnej

súvislosti a zároveň sa vysporiadať so všetkými námietkami žalovaného, ktoré vyslovil v odvolaní.

Po vrátení predmetnej veci späť prvostupňovému súdu podal žalobca MEBA Reality s.r.o. so sídlom
Tkáčska 6507/2 Prešov návrh na zámenu účastníkov konania tak, aby na miesto obchodnej spoločnosti
MEBA Reality s.r.o. vstúpil do konania pôvodný žalobca spoločnosť SIBERIA s.r.o. so sídlom tamtiež.

Dôvodom procesného návrhu je dohoda o odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
21.04.2009 medzi SIBERIA s.r.o. a MEBA Reality s.r.o. zo dňa 11.06.2014. Uznesením č.k. 15C
196/2008-420 zo dňa 24.06.2014. Okresný súd Prešov pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho
žalobcu MEBA Reality s.r.o. so sídlom Tkáčska 6507/2 Prešov vstúpil ako nový žalobca SIBERIA s.r.o.
so sídlom tamtiež. Procesné rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 92 ods. 2,3 O.s.p..

Účastníci konania nenavrhli súdu vykonávať ďalšie dôkazy, preto súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal
z doposiaľ vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu rešpektujúc vyslovený právny názor
odvolacieho súdu, ktorý je pre súd I. stupňa právne záväzný.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa ust. § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 zákona 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného

zreteľa.

Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušeniepovinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa ust. § 15 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 32 ods.l Katastrálneho zákona, Správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo
dňa doručenia návrhu na vklad (zákon č. 162/1995 Z. z.).

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.06.2013 nenastala žiadna zmena
skutkového stavu, ani dôkaznej situácie, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu

tak, ako ho mal zistený súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Pokiaľ predpokladom
uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je 1. nesprávny úradný postup, alebo nezákonné
rozhodnutieštátnehoorgánu,2.vznikškody,3.príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupom
alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus, mal súd I. stupňa za preukázané,
že v predmetnej právnej veci bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy, teda

Katastrálneho úradu a Správy Katastra Prešov v katastrálnom konaní č. V2902/2004, keď nepostupovali
v súlade s ust. § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona v spojení s ust. § 27 ods. 2 Správneho poriadku
a porušil hneď po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva 13.07.2004 zákonnú 30-dňovú lehotu
a nepovolil vklad vlastníckeho práva, ale v posledný deň 13.08.2004 konanie prerušil. Aj následné
kroky orgánu štátnej správy boli nezákonné, nerešpektujúce právny názor odvolacieho orgánu a keďže

pre takýto postup nebol daný dôvod, javí sa, že až svojvoľné. S právnym posúdením súdu I. stupňa
sa stotožnil aj odvolací súd a dal za pravdu žalobcovi, že konanie orgánu štátnej správy je možné
posúdiť ako nesprávny úradný postup v súlade s ust. § 9 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Ďalej mal
súd za preukázanú aj existenciu druhého predpokladu uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
štátom a tým je vznik škody, ktorou je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná

v peniazoch. V tomto prípade je škodou zmenšenie majetku poškodeného (žalobcu), ktorá vznikla v
dôsledku škodovej udalosti ktorou je, že nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva pre kupujúceho
v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote (13.08.2004) a teda nedošlo ani k majetkovému prírastku na
starne kupujúceho, ktorý v prípade štandardného zákonného postupu mal nadobudnúť nehnuteľnosť
v hodnote pôvodne 39.750.000,- Sk v prípade povolenia vkladu. Naopak, z dôvodov prieťahov v

konaní spôsobených Správou katastra Prešov došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok predávajúceho
OZKN a.s. Prešov dňa 30.06.2005 a predávaná nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty
a v rámci podstaty predaná. K uspokojeniu pohľadávky nedošlo. K tretiemu predpokladu vyvodenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je potrebné preukázanie príčinnej súvislosti medzi v danom
prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus, kde nedošlo k zhode

právneho názoru prvostupňového a odvolacieho súdu. Kým súd I. stupňa vyhodnotil zodpovednosť za
vzniknutú škodu v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Správy katastra Prešov
a Katastrálneho úradu Prešov, odvolací súd vyslovil odlišný právny názor. V odôvodnení zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu sa uvádza, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časovéhľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, pričom časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti. Skutočne nesprávny úradný postup žalovaného bol významným článkom čo do príčiny
a následku a ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, možno by sa majetok žalobcu nebol

zmenšil. Zo sledu príčiny a následkov však vyplýva, že k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo
a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovaného, ale pridružila sa ďalšia skutočnosť,
ktorá má vplyv na nevyplatenie kúpnej ceny a to vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OZKN
a.s. uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2005 č.k. 6K 67/2003-102. Odvolací súd mal
za to, že medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť

ako priama väzba javov, v rámci ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok. Bez
významu je potom argumentácia, že právny predchodca žalobcu konkurz predávajúceho nezavinil a
neporušil žiadnu svoju povinnosť. Napriek tomu, že otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním a škodou je otázkou skutkovou, je potrebné uviesť, že skutkový stav sa v priebehu celého
konania nezmenil, aj s poukázaním na časový aspekt udalostí a realizácie jednotlivých právnych úkonov.
Pri rozhodovaní súd preto vychádzal z právne záväzného a zaväzujúceho názoru odvolacieho súdu,

ktorým je súd I. stupňa viazaný a žalobný návrh posúdil ako nedôvodný, pre nepreukázanie priameho,
bezprostredného a neprerušeného kauzálneho nexu medzi nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu a škodou vzniknutou žalobcovi.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že prvostupňový súd sa má vysporiadať so

všetkými námietkami žalovanej vyslovené v odvolaní. V danom prípade súd I. stupňa uvádza, že žalobe
vyhovenénebolo,tedarozhodnutiejevprospechžalovanej,pretosanejavíbyťdôvodnévyporiadavaťsa
s námietkami žalovanej vyslovenými v odvolaní. Za dôvodné považuje reagovať na námietku žalovanej
o uplatňovaní práva žalobcu na náhradu škody ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (ust. §
3 OZ), nakoľko kúpna cena, ktorá má predstavovať škodu, bola zaplatená z prostriedkov žalovanej.

Aby sa právny úkon priečil dobrým mravom, musí nerešpektovať niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti, majú povahu noriem základných. Z
pohľadu súdu právo uplatňované žalobcom v tomto konaní vyplýva priamo z č.l. 46 Ústavy SR v spojení
s č.l. 1 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. keď možno povedať, „Ak má byť štát skutočne považovaný za

právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorými priamo zasiahli
do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii.“ Žalobcov výkon práva je tak
výkonom práva na základe zákona a v súlade so zákonom. Naopak, argumentácia žalovanej je založená
na tom, že pokiaľ kúpna cena za nehnuteľnosť, ktorej vlastnícke právo nebolo prevedené na kupujúceho

uhradil štát (žalovaná) je potom žalobný návrh v tomto konaní výkonom práva v rozpore s dobrými
mravmi. Takéto nazeranie žalovanej je z pohľadu súdu veľmi zjednodušené, tendenčné až účelové a
nemožno s ním súhlasiť. Je predovšetkým potrebné uviesť, že žalobcom v tomto konaní je právnická
osoba odlišná od účastníkov vkladového konania V 2902/2004, kde predávajúcim bola spoločnosť
OZKN a.s. so sídlom Masarykova 22 v Prešove a kupujúcim Prešovská univerzita v Prešove so sídlom

Nám. legionárov 3, Prešov. Ak boli pôvodnému kupujúcemu Prešovskej univerzite v Prešove poskytnuté
finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností, dialo sa tak tiež na základe zákona č. 586/2001 o štátnom
rozpočte na rok 2002, kde vysoké školy ako rozpočtové organizácie mali zákonom predpísaný postup
nakladania s finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Ak k poskytnutiu finančných prostriedkov
došlo (žalovaná tu polemizuje aj s výškou kúpnej ceny 1.319.458,20 Eur oproti cene stanovenej

znaleckým posudkom pôvodne 14.000.000,- Sk, teda 464.714,86 Eur a opomína pri tom fakt, že túto
investíciu zákonodarný orgán SR schválil citovaným zákonom), kupujúca Prešovská univerzita napriek
zaplatenej kúpnej cene vlastnícke právo v rámci vkladového konania V 2902/2004-G zo známych
dôvodov nenadobudla, táto bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. Žalobca v
tomto konaní je subjektom odlišným a svoj nárok uplatňuje titulom právoplatného rozhodnutia Krajského

súdu Košice v konaní sp.zn. 3Cbi 128/2005 a uzavretej kúpnej zmluvy dňa 26.06.2006 (na odpredaj
tej istej nehnuteľnosti) s pôvodným kupujúcim Prešovskou univerzitou, na základe ktorej kupujúca
namiesto zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny postúpila na žalobcu pohľadávku voči úpadcovi OZKN a.s.
v konkurze ako pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia a pohľadávku z titulu náhrady škody
spôsobenejSprávoukatastraPrešov.Zuvedenéhojezrejmé,ženámietkažalovanejouplatňovanípráva

žalobcu na náhradu škody výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi je z pohľadu súdu irelevantná.
Prijal by tak zjednodušený výklad žalovanej, že pokiaľ sú finančné prostriedky poskytnuté štátom je v
poriadku keď štátne orgány porušia povinnosť, nerešpektujú zákon, podieľajú sa na vzniku škody a to
bez vyvodenia zodpovednosti. Ďalšie námietky sa týkali spravidla posúdenia postupu Správy katastraPrešov a Katastrálneho úradu Prešov v snahe preukázať, že ich úradný postup bol správny, avšak tak
prvostupňový, ako aj odvolací súd ustálil, že nebol. K námietke o údajnom nekritickom si osvojení tvrdení
žalobcu o otázke hodnotenia postupu Krajského súdu v Košiciach v konkurznom konaní je potrebné

uviesť, že hodnotenie súdu I. stupňa nie je nekritickým osvojením si právneho názoru žalobcu, ale
nesporným faktom, keď k vyhláseniu konkurzu došlo až dňa 30.06.2005 uznesením Krajského súdu v
Košiciach 6K/67/2003-102 a hodnotenie prvostupňového súdu či sa tak stalo na základe zákonného,
resp. nezákonného postupu Krajského súdu Košice je právne irelevantné a na stav veci by to nemalo
žiaden vplyv. Ako správne uvádza žalovaná, posúdiť prípadnú zákonnosť, resp. nezákonnosť bola plne

v kompetencii Najvyššieho súdu SR.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.