Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411204445
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8411204445.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C,
931 03 Bratislava, proti povinnému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. E. XXXX/XX, T., o vymoženie
2.129,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.
k. 3Er/662/2011-50 zo dňa 07.07.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods.
1, 3 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že podrobil preskúmaniu zákonnosť exekučného titulu, či tento spĺňa formálne a materiálne
predpoklady na jeho vykonanie. V záujme práva oprávneného na vyjadrenie sa k prejednávanej veci
zaslal oprávnenému výzvu na zaujatie procesného stanoviska, kde oprávnenému uviedol, v čom môže
spočívať odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä pokiaľ ide o posudzovanie spotrebiteľských zmlúv.

Oprávnený v obsažnom vyjadrení uviedol, že v zmysle platnej a účinnej legislatívy ku dňu uzavretia
zmluvybolpovinnýposkytnúťpovinnémumožnosťnariešenieprípadnýchsporovvzniknutýchzozmluvy
formu rozhodcovského konania. Povinný túto možnosť neodmietol, svojim podpisom potvrdil, že súhlasí
s obsahom zmluvy a zmluvných podmienok. Nie sú dôvody, pre ktoré by sa malo rozhodcovské konania
ako aj samotná rozhodcovská doložka považovať za neplatnú.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka v danom prípade
nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým
všeobecným podmienkam. Za daných okolností ide o vzťah fakticky nerovnovážny, nakoľko existuje
oprávnenáobava,žeslabšiastranasisvojosudvzávažnejveci,akoujeprípadnýneskoršírozhodcovský

proces, nedokáže náležite naplánovať.

V prejednávanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Uznanie
a výkon rozhodcovského rozsudku v danom prípade by bolo v rozpore s právnymi predpismi na
ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a

povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V odvolaní namietal, že exekučný súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá

zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku. Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Postup súdu je mimo hraníc zákona,
zasahuje do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko účastník konania nemôže
jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať, ktoré dôkazy vykonávať.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
alebo súd konajúci o opravnom prostriedku nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie,

ako kasačný súd, alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Pokiaľ
ide o prieskum rozhodcovského rozsudku, zákonodarca predpokladá plnú jurisdikciu pre rozhodcu
postupujúceho podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca pamätal na procesnú
situáciu, v ktorej bude exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a expressis verbis uložil rozsah
oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný

súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.
Súd nemôže bez účasti oprávneného nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne
právne hodnotiť. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd viaže rozpor s dobrými mravmi
na rozhodcovskú doložku, nie na plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom. Exekučný súd nie je

oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu,
na základe ktorej bol vydaný. Rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov konania rovnaký účinok ako
právoplatný rozsudok súdu, pre účastníkov konania a všetky orgány je záväzný. Je právoplatný a vec
sa nemôže znova prejednať. Je tu prekážka res iudicatae. Súdy nemôžu ignorovať vôľu zákonodarcu,
ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Oprávnený ako

právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského
zákona a postupoval v súlade s ust. § 93b zákona o bankách. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá
riadne a v súlade so zákonom. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a porušil ustanovenie § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poukazujúc na konanie pred rozhodcovským súdom oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že Občiansky
súdny poriadok, Zákon o rozhodcovskom konaní a ani Exekučný poriadok neposkytujú možnosť, aby
exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej,
a teda napr. vykonať dokazovanie alebo zrušiť či zmeniť výrok rozhodcovského rozsudku.

Podľa oprávneného nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS
93/13/EHS. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého
stupňa tiež neprimerane zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212

O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v

štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa neposudzoval predmetnú vec podľa
Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto
odvolacej námietky. Súd prvého stupňa aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka platné

a účinné v čase uzavretia zmluvy medzi Poštovou bankou a.s. a povinným, t. j. ku dňu 12.03.2007.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť,
že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým

mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie

je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku ( rei iudicatae ), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie

je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,

patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie

§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na
základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať

aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom
konaníjepotrebnénaúčely§45zákonaorozhodcovskomkonanívylúčiťvovzťahukexekučnémusúdu.

Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi
povinným a Poštovou bankou, a.s., odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že
rozhodcovská doložka v predmetnej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie každá zmluvná
podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná.Pokiaľ je však zmluvná podmienka už v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj
bez návrhu exekúciu zastaví (zamietne návrh na udelenie poverenia o vykonanie exekúcie) o plnenie
z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola
samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade, a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v

rozpore s dobrými mravmi.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, alebo nevydá poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.

apríla 1993, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných
ľudí nezaväzovali.

Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku,

ktorú odvolací považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že osobitný zákon - zák. č. 483/2001 Z. z. ukladal
Poštovej banke a.s. povinnosť ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože aj splnenie tejto

povinnosti sa musí realizovať v medziach práva na ochranu spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky oprieť o Smernicu EHS 93/13/EHS, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na náležité
odôvodnenie napadnutého uznesenia týkajúce sa aplikácie predmetnej Smernice a odvolaciu námietku

oprávneného v tomto smere považuje za nedôvodnú v celom rozsahu.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú
relevantnú odvolaciu námietku, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Preto odvolací súd v súlade s ustanovením napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.