Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110216894
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110216894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému (odporcovi):
Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833,
správca úpadcu WLC spol. s r.o. „v konkurze", Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, zast.:
BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, o určenie právneho
dôvodu prihlásených pohľadávok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č. k. 1 Cbi/25/2010 - 61 zo dňa 23.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 Cbi/25/2010 - 61 zo dňa
23.09.2013 m e n í tak, že určuje, že popreté pohľadávky žalobcu prihlásené v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4 K/38/2009 vo veci úpadcu: WLC spol. s r. o.,
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, sú zistené nasledovne:
- pohľadávka prihlásená prihláškou č. 16 v sume 16,70 eur je zistená v sume 16,70 eur
- pohľadávka prihlásená prihláškou č. 11 v sume 96,70 eur je zistená v sume 96,70 eur
- pohľadávka prihlásená prihláškou č. 4 v sume 737,10 eur je zistená v sume 737,10 eur

- pohľadávka prihlásená prihláškou č. 9 v sume 637,20 eur je zistená v sume 637,20 eur
- pohľadávka prihlásená prihláškou č. 5 v sume 1.024,60 eur je zistená v sume 1.024,60 eur
- pohľadávka prihlásená prihláškou č. 8 v sume 216,20 eur je zistená v sume 216,20 eur
- pohľadávka prihlásená prihláškou č. 7 v sume 50 eur je zistená v sume 50 eur
- pohľadávka prihlásená prihláškou č. 15 v sume 118,40 eur je zistená v sume 118,40 eur.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňarozhodoltak,žežalobuzamietolarozhodoltiež,žežalovaný

nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa
09.04.2010 žiadal žalobca, aby konajúci súd určil, že popreté pohľadávky žalobcu prihlásené prihláškou
č. 16 v sume 16,70 eur, prihláškou č. 11 v sume 96,70 eur, prihláškou č. 4 v sume 737,10 eur, prihláškou
č.9vsume637,20eur,prihláškouč.5vsume1.024,60eur,prihláškouč.8vsume216,20eur,prihláškou
č. 7 v sume 50 eur, prihláškou č. 15 v sume 118,40 eur, prihlásené v konkurznom konaní na konkurznom
súde č. k. 4K/38/2009 vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO:

35 821 906 sú zistené v sume 16,70 eur, v sume 96,70 eur, v sume 737,10 eur, v sume 637,20 eur, v
sume 1.024,60 eur, v sume 216,20 eur, v sume 50 eur, v sume 118,40 eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 4K/38/2009 zo dňa 17.12.2009
vyhlásil konkurz na majetok úpadcu WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vieru Kubicovú, Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava.
Lehota na popieranie prihlásených pohľadávok uplynula dňa 10.03.2010. Uznesením č. k. 4K/38/2009
zo dňa 11.03.2010 došlo k odvolaniu správcu JUDr. Kubicovej a k ustanoveniu nového správcu B. F.

B. správcovská, v.o.s. so sídlom Ružinovská 1, 821 02 Bratislava. V konkurznom konaní si žalobca
ako konkurzný veriteľ v súlade s § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
prihlásil prihláškou č. 16 vypočítaný sankčný úrok na dani z príjmov právnickej osoby v sume 16,70
eur vyplývajúci z výpočtu č. XXX/XXX/XXXX/XX/Vrá zo dňa 12.01.2010 za nezaplatenie preddavkov na
daň z príjmov právnickej osoby za september 2007, prihláškou č. 11 vypočítaný sankčný úrok na dani

z príjmov právnickej osoby v sume 96,70 eur vyplývajúci z výpočtu č. XXX/XXX/XXXX/XX/Vrá zo dňa
12.01.2010 za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby za jún 2007, prihláškou č. 4
vypočítaný sankčný úrok na dani z pridanej hodnoty v sume 737,10 eur vyplývajúci z výpočtu č. XXX/
XXX/XXXX/XX/Vrá zo dňa 08.01.2010 za oneskorené zaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2007, prihláškou č. 9 vypočítaný sankčný úrok na dani z príjmov právnickej osoby v
sume 637,20 eur vyplývajúci z výpočtu č. XXX/XXX/XXXX/XX/Vrá zo dňa 12.01.2010 za nezaplatenie

rozdielu na preddavkoch na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2007, prihláškou č. 5 vypočítaný
sankčný úrok na dani z pridanej hodnoty v sume 1.024,60 eur vyplývajúci z výpočtu č. XXX/XXX/XXXX/
XX/Vrá zo dňa 08.01.2010 za oneskorené zaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2007, prihláškou č. 8 vypočítaný sankčný úrok na dani z príjmov právnickej osoby v sume 216,20
eur vyplývajúci z výpočtu č. XXX/XXX/XXXX/XX/Vrá zo dňa 12.01.2010 za nezaplatenie preddavkov

na daň z príjmov právnickej osoby za apríl 2007, prihláškou č. 7 vypočítaný sankčný úrok na dani z
pridanej hodnoty v sume 50 eur vyplývajúci z výpočtu č. XXX/XXX/XXXX/XX/Vrá zo dňa 12.01.2010 za
nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009, prihláškou č. 15 vypočítaný
sankčný úrok na dani z príjmov právnickej osoby v sume 118,40 eur vyplývajúci z výpočtu č. XXX/XXX/
XXXX/XX/Vrá zo dňa 12.01.2010 za nezaplatenie rozdielu na preddavkoch na daň z príjmov právnickej

osoby za rok 2008.
Žalovaný správca úpadcu poprel vyššie uvedené prihlášky žalobcu v celom rozsahu s odôvodnením,
že nemôže s odbornou starostlivosťou preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť ani výšku pohľadávok,
preto ich nemôže porovnať s účtovnou dokumentáciou úpadcu.
Žalobcaspopretímpohľadávoknesúhlasil,nakoľkomázato,žedôvodypopretia,ktoréuviedolžalovaný,

nemôžu byť akceptované, pretože nemajú právne opodstatnenie. Pôvodný veriteľ Slovenská republika
- Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Bratislava I si uplatnil pohľadávky prihláškami
tak, ako je vyššie uvedené a na základe výpočtov sankčných úrokov v súlade s ustanovením § 35b ods.
1 písm. a) a v súlade s ustanovením § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Vo vyjadrení k žalobe správca úpadcu uviedol, že predmetné pohľadávky sú pokonkurznými
pohľadávkami, t. j. pohľadávkami proti podstate, ktoré nemali byť v konkurznom konaní uplatnené podľa
§ 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení).
Pokiaľ sankčný úrok nebol správcom dane vyrubený aj napriek skutočnosti, že správca dane mal
na to jednoznačne oprávnenie, potom sa predmetný ešte nevyrubený sankčný úrok stáva daňovou

pohľadávkou pri analógií s ustanovením § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, splatnou v deň
vyhlásenia konkurzu.
Prvostupňový súd uznesením zo dňa 23.09.2013 spojil konania sp. zn. 1 Cbi/25/2010, sp. zn. 1
Cbi/19/2010, sp. zn. 1 Cbi/21/2010, sp. zn. 1 Cbi/20/2010, sp. zn. 1 Cbi/22/2010, sp. zn. 1 Cbi/18/2010,
sp. zn. 1 Cbi/23/2010, sp. zn. 1 Cbi/24/2010 do konania, ktoré je vedené pod číslom 1 Cbi/25/2010.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: návrhom vo veci
samej zo dňa 09.04.2010, uznesením o vyhlásení konkurzu a o zmene správcu, prihláškami pohľadávok
č. 16, 7, 8, 5, 9, 4, 11, 15, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/XXXX, vyjadrením k žalobe zo dňa
01.08.2011, vyjadrením k žalobe zo dňa 28.08.2013 ako i s ostatným spisovým materiálom.
Okresný súd Bratislava I ďalej v rozhodnutí citoval ustanovenie § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii, týkajúce sa pohľadávok proti podstate, ako aj ustanovenie § 35b ods.
1 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov,
upravujúce sankčný úrok, ako aj ustanovenie § 95 ods. 5 zákona č. 511/1992 Z. z..
V závere svojho rozhodnutia prvostupňový súd konštatoval, že z ustanovenia § 35b zákona č. 511/1992
Z. z. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov vyplýva, že sankčné úroky,

ktoré si žalobca uplatnil v predmetnom konaní, vznikli na základe výpočtov príslušného správcu dane,
ktoré boli vyhotovené v dňoch 12.01.2010 a 08.01.2010, teda pred vyhlásením konkurzu. Uvedené
pohľadávky nevznikli skôr, napriek tomu, že sankčný úrok sa týkal daní splatných pred vyhlásenímkonkurzu. Daňovník pred výpočtami príslušného správcu dane nemal v žiadnom prípade pohľadávku
voči správcovi dane.
Súd mal preto za to, že žalovaný jednoznačne preukázal, že pokiaľ sankčné úroky neboli správcom

dane vyrubené aj napriek skutočnosti, že mal na to oprávnenie, tak daňovými pohľadávkami sa
predmetné ešte nevyrubené sankčné úroky stávajú pri analógii s ustanovením § 46 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, splatnými v deň vyhlásenia konkurzu, čím ide o daňové pohľadávky v zmysle § 95
ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzniknuté po vyhlásení konkurzu, a teda ide o pohľadávky
pokonkurzné, ktoré sa neprihlasujú prihláškami pohľadávok podľa § 28 a nasl. ZKR.

Podľa záveru súdu prvého stupňa z uvedeného jednoznačne vyplýva, že splatnosť predmetných
sankčných úrokov nastala až po vyhlásení konkurzu, a teda sa nejedná o pohľadávky, ktoré sa prihlasujú
prihláškou, ale o pohľadávky proti podstate.
Okresný súd Bratislava I teda uzavrel, že žalovaný riadne a presvedčivo preukázal, že sa jedná o
pohľadávky proti podstate a nie pohľadávky, ktoré sa prihlasujú prihláškou, a preto žalobu žalobcu
zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady úspechu
účastníkov v konaní, nakoľko však žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, si žiadne trovy konania
neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (navrhovateľ) v súlade

s ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolateľ uviedol, že sporné pohľadávky boli všetky popreté z rovnakého dôvodu, a to, že správca
nemohol s odbornou starostlivosťou preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť a ani výšku pohľadávky
s účtovnou dokumentáciou úpadcu, pretože mu úpadca neposkytol súčinnosť a nepredložil účtovné
uzávierky.

Následne správca zmenil dôvod popretia pohľadávok navrhovateľa, keď uviedol, že predmetné
pohľadávky sú pohľadávkami pokonkurznými a nemali byť v konkurznom konaní uplatnené podľa
ustanovenia § 28 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Odvolateľ má za to, že zmena dôvodu popretia v konaní zásadným spôsobom mení právnu istotu
navrhovateľa - veriteľa a tým dochádza k porušeniu ustanovenia § 18 O. s. p. zakladajúceho rovnaké

postavenie účastníkov konania.
Navrhovateľ v ďalšej časti svojho odvolania poukázal na ustanovenie § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, pričom zdôraznil poslednú vetu tohto
ustanovenia, podľa ktorého pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len sankcia), sa považujú za daňovú
pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia

reštrukturalizácie.
Správca dane v súlade s poslednou vetou vyššie uvedeného ustanovenia uplatnil aj pohľadávky
predstavujúce sankčné úroky a pokuty, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, ale ešte neboli správcom
dane vyrubené.
Odvolateľmázato,ževyššieuvedenépohľadávkypredstavujúcesankčnéúrokyvzniklipredvyhlásením

konkurzu za každý deň omeškania a do vyhlásenia konkurzu mohli byť vyrubené správcom dane.
Zo znenia § 95 zákona č. 511/1992 Zb. nevyplýva, že pohľadávky predstavujúce sankcie, ktoré neboli
vyrubené do vyhlásenia konkurzu, sa stávajú splatnými až vyhlásením konkurzu. Ďalej uviedol, že
v prípade stotožnenia sa s názorom správcu, ustanovenie poslednej vety § 95 ods. 1 by nemalo v
praxi opodstatnenie, pretože všetky pohľadávky predstavujúce sankcie, ktoré mohli, ale ešte neboli

vyrubené do vyhlásenia konkurzu, by boli vylúčené z uspokojenia podľa § 100 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii.
Zdôraznil tiež, že od správcu dane nie je možné spravodlivo požadovať, aby sankčné úroky a pokuty
vyčísloval priebežne, z dôvodu ochrany svojho postavenia v budúcom možnom konkurznom konaní.
Na podporu svojich tvrdení, odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2

Cbi/24/2010 zo dňa 16.10.2013, pričom citoval časť odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, kde Okresný
súd Bratislava I ustálil, že pohľadávky navrhovateľa v prihlásených výškach boli uplatnené riadne a
včas a navrhovateľ preukázal právny dôvod ich vzniku a výšku. Súd preto konanie odporcu spočívajúce
v popretí prihlásených pohľadávok navrhovateľa len a výhradne z dôvodu nepredloženia účtovnej
dokumentácie úpadcu a z dôvodu ich nesprávneho určenia ako riadnych pohľadávok v zmysle § 28 a

nasl. ZKR posúdil ako konanie nepožívajúce právnu ochranu a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ má za to, že prvostupňový súd prejednávanú vec nesprávne
právne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa23.09.2013 sp. zn. 1 Cbi/25/2010, ktorým zamietol návrh Slovenskej konsolidačnej a. s., proti odporcovi
Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., správca úpadcu WLC spol. s r. o. v konkurze, zmenil,
a to tak, že určí, že prihlásené pohľadávky prihláškami č. 16, 11, 4, 9, 5, 8, 7 a 15 sú zistené v sume

16,70 eur, 96,70 eur, 737,10 eur, 637,20 eur, 1.024,60 eur, 216,20 eur, 50 eur a 118,40 eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s.
p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v súlade s ustanovením § 211 ods. 2 O. s. p. a § 156
ods. 1 a 3 O. s. p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave.

Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa je potrebné vyhovieť, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Z predložených dokladov je nesporné, že pôvodný navrhovateľ Slovenská republika - Daňové
riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Bratislava I, sa domáhal určenia pohľadávok, ktoré vznikli

vypočítaním sankčného úroku na dani z príjmov právnickej osoby za nezaplatenie preddavkov na daň
z príjmov právnickej osoby a sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty, pričom sankčný úrok bol
vyrubený po vyhlásení konkurzu.
Pôvodný správca úpadcu predmetné pohľadávky poprel z dôvodu nepredloženia účtovnej závierky
a súčinnosti úpadcu, v dôsledku čoho nebolo zo strany správcu možné s odbornou starostlivosťou

preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť ani výšku pohľadávky a nebolo možné porovnať pohľadávku
s účtovnou dokumentáciou úpadcu.

V priebehu konania odporca rozšíril dôvod popretia pohľadávok, keď ako dôvod popretia uviedol
skutočnosť, že predmetné pohľadávky sú pokonkurznými pohľadávkami, a teda pohľadávkami proti

podstate, ktoré nemali byť v konkurznom konaní uplatnené podľa § 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z.,
t. j. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Odvolací súd zastáva názor, že nakoľko navrhovateľ ku každej prihlásenej pohľadávke priložil výpočet
sankčného úroku za oneskorené splnenie daňovej povinnosti úpadcu, popretie prihlásených pohľadávok

len z dôvodu nepredloženia účtovnej dokumentácie úpadcom, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa, ktorý
si splnil všetky povinnosti veriteľa.

Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa (odvolateľa), že pokuty a sankčné úroky sa
stávajú splatnými každým dňom omeškania bez ohľadu na to, že neboli navrhovateľom kapitalizované.

Jednoznačne vznikli pred vyhlásením konkurzu aj s poukazom na to, že sa vzťahovali na porušenie
povinností v období pred vyhlásením konkurzu aj napriek tomu, že ešte neboli správcom dane vyrubené.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov, účinného v čase vyhlásenia konkurzu, na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za
daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto

zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá
nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej
len „sankcia“) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do
vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

Citované ustanovenie pripúšťa možnosť uplatniť si prihláškou v konkurze aj také pohľadávky - sankcie,
ktoré neboli vyrubené do vyhlásenia konkurzu. V danom prípade je pre určenie toho, či možno takýto
sankčný úrok uplatniť prihláškou v konkurze rozhodná skutočnosť, či mohli byť správcom dane vyrubené
do vyhlásenia konkurzu. V prípade, že áno, čo je splnené v prejednávanej veci, ide o daňovú pohľadávku
vzniknutú pred vyhlásením konkurzu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním navrhovateľa, t. j. veriteľa napadnutý rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 Cbi/25/2010 - 61 zo dňa 23.09.2013 zmenil tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti toho rozhodnutia.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti v konaní tak, že úspešnému navrhovateľovi

odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.