Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Jarmila Pogranová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/368/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216812
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312216812.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. novembra 2014, č. k. 14C/338/2012-86
a uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júna 2015, č. k. 14C/338/2012-132, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 14C/338/2012-86 zo dňa 19. novembra 2014 o
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 14C/338/2012-132 zo dňa 14. júna 2015 o zastavení
dovolacieho konania p o t v r d z u j e .
III. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 14C/338/2012-86 zo dňa 19.11.2014 uložil
navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za
odvolanie, ktorý je 20 eur (položka 7a sadzobníka). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v uvedenej
právnej veci podal navrhovateľ odvolanie voči rozsudku, pričom nezaplatil súdny poplatok za odvolanie
splatný podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Súd preto uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške podľa sadzobníka súdnych
poplatkov účinného ku dňu začatia odvolacieho konania s poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote
nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Uvedenéuznesenievčaspodanýmodvolanímnapadolnavrhovateľažiadal,abyodvolacísúduznesenie
súdu prvého stupňa zrušil. Napadnuté uznesenie označil za nepreskúmateľné pre úplnú absenciu
dôvodov jeho vydania. V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový súd len uviedol, že súdny
poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorá však určuje len poplatok za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a nie i spoplatnenie ďalších úkonov vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a
pod. V tejto súvislosti poukázal i na dôvodovú správu k hlavnému návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zák. č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a to jej čl. II. bod 3, podľa ktorého žaloby sa budú
spoplatňovať podľa položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ako i odôvodnenie pozmeňujúceho
a doplňujúceho návrhu časti poslancov, ktorým došlo k zavedeniu spoplatnenia žaloby paušálnym
poplatkom 20,00 eur. Argumentoval, že v danom prípade podal proti rozsudku odvolanie a nie žalobu,
a preto nemohol byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za jeho podanie, keďže súd nie jeoprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Argumentačne svoje
závery podoprel i rozsudkom NS SR z 29. 03. 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. Tvrdil, že v rozpore so zák.
č. 71/1992 Zb. mu bola uložená poplatková povinnosť, i keď ju nemal, keďže nie je jasne a jednoznačne
stanovená týmto zákonom poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom
použitie analógie legis v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy je
vylúčené. Takéto konanie zo strany súdu označil za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy
SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Naviac podľa ust. §
18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09.
2012. V danom prípade konanie začalo pred 01. 10. 2012, a preto v súvislosti s podaným odvolaním je
potrebné aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku vecne oslobodené.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc
i na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k.
14C/338/2012-86 zo dňa 19.11.2014 je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
potvrdiť.
Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy
175,- eur z titulu náhrady majetkovej škody a sumy 331,92 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom na označenom
súde pod sp. zn. 6Er/65/2005, ktorý vzhliadol v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote a v prieťahoch v konaní. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom
č. k. 14C/338/2012-48 zo dňa 12.12.2013, ktorým návrh v celom rozsahu zamietol a odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č.k. 1Co/2/2014-71 zo dňa 18.11.2014. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "Zákon o súdnych poplatkoch"), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona
o súdnych poplatkoch).
Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).
Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I. poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7a zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20 eur.
Úvodom je potrebné poznamenať, že do účinnosti novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák.
č. 621/2005 Z. z. boli podľa § 4 ods. 1 písm. c/ súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej
rozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomoslobodenéodpoplatku.Uvedená
novela však od 01. 01. 2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou
na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zák. č. 273/2007 Z. z. účinného od 01. 07. 2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k/, ktorým bolo
opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku zároveň
s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola
uskutočnená zák. č. 286/2012 Z. z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od
01. 10. 2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods. 1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkoch
za položku 7 bola vložená položka 7a v znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba
poplatku 20,00 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na súdoch. Znamená to potom,
že po 01. 10. 2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti,
a preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním takéhoto návrhu, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych
poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4
Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým
obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vzniká podaním odvolania a dovolania. V tomto
smere navrhovateľom predkladané úvahy, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej, akým je i odvolanie, odvolací súd nezastáva. V tejto
súvislosti poznamenáva, že tieto nielenže sú rozporné s vyššie citovanou zákonnou úpravou, ale je ich
potrebné hodnotiť ako tendenčné a účelové, keď zákonodarca nad akúkoľvek pochybnosť v Zákone o
súdnych poplatkoch za poplatníka v odvolacom konaní označuje odvolateľa a ani poznámka k položke
7a v Sadzobníku súdnych poplatkov jeho poplatkovú povinnosť nevylučuje, resp. neurčuje iný režim (ako
napr. poznámka k položke 13, spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, poznámka k položke
9, atď.). I keď tvrdenie navrhovateľa o vylúčení analógie v poplatkových veciach je súladné s ustálenou
judikatúrou a odvolací súd ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za odvolanie voči
rozhodnutiu vo veci samej v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu
okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho
poplatku. Neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 39/2007
riešiaci právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá.
Za situácie, že v prejednávanej veci ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh
navrhovateľa dňa 28.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a že odvolanie proti
zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ dňa 20.12.2013, t.j. po jeho účinnosti,
je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti navrhovateľa ako odvolateľa i z hľadiska
prechodnéhoustanoveniakúpravámúčinnýmod01.10.2012ato§18caZákonaosúdnychpoplatkoch.
Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť sporu o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy je vyňať
niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zákonom č. 286/2012 Z. z. Pre
danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť pod niektorú z častí
tejto zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava
súdnych poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou "poplatkový úkon", pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkonyalebo konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry.
Pretože odvolanie je úkonom účastníka konania, je vylúčené, aby mohlo byť úkonom orgánu štátnej
správy súdov alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom. Z
charakteru odvolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania a to konania odvolacieho. V
súvislostispoplatkovoupovinnosťounavrhovateľazaodvolaniejetaktopotomrozhodujúce,čiodvolacie
konanie bolo začaté do 30. 09. 2012. Preukázateľne v tomto prípade odvolacie konanie začalo podaním
odvolania navrhovateľom dňa 20.12.2013 a teda navrhovateľovi v súvislosti s podaním odvolania vznikla
poplatková povinnosť. Preto správne súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyrubil navrhovateľovi
zapodanéodvolaniesúdnypoplatokaplikujúctakplatnúprávnuúpravuúčinnúvčasevznikupoplatkovej
povinnostiarovnakotaksprávnestanovilivýškusúdnehopoplatkuvsume20,00eurvsúladespoložkou
7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Reagujúc na námietku navrhovateľa uvádzanú v jeho odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd len dodáva, že i keď súčasťou základného práva účastníka
súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.
1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03). Podstatou
súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv a nie prepiaty
formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac preskúmavané uznesenie súdu prvého
stupňa vo svetle týchto záverov, odvolací súd považuje tvrdenie navrhovateľa o jeho nepreskúmateľnosti
za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 169
ods. 1 OSP a to označenie súdu, ktorý ho vydal, účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní, ako i deň a miesto vydania uznesenia. Z jeho odôvodnenia tiež nad akúkoľvek
pochybnosť plynie, že súdny poplatok bol navrhovateľovi vyrubený za odvolanie, v akej výške a podľa
akého ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch (položka č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona
o súdnych poplatkoch).
Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdil.
II.
Predmetom tohto odvolacieho konania je i preskúmanie uznesenia č. k. 14C/338/2012-132 zo dňa
14.06.2015, ktorým súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd rozhodnutie právne oprel o ustanovenia
§ 2 ods.1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona o súdnych poplatkoch a
zistený skutkový stav. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom
doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/338/2012-48 zo dňa 12.12.2013 tak, že návrh
navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému
rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 1Co/2/2014-71 zo dňa
18.11.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Dňa 17.12.2014 doručil navrhovateľ súdu dovolanie proti predmetnému rozsudku
Krajského súdu Nitra. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 30.12.2014 vyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 40,00 eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude
súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola
právnemuzástupcovinavrhovateľadoručenádňa13.02.2015.Protipredmetnejvýzvepodalnavrhovateľ
odvolanie. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že je potrebné postupovať
v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny
poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa súd uviedol, že v § 169 ods. 1
OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil navrhovateľovi
povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch, čiže nie je možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve
súdu nie je možné podať odvolanie. Súd bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa
jeho obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti. Súd poplatok za dovolanie vo výške 40 eur určil v
zmysle§5 ods.1písm.a)zákonaosúdnychpoplatkoch,nakoľkopoplatkovápovinnosťvzniklapodanímdovolania a jeho výška bola stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta zákona o súdnych poplatkoch.
Zároveň súd poznamenal, že dovolacie konanie je samostatným konaním a preto nie je možné na
neho aplikovať § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom do 30.09.2012
a poukazovať na prechodné ust. § 18ca citovaného zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa
17.12.2014 (od 01.10.2012 bolo ustanovenie §4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch zrušené)
podaním dovolania, a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok podľa platného znenia zákona o
súdnych poplatkoch v čase podania dovolania, keď konanie začalo až po účinnosti zákona. S poukazom
na uvedené, nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za dovolanie neuhradil, súd konanie v zmysle § 10
ods. 1 zákona o SP zastavil. O trovách konania súd rozhodol § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého,
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie vo veci bolo zastavené.
Uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ dôvodiac, že súdny poplatok bol
nesprávne vyrubený, nakoľko podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, spoplatneniu podlieha
iba podanie žaloby na náhradu škody, spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú
odvolanie, dovolanie a pod. Namietal, že navrhovateľ podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu a nie žalobu a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Tvrdil, že v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. mu
bola uložená poplatková povinnosť, i keď ju nemal, keďže nie je jasne a jednoznačne stanovená týmto
zákonom poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom použitie analógie
legis v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy je vylúčené. Navyše,
podľa ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012,
i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba navrhovateľom podaná
pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z. a preto je nutné
v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Záverom uviedol, že u
navrhovateľa neexistovala legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, preto ani
nemohol existovať dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny
poplatok. Žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc
i na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k.
14C/338/2012-132 zo dňa 14.06.2015 je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
potvrdiť.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konanívo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len sadzobník
súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.
V predmetnej veci vznikla dovolateľovi poplatková povinnosť podaním dovolania podľa § 5 ods. 1
písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch. Podľa § 6 ods. 2 tohto zákona sa poplatok za dovolanie
vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Tento poplatok je splatný vznikom
poplatkovej povinnosti podľa § 8 ods. 1 zákona. Ak ho poplatník nezaplatí, a to ani dodatočne v
lehote, ktorú mu súd vo výzve určí, súd konanie zastaví za podmienok ustanovených v § 10 zákona.
Názor dovolateľa, že aj keď s účinnosťou od 01.10.2012 konanie vo veciach náhrady škody spôsobnej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom už nie je
vecne oslobodené od súdneho poplatku, avšak s poukazom na § 18ca zákona nie je možné v tomto
prípade vyrubiť súdny poplatok za dovolanie z dôvodu, že žalobný návrh bol súdu doručený 28.09.2012,
teda v čase, kedy konanie bolo oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona,
nie je správny.
Dovolacie konanie je samostatným konaním, v ktorom dovolací súd rozhoduje o dovolaní. Dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacie súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
S účinnosťou od 01.10.2012, konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je oslobodené od poplatku. Podľa §
5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté
do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30.09.2012.
Dovolanie bolo podané na súd prvého stupňa dňa 16.12.2014 (elektronickými prostriedkami so
zaručeným elektronickým podpisom), dovolacie konanie teda začalo po 30.09.2012. Súd prvého stupňa
správne vyrubil navrhovateľovi za podané dovolanie súdny poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu
účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku
v sume 40 eur v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a § 6 ods. 2 Zákona o súdnych
poplatkoch a zároveň ho vo výzve poučil o následkoch jeho nezaplatenia. Nakoľko dovolateľ v určenej
lehote súdny poplatok nezaplatil, súd prvého stupňa správne podľa § 10 ods. 1 zákona konanie zastavil.
Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k.
14C/338/2012-132 zo dňa 14.06.2015 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.