Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200721
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

spoločnosť s ručením obmedzeným POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom Ružová dolina 27,
Bratislava, za účasti pána H. A., Q. XX, T. o opravnom prostriedku navrhovateľa z 12.3.2013 proti
rozhodnutiu odporcu č. V-28907/12 zo dňa 12.2.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-28907/12 zo dňa 12.02.2013 p o t v r
d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-28907/12 zo dňa 12.2.2013 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom
v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a č. 4710, k.ú. C. a na LV č. XXXX k.ú. Karlova
Ves (ďalej aj ako „založené nehnuteľnosti“) a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva
č. 136/2012 - ŠTE zo dňa 15.11.2012, na základe ktorej sa mal vykonať vklad k špecifikovaným
nehnuteľnostiam(ďalejlen„zmluvaozriadenízáložnéhopráva“,alebo„záložnázmluva“)niejespôsobilá

pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa. Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 104400588 zo dňa 17.2.2012 uzavretej
medzi navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva o úvere“,
resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná
v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
(ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“). Odporca konštatoval, že záujem splnomocnenca
vyjadrený v dohode o splnomocnení uzatvorenej za uvedeným účelom dňa 17.2.2012 (ďalej len „dohoda

o splnomocnení“) je v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom na ust. § 22 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) je preto takéto
zastúpenie neprípustné a právny úkon vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej
dohody vypracovanej ako predtlačený formulár vyvodil, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania
obsahu dohody o splnomocnení v kontakte s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v
prípade potreby obhajoval práve jeho záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť,
že združenie ProHelp vystupuje ako splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde

na strane záložného veriteľa vystupuje navrhovateľ. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma
dohody o splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného
splnomocnenca vytvára nevyvážený zmluvný vzťah, čo je bezpochyby stav nežiaduci, ktorý sa prieči
dobrým mravom. Odporca pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zrejmý nepomer medzi zabezpečovanoupohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako následok konania navrhovateľa, ktorý vedome a v
rozpore s dobrými mravmi vytvára stav neprimerane znevýhodneného postavenia záložcu (zúčastnenej
osoby). Odporca na záver uviedol, že zaužívaný postup navrhovateľa v obdobných prípadoch (t.j. v

prípade uzatvárania záložných zmlúv v zastúpení ním zvoleného splnomocnenca) bol už predmetom
preskúmavania súdmi a pretože tieto dospeli záveru, že uvedený postup je v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, jeho rozhodnutie je v súlade s princípom právnej istoty.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 12.3.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na

ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o ničím nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú v rozpore
s obsahom administratívneho spisu. Namieta i záver odporcu o existencii rozporu spornej dohody o
splnomocnení s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry
(komentár k Občianskemu zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o
nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca

žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval
či ovplyvňoval jej obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda
o splnomocnení bola podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť
a zrozumiteľnosť). Dôvodil, že sa jedná o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon uzatvorený

na žiadosť zúčastnenej osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah
dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, tejto bolo poskytnuté potrebné poučenie o právnych
úkonoch v nej uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval,
že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v
dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí a to z

dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení
a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Navrhovateľ okrem toho namietal, že odporca prekročil
rámec svojich kompetencií ak skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi a dodal, že odôvodnenie
odporcu v tejto časti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nespĺňa požiadavky vymedzené
v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). K zriadeniu

záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy
je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je
evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni
navrhovateľovi riadne vrátiť.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.4.2013 napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.
Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila podaním zo dňa 4.4.2013
doručenému odporcovi v ktorom uviedla, že plne súhlasí s rozhodnutím odporcu a výslovne nesúhlasí s
vyjadrením navrhovateľa obsiahnutom v odvolaní (návrhu). Ďalej uviedla, že služby odporcu už využila

a svojich záväzkov si je vedomá, avšak zmluvu o zriadení záložného práva nepodpísala.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§
246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania (§ 250g ods.
2 O.s.p.), pričom navrhovateľ svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho
účasti a v prítomnosti zúčastnenej osoby a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie výsluchom zúčastnenej osoby na pojednávaní, z ktorého
zistil, že táto uzavrela zmluvu o úvere na základe ponuky odporcu odoslanej prostredníctvom textovej
správy, a to takým spôsobom, že sa na ulici na pár minút stretla so zamestnancom navrhovateľa. Tento
mu priniesol už pripravené dokumenty na podpis, pričom mu (ako si pamätá) nechal iba splátkový

kalendár, zmluvu o úvere, dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú zmluvu (tieto súdu predložil).
Nepýtal sa zúčastnenej osoby na jej majetkové pomery, teda na vlastníctvo nehnuteľností. Dohodu
o splnomocnení, ktorú zúčastnená osoba spolu ostatnými dokumentmi podpísala, jej zamestnanec
odporcu nenechal. Ďalej na otázku súdu uviedla, že nikdy nechcela aby ju niekto v súvislosti so zmluvou
o úvere zastupoval, dohodu o splnomocnení nečítala a podpísala ju pretože bola v domnienke, že je

to potrebné v rámci poskytnutia pôžičky. Na otázku súdu, či zúčastnenej osobe niečo hovorí meno
Peter Mamojka (predseda združenia Prohelp), resp. združenie ProHelp táto odpovedala, že meno Peter
Mamojka jej nič nehovorí a pokiaľ ide o združenie ProHelp, má taký dojem, že sa jej ozvali v roku 2013,
keď nesplácala poskytnutú pôžičku - predtým však ani nevedela, že takáto organizácia existuje.Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa
5.12.2012 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založeným nehnuteľnostiam (byt s
pozemkami), k návrhu priložil dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva. Po

preskúmaní dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet
dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému a riadne identifikovanému splnomocnencovi,
ktorým je združenie ProHelp ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom

liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.
Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná
zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 17.2.2012 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti
jej podpisu), splnomocnenec ju akceptoval v ten istý deň. V časti špecifikácia nehnuteľností vo
vlastníctve splnomocniteľa sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení
záložného práva, t.j. založené nehnuteľnosti. Súd považuje za potrebné uviesť, že tieto sú vyplnené

už na prvý pohľad odlišným písmom a perom, akým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej
osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založeným nehnuteľnostiam,
kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola, ako už bolo uvedené vyššie, na strane záložcu
uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie
všetkých pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o

úvere. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná
dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.
Podľa§31ods.1katastrálnehozákona,okresnýúradpreskúmazmluvu zhľadiska,čiobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,

prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách námietok, obsiahnutých v podanom
opravnom prostriedku:
Ako vyplýva z citovaných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné

náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom na zápis vlastníckych a iných práv v katastri
nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohtorozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.
Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu a z výsluchu zúčastnenej osoby, že navrhovateľ na

strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere a v ten istý deň udelila
zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc
na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v
rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností
vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako je zrejmé z výsluchu zúčastnenej osoby vykonanej na pojednávaní

a čo možno vyvodiť i z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a
vpísaných údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach
neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou),
ale boli doplnené až následne. Ako ďalej vyplýva z predmetného výsluchu, zúčastnená osoba obsah
dohody o splnomocnení nepoznala, nevedela že ide o splnomocnenie, do nej žiadnu identifikáciu
nehnuteľnostínevpisovalaaakovýslovneuviedla,anizamestnanecodporcusajejnepýtalnavlastníctvo

nehnuteľností. Predmetná dohoda o splnomocnení v stave v akom bola podpísaná zúčastnenou osobou
ani nebola zúčastnenej osobe ponechaná k dispozícii - na rozdiel od ďalších písomností, ako je
to vyššie uvedené! Z uvedeného je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že splnomocniteľ
(zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali
nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže

byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa
v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý
prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo
vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná

existencia rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým
osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam musí spĺňať tie isté
náležitosti označenia nehnuteľností, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho
zákona.
Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v

rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu ktorý uviedol
odporca, t.j. bola uzatvorená spôsobom rozporným s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne
úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o

tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie
ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa
(navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa) a de facto
okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela,
dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a

včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto
prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej
osobe), nie naopak. Z výsluchu zúčastnenej osoby je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení jej
bola predložená len zo strany navrhovateľa spolu so zmluvou o úvere a osobu splnomocnenca, resp.
jej štatutárneho zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení či zmluvy o úvere nepoznala a

ani nemala úmysel niekoho v akejkoľvek súvislosti s úverom splnomocniť na akýkoľvek úkon. Súd
s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu uveril výpovedi zúčastnenej osoby a má za
preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení byť nemohol
a teda ani nemohol poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ
v opravnom prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s

osobou navrhovateľa. Uvedené je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti. Ako uviedol i odporca
v napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri
uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa.
Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie

ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia vyslovené
v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so
združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačouidentifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa

ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o
splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že
uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení
a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne
nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia§22ods.2Občianskehozákonníkadôležitásamotnámožnosťrozporualebopochybnostío
nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať a to nielen preto, že komentár k zákonu nie
je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia
rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba de facto splnomocnila združenie
ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založeným nehnuteľnostiam. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného

práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.
Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že skúmaním zmluvy o úvere odporca prekročil vlastné

kompetencie dané mu ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (a zároveň je odôvodnenie odporcu v tejto
časti nepreskúmateľné) považuje súd za bezpredmetnú, a to z dôvodu, že odporca túto zmluvu žiadnym
spôsobom nevyhodnocoval. Ako je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, skúmal len zmluvu o
zriadení záložného práva a ak túto vyhodnotil pre zjavný nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou
a hodnotou predmetu zabezpečenia ako rozpornú s dobrými mravmi, postupoval v súlade a v intenciách

ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a tento vyplýva z obsahu administratívneho

spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).