Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200971
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.ErikouŠobichovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

A. G., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX T., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie slobody
30, 022 01 Čadca, za účasti účastníčky konania: Mgr. M. O., bytom F. XXXX, XXX XX T., v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.7.2015 z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Mesto Čadca uznalo navrhovateľa vinného zo spáchania priestupku podľa §

7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého
sa dopustil tým, že nezabránil útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabránil inému spôsobu ich
ohrozovania psom. Ku skutku došlo dňa 11.12.2014 v presne nezistený čas vo večerných hodinách,
kedy A. G. pred rodinným domom č. XXXX v T., F. viedol psa č. známky 4364, prihláseného na svojho
brata O. G.. V tomto čase vybehol pes č. známky 2043, prihlásený na Mgr. M. O., z dvora rodinného
domu č. XXXX v T., F. a napadol psa č. známky 4364, pričom pes č. známky 4364 sa zahryzol psovi
č. známky 2043 do prednej nohy. Poškodenej Mgr. M. O. bola spôsobená škoda vo výške 361,22

€. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. Z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov
navrhovateľovi bola uložená pokuta vo výške 30,- €. Zároveň správny orgán podľa § 70 ods. 2 zákona
č. 372/1990 Zb. uložil navrhovateľovi nahradiť škodu vo výške 361,22 € poškodenej Mgr. M. O.. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na Správu o výsledku objasňovania priestupku zo
strany Mestskej polície Čadca č. 04/MP/15/P zo dňa 1.7.2015. Ďalej uviedol, že dňa 24.7.2015 sa konalo
na Mestskom úrade Čadca ústne pojednávanie o priestupku, pričom obvinený z priestupku A. G. sa na
pojednávanie nedostavil, preto v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch bola vec prejednaná aj v

neprítomnosti obvineného z priestupku A. G.. Na ústnom pojednávaní Ing. S. O. okrem iného popísal
priebeh a súvisiace okolnosti, najmä vzájomné napadnutie oboch psov, priebeh ošetrovania poraneného
psa č. známky 2043, pri ktorom uviedol, že ide o kríženého jazvečíka, ktorý je prihlásený ako rodinný
pes. Mgr. M. O. si uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 361,22 €. Uviedla, že pes ktorý
napadol a pohrýzol jej psa, t. j. pes známky 4364, spôsobil jej psovi č. známky 2043 otvorenú zlomeniu
pravejprednejnohysvyčnievajúcimikostnýmisúčasťamiaakodôkaznapreukázaniespôsobenejškody
predložila Daňový doklad č. CA 661267 vystavený MVDr. I. H., ktorý ošetroval jej psa č. známky 2043.

Pri rozhodovaní o priestupu vychádzal správny orgán zo Správy o výsledku objasňovania priestupku zo
dňa 1.7.2015, tak isto z informácii vedených v Evidencii psov na Mestskom úrade Čadca a vzal do úvahy
aj § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., podľa ktorého za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba,
ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Správny orgán ďalej vzal do úvahy ust. § 3 Zákona opriestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupom stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon
výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol
na závažnosť priestupku, na spôsob spáchania a na jeho následky. Vo vzťahu k zistenej škode vzal do

úvahy, že nebola dobrovoľne uhradená a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline uznesením pod č. k. 29Sp/103/2015-8 zo dňa 26. októbra 2015 konanie zastavil
a po právoplatnosti uznesenia vec bola postúpená Ministerstvu vnútra SR ako orgánu, do právomoci
ktorého patrí.

Ministerstvo vnútra SR podaním zo dňa 5.1.2016 doručené na Najvyšší súd SR dňa 11.1.2016 predložilo
vec na rozhodnutie podľa § 8a O.s.p. s poukazom na to, že prejednanie a rozhodnutie veci o opravnom
prostriedku patrí do právomoci okresného úradu.

Najvyšší súd SR uznesením pod č. k. 3Rks/1/2016 zo dňa 5. mája 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 24.5.2016, rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie právnej veci navrhovateľa A. G., proti odporcovi
Mesto Čadca, postúpenej Ministerstvu vnútra SR uznesením pod č. k. 29Sp/103/2015-8 zo dňa
26.10.2015 patrí do právomoci Krajského súdu v Žiline.

Na to Krajský súd v Žiline vytýčil v predmetnej veci pojednávanie na deň 29.7.2016. Na nariadený termín

pojednávania sa nedostavili navrhovateľ, odporca a ani účastníčka konania, všetci mali predvolanie na
nariadený termín pojednávania vykázaný riadnym spôsobom. Svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani
nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal aj v ich neprítomnosti podľa
§ 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vrátane jeho postupu
mal za to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c), d) a e ) O.s.p., a to pre
nedostatočne zistený skutkový stav veci a nedostatok dôvodov, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje

súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia
rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol

podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom
prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho
doručenia.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a

správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov tento
zákon ustanovuje niektoré podmienky držania psov.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka a Trestného zákona a osobitných predpisov.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa
vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný
oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa. Súčasneje povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný,
ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným
nariadením.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak
a) neoznámi obci, v ktorej pes je evidovaný alebo má byť evidovaný, každú zmenu skutočností a údajov,

ktoré sa zapisujú do evidencie, do 30 dní od ich zmeny,
b) neprihlási psa do evidencie,
c) umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2,
d) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa
nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, 5)
e) neoznámi odcudzenie, zničenie alebo stratu známky,

f) nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak
a) neohlási svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu
držiteľa psa osobe, ktorú pes pohrýzol,

b) nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom,
c) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa
nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane,
d) nepreukáže známkou totožnosť psa,
e) nerešpektuje zákaz vstupu so psom alebo zákaz voľného pohybu psa,

f) neodstráni bezprostredne výkaly, ktorými pes znečistil verejné priestranstvo.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno
uložiť pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu do 65 eur.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom
konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru.

Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch.

Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 282/2002 Z. z. výnos pokút je príjmom rozpočtu obce okrem výnosu pokút
uložených v blokovom konaní orgánmi Policajného zboru, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu.

Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z

nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená
majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len „poškodený“), pôsobí správny
orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená. Ak škoda a jej výška
bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku

povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na
iný príslušný orgán.Podľa § 74 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého

ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Ak je obvineným z priestupku mladistvý, správny orgán
na ústne pojednávanie predvolá aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately. Ak je mladistvý na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov zverený do
osobnej starostlivosti fyzickej osobe alebo je na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov
umiestený v zariadení, správny orgán upovedomí o nariadenom ústnom pojednávaní aj tieto osoby.

Rozhodnutie o priestupku sa oznamuje všetkým osobám podľa prvej a druhej vety.

Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o

nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ

sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namieta, že rozhodnutie odporcu je zmätočné,
nedostatočné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ poukazuje najmä na to, že správny orgán v rozhodnutí
uviedol, že vybehol pes známky č. 2043 prihlásený na Mgr. M. O. z rodinného dvora č. XXXX v T.
a napadol psa známky č. 4364, pričom pes č. známky 4364 sa zahryzol psovi č. známky 2043 do

prednej nohy. Navrhovateľ namietal, že pán Ing. Štefan Mudrík, ktorý mal svojho psa č. známky 2043
voľne pusteného v záhrade svojho rodinného domu, nezabránil útoku svojho psa na psa, ktorého
viedol navrhovateľ, keď umožnil svojmu psovi vybehnúť z dvora svojho rodinného domu. Navrhovateľ v
opravnom prostriedku tvrdí, že on sa pokúšal zabrániť útoku tým, že sa snažil psy od seba odtrhnúť.

Je nepochybné tieto skutočnosti navrhovateľ uvádzal aj v Zápisnici o podaní vysvetlenia pred mestskou
políciou zo dňa 1.7.2015. V tejto zápisnici je aj uvedené, že pes navrhovateľa len stál a pozeral sa. Psa
pána O. nijakým spôsobom nenapádal. Tento pes pribehol k nemu a ku psovi a zaútočil do jeho psa.
Vtedy došlo k tomu, že jeho pes chytil psa pána O. za prednú nohu a zahryzol ho. On sa ich snažil od
seba odtrhnúť a asi po troch minútach sa mu ich podarilo od seba oddeliť. Uviedol, že aj pes pána O. ho

uhryzol do dlane ľavej ruky, pričom mu spôsobil krvavé poranenie, ale on lekárske ošetrenie nevyhľadal.

Ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie správnych orgánov musí obsahovať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené.

Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd dospel k záveru, že argumentácia
navrhovateľa v opravnom prostriedku, týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z
dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti je v plnom rozsahu
opodstatnená. Správny orgán založil svoje rozhodnutie iba na opise skutkového stavu a citácie

jednotlivých zákonných ustanovení - paragrafových znení na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov,
pričom absentuje v napadnutom rozhodnutí vlastné právne odôvodnenie záverov v napadnutom
rozhodnutí, čím postihol napadnuté rozhodnutie deficitom nepreskúmateľnosti.Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je teda aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením

nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd, resp. aj správny orgán nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (k tomu pozri
bližšierozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvoveciachsp. zn.IV.ÚS115/3,sp.zn.III.ÚS60/04).Napadnuté
rozhodnutie postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového
stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Podľa názoru súdu je potrebné sa argumentačne
vysporiadať, a teda vo svojom rozhodnutí zdôvodniť aj skutočnosť - tvrdenie navrhovateľa, že síce
navrhovateľ nemal psa na vôdzke a nemal ani košík, ale poukazuje na to, že v danom čase a na danom

mieste sa na miestnej komunikácii nenachádzal nikto, pričom dvor rodinného domu S. O., resp. brána
na rodinnom dome S. O. bola otvorená a z tejto vybehol jeho pes, ktorý práve zaútočil na psa, ktorého
navrhovateľ viedol. Treba sa vysporiadať aj s tvrdeniami navrhovateľa, že on sa snažil tieto psy od seba
odtrhnúť, čo vyplýva zo Zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 1.7.2015.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že nemal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k
jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z obsahu administratívneho
spisu súd zistil, že sa v ňom nachádza Zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 24.7.2015
č. 28773/2015, pričom na ústnom pojednávaní sa zúčastnili ako poškodená Mgr. M. O. a ako obvinený
z priestupku je uvedený Ing. S. O.. V administratívnom spise sa nenachádza doklad o tom, že by

navrhovateľ bol predvolaný na predmetné ústne pojednávanie. S poukazom na § 74 ods. 1 Zákona o
priestupkoch, podľa ktorého v priestupkoch koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie,
bolo potrebné, aby obvinený z priestupku bol na toto ústne pojednávanie predvolaný. Z týchto dôvodov
preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu zrušiť ako nezákonné. V ďalšom konaní správny orgán nariadi
ústne pojednávanie vo veci podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch a predvolá na toto pojednávanie

aj obvineného z priestupku, ktorého prejednanie veci sa týka. Postupom správneho orgánu bolo teda
navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, čo spôsobuje nezákonnosť daného
rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k

ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ síce bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto
mu nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.