Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/320/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201043
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: RSDr. Z. D., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom W. I., Q.. H. XXXX/XX, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný
dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. novembra 2013 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. novembra 2013 podľa § 142

ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení
neskoršíchpredpisovzamietlažiadosťnavrhovateľaopriznaniestarobnéhodôchodkukudňu1.augustu
1998.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že
odporkyňa vec nesprávne posúdila, a preto sa domáhal zrušenia rozhodnutia a priznania starobného
dôchodku.

Na pojednávaní sa navrhovateľ v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia z 26. 11.
2013. Súčasne konštatoval, že odchodom do výslužby 31. 8. 1998 mu bol priznaný výsluhový dôchodok
rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 19. augusta 1998 podľa § 26 zákona
č. 114/1998 Z. z. Pre nárok na starobný dôchodok splnil podmienku, keď odslúžil v armáde 39 rokov a z
toho 35 rokov v I. kategórii. Jediné, čo podľa odporkyne splnil, je to, že nepretržite nepracoval od vzniku
nároku na starobný dôchodok do 31. 12. 2003. Túto podmienku však splniť nemohol, keďže bol, napriek
písomnému nesúhlasu, prepustený zo služobného pomeru 31. 7. 1998 a toto je jediný dôvod nepriznania

starobného dôchodku. Skutočnosťou však je, že po celú dobu pracovného pomeru v armáde, od 1. 11.
1958aždo31.7.1998zanehozamestnávateľpravidelneodvádzalfinančnéprostriedkyariadnesisplnil
svoje povinnosti voči odporkyni, a to nemalou sumou. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č. 10So/85/2012 zo dňa 17. 7. 2013. V zákonoch sa uvádza, že odporkyňa je príslušná na
rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov. Vzhľadom na ust. § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení odporkyňa nie
je príslušná rozhodnúť o tomto nároku, aj keď do pokladne odporkyne 39 rokov odvádzal poplatky.

Potom jednotlivé paragrafy rôznych zákonov ho diskriminujú voči tým, ktorým vznikol nárok na starobný
dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení.Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci
zo dňa 3. 1. 2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. novembra
2013 ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 9So/103/2011

zo dňa 26. septembra 2012, v ktorom je uvedený názor, že na rozhodnutie o starobnom dôchodku je
povinný rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že

opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Žiadosťouzodňa20.septembra2013požiadalnavrhovateľostarobnýdôchodokod 1.augusta1998.

RozhodnutímVojenskéhoúradusociálnehozabezpečeniač.65304006443205/2-VÚSZ/DO2zodňa19.
augusta 1998 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. augusta 1998 podľa § 26 zákona

č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.

Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená základná služba vo vojenskej škole od
1. novembra 1958 do 31. októbra 1960 (I. kategória funkcií), ďalšia služba od 1. novembra 1960 do 31.
júla 1961 (I. kategória funkcií), doba služobného pomeru vojaka z povolania od 1. augusta 1961 do 14.

augusta 1984 (I. kategória funkcií), doba služobného pomeru vojaka z povolania od 15. augusta 1984 do
31. augusta 1991 (II. kategória funkcií) a doba služobného pomeru vojaka z povolania od 1. septembra
1991 do 31. júla 1998 (I. kategória funkcií).

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný

dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I.
kategóriifunkcií,vznikolmunároknastarobnýdôchodokpodľa§132ods.1písm.a)Zákonaosociálnom

zabezpečení dňa 13. júna 1996, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o
sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o
nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o

ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhoduje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Podľa § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb. nároky vyplývajúce zo
zaradeniazamestnanídoI.aII.pracovnejkategóriealeboslužbydoI.aII.kategóriefunkciísapriznávajú
do 31. decembra 2023.

Vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. kategórii funkcií v rozsahu
najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi 13. júna 1996, čo je podľa §
94 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení

vojakov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky
dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz
vznikolnárokpodľaZákonaosociálnomzabezpečení,podľa§1ods.2Zákonaosociálnomzabezpečení
v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času.

Podľa § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia
vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom

zabezpečení a zostal zachovaný podľa § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č.
235/1992 Zb. a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z..
Vzhľadom na ust. § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení odporkyňa nie je príslušná
rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok.NároknastarobnýdôchodoknevznikolpodľaZákonaosociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov,
a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože navrhovateľ nesplnil

podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra
2003.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok
podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je

daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 11. novembra 2013 považoval za súladné so zákonom, a teda ako zákonné ho potvrdil v súlade
s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Napriek tomu, že krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vydané v súlade s
poslednými právnymi názormi Najvyššieho súdu SR potvrdil podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p., bude

potrebné, aby v kontinuite i s týmito právnymi názormi odporkyňa postúpila žiadosť navrhovateľa na
rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení, t.
j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo

na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.