Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202218.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45869464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so
sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: A. R., bytom S. okružná č. XXXX/XX, A., štátny
občan Slovenskej republiky, o vymoženie sumy 219,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. mája 2015, č.k. 3Er/171/2015-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov
náhradu trov nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159
ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že dňa 28.04.2015 doručil súdu súdny exekútor žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávnenej zo dňa 15.03.2015 a exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
Arbitrážna a Mediačná, a.s. sp. zn.: IDB0310162 zo dňa 06.05.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2011 a vykonateľnosť dňa 10.06.2011. Z obsahu pripojeného spisu
tamojšieho súdu sp. zn.: 6Er/262/2011 súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie
uvedeného exekučnéhotitulu- rozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopri
Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s. sp. zn.: IDB0310162 zo dňa 06.05.2011, domáhal vykonania

exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 219,33 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej
veci súdu uznesením zo dňa 16.01.2012 č.k. 6Er/262/2011-32 žiadosť súdneho exekútora zamietol pre
rozpor exekučného titulu so zákonom, keď uviedol, že neplatná rozhodcovská doložka bráni tomu, aby
na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok bol spôsobilým exekučným titulom na udelenie poverenia
pre súdneho exekútora. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčín zo dňa 29.11.2012 č.k. 19CoE/86/2012-58. Súd prvého stupňa považoval

za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V
ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Súd prvého stupňa po preskúmaní veci konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, už bolo tamojším súdom o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania (podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.). O

náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Ako dôvody podania
odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h)

O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Oprávnený namietal, že súd
prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom
možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím
o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený v tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Cdo 205/2011 a sp.zn. 5 ECdo
40/2013 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 254/2012, podľa ktorých
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá, prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie je individuálny
právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov
mal oprávnený za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre

rozhodnutieexekučnéhosúdu,ktorévneskoršomštádiuexekučnéhokonaniazaložínaprávnomzávere,
že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Oprávnený ďalej uviedol,
že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p.,
nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo
uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom

predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o
merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v
Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu
postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na

spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru, o ochrane
ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Oprávnený
ďalej argumentoval tým, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah

vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,
logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd
nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s
otázkou udelenia, resp. neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný
súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového

stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel
oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva
podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu, pričom sa opiera o svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej
veci. Takýto výklad považoval oprávnený za neprípustný najmä z dôvodu, že nevyhnutne predpokladá

a vyžaduje inú úpravu procesných práv a povinností účastníkov exekučného konania, než akú upravuje
Exekučný poriadok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II.
ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení,
ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je

založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a
takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Oprávnený tiež namietal porušenie právnej istoty a
legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú,
aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietajú, a tiež namietal
neprimerané zvýhodnenie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Podľa

oprávneného mu exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené
preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 219,33 Eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. zo
dňa 06.05.2011, sp. zn. IDB0310162, ktorý nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa

06.06.2011 a vykonateľnosť dňa 10.06.2011.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp. zn. 6Er/262/2011
návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.08.2011 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 219,33 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. zo dňa 06.05.2011, sp. zn. IDB0310162. V uvedenej
exekučnej veci Okresný súd Partizánske uznesením zo dňa 16.01.2012, č.k. 6Er/262/2011-32 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný titul
je vydaný v rozpore so zákonom a smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, na podklade neplatnej
rozhodcovskej doložky. Toto uznesenie v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

29.11.2012, č.k. 19CoE/86/2012-58 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2013.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení

O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálneustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné

posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať

exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,akexekučnýtitulmedzičasomvykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul,
notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s

rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata
zakladá zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na
podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

f) Exekučného poriadku z dôvodu po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané,
prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené
exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať
povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania,
spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia
exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6Er/262/2011, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo

medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného
konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu
podmienok odstrániteľnú, či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne
v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné

konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .