Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/563/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111206496
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111206496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu T.. A. B., C., Š. X, proti žalovanej
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Košice, Rastislavova 43, IČO: 00 606 707, zastúpenej JUDr.
Alenou Zadákovou, advokátkou, Alena ZADÁKOVÁ & spol. Advokátska kancelária, Košice, Kováčska
32, o zaplatenie 35 000 € s prísl., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurnace Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 38C/50/2011-182 zo 17.3.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 4.3.2011 domáhal voči
žalovanej a s akým odôvodnením, čo žalovaná k žalobe, doručenej jej 25.7.2011, uviedla 15.8.2011,
že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
výpoveďamiúčastníkovkonania,výpoveďamisvedkov,vyjadreniamizástupkynežalovanej,akoajcelým
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav, konkrétne, čo vyplýva podľa Prepúšťacej správy

l. Psychiatrickej kliniky, pracovisko Tr. SNP č. 1 Košice, Fakultnej „nemocnici“ L. Pasteura Košice z
19.9.2008 vypísanej o 14:00 hod., podpísanej zástupkyňou „prednosti“ kliniky M.. C. Q. M.. L., Č. F. J. M..
Š.G. A., R.. Q. V.. M.. T. V., O.. v závere nimi vyhotoveného a (žalobcom, spolu so žalobou) doručeného
mu Znaleckého posudku č.7/2009 zo 16.1.2009, ktorého zadávateľom bolo Okresného riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach (ďalej len OR PZ), Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej
polície Košice k veci ČVS:ORP-1933/1-OJP-KE-2008 za účelom vyšetrenia duševného stavu žalobcu,
čo vypovedal žalobca a, čo predniesla zástupkyňa žalovanej na pojednávaní 2.12.2011 (reprodukoval

podstatnú časť výpovede a prednesu), čo vyplýva z Hlásenia o zadržaní pacienta Fakultnej nemocnice
L. Pasteura Košice, čo zistil z uznesenia Okresného súdu (ďalej len OS) Košice II 27Pu/13/2008-6 z
19.9.2008, uznesenia 27Pu/13/2008-7 z 19.9.2008 a z uznesenia 27Pu/13/2008-8 z 22.9.2008, práv.
9.10.2008, z Vyhlásenia o dobrovoľnom vstupe na psychiatrické oddelenie nemocnice v Košiciach
do Psychiatrickej liečebne Trieda PK FNLP Košice, Trieda SNP 1, Košice, podpísaného 19.9.2008
žalobcom, ako pacientom, čo žalobca 19.9.2008 o 14:00 hod. písomne uviedol na listine označenej
ako Poučenie a písomný informovaný súhlas pacienta podľa § 6 zák.č.576/04 Z. z., podpísanej ním

a jeho dcérou T.. K. O., čo vypovedali na pojednávaní 18.5.2012 svedkovia Ing. Pancuráková, rod.
Jurková, dcéra žalobcu, a A. B., syn žalobcu, čo oznámila, resp. na čo poukazovala KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, vstúpivšia 13.7.2012 na podnet žalovanej do tohto
konania na základe poistnej zmluvy č.0608004705 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone činnosti zdravotníckeho zariadenia, čo uviedli svedkyne M.. A. C., primárka na 1. Psychiatrickej
klinike a T. L., pracujúca na pozícii lekára na oddelení I. psychiatrickej kliniky, vypočuté na pojednávaní
22.11.2012, čo vyplýva zo správy I. internej ambulancie CPO, FNLP, pracovisko Trieda SNP Košice zo

17.9.2008, z lekárskej správy M.. Q. U., oftamológa Očnej kliniky Triedy SNP 1, Košice z 19.9.2008 o
11:55 hod., čo bolo zistené z lekárskej správy M.. Š. T., chirurga Centrálneho prijímacieho oddelenia
Fakultnej „nemocnici“ L. Pasteura Košice, Trieda SNP z 19.9.2008, čo na pojednávaní 7.5.2013
vypovedal svedok M.. O. M., lekár, ktorý bol pri prijatí žalobcu 17.9.2008 na psychiatrické oddelenie
a, čo zistil z vyšetrovacieho spisu ČVS:1933/1-OJP-KE-2008 OR PZ v Košiciach, odboru kriminálnej

polície Rampová 7 v Košiciach. Citujúc znenie čl.16 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
SR), čl.3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (Rím, 4.XI.1950), Čl. 5 prvý odsek Dohovoru o
ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny,§ 6 ods.1
písm. a),ods.4,ods.9 písm. d) zák.č.576/04 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov uzavrel, že špecifikom
poskytovania nútenej zdravotnej starostlivosti osobám s duševnou poruchou je zásah primárne do 2

ľudských práv a to do práva na slobodu (sloboda pohybu, osobná bezpečnosť) a do práva na súkromie,
ktorého jednou zložkou je aj právo rozhodovať o prijatí/neprijatí zdravotnej starostlivosti, že ďalšími
právami potenciálne zasiahnutými pri nútenej liečbe je právo na zaobchádzanie, ktoré neporušuje zákaz
ponižujúceho a neľudského zaobchádzania, že vyjadrením práva fyzickej osoby rozhodovať o svojom
zdraví je zákaz zásahu do fyzickej a psychickej integrity na inom základe ako na základe slobodného

informovaného súhlasu dotknutej osoby a, že v prejednávanom prípade ide o žalobcom tvrdené
porušenie práva na nedotknuteľnosť osoby a súkromia jeho nezákonným obmedzením žalovanou
a takisto tvrdené porušenie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.
Vychádzajúcz§9ods.1písm.a),ods.5zák.č.576/04Z.z.(ichzneniecitoval),zvykonanýchdôkazov-zo
záverovšetreniaudalostiktorásastala17.9.2008vbudoveškolyvKošiciachnaŠtefánikovej32orgánmi

PZ, ďalej z tr. rozkazu, ako aj z ďalších okolností, za ktorých bol žalobca príslušníkmi polície dovezený
na oddelenie psychiatrie vzal za preukázané, že žalobca tým, že vo vzťahu k širšiemu okoliu, t.j. počnúc
v budove v Košiciach na Štefánikovej 32, potom aj pri výsluchu na polícii a, pri vyšetrení v nemocnici na
internom oddelení a následne aj na oddelení psychiatrie vykazoval znaky, podľa ktorých v súlade s § 6
ods.9písm.d)zák.č.576/04Z.z.mohloísťoosobu,ktorávdôsledkuduševnejchorobyalebospríznakmi

duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, na základe čoho žalovaná postupovala správne,
keď podľa § 9 ods.4 zák.č.576/04 Z. z. nevyžadovala od žalobcu informovaný súhlas podľa § 6 ods.9
písm. d), ale 18.9.2008 podala na OS Košice II návrh o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v
ústavezdravotníckejstarostlivostipodľa§191bO.s.p.(37Pn/13/2008).Tentonávrhžalovaná19.8.2008
vzala späť potom, ako žalobca podpísal súhlas s hospitalizáciou 19.8.2008 (čl.56). Preto dospel k

záveru, že 17.9.2008 pre žalovanú boli splnené 2 zákonné podmienky na prevzatie žalobcu do ústavnej
starostlivosti aj bez jeho súhlasu, a to, že (na základe odporúčania od ošetrujúceho lekára M.. Z. z
internejambulanciezcentrálnehopríjmu,ktorývsprievodnomlisteokreminternýchdiagnózuviedolajto,
že u pacienta zistil vedomie lucídne, orientovaný všestranne správne, pacient uzavretý, mení výpovede,
vyhýbavé odpovede s latenciami, uhýba pohľadom, odpovede všeobecné, nepresné, nevyluč. bludné

obsahyvmyslení,snahaodisimuláciu,poruchyvnímanianezisťuje,zvýš.intrapsychickátenzia,iritabilita
v pozadí somatická morbidita/ art. hypertenzia, DM II/, konfliktná situácia v pozadí, bez suicidálnych
tendencií, k stavu iba čiastočne kritický) v danom čase vykazoval symptómy duševnej poruchy a v
tom čase bolo jeho správanie vyhodnotené ako nebezpečné voči svojmu okoliu (zistené z tvrdenia
príslušníkov PZ o okolnostiach prípadu). Na základe toho nešlo zo strany žalovanej o nezákonnú

hospitalizáciu a v tejto súvislosti o porušenie čl.16 Ústavy SR na nedotknuteľnosť osoby žalobcu a jeho
súkromia, keď plnila svoju zákonnú povinnosť a poskytla mu zdravotnícke ošetrenie podľa odporúčania
predchádzajúceho lekára a na základe zisteného aktuálneho psychického stavu pacienta. Žalovaná
následne ihneď po nevyhnutnom čase hospitalizácie žalobcu, v súlade s § 9 ods.5 zák.č.576/04 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, 19.9.2008 prepustila z ústavnej starostlivosti. Konštatoval, citujúc znenie

§ 34,§ 37 ods.1 a § 38 ods.2 O. z. -, že právny úkon vznikne okamžikom kedy existujú všetky jeho
pojmové znaky, t.j. prejavená vôľa, že tento prejav smeruje k vzniku, zmene alebo zániku právneho
vzťahu, „ak by“ prejav vôle vyvolal právne následky musí „sa jednať“ o prejav vôle právom uznaný a s
týmto prejavom musí právny poriadok spájať určité právne následky, že právny úkon je platným, ak sú
splnené náležitosti právneho úkonu a) náležitosti subjektu, spôsobilosť subjektu „k“ právnym úkonom a

povinnosť a spôsobilosť „subjektom“ „k“ právnym úkonom, b) náležitosť vôle - vôľa musí byť skutočná,
slobodná, vážna a prostá omylu, c) náležitosti prejavu - prejav musí byť určitý, zrozumiteľný, v niektorých
prípadoch sa vyžaduje aj určitá forma, napr. písomná forma, d) náležitosti pomeru „pre vôle“ a prejavu,
t.j. zhoda prejavu a vôle, e) náležitosti predmetu - predmet musí byť možný a dovolený (právne možný)a, že žalobca v konaní tvrdil, že jeho podpis a podpis jeho dcéry na listine Súhlas s hospitalizáciou z
19.8.2008 sú neplatné. Citoval znenie § 40 ods.3 O. z. a uviedol, že výklad slova podpis vychádza z
latinského slova signum, ktoré sa prekladá ako znamenie, znak, doklad alebo i dôkaz, ide vlastne o

formálne označenie právneho úkonu konajúcou osobou, ktoré sa má urobiť v materializovanej forme,
písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu 2 náležitostí, ktoré musia byť splnené súčasne.
aby išlo o platný písomný právny úkon (§ 40 ods.3 OZ), a to: a) písomnosti (obsah právneho úkonu musí
byť zachytený v texte listiny) a b) podpisu konajúcej osoby, že iné okolnosti, týkajúce sa, napr. dátumu a
miestapodpisu,nemajúvplyvnaplatnosťprávnehoúkonu,žeakovyplynulozvýpovedesvedkyneM..C.

Q. M.. L., žalobca s nimi bez problémov komunikoval, v rozhovoroch uznal dôvodnosť hospitalizácie, iba
sa dožadoval ísť čo najskôr domov, že žalovaná po prvotnom vyšetrení dospela k záveru, že je potrebné
vykonať hospitalizáciu postupom podľa § 9 ods.4 zák.č.576/04 Z. z., kedy sa nevyžaduje informovaný
súhlas podľa § 6 ods.9 písm. d), preto 18.9.2008 podala na OS Košice II návrh o vyslovenie prípustnosti
prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti podľa § 191b O. s. p. (37Pn/13/2008) a tento
návrh 19.8.2008 vzala späť potom, ako žalobca podpísal súhlas s hospitalizáciou 19.8.2008 (čl.56), že v

konaníjepreukázané,žežalobcavordináciipredM..L.19.8.2008podpísalbezvýhradanámietoklistinu
Súhlas s hospitalizáciou, z toho dôvodu, ak listinu 19.9.2008 riadne a bez výhrad podpísal a v konaní sa
ani svedeckými výpoveďami jeho dcéry a syna (pričom pri výsluchu túto skutočnosť jeho dcéra vôbec
neuvádzala a ani sa neplatnosti svojho podpisu nedomáhala) nepreukázalo, že by niekto z personálu na
neho vyvíjal vôbec nejaký nátlak a zo spisu, konkrétne zo ZP, ktorý v konaní sám do konania predložil sa

neuvádza, že by bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, mal (súd) za to, že jeho vôľa 19.9.2008
na tejto listine bola vyjadrená určite a zrozumiteľne a pri plnom vedomí (v čase, keď už žalovaná po
vyšetreniach skonštatovala, že netrpí psychickou duševnou poruchou, ktorá by ho obmedzovala na
spôsobilosti na právne úkony), preto konštatuje, že listina súhlas s hospitalizáciou podpísaný žalobcom
19.8.2008 je platným písomným právnym úkonom. Ďalej citoval znenie čl.19 ods.1 Ústavy SR, čl.10

Listiny základných práv a slobôd (ústavný zák.č.23/91 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv
a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky)
a úvodnú časť Prílohy č.4 (ETICKÝ KÓDEX ZDRAVOTNÍCKEHO PRACOVNÍKA) zák.č.578/04 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ods.2 jej časti (Zdravotnícky pracovník

a pacient) a uviedol, že žalobca v tomto konaní ďalej tvrdil, že v rámci hospitalizácie na psychiatrickom
oddelení od 17.9.2008 do 19.9.2008 bola - ponížená jeho ľudská dôstojnosť z dôvodu, že bol zatvorený
do klietky a uzamknutý na visiaci zámok, - ponížená jeho ľudská dôstojnosť z dôvodu, že počas 15
hodín mu nebolo umožnené vykonať biologickú potrebu, - ohrozený na živote, nakoľko po príchode
mal nameranú hladinu cukru 17,5 - diabetus, čo bol dôvod na hospitalizáciu na internom oddelení

a nie na psychiatrickej klinike, - ohrozený na živote z dôvodu, že ho ako ťažkého diabetika nechali
bez stravy a bez vody. Uzavrel, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalovaná poskytla žalobcovi ústavnú starostlivosť vo svojom oddelení, že primárka oddelenia „MUDr.“
vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcovi bola poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť bez toho, aby
bola ponižovaná jeho ľudská dôstojnosť, nepotvrdila jeho tvrdenie o tom, že by mu nebola poskytnutá

strava, toaleta alebo iné odborné ošetrenie, že tvrdenie žalobcu a svedkov - M.. C., M.. L., M.. M.
objektivizoval s Prepúšťacou správou l. Psychiatrickej kliniky z 19.9.2008, ako aj z ďalších lekárskych
správ z uvedeného obdobia, z ktorých mal za preukázané, že žalobca v čase od 17.9.2008 do 19.9.2008
absolvovalokrempsychiatrického,ajnasledujúceodbornévyšetrenia:-17.9.2008-eštepredpríchodom
na l. Psychiatrickú kliniku absolvoval interné vyšetrenie M.. N. Z., O.., gastroenterológom, kde mu bola

nameraná hodnota glukózy 11,7mmol/l, - 18.9.2008 podstúpil laboratórne a kontrolné interné vyšetrenia
sM..Y.tak,žeinternistakonziliárneprišielnapsychiatrickúkliniku,kdevyšetrilžalobcuaskonštatoval,že
jeho stav bol stabilizovaný, krvný tlak aj hladinu cukru mal v norme, - 18.9.2008 absolvoval psychiatrické
vyšetrenie s M.. L., - 18.9.2008 bol na psychologickom vyšetrení u M.. K., - 19.9.2008 bol vyšetrený
na traumatologickej ambulancii u M.. T., chirurga Centrálneho prijímacieho oddelenia, - 19.9.2008 bol

na RTG vyšetrení lebky a 19.9.2008 absolvoval vyšetrenie na očnej ambulancii u oftamológa M..
U., že z prehľadu týchto žalobcom absolvovaných vyšetrení teda jednoznačne vyplýva, že žalovaná
nezanedbala svoje povinnosti voči nemu tým, že by mu neposkytla zdravotnú starostlivosť, nakoľko
ho v priebehu 3 dní poslala na 5 rôznych odborných vyšetrení (interna, psychológ, očné, traumatológ,
psychiater), na niektoré aj opakovane, preto rozhodne nemožno súhlasiť so žalobcom, že by ho týmto

správaním ohrozovala na zdraví a živote, že jeho tvrdenia o tom, že počas 15 hodín mu nebolo
umožnené vykonať biologickú potrebu, že ho ako ťažkého diabetika nechali bez stravy a bez vody alebo,
že by ho ošetrujúci personál zamkol do klietky na visiaci zámok sa v konaní nepreukázali, nakoľko na
tieto tvrdenia neprodukoval žiadne relevantné dôkazy a dokonca ani svedecké výpovede jeho dcéry asyna nepotvrdzujú priamo tieto tvrdené skutočnosti, že žalobca mu nepredložil listinné dôkazy o tom, že
by v čase vykonania hospitalizácie od 17.9.2008 do 19.9.2008 alebo aj v čase po jej ukončení nejakým
spôsobom namietal nevhodné a nedôstojné správanie žalovanej v čase jeho hospitalizácie či už priamo

u nej alebo na Úrade pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou, že primárka M.. C. vo svojej výpovedi
uviedla, že žalobca sa síce počas hospitalizácie opakovane pýtal domov, čo bolo po stabilizovaní jeho
zdravotného stavu aj jedným z dôvodov jeho včasného ukončenia hospitalizácie na ich oddelení, avšak
ani náznakom nikomu z ich oddelenia na vizitách alebo iných stretnutiach neuvádzal, že by sa niekto
z personálu k nemu správal nevhodne a neľudsky, že by neboli dodržané jeho základné ľudské práva.

Zdôraznil, že dodržiavanie a ochrana základných ľudských práv a slobôd medzi inými aj práva na
zachovanie ľudskej dôstojnosti je v súčasnosti jedným z hlavných znakov moderného právneho štátu a
miera ich ochrany je jedným z indikátorov stupňa vyspelosti demokracie v jednotlivých štátoch, že SR je
viazaná viacerými európskymi a medzinárodnými dokumentmi o dodržiavaní základných ľudských práv
a slobôd, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením
jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva

alebo slobody (pozri k tomu bližšie, napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR IV.ÚS362/09, či PL.ÚS7/96) a,
že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd „je treba“ riešiť prostredníctvom zásady ich
spravodlivej rovnováhy. V závere právne uzatvoril, že v konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu o tom,
že by poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalovanou od 17.9.2008 do 19.9.2008 bolo porušené právo
na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, či dobrej povesti a mena a takisto sa nepreukázalo

ani jeho tvrdenie o tom, že by bolo porušené právo na nedotknuteľnosť jeho osoby, preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Napokon, citujúc znenie § 151 ods.1 O. s. p., uviedol, že žalobca si náhradu trov
konania uplatnil, ale pre jeho procesný neúspech mu ich nepriznal a procesne úspešnej žalovanej,
rovnako ako vedľajšej účastníčke ich nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnili.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a uviedol, že svoje odvolanie opiera o fakty

uvedené v predchádzajúcom v texte (žalobca, vo vzťahu k veci samej, v odvolaní v podstate opakuje -
aj keď na niektorých miestach inými formuláciami - skutočnosti uvádzané v žalobe a v ďalších svojich
podaniach) a to že v konaní došlo k vadám „uvedených“ v § 221 ods.1, nesprávne rozhodnutie vo veci -
nezohľadnenýprávnyvýrokvZP2nezávislýchznalcovzodborupsychiatrie,súdnezistilpodstatuskutku
právne ho neposúdil z hľadiska zák. platných vo všeobecnosti a z hľadiska spoločenského zatriedenia,

súd nezistil skutkový stav veci, pretože neskonfrontoval ZP s nezmyselnými výpoveďami svedkov, súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a venoval sa viac policajnému zásahu a nie „k“ zdravotnej
starostlivosti, zistený skutkový stav neobstojí, pretože je tu skutočnosť a to citovaný ZP, ktorý je právne
rozhodujúci pri posúdení tohto skutku, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci - z taľafatok a nie z cit. ZP. Záverom chcel požiadať odvolací súd, aby predmetný rozsudok plnom

znení a v plnom rozsahu vyhlásil za neplatný a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto odvolaní /
zmanipulovaný v prospech žalovanej/ a rozhodol po preštudovaní ZP č.:7/2009 zo 16.1.2009, ktorý
vypracovali 2 nezávislí znalci práve z odboru psychiatrie M.. A., R.. Q. V.. M.. V., O.., s vedeckými
titulmi a hodnosťami, kde ako hodnoverní znalci duševných chorôb vyslovili rezultát, že netrpí žiadnou
duševnou chorobou v čase skutku a ani v čase vyšetrenia, čo je podstatné a záväzne pre celý skutok,

ktorý sa stal od 17.9.2008 od cca 19,30 hod. do 19.9.2008 do 17,30. Na základe tohto ZP žiadal
prehodnotiť všetky výpovede podvodných svedkov, ktorí si nepriznali chybu pri stanovení „diagnozi“,
ani neposkytli prvú pomoc v súlade so zák.č.:578/04 Z. z., kde poslaním zdravotníckeho pracovníka je
vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne - /teda nie zbabelo ako to urobili lekári z FNsP
v Košiciach na Tr. SNP l na žiadosť policajtov/, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku /nie ako so

zdochnutým psom/, v súlade s právnymi predpismi /nebol zbavený svojprávnosti a o hospitalizácii mal
rozhodnúťonanie„nejakýcvoknutý“lekári/sdostupnýmipoznatkamilekárskychviedabiomedicínskymi
vedami a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje
zdravotnú starostlivosť. Toto hrubé porušenie tohto zák. je neospravedlniteľné a preto je potrebné pre
hospodárnosť „v“ tohto konania vyhlásiť nový rozsudok a to odvolacím sudom, kde budú splnené jeho

požiadavky a to z dôvodu, že bol poškodený na svojej povesti a ľudskej dôstojnosti, nakoľko celý svoj
život pracoval ako pedagóg, riaditeľ Strednej odbornej školy a tiež ako súdny znalec od r.1976, utrpela
jeho profesionálna povesť, vyčlenilo ho z okruhu jeho priateľov, známych, v okruhu jeho pôsobenia
kolovali o ňom fámy ako o bláznovi a podvodníkovi a predovšetkým ovplyvnili jeho zdravotný stav a
trvalo ho poškodili - diabetes, vysoký krvný tlak, psychické traumy aj počas vedenia samotného súdneho

procesu od 4.3.r.2011 /úmyselné prieťahy v konaní/. Táto nemajetková ujma môže byť zmiernená len
formou zadosťučinenia dostačujúceho k náprave nemajetkovej ujmy vzniknutej nezákonným zásahom,
za ktorú považuje peňažnú náhradu v súlade so zák.č.:514/03 Z. z., teda v súlade s petitom jeho podania
na justičná inštitúciu v Košiciach.K odvolaniu žalobcu z 1.4.2015 žalovaná zaujala nasledovné vyjadrenie: Považuje rozsudok za vecne
správny, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, za správne právne posúdený a s
jeho závermi sa stotožňuje v plnom rozsahu. Je toho názoru, že konajúci súd vykonal vo veci podrobné

dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil, na základe týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam,
vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli
z prednesov účastníkov konania. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v svojom odvolaní
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností
a právneho posúdenia veci, ku ktorým dospel súd a neumožňujú záver o takej vade rozhodnutia, v

dôsledku ktorej by konanie vykazovalo akúkoľvek vadu konania. Na základe uvedeného navrhla vo veci
rozhodnúť tak, že rozsudok ako vecne „správne“ sa potvrdí.
Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti sa dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 205 ods.2
písm. a),c),d),e) a f), t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. h) O. s. p., lebo
súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba

opakujú skutočnosti uvádzané žalobcom už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd výstižne
a presvedčivo vyrovnal.
Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého

stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Žalobca v odvolaní vyčítal súdu, prečo neboli vypočutí znalci, ktorí vypracovali ZP o jeho psychickom
stave v čase spáchania prečinu proti jeho osobe, ako aj v čase vyšetrenia, t. j. 16.1.2009 a neboli
konfrontovaní s cvoknutými lekármi z 1. psychiatrickej „poliklinika“ FNsP v Košiciach, trieda SNP 1.

Súd nepostupoval nesprávne, keď znalcov podavších ZP č.7/09 zo 16.1.2009 nevyslúchol, lebo podľa §
17 ods.7 zák.č.382/04 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný
znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí, avšak v prejednávanej veci súd nebol zadávateľom
uvedeného posudku, ale dôkaz ním vykonal podľa § 129 ods.1 O. s. p. ako dôkaz listinou tak, že

samosudkyňa na pojednávaní (2.12.2011 - zápisnica na č.l.42) oznámila obsah ZP.
Ďalej žalobca v odvolaní píše, že čo sa týka svedka cvoknutého - lekára O. M. 7.5.2013 nemal možnosť
ho vypočuť, ani zápisnicu prečítať, pretože bola v budove súdnych orgánov nahlásená bomba a sudkyňa
ichvyhodilazpojednávanejmiestnosti,alevrozsudkutentofaktneuviedlaaaninezdôvodnilaprerušenie
vypočutia tohto svedka a ani neuviedla či položil alebo nepoložil svedkovi nejakú tu otázku a ako na ňu

svedok odpovedal, že pokiaľ to nezaprotokolovala mala na ďalšie pojednávanie ho prizvať a on mal mať
právo ho riadne vypočuť, že na ďalšie konanie už nebol prizvaný a ani zápisnica z ďalšieho konania mu
nebola zaslaná, resp., že svedok M. mal byť prítomný v predchádzajúcom konaní, ale neprišiel a nebolo
mu umožnené ho vypočuť podľa jeho (žalobcových) predstáv.
Ani nevykonanie dôkazu výsluchom svedka M.. M. nenapĺňa odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.

c) O. s. p., lebo žalobca v odvolaní neuvádza svoje predstavy, podľa ktorých mal byť tento svedok
vyslúchnutý, resp. čo malo byť obsahom riadneho vypočutia z jeho strany.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jehorozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
V odôvodnení napadnutého rozsudku sa síce (na čo žalobca poukazuje) uvádza, že žalovaná návrh o
vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti podľa § 191b O. s.
p. (37Pn/13/2008) vzala 19.8.2008 späť potom, ako žalobca podpísal súhlas s hospitalizáciou 19.8.2008

(čl.56), ale z predchádzajúcej vety a to, že tento návrh podala žalovaná na OS Košice II 18.9.2008 je
evidentné, že ide iba o chybu v písaní a nie o nesprávne skutkové zistenie.
Podľa § 205a ods.1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že

v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo
dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav.

Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého
stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich
neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli
v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.

Všetky žalobcom v odvolaní spomínané dôkazy, nevykonanie ktorých súdu vyčíta, boli známe už počas
konania na súde prvého stupňa, a v odvolaní žalobca neuvádza žiadnu novu skutočnosť, ani neoznačuje
nový dôkaz.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.Závery ZP nemohli byť pri hospitalizácii žalobcu 17.9.2008 vzaté do úvahy z objektívneho dôvodu, lebo
ZP bol vyhotovený až 16.1.2009.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaná žiadne
trovy neuplatnila a vedľajšej účastníčke nijaké trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.