Rozhodnutie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205521
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3612205521.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/71/2012 - 67 zo dňa

30. januára 2014, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa na
prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil konanie na čas do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom, ktorej predmetom

je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.
Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., založil
na tom skutkovom základe, že dňa 24.01.2014 bol doručený návrh navrhovateľa na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti, ktorej
dôsledkom bude zrušenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.10.2012 č.k. 4NcC/560/2012
- 16 vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. K tomuto návrhu navrhovateľ predložil

aj rovnopis podanej ústavnej sťažnosti, ktorou namieta porušenie svojich ústavných práv rozhodnutím
krajskéhosúduonevylúčenízákonnéhosudcu zkonaniaaprejednávaniaveci.Zuvedenéhozistil,žena
Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie, v ktorom sa má rozhodnúť o tom, či rozhodnutie
krajského súdu, ktorým nevylúčil z konania a rozhodovania zákonného sudcu v tejto veci, porušuje
ústavné práva navrhovateľa na zákonného sudcu a nestranný súd. V danej súvislosti konštatoval že
ide o konanie, v ktorom sa rieši taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Princípy

zákonného sudcu a práva na nestranný súd sú totiž jednými zo základných ústavných práv, ktoré
patria účastníkovi súdneho konania. Keďže navrhovateľ urobil dodržanie uvedených práv v konaní
sporným a keďže o tejto spornosti môže rozhodnúť jedine ústavný súd, súd prvého stupňa konanie až do
právoplatného rozhodnutia ústavného súdu prerušil. Podľa jeho právneho názoru záujem na zachovaní
zákonného sudcu a nestranného súdu prevyšuje záujem na bezodkladnom skončení konania. Kým je
daná pochybnosť o porušení ústavných princípov v prebiehajúcom konaní, o ktorom porušení prebieha

konanie na ústavnom súde, bolo by urýchlené rozhodnutie súdu vo veci samej predčasné, pretože je
riziko, že v prípade kladného rozhodnutia ústavného súdu o porušení práv navrhovateľa by bolo také
rozhodnutie zmätočné. Preto videl dôvod vyčkať na konečné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci sťažnosti navrhovateľa a až po tomto rozhodnutí v konaní pokračovať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania sa
zamietne,alternatívneuzneseniezrušiťavrátiťvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Využitieprávapodať riadny opravný prostriedok odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
tým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav.Nazáklade
vykonaných dôkazov tak mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že výrok
napadnutého uznesenia je nevykonateľný, nakoľko rozhodnutie ústavného súdu, do právoplatnosti
ktorého má byť konanie prerušené, resp. konanie, ktoré má smerovať k jeho vydaniu, nie je jednoznačne
a nezameniteľne identifikované (napr. spisovou značkou). Mal za to, že v prejednávanej veci neboli
dané dôvody na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keďže Krajský súd

v Trenčíne, ako oprávnený orgán, rozhodoval o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Partizánske,
konkrétne uznesením č.k. 4NcC/560/2012 - 16 zo dňa 22.10.2012, o ktorom platí prezumpcia jeho
správnostiazákonnosti,zčohopresúdprvéhostupňavyplývapovinnosťrešpektovaťtotorozhodnutie.V
predmetnom uznesení je totiž zreteľne vyslovený názor, že v prebiehajúcom konaní nedošlo k porušeniu
práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, preto je potrebné sa ním riadiť do momentu,
kým sa nepreukáže jeho prípadná nezákonnosť. Na podporu tejto svojej argumentácie spomenul závery

Ústavného súdu ČR vyjadrené v náleze sp. zn. Pl. ÚS 15/01. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že
v jednom konaní nie je možné opakovane úspešne namietať zaujatosť, a to najmä v prípade, ak sa o
nej už právoplatne rozhodlo v súlade so zákonom, na základe podanej námietky zaujatosti a zákonom
predpokladaným postupom. Pri prijatí záverov prezentovaných navrhovateľom by každý procesný návrh
účastníka a každé naň nadväzujúce procesné rozhodnutie súdu spôsobili nemožnosť ďalej konať, kým

by o danej otázke neprebehlo odvolacie konanie, dovolacie konanie, konanie o ústavnej sťažnosti a
napokon i konanie o sťažnosti na ESĽP. Zdôraznil, že takáto podoba nikdy nekončiaceho procesu
nie je v demokratickej spoločnosti prípustná a je v priamom rozpore s cieľom a účelom občianskeho
súdneho konania stanoveným v ust. § 3 O.s.p. a vedie v konečnom dôsledku k stavu právnej neistoty.
Prerušenie konanie za danej procesnej situácie podľa jeho názoru naznačuje, že súd prvého stupňa

obišiel rozhodnutie inštančne nadriadeného súdu. Ďalej poukázal na činnosť samotného Ústavného
súdu SR, ktorý na základe totožných sťažností navrhovateľa v totožných prípadoch a s totožným znením
rozhodol ich odmietnutím pre nedostatok právomocí Ústavného súdu SR, napr. uzneseniami sp. zn. I.
ÚS 441/2013, I. ÚS 501/2013, I. ÚS 382/2012, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti Okresného súdu
Partizánske. Okrem toho vyjadril presvedčenie, že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca

význam pre rozhodnutie súdu, nakoľko v danom prípade ide o otázku procesného charakteru, ktorá
nemá priamy dopad na posúdenie nároku navrhovateľa. V závere považoval za nevyhnutné uviesť, že
fotokópia podania adresovaného Ústavnému súdu SR bez odtlačku prezenčnej pečiatky preukazujúcej
doručenie podania adresátovi, nie je spôsobilým dôkazom na preukázanie prebiehajúceho konania na
Ústavnom súde SR, ani na akomkoľvek inom súde. Preto súd prvého stupňa nemohol z vykonaného

dokazovania prijať ako preukázaný záver, že navrhovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR, čo
predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., keďže z vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a
napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňajepotrebnézmeniťvsúladesust.§220O.s.p.znasledujúcich
dôvodov:

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh

Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dá na takéto konanie podnet.

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa návrhom čo do veci samej domáha náhrady
škody voči odporcovi titulom zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejne moci.Rovnako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vec bola pridelená na prejednanie sudcovi JUDr.
Eduardovi Szabovi, o ktorého zaujatosti na základe námietky zo strany navrhovateľa rozhodoval Krajský

súd v Trenčíne uznesením zo dňa 22. októbra 2012 č.k. 4NcC/560/2012 - 16, v ktorom konštatoval, že
sudcaOkresnéhosúduPartizánskeJUDr.EduardSzaboniejevylúčenýzprejednávaniaarozhodovania
danej veci.

Z tohto teda vyplýva, že o danej vznesenej námietke zaujatosti už nadriadený súd rozhodoval a

na svojom názore nemá dôvod nič meniť a preto neobstoja námietky zo strany navrhovateľa v tom
smere, že týmto postupom ako prvostupňového, tak odvolacieho súdu boli porušené práva navrhovateľa
na zákonného sudcu. Subjektívny názor navrhovateľa o zaujatosti zákonného sudcu nič nemení na
skutočnosti, že o takomto jeho návrhu už bolo Krajským súdom v Trenčíne rozhodované, týmto
rozhodnutím sú viazaní účastníci konania s tým, že obsahom samotnej vznesenej námietky zaujatosti
sa krajský súd zaoberal už vo svojom rozhodnutí založenom v tomto konaní vedenom pod sp.zn.

4NcC/560/2012, preto navrhovateľova žiadosť o prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods.
1 písm. b) nemohla obstáť, nakoľko o jeho vznesenej námietke zaujatosti už bolo krajským súdom
rozhodnuté a nejedná sa preto o otázku ktorú nie je v tomto konaní oprávnený krajský súd riešiť.

Čo sa týka dôvodu prerušenia konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorý v prejednávanej

veci aplikoval súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto prípade sa
jedná o možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia občianskeho súdneho konania, čo znamená, že súd
v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., čo však nie je
prejednávaný prípad prvá veta, kedy je povinný prerušiť svoje konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť), nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy,

ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok
jeho konania. Právne posúdenie súdu prvého stupňa, ktorý v dôsledku konania prebiehajúceho na
Ústavnom súde SR konanie v prejednávanej veci v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia napadnutým
uznesením prerušil, nemožno považovať za správne. Podanie sťažnosti na Ústavný súd SR, ktorý v
danom prípade navrhovateľ navyše ani jednoznačným spôsobom nepreukázal, predstavuje mimoriadny

opravný prostriedok s tým, že konanie pred Ústavným súdom SR nespadá pod definíciu "prebiehajúceho
občianskeho súdneho konania" tak, ako to deklaruje ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. S odporcom treba
naviac súhlasiť v tom, že výrok napadnutého rozhodnutia je nevykonateľný z dôvodu jeho nedostatočnej
určitosti v podobe absencie špecifikácie konania na Ústavom súde SR, do skončenia ktorého má byť
prebiehajúce občianske súdne konanie prerušené.

Odvolací súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 92/2013 - 9 zo
dňa 13. februára 2013, ktorým bola sťažnosť navrhovateľa v obdobných veciach odmietnutá z dôvodu
nedostatku právomoci Ústavného súdu SR podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR v spojení s ust. 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde a v ktorom sa okrem iného konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených
osôb(vtomtoprípadenavrhovateľa,ktorýpodalnámietkuzaujatostivočivecprejednávajúcemusudcovi)
a vylúčiť nimi označených sudcov z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho
obsahom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby a rozhodnúť o ňom. Z obsahu
spisu vyplýva, že o námietke zaujatosti bolo zo strany Krajského súdu v Trenčíne riadne rozhodnuté, v

závislosti od čoho je odvolací súd toho názoru, že zamietnutie návrhu na prerušenie konania v zmysle
ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nebude viesť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že
návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko na rozdiel od súdu prvého stupňa nevzhliadol relevantný dôvod

na fakultatívne prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .