Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Boris Minks
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/9/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208203980
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4208203980.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnému: J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, o vymoženie sumy 246,96 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. februára
2010 č. k. 9Er/l16/2008-12, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvého stupňa odložil výkon
exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
opreloustanovenia§56ods.2,§57ods.1,2Exekučnéhoporiadku,§35,§45ods.1,2 Zák.č.244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dôvodil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, vedený pod spisovou značkou SR 7419/07 zo dňa 02. 02. 2010 vydaný na základe
Zmluvyoúvere,uzavretejmedzioprávnenýmapovinnýmdňa03.01.2007.Nazákladežiadostisúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vydal súd prvého stupňa poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27. 02.
2008. Konštatoval, že s poukazom na implementáciu komunitárneho práva súdy pristupujú k ochrane
spotrebiteľa tak, že preskúmavajú rozhodcovské rozhodnutia, ktoré sú podkladom na výkon exekúcie a
to ich formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Dodal, že tento postup sa uplatňuje už pri vydávaní, resp.
zamietaní vydania poverenia na výkon exekúcie. Ak sa však jedná už o prebiehajúce exekučné konanie,
čo je aj daný prípad, považoval za potrebné posudzovať ho aj spätne, aby sa nepokračovalo v konaní,
ktoré porušuje alebo obchádza zákon, prípadne odporuje dobrým mravom, a uviedol, že nebolo len z
exekučného titulu možné s určitosťou zistiť, z akých položiek pozostáva vymáhaná istina. V rozpore s
dobrými mravmi sa javí aj dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t. j. 91,25 % ročne). Len
na základe rozhodcovského rozsudku súd nemohol jednoznačne vec vyhodnotiť, a preto bolo potrebné
vyžiadať si veľké množstvo spisového materiálu od príslušných rozhodcov a rozhodcovských súdov,
preskúmanie týchto dokladov môže byť spojené s dlhším časovým obdobím, a preto súd prvého stupňa
mal za to, že odkladom exekúcie sa zamedzí, aby v prípade, že existuje zákonný dôvod pre zastavenie
exekúcie, nedošlo k neoprávnenej exekúcii.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol odvolaním oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia.
Uvedenému súdu vytýkal predčasnosť rozhodnutia v otázke aplikácie § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Namietal, že z napadnutého uznesenia nevyplýva jediný právne relevantný dôvod, z ktorého
by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. Konajúci súd buď nebol právnym
predpisom splnomocnený na rozhodnutie o odklade exekúcie ex offo alebo má vedomosť o
skutočnostiach, na základe ktorých dôjde k zastaveniu exekúcie. V takom prípade mal súd exekúciu
bezodkladne zastaviť. Zároveň namietal aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré je nedostatočnéa neodôvodňuje zákonným spôsobom rozhodnutie súdu uvedené vo výrokovej časti napadnutého
uznesenia. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Dodal, že nie je z neho zrejmé, z čoho vychádzal
súdprirozhodovaníopovoleníodkladuexekúcie,ktoréskutočnostipovažovalzapreukázanéaktorénie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.
Záverom tiež poukázal na aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Zmluve o úvere.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého uznesenia
súdu prvého stupňa v zmysle odvolania oprávneného (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP zrušiť ako nedôvodne vydané a vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 14. 02. 2008, doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad v
Bratislave. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 09. 10.
2007, sp. zn. SR 7419/07. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor
na prvostupňový súd (exekučný súd) dňa 25. 02. 2008. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal
prvostupňový súd dňa 27. 02. 2008. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvého
stupňa rozhodol o odklade exekúcie bez návrhu povinnej po tom, čo po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 02. 02. 2010 zistil, že by mohlo ísť o rozpor návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu so zákonom. Dobu odkladu výkonu exekúcie vymedzil do právoplatného rozhodnutia o zastavení
exekúcie. Za dôvod odkladu považoval skutočnosť, že len z exekučného titulu nemohol zistiť právny
stav veci a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne sa mu javil v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver
o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že
exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje
v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že
súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 ústavy). Účastníci v
exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený.
Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť
vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých
práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana je buď
dočasná alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením
exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu
škody. Konanie o povolenie odkladu exekúcie sa začína na návrh, ale v prípade, keď sa očakáva
zastavenieexekúcie,možnototokonaniezačaťajbeznávrhu,spravidlanapodnetexekútora.Uznesenie
súdu,ktorýmsapovolíodkladexekúcie,obsahujeajdobuodkladu.Ajurčeniedobyodkladuvykonávania
exekúcie vychádza z prechodnosti nepriaznivého postavenia povinného, rozsahu a druhu nepriaznivých
následkov pre povinného (rodinu povinného) a berie sa do úvahy aj poškodenie záujmov oprávneného.
Vymedzenie doby odkladu sa určí dátumom, počtom mesiacov, prípadne týždňov alebo inou právnou
skutočnosťou, ktorá určite nastane.
V prejednávanej exekučnej veci prvostupňový súd z úradnej povinnosti odložil výkon exekúcie, pretože
mal za to, že exekúcia bude zastavená. Z postupu exekučného súdu možno vyčítať predpoklad,
že sám očakáva, že exekúcia bude zastavená. Prvostupňovému súdu prekážala „nečitateľnosť“
rozhodcovského rozsudku - exekučného titulu, pretože podľa neho nebolo možné s určitosťou zistiť,
z akých položiek pozostáva vymáhaná suma a v rozpore s dobrými mravmi sa javí byť aj úrok z
omeškania vo výške 0,25 % denne. Pre uvedené posúdenie potreboval exekučný súd podklady, nazáklade ktorých vznikol exekučný titul. Vzhľadom na to, že takéto skúmanie môže trvať dlhší čas,
výkon exekúcie odložil do „do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie“. Prvostupňový súd takto
odložil exekúciu na podklade nie celkom opodstatneného dôvodu a to spôsobom, ktorý nereflektuje
potrebu proporcionálneho prístupu k zásahom do práv a oprávnených záujmov účastníka konania.
Zásada proporcionality, uplatňujúca sa v nútených zásahoch do práv a oprávnených záujmov účastníkov
v súdnom konaní, ktorá predstavuje v exekučnom konaní na jednej strane záujem oprávneného na
kontinuálnom výkone už raz judikovaného práva a na druhej strane záujem povinného na výkone iba
takého judikovaného nároku, ktorý je „zákonný“ a nespochybnený znamená, že súd berie do úvahy
nielen aspekty potreby náležitej súdnej ochrany povinného, ale v plnom rozsahu je povinný napĺňať
obsah súdnej ochrany z pohľadu oprávneného. Je teda dôležité, aby bola nastolená rovnováha záujmov.
V tomto prípade odvolací súd uvádza, že ak súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia vedel,
že exekúcia bude zastavená, mal exekúciu zastaviť. Ak by odvolací súd akceptoval spôsob odkladu
exekúcie „do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie“, nešlo by o presne určený, resp. presne
určiteľný čas doby odkladu exekúcie, pretože v prípade, ak by súd prvého stupňa po zadovážení
si spisového materiálu od rozhodcu dospel k záveru, že dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný,
o zastavení exekúcie by nerozhodoval a výkon exekúcie by bol odložený „do neurčita“, čím by bol
oprávnený neúmerne vystavený disproporcionalite v primeranosti doby určenej na odklad exekúcie.
Keďže odvolací súd nevidel pre povolenie odkladu exekúcie dôvody, napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP zrušil.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.