Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cpr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210713
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715210713.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky
C.. I. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. Y. XXX, XXX XX Y., občan SR, zastúpenej JUDr. Dušanom
Kazárom, advokátom, AK, Ul. Čsl. Armády 25, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi Základná škola
s materskou školou Milana Kolibiara Detvianska Huta, Detvianska Huta č. 369, 962 05 Hriňová, o
zaplatenie 2.573,24 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 2.573,24 EUR spolu so 6,5% úrokom z omeškania
od 01. 08. 2012 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 27. 07. 2015 domáhala,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.573,24 EUR spolu aj so 6,5% úrokom z omeškania od
01. 08. 2012 do zaplatenia ako aj trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovných zmlúv, ktoré
boli ešte uzatvorené so Školskou správou Zvolen ako právnym predchodcom odporcu a to ako učiteľka
a vychovávateľka v školskom klube detí. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.
06. 2012 došlo ku dňu 31. 07. 2012 k skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec
skončil pracovný pomer z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) patrí mu odstupné najmenej v sume,
ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala
výpovedná lehota. Výpovedná doba bola u navrhovateľky v tom čase tri mesiace. Táto bola odmeňovaná
v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,
pričom podľa § 29 ods. 1 až 3 sa u navrhovateľky pri platových nárokoch vychádza z jej funkčného
platu a nie priemerného. Na základe tohto navrhovateľka mala za júl 2012 funkčný plat vo výške 774,82
EUR a po vykonaných odvodoch 643,31 EUR ako čistý príjem. Na základe uvedeného navrhovateľke
patrilo odstupné vo výške trojnásobku funkčného platu, avšak nakoľko v kolektívnej zmluve uzatvorenej
medzi odborovým orgánom ako zástupcom zamestnancov a odporcom bol tento nárok navýšený o jeden
funkčný plat. Na základe tohto štvornásobok jej funkčného platu je 2.573,24 EUR. Nakoľko uvedené
odstupné navrhovateľke nebolo do dnešného dňa vyplatené žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie
uvedené.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Súd na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25. 08. 1993 zistil, že medzi Školskou správou vo Zvolene a
navrhovateľkou bola uzatvorená pracovná zmluva od 26. 08. 1993 do 30. 07. 1994 s tým, že táto bola
prijatá do pracovného pomeru na miesto učiteľky - vychovávateľky.

Súd na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16. 06. 1995 uzatvorenej medzi Školskou správou vo Zvolene
a navrhovateľkou zistil, že táto bola prijatá do pracovného pomeru na miesto učiteľ - vychovávateľka,
pracovný pomer vznikol 01. 08. 1995.

Súd na základe dohody o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom datovanou
zo dňa 04. júna 2012 zistil, že medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako
zamestnávateľom došlo k dohode o skončení pracovného pomeru a to z dôvodu § 63 ods. 1 písm.
b) - nadbytočnosť vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách.
Dohodnutá výška odstupného je v sume štvornásobku priemerného mesačného zárobku s vyplatením
zostatkovej dovolenky po skončení pracovného pomeru. Pracovný pomer sa končí dňom 31. 07. 2012.

Súd na základe výplatnej pásky navrhovateľky z mesiaca júl 2012 zistil, že jej funkčný príjem bol v tomto
mesiaci po vykonaní zrážok 643,31 EUR.
Z predmetnej výplatnej pásky bolo zistené, že navrhovateľka mala ku dňu skončenia pracovného pomeru
zostatok dovolenky 43 dní.

Súd z listu adresovaného navrhovateľkou odporcovi zo dňa 07. 04. 2015 zistil, že týmto listom oznámila
navrhovateľka, že dňa 31. 07. 2012 skončila pracovný pomer dohodou, pričom do dnešného dňa
jej nebolo vyplatené štvormesačné odstupné vo výške 3.112,- EUR v hrubom. Na základe týchto
skutočností žiada, aby jej do dňa 13. 04. 2015 bola uvedená suma zaslaná.

Súd z listu odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 19. 09. 2012 zistil, že s ňou v zmysle § 68
ods. 1 pím. b) Zákonníka práce končia pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 26. augusta 1993 a to z dôvodov, že od októbra 2011 si vyplácala kreditový príplatok vo
výške 37,- EUR a to neoprávnene, nakoľko zriaďovateľ školy jej neupravil pracovný výmer, že 15. júla
2012 bolo zistené, že 18. 04. 2012 z účtu sociálneho fondu previedla hotovosť vo výške 2.000,- EUR,
pričom o tejto operácii nie sú žiadne interné doklady, že 06. júna 2012 zaslala prefotené skopírované
spisy zo zložiek pedagogických pracovníkov do základnej školy a na Obecný úrad Detvianska Huta.
V uvedenom období si čerpala ona dovolenku z čoho vyplýva, že porušila zákon o ochrane osobných
údajov, že do dnešného dňa nevrátila chýbajúce dokumenty školy a tiež, že nenastúpila do práce ani
neoznámila dôvod neprítomnosti napriek tomu, že bola dňa 05. 09. 2012 písomne upozornená na
možnosť výpovede.

Súd z výpisov z VÚB banky a. s. zistil, že dňa 09. 08. 2012 bola navrhovateľke odporcom zaslaná suma
633,67 EUR, dňa 12. 09. 2012 suma 633,68 EUR a dňa 10. 10. 2012 suma 242,39 EUR.

Súd z menovacieho dekrétu Obce Detvianska Huta zo dňa 28. 06. 2012 zistil, že v zmysle § 3 ods. 4
zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve bola do funkcie riaditeľsky
školy menovaná C.. C. L..

Súd na základe poverenia vydaného Obcou Detvianska Huta, jeho štatutárnym orgánom starostkou
obce I. Y. zistil, že dňa 21. 05. 2012 bola C.. C. L. poverená funkciou riaditeľky základnej školy a to na
dobu do vymenovania nového riaditeľa školy.

Súd na základe listu zaslaného odporcom navrhovateľke zo dňa 28. 05. 2012 zistil, že týmto vedenie
Základnej školy M. Kolibiara v Detvianskej Hute v zastúpení C.. C. L. oznamuje, že dohoda o skončení
pracovného pomeru, ktorú ste predložila na podpis nie je platná a to z dôvodu, že C.. C. L. je poverená
funkciou riaditeľky s obmedzenými právomocami a kompetenciami na dobu do vymenovania nového
riaditeľa školy a nemá právomoc jednať v pracovnoprávnych záležitostiach, t. j. uzatvárania a ukončenia
zmlúv bez písomného súhlasu zriaďovateľa. Podpísaná je C.. C. L..

Súd s kolektívnej zmluvy zamestnancov na rok 2012 zistil, že podľa článku III. bod 4 zamestnávateľ
vyplatí zamestnancovi, s ktorým skončil pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1

písm. a) alebo b) Zákonníka práce a to podľa písmena c) v sume štvornásobku jeho funkčného platu,
ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov.

Súd z písomného vyjadrenia odporcu doručeného súdu dňa 26. 11. 2015 zistil, že podľa nich
nebol pracovný pomer ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 07. 2012 pre
nadbytočnosť, ale tento bol rozviazaný okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1
písm. b) a to z dôvodov, že od októbra 2011 navrhovateľka si vyplácala kreditový príplatok vo výške
37,- EUR, že 15. 07. 2012 bolo zistené, že z účtu sociálneho fondu previedla hotovosť vo výške
2.000,- EUR čím porušila zákona č. 596/2012 Z. z. a Zákonník práce, že dňa 06. 07. 2012 zaslala
prefotené skopírované spisy zo zložiek pedagogických pracovníkov, čím porušila zákona č. 428/2002
Z. z., že nenastúpila aj napriek písomným výzvam do práce. Na základe uvedeného je potom potrebné
posúdiť akým spôsobom skončil navrhovateľke pracovný pomer a to či na základe dohody o skončení
pracovného pomeru alebo na základe okamžitého skončenia tak ako na to vyššie poukazujú. Pokiaľ
navrhovateľka tvrdí, že pracovný pomer skončil 31. 07. 2012 potom je nepochopiteľné z akého dôvodu
preberala v dňoch 09. 08. 2012 mzdu vo výške 633,67 EUR, 12. 09. 2012 sumu 633,68 EUR a dňa
10. 10. 2012 sumu 242,39 EUR čo predstavuje celkove sumu 1.509,74 EUR. Pokiaľ si navrhovateľka
uplatnila odstupné v tejto výške a tvrdí, že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31. 07. 2012 potom
by bolo z tejto sumy potrebné odpočítať mzdu vo výške 1.509,74 EUR. V prípade, že súd posúdi, že
pracovný pomer skončil tak ako my poukazujeme, že okamžitým skončením pracovného pomeru, potom
jej nárok nie je dôvodný.

Súd z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaniach zistil, že táto poukazuje na to, že podľa nej je
potrebné návrhu vyhovieť, pretože ona skončila pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 07. 2012.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaniach zistil, že podľa nich uvedená
dohoda zo dňa 04. 06. 2012, kde mal pracovný pomer skončiť dňa 31. 07. 2012 je platná a taktiež čo
sa týka poukazovania na okamžité skončenie pracovného pomeru, tu nesedia dátumy, ktoré by teda
určili v prípade tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, že ktorým dňom by tento mal skončiť.
Poukazuje aj na to, že interné predpisy o tom, že poverená riaditeľka nemohla podpísať uvedenú dohodu,
toto nie je podstatné, pretože odporca je samostatným právnym subjektom a zriaďovateľ nemôže do
tohto zasahovať. Zároveň poukázali na to, že čo sa týka poukázania na výplaty, ktoré mali byť vyplatené
v mesiacoch august 2012, tu sa jednalo o výplatu za mesiac júl 2012 a čo sa týkalo súm, ktoré boli
vyplatené 12. 09. 2012 vo výške 633,68 EUR a 10. 10. 2012 vo výške 242,39 EUR tu išlo o vyplatenie
zostatkovej dovolenky čo vyplýva aj zo samotného výplatného lístku za júl 2012.

Súd z vyjadrenia riaditeľky odporcu C.. C. L. na pojednávaniach zistil, že uvedená dohoda o skončení
pracovného pomeru, ktorá je dátumovo uvedená 04. 06. 2012 nie je z toho dňa, ale zo dňa 25. 05.
2012, avšak keďže ona bola len poverená riadením školy poukazuje na to, že nebolo v jej kompetencii
uzatvárať takéto zmluvy. Je pravdou, že ona túto dohodu podpísala, avšak po tom ako zistila, že
na toto nemá kompetenciu oznámila toto aj listom zo dňa 28. 05. 2012 navrhovateľka, že takáto
dohoda podľa nich nie je platná. Taktiež sa neprerokovávala dohoda o tom, že by navrhovateľka mohla
skončiť pracovný pomer pre nadbytočnosť. Na pojednávaní uviedla, že uvedené vyplatenie predmetných
finančných prostriedkov, toto boli vlastne vyplatené dovolenkové dni, ktoré mala navrhovateľka ku dňu
skončenia pracovného pomeru v prípade, ak by tento skončil 31. 07. 2012.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia
výpovede trval najmenej päť rokov.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1,
obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov
a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej
mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa §
30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento
zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové
dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a
sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Predovšetkým súd mal preukázanú tú skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a odporcom bol
pracovnoprávny vzťah, ktorý bol naposledy uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16. 06.
1995. Táto skutočnosť medzi účastníkmi žiadnym spôsobom nebola spochybnená a preto sa bližšie k
tomuto súd nebude vyjadrovať. Zároveň sa však súd musel vysporiadať s tou otázkou, ktorá bola medzi
účastníkmi sporná a to akým spôsobom skončil pracovný pomer medzi účastníkmi konania, či tak ako
to tvrdila navrhovateľka na základe dohody o skončení pracovného pomeru, resp. či tak ako to tvrdil
odporca, že okamžitým skončením pracovného pomeru. Súd na základe tej skutočnosti, že uvedená
dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorá bola podľa uvedeného dátumu na dohode podpísaná
dňa 04. júna 2012, hoci podľa tvrdenia a aj preukázania, táto bola podpísaná 25. 05. 2012 má za to,
že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončil na základe vyššie uvedenej dohody o
skončení pracovného pomeru. Na uvedené súd poukazuje v nadväznosti na § 77 Zákonníka práce,
podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením pracovného
pomeru, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť
na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Do dňa
pojednávania súd nemal preukázanú tú skutočnosť, že by ktorýkoľvek z účastníkov tejto dohody t. j. či
navrhovateľka resp. odporca uvedenú dohodu o skončení pracovného pomeru napadli na súde a že
táto dohoda by bola súdnym rozhodnutím určená, že je neplatná. Na základe tohto teda samotná vada
právneho úkonu smerujúca ku skončeniu pracovného pomeru sama o sebe nespôsobuje neplatnosť
skončenia pracovného pomeru. Účastník, ktorý je dotknutý na svojich právach takouto vadnosťou
právneho úkonu, musí toto uplatniť na príslušnom súde žalobou o neplatnosť takéhoto skončenia
pracovného pomeru, pričom v prípade, že toto v lehote dvoch mesiacov neuplatní od skončenia
pracovného pomeru s tým, že súd poukazuje na to, že táto lehota je prekluzívna má sa za to, že aj keby
uvedené skončenie pracovného pomeru obsahovalo právne a iné vady, takéto skončenie sa považuje
za platné.
Súd na uvedené poukazuje aj na základe judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdon 475/1996 zo dňa 19. 03. 1997, kde sa doslovne uvádza: „ak chce zamestnanec alebo
zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru

musí v lehote dvoch mesiacov podať na súd žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazaní pracovného
pomeru je neplatný; ak taká žaloba nebola podaná, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi
podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí
dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosť rozväzovacieho úkonu a to ani ako
predbežnou otázkou.“

Na základe vyššie uvedeného teda súd mal preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky skončil
vyššie uvedenou dohodou a to ku dňu 31. 07. 2012.

Ďalšou otázkou, ktorou sa súd musel zaoberať je tá námietka, ktorá bola daná v písomnom vyjadrení
odporcu a to, že navrhovateľke bola v priebehu mesiacov august, september a október 2012 celkove
zaplatená suma vo výške 1.509,74 EUR. K uvedenému súd mal však nakoniec preukázanú tú
skutočnosť, že predmetná suma, ktorá jej bola vyplatená dňa 09. 08. 2012 táto predstavovala mzdu za júl
2012, teda toto bola normálna mzda, ktorá jej aj mala byť vyplatená, čo potvrdila aj zástupkyňa odporcu
na pojednávaní konanom dňa 26. 01. 2015. Čo sa týka ostatných dvoch súm vo výške 633,68 EUR
a 242,39 EUR, ktoré jej boli vyplatené v septembri a októbri 2012 súd mal preukázanú tú skutočnosť,
že podľa výplatnej pásky predloženej súdu jednak pri podaní žaloby ako aj neskôr na poslednom
pojednávaní, táto ku dňu rozviazania pracovného pomeru ešte v mesiaci júl mala nevyplatenú dovolenku
v celkovej dobe 43 dní a tieto vyplatené sumy predstavujú vyplatené dni dovolenky.

Čo sa týka zároveň výšky odstupného súd mal preukázanú tú skutočnosť, že funkčný plat navrhovateľky
bol ku dňu skončenia pracovného pomeru po vykonaných odvodoch vo výške 643,31 EUR s tým, že
vo veci koľko odstupných v prípade skončenia pracovného pomeru má byť navrhovateľke zaplatených
súd mal za to, že v zmysle kolektívnej zmluvy uzatvorenej na rok 2012 t. j. v čase, keď došlo k
skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky podľa článku III. bod 4 písm. c) zamestnávateľ vyplatí
zamestnancovi, s ktorým skončil pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)
alebo b) Zákonníka práce v sume štvornásobku funkčného platu ak zamestnanec pracoval viac ako päť
rokov. Taktiež súd mal teda preukázanú tú skutočnosť, že navrhovateľke patrí štvornásobok funkčného
platu.

Zároveň súd priznal navrhovateľke aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to s poukazom na tú
skutočnosť, že účastníci sa v rámci svojej dohody o skončení pracovného pomeru dohodli, že odstupné
v sume štvornásobku priemerného mesačného zárobku s vyplatením zostatkovej dovolenky sa zaplatí
po skončení pracovného pomeru. Nakoľko uvedený pracovný pomer skončil ku dňu 31. 07. 2012
nasledujúcim dňom, keďže toto odstupné navrhovateľke nebolo vyplatené t. j. od 01. 08. 2012 sa odporca
dostal s vyplatením odstupného do omeškania.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 63 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 62 ods. 3 písm. b) z zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 77 zák. č. 311/2001 Z. z .
§ 29 ods. 1, 2, 3 zák. č. 553/2003 Z. z.
§ 517 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).