Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101898774
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7101898774.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudkýň JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcov: X/ Ľ. E., U.. X.X.XXXX, R. H.
L., V. D. T. XX, X/ G. E., U.. X.X.XXXX, R. H. L., L. XX, X/ C. D.B., U.. X.X.XXXX, R. H. L., Š. XX, X/
B.. M. I., D., U.. XX.X.XXXX, R. H. L., D. Č. Ľ. X, X/ L. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. H. L.B., G. Č.. XX, X/ Q.
E., U.. XX.X.XXXX, R. H. L., D. Č. Ľ. X, všetkých zastúpených JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: X/ C. L., U.. X.X.XXXX, R. H. E., G..A.. Š. XX K. X/
F. D., U.. X.X.XXXX, R. H. E., O. XX, obom zastúpeným JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného

súdu Košice I zo dňa 16. novembra 2012 č.k. 18C/419/2001-153 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a uložil žalobcom v 1. až 6. rade povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v sume 1.538,90 eur na účet
ich právnej zástupkyne v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali pôvodne určenia, že závet poručiteľa C.
K., Q. XX.X.XXXX, spísaný do notárskej zápisnice sp. zn. N 27/99, Nz 24/99 zo dňa XX.X.XXXX, je
absolútne neplatný a zároveň žiadali určiť, že ideálna polovica nehnuteľností zapísaných na Okresnom
úrade Košice, odbore katastra nehnuteľnosti na LV č. XXXXX pre kat. územie L. - E., K. R. Č.. X U.
X. poschodí bytového domu č. XXX H. L., V. D. T. Č.. XX, pozostávajúci z dvoch obytných miestností
a príslušenstva, ideálneho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,

ideálnehopodielunapozemkoch(ďalejaj„nehnuteľnosť“alebo„byt“)patrídodedičstvaponeb.C.K.,ich
právnompredchodcovi,atostvrdením,žepodľavýsledkovdedičskéhokonaniavedenéhonaOkresnom
súde Košice I pod sp. zn. 23D 239/99 dedičstvo po ňom nadobudol žalovaný v 1. rade na základe
závetu, pretože neplatnosť závetu nenamietali len z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ich presvedčil, že
svoj podiel na byte prevedie na žalobcu v 1. rade, ktorý v tomto byte býval a za jeho užívanie platil všetky
poplatky. Pretože po smrti K. E.Č., manželky poručiteľa a ich starej matky, žalovaný v 1. rade získal
zostávajúci podiel na tomto byte na základe jej závetu, podali na Okresný súd Košice II žalobu o určenie

neplatnosti závetu poručiteľky. So súhlasom súdu (uznesením zo dňa 24.7.2009 č.k. 18C/419/2001-69
pripustil zmenu žaloby) sa žalobcovia domáhali určenia, že označené nehnuteľnosti patria v X/X-ine v
pomere k celku do výlučného vlastníctva žalobkyne v 2. rade, v X/XX v pomere k celku a do výlučného
vlastníctva žalobcov v 1., 2. až 5. rade u každého v X/XX v pomere k celku do výlučného vlastníctvažalobkýňv6.a7.radevpomerekcelku.PosmrtiY.K.(pôvodnejžalobkynev2.rade)vpriebehukonania
dňa 13.6.2010 uznesením zo dňa 17.10.2012 potom pripustil zmenu petitu žaloby v časti týkajúcej sa jej
podielu tak, že dotknuté nehnuteľnosti patria v X/X-ine v pomere k celku do dedičstva po neb. Y. K.O.,

Q.. N. XX.X.XXXX a v podiele X/XX v pomere k celku do výlučného vlastníctva každého zo žalobcov.
Poukázal ďalej na to, že žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali
tvrdením, že vyhovením ich žalobe sa odstráni stav ich právnej neistoty a ich právne postavenie sa
zlepší, keďže v katastri nehnuteľností by boli zapísaní ako vlastníci, pričom žalovaný v 1. rade sa bránil
tým, že vlastnícke právo k označenému bytu (príslušnému podielu) nadobudol na základe právoplatného

osvedčenia o dedičstve, ktorý bol výsledkom dedičského konania po poručiteľovi C. K., ktorého poslednú
vôľu rešpektoval, nakoľko ten deti nemal a jediným dedičom po ňom bola manželka K. E., jeho stará
matka.

Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že neb. C. K. (poručiteľ) zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské
konanie po ňom bolo prejednané na Notárskom úrade JUDr. K. L., zúčastnili sa ho všetci žalobcovia

i žalovaní a bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.2.2000 sp. zn. 23D 239/99,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2000. Poručiteľ zanechal závet napísaný na Notárskom úrade
v E., notárom JUDr. K. N. do notárskej zápisnice dňa XX.X.XXXX pod č. N 27/99, Nz 24/99, podľa
ktorého všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechal C. L., žalovanému v 1. rade. Ako jediná
dedička zo zákona v 2. dedičskej skupine prichádzala do úvahy druhá manželka poručiteľa K. E., ktorá

dňa XX.X.XXXX zomrela a aj ona závetom napísaným do notárskej zápisnice notárom JUDr. K. N. dňa
X.X.XXXX pod č. N 40/99, Nz 34/99 za svojho dediča ustanovila žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1.
rade dedičstvo po neb. C. K. neodmietol a ostatní do úvahy prichádzajúci dedičia po zomrelej manželke
poručiteľa K. E. vyhlásili, že uznávajú závet poručiteľa C. K. za platný v celom rozsahu. Na základe
uvedeného žalovaný C. L. ako závetný dedič nadobudol označený byt v 1/2-ici k celku a 1/2-ica tejto

nehnuteľnosti patrila do dedičstva po zomrelej K. E. (prejednávaného Okresným súdom Košice II pod
sp. zn. 38D 419/99, Dnot 134/99). Doplnil, že závet K. E., starej matky žalobcov, spísaný do notárskej
zápisniceJUDr.K.N.,notára,N.X.X.XXXXpodsp.zn.N40/99,Nz35/99bolnazákladežalobyžalobcov
určený za absolútne neplatný rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 8.11.2002 č.k. 38C 19/2000,
právoplatným dňa 28.12.2002.

Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c), § 175q ods. 1 písm. a), § 175 zca O.s.p., § 479 a §
481 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, nakoľko tomu bráni skutočnosť, že dedičské konanie po neb. C. K. bolo riadne
prerokované a právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 28.2.2000. Na jeho základe sa žalovaný v 1. rade stal vlastníkom zdedeného podielu na predmetnej
nehnuteľnosti a ako vlastník bol potom riadne zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Konštatoval, že všetci
žalobcovia i žalovaní boli účastníkmi tohto dedičského konania, neplatnosť závetu C. K., ktorým určil za
jediného dediča žalovaného v 1. rade, nenamietali, naopak, uznali dedičskú spôsobilosť žalovaného v
1. rade, ako aj platnosť závetu a preto sú viazaní rozhodnutím, ktoré bolo vydané v dedičskom konaní.

Na základe uvedeného potom vyvodil, že právoplatne skončené dedičské konanie bráni tomu, aby sa
otázka dedičstva žalobcov mohla opätovne prejednávať v tomto konaní. Ďalej uzavrel, že v situácii, ak
v dedičskom konaní podiel na tejto nehnuteľnosti získal žalovaný v 1. rade, žalobcovia nepreukázali,
na základe akého právneho titulu sa domáhajú určenia vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. Dodal, že
neobstojí ani námietka žalobcov o porušení ich práva podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka, keď

žalobcom sa ani na základe vykonaného znaleckého dokazovania nepodarilo preukázať, že C. K. nebol
spôsobilý na spísanie závetu, žiadne iné dôvody neplatnosti jeho závetu nezistil, žalobcovia neboli jeho
neopomenuteľnými dedičmi, neboli s C. K. v priamom príbuzenskom pomere a ich dedičské práva boli
odvodené len od dedičského práva neb. K. E., ich starej matky a za bez významu pre rozhodnutie
mala skutočnosť, že žalobcovia v inom súdnom konaní (sp. zn. 23C 233/2009) namietali dedičskú

nespôsobilosť žalovaného v 1. rade v konaní o dedičstve po neb. C. K..

Výrok o trovách konania odôvodnil procesným úspechom žalovaných, ktorým priznal náhradu trov ich
právneho zastúpenia advokátkou vo výške určenej z hodnoty sporu určenej v dedičskom konaní po neb.
C. K. sumou 93.400,- Sk t.j. 3.100 eur za 12 úkonov právnej služby, vyčíslených podľa vyhl. č. 240/1990

Zb. s tým, že priznanú náhradu trov uložil žalobcom nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z odvolacieho dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súduprvého stupňa na ďalšie konanie. Namietli, že prvostupňový súd zistil neúplne skutkový stav, pretože
nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie na ustálenie, či nebohý C. K. bol dňa XX.X.XXXX spôsobilý
na zriadenie závetu alebo trpel duševnou poruchou, ktorá ho na taký úkon robila nespôsobilým. Tvrdili,

že rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže na ich strane
nemôže ísť o nerozlučné spoločenstvo, ako to mylne uviedol súd prvého stupňa.

Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe včas podaného odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania § 214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z
prípadov uvedený v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením. V rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom prípade žalobcami uplatnené
odvolacie dôvody nie sú naplnené. Ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie
napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa totiž vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav
a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli. Vykonané

dokazovanie následne vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe takto dostatočne zisteného
skutkového stavu, vec správne právne posúdil, na danú vec aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu a vo veci správne rozhodol. Rozsudok vo veci samej je vecne správny a preto je potrebné ho

potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov
odvolací súd považuje za potrebné dodať:

Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcovnanimipožadovanomurčení,žezávetporučiteľaC.K.jeneplatnýažesúvlastníkmioznačenej

nehnuteľnosti (bytu) v podieloch vyššie špecifikovaných.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musia v konaní preukázať žalobcovia, pričom
naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) tak v čase začatia konania, ako aj v čase,
kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení je dôvodom pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej
merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa z hľadiska neexistencie naliehavého právneho záujmu
žalobcov na požadovanom určení je správne.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou porucˇitelˇa. K nadobudnutiu
dedičstvavšaknedochádzalennazákladesmrtiporucˇitelˇa.Právnaúpravadedičskéhoprávavychádza
z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po
porucˇitelˇovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva

alebo o vyporiadaní dedičov sa potom dedičstvo nadobúda s úcˇinnostˇou ku dňu smrti porucˇitelˇa.
Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné
(§ 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 O.s.p.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri
prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. Výrok uznesenia súdu vydaného v dedičskom konaní, ktoré satýka dedičského práva, t.j. ktorý určil, kto je poručiteľovým dedičom, je potom záväzný pre všetkých
účastníkov tohto dedičského konania.

V korelácii s uvedenými právnymi východiskami odvolací súd preto považuje za správny záver súdu
prvého stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení v
situácii,akdedičskékonaniepoporučiteľoviC.K.boloukončenévydanímosvedčeniaodedičstvezodňa
10.2.2000 č.k. 23D 239/99, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2000, na základe ktorého žalovaný
v 1. rade ako závetný dedič nadobudol označený byt v 1/2-ici k celku a 1/2-ica tejto nehnuteľnosti patrila

do dedičstva po zomrelej manželke poručiteľa K. E..

Z týchto dôvodov potom nemôže obstáť ani žalobcami uplatnený odvolací dôvod uvedený v § 205 ods.
2 písm. c) O.s.p..

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neopodstatnene namietali,

že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie
kontrolným znaleckým dokazovaním na ustálenie, či nebohý C. K. R. N. XX.X.XXXX spôsobilý na
zriadenie závetu alebo trpel duševnou poruchou, ktorá ho na taký úkon robila nespôsobilým, keďže
vykonanie tohto dôkazu nemôže zvrátiť právne významnú skutočnosť, že žalobcovia na požadovanom
určení nemajú naliehavý právny záujem v situácii, ak ako účastníci dedičského konania po neb. C. K.

jednoznačne uznali jeho závet za platný v celom rozsahu a dedičstvo po ňom nadobudol žalovaný v 1.
rade na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.2.2000.

Nakoľko odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu existenciu vád v zmysle § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v konaní nezistil a nezistil ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), považuje odvolací súd podané odvolanie za
nedôvodné.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

Z výroku a odôvodnenia rozsudku ďalej plynie, že žalovaní boli v konaní úspešní, preto sú žalobcovia
povinní nahradiť im spoločne a nerozdielne trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti s bránením svojho
práva.

Otázku náhrad trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 O.s.p. a
nasledujúcich.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých

účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných (§ 91 ods. 2
veta prvá O.s.p.).

Ako vyplýva z cit. ustanovenia § 91 ods. 1 O.s.p., na jednej alebo i na oboch sporových stranách
môže vystupovať viacero subjektov. Ak tomu tak je, ide o procesné spoločenstvo. V danom prípade

ide nesporne tak o aktívne spoločenstvo (na strane žalobcov) ako aj pasívne spoločenstvo (na strane
žalovaných). Z hľadiska posúdenia správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia v časti výroku o
trovách konania je rozhodujúce určenie, či na strane žalobcov (ktorí boli na náhradu trov konania
žalovaným zaviazaní) ide o spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného výroku
rozsudkuotrováchkonanianezodpovedápožiadavkámstanovenýmvust.§157ods.2O.s.p.vspojenís
ust.§167ods.2O.s.p,včastijehozáveruospoločnejanerozdielnejpovinnostižalobcovnanáhradutrovkonania žalovaným a pre svoju nepreskúmateľnosť znemožňuje žalobcom (ale aj žalovanému) právne
relevantným spôsobom reagovať na právne závery súdu prvého stupňa.

Predovšetkým z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok v jeho napadnutom
výroku o trovách konania súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.