Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215972
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713215972.6

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporkyni R. N., bytom Š. XX, XXX XX E., o zaplatenie zmenkovej sumy 164,-
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 164,- € spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 164,- € od 11.12.2009 do zaplatenia a spolu so 6 % ročným
úrokom zo zmenkovej sumy 164,- € od 24.02.2010 do zaplatenia, a tiež zmenkovú odmenu vo výške
1/3-iny % zmenkovej sumy, teda 0,55 € a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 62,29 €,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 33,- € a z trov právneho zastúpenia v sume
29,29 €, ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, a to

všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom bude doručený tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy
k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade, ak odporkyňa nezaplatí čo i len jednu
splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18.03.2013, ktorým sa

navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
164,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 164,- € od 11.12.2009 do zaplatenia, 6 %
ročný úrok zo zmenkovej sumy 164,- € od 24.02.2010 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-
ina % zmenkovej sumy, teda 0,55 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške
58,34 € s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €. Navrhovateľ v návrhu uviedol
číslo bankového účtu, na ktorý žiadal uhradiť žalovanú sumu: 0020529227/6500, vedený v Poštovej

banke, a.s.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy
na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra

navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.
Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa dňa 28.07.2009 na zmenkovú sumu 164,- €, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 11.12.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa

28.07.2009 (dátum vystavenia) na sumu 164,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %denným úrokom od 11.12.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu čiastku. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti

zistiť verejnou listinou.

Dňa 25.04.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporkyni bola zásielka doručená dňa 05.05.2014, k podanému návrhu sa však nevyjadrila, ani

nevyplnila časť II tlačiva C na odpoveď.

Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní súd následne rozhodol o návrhu navrhovateľa
rozsudkom č.k. 9C/107/2013-81 zo dňa 06.10.2014, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol a odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní, ako aj vo vyjadrení zo dňa
19.12.2014 poukazoval na samostatnosť a oddelenosť zmenkového záväzku s tým, že zmluvný vzťah
medzi odporcom a remitentom je po indosovaní zmenky irelevantný.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.12.2014 uviedla, že si nepamätá, že by podpisovala akúkoľvek

zmenku. Tiež poukázala na svoje nepriaznivú finančnú situáciu.

Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací,
ktorý uznesením sp. zn. 43Cob/86/2015 zo dňa 10.06.2015 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.
9C/107/2013-81 zo dňa 06.10.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel

k záveru, že prvostupňový súd mal postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 nariadenia č.
861/2007 a o nároku zo zmenky mal rozhodnúť bez pojednávania. Postup okresného súdu, ktorý
vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol žiaden z účastníkov, je nesprávny. Aj keby dojednanie zmluvných
strán o vyplnení zmenky bolo v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nemalo by to
za následok neplatnosť zmenky. Právna úprava zmenkového práva neumožňuje súdu bez podania

námietok dlžníkom prelomiť zásadu v § 17 zákona zmenkového a šekového, aby sa súd mohol zaoberať
kauzálnym vzťahom. V zmysle rozhodnutia krajského súdu bolo uložené okresnému súdu v ďalšom
konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky,
pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne
ďalšie skutočnosti, pretože to zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva

právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Okresný súd sa tiež
vysporiada s tvrdením odporkyne, že si nepamätá, že by zmenku podpísala s tým, že ak odporkyňa
nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 zákona zmenkového a šekového
voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jej škodu,
nie je okresný súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom

záväzkového vzťahu, aj keď by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy 607800019, zmenka bola vystavená
v Detve dňa 28.07.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne,“ keď
zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka

obsahuje zmenkovú sumu 164,- € a dátum začiatku úročenia 11.12.2009. Ako vystaviteľ zmenky je
uvedený R. N., trvalé bydlisko Q. XX, E., XXX XX a rodné číslo. Na druhej strane je uvedené „Namiesto
nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO:
264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis.

Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“),
majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podanýchzpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,

pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Prvostupňový súd v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku
v zmysle záverov odvolacieho súdu vec opätovne skutkovo a právne posúdil, keď s odkazom na

ustanovenie § 226 O.s.p., teda viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu,
vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 18.11.2015, a to tak, že návrhu v celom rozsahu
vyhovel, keď vychádzal z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak, ako
to stanovuje § 75 zákona zmenkového a šekového, a preto je zmenkou platnou a odporkyňa nepodala
námietky takého charakteru, ktoré by súdu umožňovali postupovať podľa § 17 zákona zmenkového

a šekového. V prejednávanej veci navrhovateľ uplatnil svoj nárok zo zmenky, ktorá na neho bola
prevedená indosamentom, čím nadobudol všetky práva z tejto zmenky. Stal sa novým nadobúdateľom
práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Zmenka je
cenným papierom, záväzok z nej je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Z ust. § 17 zákona
zmenkového a šekového vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa

zmenky, ktorá môže byť prelomená len v prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ
nadobudol zmenku nepoctivo, resp. konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka. V danom
prípade odporkyňa nijako nepreukázala, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome
na jej škodu. Pokiaľ odporkyňa vo svojom vyjadrení tvrdila, že si nepamätá podpísanie predmetnej
zmenky, súd mal z predloženej zmenky preukázané, že táto podpis vystaviteľa obsahuje. Odporkyňa

výslovne nepoprela podpísanie zmenky, uviedla len, že si jej podpísanie nepamätá. Súd odporkyňu
písomne vyzval, aby oznámila, aké navrhuje vykonať dokazovanie ohľadom svojich tvrdení, na výzvu
však odporkyňa nereagovala. Súd preto vychádzal zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v
zmysle ktorého súd nemá nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporových strán, teda že nemá z
vlastnej iniciatívy vykonávať dokazovanie, ktoré nenavrhol žiaden z účastníkov.

Prisúdenú sumu súd umožnil odporkyni splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach v
súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že odporkyňa v priebehu konania poukázala na svoju
nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu, pričom súd mal preukázané, že aktuálna situácia odporkyne jej
neumožňuje splatiť celý dlh naraz, resp. vo vyšších splátkach. Odporkyňa uviedla, že jej príjmom je len

rodičovský príspevok a dávka v hmotnej núdzi, s rodinou žije v jednoizbovom mestskom nájomnom byte.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške
16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 € s DPH. V podanom odvolaní voči rozsudku č.k.
9C/107/2013-81 zo dňa 06.10.2014 si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške

24,64 € bez DPH.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný v celom rozsahu podaného návrhu, mal by v zásade nárok
na náhradu trov konania v plnej výške. Navrhovateľovi vznikli trovy konania z titulu súdnych poplatkov

vo výške 33,- € s tým, že navrhovateľ súdny poplatok za podaný žalobný návrh uhradil na základe
výzvy súdu vo výške 16,50 €. Pokiaľ aj súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 16,50 € nebol
navrhovateľom uhradený, tento bude súd vymáhať, čo však nemôže mať vplyv na nárok navrhovateľana náhradu trov konania z tohto titulu voči odporkyni. Z týchto dôvodov súd priznal navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,- €.
Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške 164,- € pre určenie

základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 16,60 €,
podľa§10ods.1vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.,oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 € a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo
výške 7,81 € + 20 % DPH vo výške 4,88 €, keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal osvedčením o

registrácii pre daň z pridanej hodnoty, že je platiteľom DPH, t.j. spolu súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 €. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia za ďalšie úkony právnej služby ním uplatnené s odkazom na účelnosť takto vynaložených
trov konania s tým, že súd nespochybňuje právo každého občana, resp. právnickej osoby dať sa zastúpiť
v konaní advokátom, avšak inou otázkou je otázka priznania náhrady trov právneho zastúpenia za takéto
zastupovanie. Súdu z jeho činnosti je známa skutočnosť, že navrhovateľ sa dáva zastupovať tým istým

právnym zástupcom vo veľkom množstve v iných obdobných sporoch, pričom predmetné žaloby, resp.
podané odvolania, či iné vyjadrenia k veci sú v podstate formulárovými žalobami (odvolaniami a inými
podaniami), v ktorých sa menia len osobné údaje odporcov, resp. číselné údaje týkajúce sa toho ktorého
odporcu a teda nejde o zložité prípady, či už po stránke právnej alebo skutkovej. Súd preto priznal
navrhovateľovi len náhradu za súdne poplatky v celej výške, pretože bez ich zaplatenia a splnenia si

poplatkovej povinnosti za podaný návrh by súdne konanie nemohlo prebehnúť, čím by navrhovateľovi
bolo upreté právo na súdny proces, čiže právo navrhovateľa domáhať sa ochrany svojho práva na súde,
a aj súdny poplatok za podané odvolanie sa týka len konkrétnej predmetnej veci s tým, že tento bude
prípadne aj dodatočne od navrhovateľa vymáhaný, a pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia,
tam súd priznal túto náhradu len v pomernej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).