Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Nora Zátopková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/140/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204559
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716204559.1
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: Y. M., C.. XX.XX.XXXX, S. B., X.. O. XXXX/XX, právne
zastúpený: STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa 2080,
IČO: 47246863, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 35792752, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I.Odporcajepovinnýzdržaťsapoužitiadohodyozrážkachzomzdyč.XXXXXXXXXXzodňa09.08.2012
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Zamestnávateľ navrhovateľa, L. O. S. R. O..U..L.. O. O. A. B., U. XX, Y.: XX XXX XXX, je
povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na
začatie konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.
IV. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 178,99 eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa, troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhomdoručenýmsúdudňa26.04.2016sanavrhovateľdomáhal,abysúdvydalpredbežnéopatrenie,
ktorým uloží odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 09.08.2012 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, a zamestnávateľovi navrhovateľa, L. O. S.
R. O..U..L.. O. O. A. B., U. XX, Y.: XX XXX XXX, uloží povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
navrhovateľa podľa dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012 uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a nahradiť trovy
konania. Ďalej uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať neplatnosti predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 09.08.2012 uzatvoril s odporcom zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu odporca poskytol revolvingový úver s úverovým limitom
840,00 eur. Spolu s úverovou zmluvou bola navrhovateľovi predložená na podpis aj dohoda o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Podľa tvrdenia navrhovateľa
podmienky dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dohodnuté aj napriek tomu že dohoda o
zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine.
Navrhovateľ poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach, ktorá
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Spotrebiteľ je užv čase vzniku zmluvného vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo
mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto podľa navrhovateľa ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ ďalej uviedol, že vykonávaním zrážok zo
mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy odporca dosiahne aj uspokojenie nárokov,
ktoré neprešli súdnou kontrolou, a odporca sa môže domôcť aj uspokojenia nárokov mimo istiny a
zákonného príslušenstva, čím navrhovateľovi hrozí značná ujma. Príjem z pracovného pomeru je
totiž základným prostriedkom pre uspokojovanie základných potrieb zamestnanca. Podľa tvrdení
navrhovateľa bezprostredne hroziaca ujma vzniká aj tým, že zrážky sa vykonávajú na základe
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné.
Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil do spisu nasledovné listinné dôkazy - fotokópiu Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2012, fotokópiu Dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2012, fotokópiu Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.02.2013
a fotokópiu potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 14.04.2016.
Súdvsúvislostisrozhodovanímonariadenípredbežnéhoopatreniavykonaldokazovanieoboznámením
sa s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.
Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu
podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude
trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 77 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej
lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej
vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo
trvať.Základnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa Občianskeho súdneho poriadku takýmito dôvodmi sú právny
a faktický stav medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo
obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ súdu
preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné
ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru predbežnej ochrany vyplýva aj osobitný
postup súdu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu
bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov účastníkov, nemusí byť dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na
vydanie predbežného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie, ktoré osvedčujú
uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo
faktickom postavení účastníkov. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z
povahy predbežných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti,
ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na
osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok,
ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je
potrebné nariadiť práve navrhované predbežného opatrenia.
Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie predbežného opatrenia je
nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to
1. dôvodnosť nároku,
2. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Čo sa týka prvého a druhého výroku návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi navrhovateľa
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa dohody o zrážkach zo mzdy, súd
konštatuje, že sa so skutkovými a právnymi dôvodmi navrhovateľa uvedenými v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v plnom rozsahu stotožnil. Súd má za to, že podmienka osvedčenia dôvodnosti
nároku bola splnená. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012
je odporca oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku zrážkami zo mzdy navrhovateľa, pričom toto svoje
oprávnenie aj využil.
Čo sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, aj tu sa súd stotožnil s tvrdeniami
navrhovateľa a síce, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej
zabezpečovaný nárok, čím sa odporca môže domôcť aj uspokojenia nárokov mimo istiny a zákonného
príslušenstva,azrážkyzomzdysúvykonávanénazákladezmluvnýchpodmienok,ktorýchprijateľnosť,a
teda aj platnosť, je spochybnená. Preto je tu dôvodná obava, že kým dôjde k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci samej, budú zrážky zo mzdy už vykonané v celom rozsahu.
Za daných okolností súd považoval za odôvodnené nariadiť predbežné opatrenie v zmysle návrhu
navrhovateľa. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. súd ďalšie dôvody svojho
rozhodnutia neuviedol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Vzhľadom na dočasný charakter predbežného opatrenia súd v zmysle § 76 ods. 3 O.s.p. uložil
navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní podal proti odporcovi návrh na začatie konania o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak
navrhovateľ nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia bol plne úspešný
navrhovateľ, nakoľko súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Trovy konania, ktoré je odporca povinný
nahradiť navrhovateľovi, tak predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 178,99 eur, pričom tieto
pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia podľa ust. § 13a
ods. 1 písm a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a písomné podanie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 13a ods. 1 písm. g) vyhlášky) vo výške po 66,00 eur
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky, z režijnej náhrady podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky za dva úkonyprávnej služby vo výške 2 x 8,58 eur a z dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky vo
výške 29,83 eur.
Trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa ust. §
149 ods. 1 O. s. p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.