Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/502/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111232976
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1111232976.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava, Štúrova
5, proti odporcom : 1/ I. T., bytom J., C. XX, 2/ O. T.O., bytom J., C. XX, 3/ C. Š., bytom J., C. XX, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. 10. 2011 č.k. 11C 149/2011 - 23, pomerom hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia,ktorýmsavočiodporcom1/,2/a3/ domáhaluloženiazákazuakýmkoľvekspôsobomnakladať
s nehnuteľnosťami :
- stavbou zapísanou na LV č. 3107, okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, kat.

úz. Staré Mesto, byt č. 1, vchod Medená 15/prízemie, súpisné č. 106, parc.č. 150, popis stavby : dom
v podielovom spoluvlastníctve : I. T. podiel 1/3-ina, O. T. podiel 1/3-ina, C. Š.T. podiel 1/3-ina;
- pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaný na LV č. 5760, okres
Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, kat. úz. Staré Mesto, parc.č. 150, výmera
355 m2 v podielovom spoluvlastníctve : I. T. podiel 1136/30000, O. T.Á. podiel 1136/30000, C. Š. podiel
1136/30000.

V odôvodnení svojho uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že darovacou zmluvou previedli C. Š. S.
Ing. I. Š. ako darcovia vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam na obdarovaných I. T., O. T. S. Michala
Š.. Navrhovateľ dňa 2. 7. 2010 podal návrh na začatie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora I.. G. J., voči povinným : PROFI MARKET, s.r.o., C. Š. S. Ing. I. Š.. Súdny exekútor dňa 29. 7.
2011 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinní prevzali dňa 2. 8. 2010 a exekučný príkaz

na zriadenie exekučného záložného práva na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosť dňa 18. 8. 2010.
Správa katastra informovala exekútora o tom, že došlo k zmene vlastníka nehnuteľností, na ktoré chcel
exekútor zriadiť exekučné záložné právo. Navrhovateľ tvrdí, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo s
úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, vymáhanej v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. EX 392/2010. Darovacou zmluvou bol ukrátený na svojej pohľadávke vymáhanej v exekučnom
konaní. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy.

Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vzhľadom na odporovateľnosť právneho úkonu
- predmet konania vo veci samej - je nariadenie predbežného opatrenia nadbytočné, nakoľko samotná
žaloba v zmysle § 42b Obč.zák. je právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré
odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušli. Z ust. § 42b Obč.zák. vyplýva napr., že

navrhovateľ môže navrhnúť exekúciu predajom veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patriladlžníkovi. K návrhu na exekúciu musí pripojiť rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného
právneho úkonu.

Súd prvého stupňa dodal, že inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, lebo
rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, aby sa veriteľ
na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi mohol domáhať exekúcie postihnutím toho, čo
odporovateľným ( neúčinným ) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi
alebo voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

3M Cdo 5/2008 ).

Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia. Dodal tiež, že okrem vyššie uvedeného dôvodu, nebolo možné vyhovieť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani preto, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovia
v súčasnosti mali záujem akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, t.j. že

by sa úmyselne snažili zbavovať týchto nehnuteľností za účelom poškodenia navrhovateľa. Nebola
preukázaná skutočnosť, z ktorej by vyplývala reálna a bezprostredná hrozba zmarenia výkonu
rozhodnutia .

Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 76 ods. 1 písm.e/, f/, § 102 ods. 1 O.s.p.

Ďalej vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne v rozhodnutí vo veci samej, s poukazom
na ust. §145 O.s.p.

Napokon na základe položky 1 písm. c/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení
zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na nariadenie predbežného

opatrenia vo výške 33 €.

Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny a
vyhovenianávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia.Navrhovateľnesúhlasilsdôvodmi,oktoréoprel
svoje rozhodnutie prvostupňový súd.

V odvolaní poukazoval na to, že až právoplatné rozhodnutie vo veci samej, ktorým by súd odporovacej
žalobe vyhovel, predstavuje poklad k tomu, aby sa navrhovateľ domáhal uspokojenia jeho vymáhateľnej
pohľadávky ako oprávneného - veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných
majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušli, a to voči osobám,

v prospech ktorých bol právny úkon urobený. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že by v čase od podania
žaloby vo veci samej až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, mohlo dôjsť k ďalšiemu
prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čím by sa zmarila možnosť navrhovateľa
vykonať rozhodnutie a následne vymôcť svoju pohľadávku predajom týchto nehnuteľností v exekučnom
konaní. Ak by osoby, na ktoré bolo prevedené vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy. t.j. súčasní

vlastníci - osoby pasívne legitimované v odporovacej žalobe - previedli do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou na ďalšie osoby, resp. by ich previedli na ďalšie
osoby za cenu nižšiu než trhovú, navrhovateľ by nepreukázal, že mali z uvedeného úkonu prospech,
resp. by mali prospech len nepatrný v porovnaní s cenou nehnuteľností a navrhovateľ ako veriteľ by
nemal možnosť uspokojiť svoju pohľadávku vôbec alebo len v minimálnej miere.

V súdenej právnej veci v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o návrhu ešte
nebolo rozhodnuté. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Dokazovanie bezprostrednej hrozby scudzovania
nehnuteľností súčasnými vlastníkmi predložením inzerátov, resp. iných dokladov, považuje navrhovateľ

za irelevantné, pretože súčasní vlastníci môžu nehnuteľnosti scudziť aj bez toho, aby vykonávali
akékoľvek aktivity smerujúce k zverejňovaniu informácií o zamýšľanom predaji nehnuteľností a práve
predbežné opatrenie je prostriedkom, ktorý im v tom má zabrániť a ktorým sa súčasne - do rozhodnutia
vo veci samej, odporcom zakáže s nehnuteľnosťou nakladať.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech.Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že ho neskôr nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

V zmysle citovaného ustanovenia v prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery
účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej, môže súd po začatí konania nariadiť predbežné
opatrenie. Dočasná úprava pomerov predbežným opatrením musí byť naliehavá a potrebná a musí
byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežným opatrením nemožno

prejudikovať konečné rozhodnutie vo veci samej. Nariadiť ho možno iba za predpokladu, že samotný
nárok je aspoň osvedčený, t.j. ak sa javí aspoň ako pravdepodobný.

Bolo už uvedené, že v prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie predbežného opatrenia k
dočasnej úprave pomerov medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/ a 3/ uložením zákazu nakladania
s označenými nehnuteľnosťami, a to až do vynesenia rozhodnutia vo veci samej - určenia neúčinnosti

právnehoúkonu,ktorýmdlžnícinavrhovateľa-C.Š.S.Ing.I.Š.-previedlidarovacouzmluvouvlastníctvo
k označeným nehnuteľnostiam na odporcov 1/, 2/ a 3/, t.j. využitím inštitútu odporovateľnosti ( § 42a,
§ 42b Obč.zák. ).

Ako to už správne uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa, inštitút

odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia; zmyslom žaloby podľa ust. § 42a
Obč.zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený
právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu ( veriteľovi ), neúčinný.
Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ
môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím

toho, čo odporovaným ( právne neúčinným ) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen
proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade,
že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia
neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu
vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom,

ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho
majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z
odporovateľného právneho úkonu.

Oboznámením sa s obsahom spisu dospel odvolací súd - v zhode so súdom prvého stupňa - k záveru,
že vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu - nie sú v danom
prípade splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže pre potreby zabezpečenia
výkonu rozhodnutia v danom prípade slúži práve spomínaný inštitút odporovateľnosti právneho úkonu,
ktorý sa navrhovateľ v súdenej právnej veci rozhodol aj využiť. Nariadenie predbežného opatrenia,

navrhovaného navrhovateľom je z uvedeného dôvodu nadbytočné.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, včítane vecne správneho výroku o uložení poplatkovej
povinnosti navrhovateľovi.

Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežnéhoopatreniaazabezpečeniadôkazov;odvolacísúdpretoonáhradetrovodvolaciehokonania
nerozhodoval, keď o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.