Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/82/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115205939
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115205939.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: U.t X s.r.o., M. ulica XX, S., P.: XX XXX XXX,
zastúpený: K. S. s.r.o., advokátska kancelária, N. XXX/A, C., IČO: XX XXX XXX, proti odporcom:
1. N. M. a.s., Z. XX, E., P.: XX XXX XXX, 2. N. G. a.s., Z. XX, E., P.: XX XXX XXX, o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu v 1. a 2., rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
č.k. 27Cb/76/2015-189 zo dňa 26.3.2015, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odporcovi v 1. rade uložil povinnosť v
kalendárnom roku XXXX zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ustanovenia
§ 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí
zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. X._XXX_XXXX_XX zo dňa X.XX.XXXX, a to tak, že je povinný
poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na
skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý
kalendárny mesiac kalendárneho roku XXXX a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva
navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.

Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť v kalendárnom roku XXXX zabezpečovať pre navrhovateľa
podporu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. a
podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa XX.X.XXXX,
rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy
o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. X._XXX_XXXX_XX_VSE zo
dňa X.XX.XXXX, odberom elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení
navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku XXXX a zdržať sa
všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.

Navrhovateľovi uložil povinnosť do XX dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh
na začatie konania na súde vo veci samej.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom zo dňa XX.X.XXXX
a doplneným XX.X.XXXX a XX.X.XXXX sa domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým uloží

súd odporcovi v 1. rade povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa
ustanovenia § 3 ods. l písm. c/ a § 4 ods. l písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutia Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví č.XXXX/XXXX/E zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. X.-XXX-XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX a to tak, že je
povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom
na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý
kalendárny mesiac kalendárneho roku XXXX a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon
práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť a odporcovi v 2. rade v kalendárnom roku
XXXX zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ustanovenia § 3 ods. l písm. b/ a § 4 ods. l písm.
b/ zákona č.309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.XXXX/XXXX/
E-OZ zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.XXXX/XXXX/E zo dňa
XX.XX.XXXX a Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. X. -XXX-
XXXX-XX-VSE zo dňa X.XX.XXXX, odberom elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú navrhovateľ
vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku
XXXX a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť
alebo obmedziť.

Navrhovateľ dôvodil, že je výrobcom elektriny prevádzkujúcim zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej
energie Fotovoltickú elektráreň (FVE) Z. lúka, okres Q., ktoré je pripojené do distribučnej sústavy
odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a odporca v
2. rade je osobou poverenou odporcom v 1. rade v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z.
o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o podpore OZE“), na odber elektriny od navrhovateľa na základe
zmluvy o dodávke elektriny. Podpora výroby elektriny z OZE je jedným zo záväzkov Slovenskej republiky
voči Európskej únii. Slovenská republika sa zaviazala, že do roku XXXX bude elektrina vyrobená z
OZE predstavovať XX%-tný podiel na hrubej spotrebe elektriny. Vzhľadom na skutočnosť, že pri výrobe
elektriny z OZE ide o nové a často finančné veľmi nákladné technológie, ktoré vyžadujú nepomerne
vysoké počiatočné investície, je poskytnutie finančnej podpory nevyhnutným predpokladom pre rozvoj
výroby energie z týchto zdrojov. Poskytnutie podpory štátom, a tým vyvolané masívne rozšírenie
technológii spôsobuje, že pôvodne nové a veľmi nákladné technológie sa stávajú výrazne lacnejšími.
V súlade so sekundárnym právom Európskej únie bol vydaný Zákon o podpore OZE číslo 309/2009.
Podpora výrobcov elektriny z OZE je primárne upravená v § 3 ods. 1 Zákona o podpore OZE. V
zmysle zákona sa podpora výroby elektriny z OZE zabezpečuje prednostným pripojením zariadenia do
distribučnej sústavy, prednostným prístupom do sústavy, prednostným prenosom elektriny, distribúciou
elektriny a dodávkou elektriny, odberom elektriny za cenu elektriny na straty, doplatkom, prevzatím
zodpovednosti za odchýlku. U. Z. F. bola uvedená do prevádzky v júni XXXX a v tejto súvislosti uzatvoril
s odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade sériu zmlúv, na základe ktorých došlo k
pripojeniu zariadenie na výrobu elektriny a odberného miesta do distribučnej sústavy a k dodávke
elektriny a bolo mu zároveň vydané príslušné cenové rozhodnutie - rozhodnutie Úradu č. XXXX/XXXX/E-
OZ, zo dňa XX.X.XXXX pre rok XXXX. V súlade s vyššie uvedenými si faktúrami prvý krát uplatnil právo
na podporu v roku XXXX. Vyššie uvedený mechanizmus pre uplatnenie zákonnej podpory v zmysle §
3 Zákona o podpore OZE využíval až do konca roku XXXX.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že dodáva vyrobenú elektrinu odporcovi v 2. rade za cenu elektriny na straty na
základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, zo dňa X.XX.XXXX
(táto zmluva nahradila pôvodnú zmluvu). Na základe uvedenej zmluvy si uplatňuje aj podporu formou
doplatku a to u odporcu v 1. rade daňovým dokladom, v súlade so Zákonom o podpore OZE (pričom túto
zmluvu odporca v 1. rade označuje číslom X._XXX_XXXX_XX, zatiaľ čo odporca v 2. rade ju označuje
číslom X._XXX_XXXX_XX_VSE). Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a
doplatku sa v podmienkach odporcov uzatvára „na dobu určitú do zániku práva Výrobcu na podporu
podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore, ktorá sa touto zmluvou realizuje.“ Aktuálne disponuje
právoplatným Cenovým rozhodnutím pre roky XXXX až XXXX. Z
uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že má právo na podporu podľa Zákona o podpore X. na obdobie
do roku XXXX. Do roku XXXX Úrad vydával navrhovateľovi cenové rozhodnutie vždy na jeden rok. V
súlade s Cenovým rozhodnutím pre roky XXXX až XXXX a vyššie uvedenou zmluvou aj v roku XXXX

pravidelne vystavoval faktúry na vyplatenie podpory formou doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny
na straty. Oznamovacia povinnosť bola do Zákona o podpore OZE zavedená s účinnosťou X.X.XXXX,
pričom až do X.X.XXXX Zákon o podpore OZE neobsahoval žiadnu sankciu
za porušenie uvedenej povinnosti. Porušenie vyššie uvedenej povinnosti nebolo správnym deliktom;
správnym deliktom bolo iba porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b). V prípade zariadení na
výrobu elektriny zo slnečnej energie objektívne nie je možné spoľahlivo určiť predpokladané množstvo
vyrobenej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, nakoľko toto výrazným spôsobom závisí od množstva
a intenzity slnečného žiarenia, ktoré on nevie ovplyvniť a ani predpokladať. Bez ohľadu na uvedené,
predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny je uvedené v cenovom
rozhodnutí ako aj v iných dokladoch, ktoré boli vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, resp.
ktoré predložil Úradu a odporcovi v 1. rade. Aj úmysel a vôľa výrobcu elektriny uplatniť si právo na
podporu sú úplne zrejmé a očividné. Zákon o podpore OZE garantuje výrobcovi elektriny právo na
podporu na obdobie XX rokov. Rovnako aj cenové rozhodnutie výrobcovi elektriny garantuje právo na
podporu na celé obdobie podpory. Úmysel a vôľa výrobcu uplatniť si podporu sú zrejmé aj z iných jeho
úkonov. Na výstavbu zariadenia na výrobu elektriny si požičal značnú časť finančných prostriedkov od
banky, a pri realizácii svojej investície vychádzal práve z predpokladu, že Zákon o podpore OZE mu
garantuje právo na podporu na obdobie 15 rokov. Z rovnakého predpokladu vychádzala aj banka pri
financovaní projektu. Je preto úplne zrejmé a nepochybné, že zákon ako aj cenové rozhodnutie mu
priznávajú právo na podporu na obdobie XX rokov v presne stanovenej výške, a má úmysel a vôľu túto
podporu čerpať. V zmysle vyššie uvedeného poukazuje na absurdnosť, nezmyselnosť, nepotrebnosť
a šikanóznosť oznamovacej povinnosti. Na základe novely Zákona o podpore OZE č. 382/2013 Z.z.,
bola s účinnosťou od 1.1.2014 zavedená sankcia za porušenie vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti
a bolo do Zákona o podpore OZE vložené nové ustanovenie § 4 ods. 3. Poukázal nato, že ročná
výška podpory pre neho predstavuje sumu XXX.XXX,- eur a novelou Zákona o podpore OZE tak
bola za porušenie bezvýznamnej, nepotrebnej a absurdnej oznamovacej povinnosti zavedená sankcia,
ktorá v jeho prípade viac ako X násobne prevyšuje maximálnu sankciu, ktorú pripúšťa zákon
za spáchanie správneho deliktu. Táto sankcia je zjavne nepotrebná a neprimeraná sledovanému cieľu.
Aplikáciu sankcie v podobe straty nároku na podporu na kalendárny rok XXXX jednoznačne vylučujú
aj prechodné ustanovenia k novele Zákona o podpore OZE, ktorou bola predmetná sankcia zavedená./
§ 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k predmetnej novele,
„podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko
účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred
X.X.XXXX zostávajú zachované podľa doterajších predpisov“. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že
na zariadenia uvedené do prevádzky pred X.X.XXXX sa vzťahujú podmienky podpory tak, ako boli v
zákone upravené do účinnosti predmetnej novely. Nakoľko zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do
prevádzky dávno pred X.X.XXXX a on si dokonca niekoľko rokov podporu uplatňoval podľa stabilných
zákonných podmienok, je zjavné, že v jeho prípade nemožno aplikovať sankciu zavedenú novelizáciou
podmienok podpory výroby elektriny podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE.

Navrhovateľ konštatoval, že prechodné ustanovenie v § 18e ods. 1 sa vzťahuje na všetky ustanovenia
Zákona o podpore OZE, ktoré obsahujú podmienky podpory. Ak by zákonodarca chcel obmedziť platnosť
ustanovenia § 18e ods. 1 len na podmienky podpory uvedené v § 3, uviedol by to priamo v texte
prechodného ustanovenia („podmienky podpory výroby elektriny podľa § 3“), podobne ako tak urobil
v iných prípadoch (napr. § 18b ods. 2, § 18c ods. 2 a 3, § 18e ods. 5).
Podmienky podpory sa v Zákone o podpore OZE nenachádzajú iba v § 3, ale aj v iných zákonných
ustanoveniach. Jednu z takýchto podmienok podpory obsahuje aj samotné ustanovenie § 4 ods. 3,
nakoľko reálne podmieňuje podporu splnením oznamovacej povinnosti. Listom odporcu v 1. rade zo dňa
XX.XX.XXXX bolo mu oznámené, že „spoločnosť VSD je v zmysle platnej legislatívy povinná každoročne
pripraviť podklady pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, za účelom stanovenia predikcie týkajúcej
sa množstva vyrobenej elektriny, ktorá spadá podľa Zákona o podpore do systému podpory na najbližší
kalendárny rok. Pri príprave takýchto podkladov v relevancii pre rok 2015 bolo zistené, že vo vzťahu k
Vami prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku XXXX k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom na to, aby Vami prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej
elektriny v kalendárnom roku XXXX, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o
podpore. Vzhľadom na vyššie uvedené je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť Vami prevádzkovaný
zdroj v roku XXXX do systému podpory. Listom zo dňa XX.XX.XXXX informoval odporcu v 1. rade,
že si riadne a včas splnil všetky zákonné povinnosti ustanovené v § 4 Zákona o podpore OZE, a to

ako voči odporcovi v 1. rade ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, tak aj voči Úradu. Zároveň
vyjadril zásadné námietky voči postupu odporcu v 1. rade a upozornil na skutočnosť, že jeho konanie
je protiprávne, nakoľko odporuje Zákonu o podpore OZE. Listom zo dňa XX.X.XXXX odporca v 1. rade
ho informoval, že „spoločnosť VSD potvrdzuje svoje doterajšie stanovisko a podľa právneho názoru
spoločnosti VSD naďalej platí, že na základe právnych skutočností predpokladaných zákonom nie je
ex lege možné uplatniť si (...) v roku 2015 podporu (...), nakoľko nebola splnená povinnosť uvedená
v § 4 ods. 2 písm. c) zákona“. Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil odporcovi v 1. rade, že sa s jeho
argumentáciu nestotožňuje a považuje ju za nesprávnu, nakoľko odporuje preukázanému skutkovému
stavu, ako aj samotnému Zákonu o podpore OZE a iným záväzným právnym predpisom. Odporcovi v 1.
rade zaslal faktúru č. XXXXXXX, zo dňa X.X.XXXX, na doplatok za dodanú elektrinu spolu s potrebnými
podkladmi. Na zaslanú faktúru reagoval odporca v 1. rade listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorým vrátil
danú faktúru z dôvodu, že pre navrhovateľom „prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku XXXX uplatniť
podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.“

Tvrdil, že odporca v 1. rade ani odporca v 2. rade ani nie je subjektom oprávneným rozhodovať o tom,
či mu zaniklo právo na podporu a odporca v 1. rade nie je oprávnený posudzovať splnenie podmienok
pre vznik alebo zánik podpory. Takéto oprávnenie Zákon o podpore OZE odporcovi
v 1. rade nezveruje a nie je možné, aby si toto oprávnenie samovoľne atrahoval a na základe neho
odoprel zákonné práva navrhovateľovi. Správanie odporcu v 1. rade, ktorý konštatuje zánik práva na
podporu, je aj z tohto dôvodu v rozpore s ustanoveniami Zákona o podpore OZE.
Samotná podpora podľa Zákona o podpore OZE je pritom financovaná štátom a nie zo strany odporcu
v 1. rade (alebo odporcu v 2. rade), ktorý je len subjekt povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z
jeho postavenia ako účastníka striktne regulovaného trhu s elektrinou. Ak by pri výklade zákona nastali
pochybnosti ohľadom zániku práva na podporu, má za to, že pri tomto nároku, ktorý je de facto nárokom
voči štátu a má svoj základ v predpise verejnoprávnej povahy, treba analogicky vychádzať z
judikatúry Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej „Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na
princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy
nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale
vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 8 Sžp 1/2010). Zdôraznil, že všetky
svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE si riadne a včas splnil,
a to voči Úradu ako aj voči odporcovi v 1. rade, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Zákon o
podpore OZE rozlišuje medzi „oznámením o uplatnení podpory“ a samotným „uplatnením
podpory“. Zo Zákona o podpore OZE je zrejmé, že ide o dva rozdielne úkony. K uplatneniu podpory
dochádza prostredníctvom osobitného úkonu, ktorý je odlišný od oznámenia, a ktorý výrobca realizuje
až splnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE. Z uvedeného
je preto zrejmé, že cieľom oznámenia o uplatnení podpory, je poskytnúť prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy a Úradu informáciu o tom, že výrobca elektriny má záujem si v budúcnosti uplatniť podporu.
Zákon bližšie oznámenie, jeho obsah a formu nešpecifikuje á preto za to, že zákonnú povinnosť podľa
§ 4 ods. 2 písm. c) splní každý, kto akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme vykoná prejav vôle,
ktorým prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a Úradu poskytne informácie požadované zákonom.
Takýto prejav vôle je potrebné posudzovať podľa všeobecných princípov stanovených v § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka a § 35 ods. 1, podľa ktorého prejav vôle sa môže vykonať aj „iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť“. Svoju povinnosť voči Úradu si riadne
splnil. Dňa XX.XX.XXXX Úrad na základe jeho žiadosti vydal Potvrdenie o pôvode elektriny z X. č.
XXXX/XXXX/PoP-OZE, v ktorom sa uvádza, že predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny pre
obdobie XXXX až XXXX je XXXX MWh. M. X.X.XXXX poštou aj emailom odoslal Úradu vyplnený „U. - S.
výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.5.2014“, ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Úradu. V
tejto súvislosti Úrad na svojej stránke dňa XX.X.XXXX zverejnil oznámenie, že „výrobca elektriny, ktorý
si splnil svoju povinnosť podľa § 27 ods. 1 písm. q) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a poskytol
úradu do XX.X.XXXX údaje za predchádzajúci kalendárny rok a plánované údaje za nasledujúci rok
(...) nemusí zasielať úradu oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 k XX.X.XXXX“. V oznámení
Úrad ďalej uvádza, že na oznámenie uplatnenia podpory na rok XXXX „výrobca elektriny s právom na
podporu, ktorý si nesplnili svoju povinnosť k XX.X.XXXX môže použiť U. - S. výrobcov elektriny predložiť
údaje do XX.X.XXXX“. Z vyplneného formulára je zrejmé, že v roku XXXX plánuje vyrobiť XXXX,XX
MWh elektriny, technologická vlastná spotreba elektriny je XX MWh, že doplatok sa vzťahuje na XXX,XX
MWh elektriny, a že rovnaké množstvo dodá do distribučnej sústavy. V zmysle vyššie uvedeného je
zjavné, že Úradu poskytol informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok

XXXX; a Úradu rovnako poskytol informáciu o tom, že na vyrobenú elektriny si plánuje uplatniť podporu
doplatkom a že vyrobenú elektrinu plánuje dodávať na straty prevádzkovateľovi distribučnej sústavy .

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že svoju informačnú povinnosť si včas a riadne splnil aj voči odporcovi v
l. rade listom zo dňa X.X.XXXX odoslal prevádzkovateľovi distribučnej sústavy cenové rozhodnutie
na roky XXXX až XXXX. Cenové rozhodnutie navrhovateľ odporcovi v 1. rade aj emailom zo dňa
X.X.XXXX. V cenovom rozhodnutí je uvedené, že predpokladaná ročná výroba elektriny pre roky XXXX
až XXXX je XXX,XXX MWh, že ročné technologická vlastná spotreba elektriny je X MWh, a že si uplatní
doplatok na XXX,XXX MWh. Poukázal na skutočnosť, že mal s odporcom v 1. rade a s odporcom
v 2. rade uzavretú „Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných
zdrojov energie a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku“ zo
dňa XX.X.XXXX. Táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Predmetom uvedenej zmluvy je okrem
iného záväzok navrhovateľa dodať elektrinu na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore
OZE prevádzkovateľovi distribučnej sústavy; záväzok prevádzkovateľa distribučnej sústavy odoberať
elektrinu za cenu elektriny na straty; záväzok navrhovateľa vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý s
vzťahuje podpora doplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore OZE; záväzok prevádzkovateľa
distribučnej sústavy zaplatiť navrhovateľovi doplatok. Táto zmluva bola následne nahradená „Zmluvou
o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku“ zo dňa X.XX.XXXX. Z uvedenej
zmluvy je úmysel a vôľa uplatniť si podporu formou doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na
straty na jasne špecifikovaný objem elektriny počas celého obdobia trvania nároku (a teda aj počas
roku XXXX) zrejmá. V zmysle vyššie uvedeného jeho prejav vôle obsahuje všetky obsahové náležitosti,
ktoré požaduje § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, pričom tento prejav je v súlade s § 35 ods.
1 Občianskeho zákonníka urobený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Na základe vyššie uvedeného má za to, že odporcovi poskytol informáciu o predpokladanom
množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015, ako aj informáciu o tom, že na rovnaké množstvo
elektriny si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané množstvo elektriny plánuje
dodávať na straty odporcovi v 1. rade, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Odporcovi v 1.
rade predložil informácie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, že tieto informácie boli
navrhovateľovi predložené pred XX.X.XXXX, a že tieto informácie sa týkali kalendárneho roku XXXX a
predmetná zákonná povinnosť bola splnená. Voči odporcovi si splnil aj oznamovaciu povinnosť podľa
§ 4 ods. 2 písm. a) Zákona o podpore OZE, a to tým, že dňa XX.XX.XXXX zaslal odporcovi v 1. rade
Potvrdenie o pôvode elektriny pre roky XXXX až XXXX. V súvislosti s povinnosťou podľa § 4 ods. 2
písm. b) Zákona o podpore OZE poukazuje na skutočnosť, že uvedená povinnosť sa na navrhovateľa
nevzťahuje, nakoľko inštalovaný výkon jeho zariadenia na výrobu elektriny je podstatne menší ako
zákonom stanovená hranica 1 MW a nebol mu vyplatený doplatok v rozpore s podmienkami podpory
podľa Zákona o podpore OZE. Neexistuje žiaden zákonný dôvod pre konštatovanie porušenia povinnosti
podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE, a teda neexistuje ani žiaden základ pre odopretie podpory
v zmysle § 3 Zákona o podpore OZE.

Navrhovateľ dôvodil, že považuje za nevyhnutné, aby súd nariadil predbežné opatrenie, nakoľko je
potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Nenariadenie predbežného opatrenia by
malo bezprostredne za následok vznik finančnej ujmy, ktorá by mala pre neho likvidačné následky.
Vybudovanie U. Z. F. predstavovalo zjavnú finančnú záťaž, a preto finančné zdroje na vybudovanie
U. museli byť získané formou bankového úveru. Dňa XX.X.XXXX bola medzi ním a V. C. K. a.s.
uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXX/CORP/XX/XXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). Navrhovateľovi
bol poskytnutý stavebný úver v sume X.XXX.XXX,- eur a krátkodobý úver v sume XXX.XXX,- eur, a
to na financovanie projektovanej investície, ktorá je v zmysle bodu 2.4.1 Fotovoltaická elektráreň -
U. Z. F. v lokalite „E.“, ktorý spláca v zmysle splátkového plánu a je potrebné za rok XXXX uhradiť
splátky bankového úveru v celkovej výške XXX.XXX,- eur a v tejto sume nie sú zahrnuté úroky. Úver je
zabezpečený, okrem iného, aj záložným právom k technologickým zariadeniam U., záložným právom k
samotnej stavbe U. ako aj záložným právom na obchodný podiel jediného jeho spoločníka. Porušenie
Zmluvy o úvere teda má bytostné dopady na jeho existenciu. K uvedenej sume je potrebné pripočítať
ostatné náklady potrebné na prevádzku a údržbu v úhrnnej výške XX.XXX,XX eur a je tiež povinný platiť
bezpečnostnú službu, dátové prenosy, internetové služby, spotrebovanú elektrinu, poistenie U., údržbu
pozemku a zabezpečenie prevádzky a údržby zariadenia, nájom pozemku, nájom kancelárie ako aj
platbu za prístup do distribučnej sústavy bez ohľadu na to, či U. vyrába elektrinu. Medzi jeho náklady
patrí aj vyplácanie mzdy zamestnancovi spolu s hradením poistného, príspevkov
a preddavkov, čo pre rok XXXX predstavuje sumu cca X.XXX,- eur. Ročná výška podpory, ktorá mu

bola odňatá na rok XXXX, predstavuje sumu XXX.XXX,- eur. Bez poskytnutia podpory odporcom v
1. rade nebude schopný splácať svoj bankový úver ani ďalšie záväzky. Nenariadenie predbežného
opatrenia z tohto dôvodu bude mať za následok jeho platobnú neschopnosť a následný bankrot pretože
ako prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny nemá žiaden iný relevantný zisk a bez poskytnutia
podpory nebude schopný svoje záväzky riadne splácať. Vzhľadom na finančnú náročnosť realizácie
projektu boli potrebné okrem bankového úveru aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté
jediným jeho spoločníkom P.. P. E., XXX.XXX,- eur, ktorý bol pre získanie takéhoto obnosu peňazí
nútený zaviazať sa tretím osobám, a tak v prípade neposkytnutia zákonnej podpory podľa Zákona o
obnove OZE sa dostane do situácie, kedy nebude schopný splácať svoje záväzky, čo bude mať pre
neho ako aj pre jeho rodinu veľmi nepriaznivé následky. Vzhľadom na petit návrhu, v ktorom žiada de
facto poskytovanie zákonnej podpory v zmysle § 3 Zákona o podpore OZE aj naďalej, má za to, že v
žiadnom prípade nie je možné konštatovať neprimeranosť nariadenia predbežného opatrenia. Stav, ktorý
vznikne nariadením predbežného opatrenia nebude nijako zvýhodňovať odporcu v 1. rade ani odporcu
v 2. rade. Tento stav bude fungovať na rovnakých zásadách, ako fungoval už roky. Mechanizmus
podpory daný Zákonom o podpore OZE nebude narušený. Nariadenie predbežného opatrenia považuje
za legitímne a primerané sledovanému cieľu. Nariadením predbežného opatrenia sa zabráni jeho
finančnej likvidácii, nakoľko je zjavné, že bez nariadenia predbežného opatrenia nebude schopný plniť
si svoje finančné záväzky voči banke, ako aj voči svojim dodávateľom. Na druhej strane, nariadenie
predbežného opatrenia nebude mať negatívny dopad na odporcu v 1. rade ani na odporcu v 2. rade.
Zákon o podpore OZE ustanovuje vyvážený mechanizmus, v rámci ktorého odporca v 2. rade (ako
poverená osoba odporcu v 1. rade) odoberá od navrhovateľa vyrobenú elektrinu za tzv. cenu elektriny
na straty a zároveň preberá zodpovednosť za odchýlku, a odporca v 1. rade vypláca doplatok. Sankciu,
ktorú hodlajú odporcovia uplatniť, nie len že nie je možné v zmysle prechodných ustanovení voči nemu
aplikovať, ale dokonca, aj ak by jej aplikácia bola možná, navrhovateľ si splnil všetky zákonné povinnosti,
a tak neexistuje žiaden právne relevantný dôvod na odopretie práva na podporu. Samotná podpora
podľa Zákona o podpore OZE je pritom financovaná štátom a nie zo strany odporcu v 1. rade, nie to
ešte zo strany odporcu v 2. rade. Aj z tohto dôvodu nie je dôvodné uvažovať o nepomernom dotknutí
práv a záujmov odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 74 ods. 1, § 75, § 76 O.s.p. a v návrhu
navrhovateľa vyhovel. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu. Súd prvého stupňa
ďalej citoval ustanovenie § 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a
vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ustanovenia § 4, § 5, §
18e tohto zákona, § 44 Zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a uviedol, že
predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov
konania. V prejednávanej veci predbežné opatrenia malo dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi
konania do doby, kým sa rozhodne vo veci samej, uložil odporcovi povinnosť v kalendárnom roku XXXX
zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku na základe účtovného dokladu vystaveného
navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa za každý kalendárny
mesiac v roku XXXX a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na
podporu znemožniť alebo obmedziť. Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto podľa § 76 ods. 4 O.s.p. neuviedol ďalšie dôvody
svojho rozhodnutia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie obaja odporcovia.

Odporca v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa
zamietne. Tvrdil, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia podľa § 75
O. s. p., pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, ani existenciu bezprostredne
hroziacej ujmy. Uviedol, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje splnenie
oznamovacej povinnosti navrhovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. vo vzťahu
k jeho výrobnému zdroju a elektrine v ňom vyrobenej k dátum XX. august XXXX, ako to ukladá zákon.
S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z. z. uviedol, že navrhovateľovi ako
výrobcovi elektriny zo zákona zaniklo právo na podporu v roku XXXX nesplnením zákonnej povinnosti
podľa § 4 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Odporca v l. rade uviedol, že pokiaľ koncom roka
XXXX oznámil výrobcom elektriny, ktorí nesplnili zákonnú povinnosť, že nemajú právo na podporu,
toto oznámenie malo len informatívny charakter, pretože právo na podporu zaniklo týmto dodávateľom,
vrátane navrhovateľa, zo zákona. Odporca v l. rade mal za to, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne

osvedčený ani poukazom na Zmluvu o dodávke elektriny z X.XX.XXXX, pretože zmluva obsahuje
rozväzovaciu podmienku v časti uplatnenia zmluvného práva na podporu, ktorou je podľa navrhovateľa
zánik práva na podporu v prípade, ak nastanú okolnosti uvedené v § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE.
Odporca v l. rade namietal neexistenciu nároku navrhovateľa aj s poukazom na informácie zverejnené
na webovom sídle ÚRSO, kde v zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti,
sa nachádza aj navrhovateľ. Z toho dôvodu nemôže poskytovať navrhovateľovi podporu, ktorá mu zo
zákona nepatrí, inak by odporca v l. rade sám sebe spôsoboval škodu. Tvrdenie navrhovateľa o hrozbe
likvidácie nepovažoval odporca v l. rade za dôvodné, lebo aj keď nemá navrhovateľ v roku XXXX nárok
na podporu, môže vyrobenú elektrinu predať a odporca v l. rade mu aj možnosť odkúpenia elektriny
za zmluvne stanovenú cenu dodatkom k trojstrannej zmluve ponúkol. Odporca v l. rade uviedol, že
cieľom predbežného opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania
alebo v jeho priebehu nastať, mal však za to, že v prejednávanej veci by prípadne vydané predbežné
opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory v nevyhnutej miere,
inak by došlo k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v l. rade a neexistuje istota, že v
prípade neúspechu navrhovateľa bude nárok odporcu v l. rade vymáhateľný. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil s
poukazom na ustanovenie § 18e Zákona o podpore OZE, že jeho nárok na podporu nezanikol, keďže
jeho zariadenie bolo uvedené do prevádzky do XX.XX.XXXX, odporca v l. rade zdôraznil, že takýto
výklad by vytvoril kategóriu výrobcov, ktorí sankcii podľa § 4 podliehajú a kategóriu výrobcov, ktorí jej
nepodliehajú, pričom jediným dôvodom takéhoto delenia by bolo uvedenie zariadenia do prevádzky,
čo by podľa odporcu v l. rade bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods.
1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 309/2009 Z. z. mal za
to, že ustanovenie § 18e citovaného zákona by sa malo vzťahovať len na § 3 zákona, teda na spôsob
podpory a podmienky podpory výroby elektriny. Zdôraznil, že v tomto prípade nejde o zánik práva na
podporu, len o dočasnú nemožnosť uplatnenia práva na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti
požadovanej zákonom. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa neurčitosť výroku, ktorým uložil navrhovateľovi
povinnosť podať návrh vo veci samej, pretože nie je z neho zrejmé, aký má navrhovateľ podať a čo má
byť predmetom konania vo veci samej.

Odporca v 2. rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
návrh na vydanie predbežného opatrenia proti nemu zamietol. Tvrdil, že neboli splnené podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, lebo navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej,
ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Poukázal na to, že podľa informácie Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví navrhovateľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 zákona
č. 309/2009 Z. z. a právo na podporu v príslušnom roku mu zaniklo. Odporca v 2. rade uviedol,
že nemá byť účastníkom tohto konania, lebo poskytovanie podpory nezávisí od jeho rozhodnutia
a pri poskytovaní podpory sa musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako orgánom štátnej správy, do ktorého právomoci podpora
obnoviteľných zdrojov energie patrí, preto stojí za zváženie, či o tomto nároku navrhovateľa má
rozhodovať súd . K navrhovateľom tvrdenému nebezpečenstvu bezprostrednej ujmy, ktorá mu hrozí
v dôsledku neposkytnutia podpory, odporca v 2. rade uviedol, že v prípade splnenia predpokladov
mal navrhovateľ podľa rozhodnutia ÚRSO v roku XXXX nárok na výkup elektriny za cenu elektriny
na straty vo výške XX,XXX eur/MWh. Za dodanú elektrinu v tomto roku odporca v 2. rade ponúkol
navrhovateľovi cenu obvyklú (keďže nesplnil podmienky pre poskytnutie ceny elektriny na straty).
Odporca v 2. rade vytýkal súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím znevýhodnil odporcov, pretože
podpora, ktorú poskytujú, je podporou poskytovanou štátom prostredníctvom Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví a v prípade potvrdenia straty nároku navrhovateľa na podporu v roku XXXX, sa
odporcovia budú musieť domáhať vrátenia navrhovateľom neoprávnene prijatých peňazí. Nariadené
predbežné opatrenie považoval odporca v 2. rade za nevykonateľné, pretože z neho nie je známa
výška plnenia, ktorú sú odporcovia povinní navrhovateľovi za jednotlivé mesiace roku XXXX poskytnúť.
Odporca v 2. rade tiež namietal neprípustnú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo
vykonateľnosť doručením dňa XX.X.XXXX, ale ukladá odporcom povinnosť plniť od X.X.XXXX, pričom
úprava predbežného opatrenia sa týka doby budúcej, nie minulej. Mal za to, že súd prvého stupňa
zaviazal odporcov na plnenie totožné s plnením, ktoré má byť predmetom konania vo veci samej, čo je
podľa judikatúry Ústavného súdu SR prípustné len vo výnimočných prípadoch, ale súd prvého stupňa
uplatnenie výnimočného postupu v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil.

Navrhovateľ vo vyjadreniach k odvolaniu odporcov v l. a 2. rade navrhol napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Mal za to, že odvolania sú nedôvodné a pri rozhodovaní súd prvého stupňa postupoval

v súlade so zákonnou úpravou. K tvrdeniu odporcov, že neosvedčil existenciu nároku vo veci samej
navrhovateľ uviedol, že v konaní o nariadení predbežného
opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako v základnom konaní, pretože pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia postačuje osvedčenie pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Za nepravdivé považoval tvrdenia odporcov, že nesplnil povinnosť
podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z., pretože splnenie zákonnej povinnosti preukázal.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporcovi v 1. rade predložil informácie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona
o podpore OZE, že tieto informácie boli predložené pred XX.X.XXXX a že tieto informácie sa týkali
kalendárneho roku XXXX. Preto je potrebné námietku odporcov odmietnuť ako zavádzajúcu a ničím
nepodloženú. Navrhovateľ taktiež pripomenul, že na navrhovateľa sa oznamovacia povinnosť v zmysle
prechodných ustanovení § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE nevzťahuje. K odňatiu podpory nemôže
dôjsť zo zákona, ale na základe aktu aplikácie práva vydaného v správnom konaní. Ďalej uviedol, že
odporca v 1. rade namieta neexistenciu nároku navrhovateľa, pričom svoju námietku opiera o zoznam
výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 Zákona o podpore OZE, ktorý uverejnil úrad na svojej
webovej stránke. Navrhovateľ k tejto námietku uviedol, že zoznam výrobcov elektriny, ktorý zverejnil úrad
na svojej webovej stránke a na ktorý sa odvoláva odporca v 1. rade je irelevantný, pretože takýto zoznam
nie je rozhodnutím. Preto námietku odporcu v 1. rade, podľa ktorej nesplnenie povinnosti navrhovateľa
potvrdil aj úrad, je potrebné odmietnuť ako nepodloženú a zavádzajúcu. Zároveň navrhovateľ dodal, že
odporca v 1. rade nie je oprávnený rozhodovať o tom, či určitý výrobca splnil alebo nesplnil podmienky
na priznanie zákonnej podpory. Konaním, ktorého sa odporca v 1. rade dopustil, de facto prevzal
na seba oprávnenie rozhodovať o priznaní, resp. nepriznaní podpory, pričom na uvedené konanie
nepochybne nemal žiadne zákonné ani iné oprávnenie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy detailne preukázal v návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V tejto
súvislosti pripomenul, že vybudovanie FVE predstavovalo pre navrhovateľa zjavnú finančnú záťaž a
preto finančné zdroje na vybudovanie FVE museli byť získané formou bankového úveru. Navrhovateľovi
bol poskytnutý stavebný úver v sume X.XXX.XXX,XX eur a krátkodobý úver v sume XXX.XXX,XX eur.
Uviedol, že pre rok XXXX splátky úveru predstavujú XXX.XXX,XX eur (v tejto sume nie sú zahrnuté
úroky), pričom je potrebné uhrádzať aj ostaté náklady spojené s prevádzkou U., ktoré v roku XXXX
dosiahli XX.XXX,XX eur. Navrhovateľ uviedol, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že bez poskytnutia
podpory odporca v 1. rade nebude schopný splácať svoj bankový úver ani ďalšie záväzky. Nenariadenie
predbežného opatrenia z tohto dôvodu bude mať za následok jeho platobnú neschopnosť a následný
bankrot. Navrhovateľ zdôraznil, že ako prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny nemá žiaden
iný relevantný zisk a bez poskytnutia podpory nebude schopný svoje záväzky riadne splácať. Podľa
názoru navrhovateľa je z prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE zrejmé, že
na zariadenia uvedené do prevádzky pred X.X.XXXX sa vzťahujú podmienky podpory tak, ako boli
v zákone upravené do účinnosti predmetnej novely. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k § 18e
ods. 1 Zákona o podpore OZE, podľa ktorej „prechodné ustanovenie upravuje podmienky podpory
pre zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou návrhu.“ Nakoľko zariadenie navrhovateľa bolo
uvedené dávno pred X.X.XXXX a navrhovateľ si dokonca niekoľko rokov podporu uplatňoval podľa
stabilných zákonných podmienok, je zjavné, že v jeho prípade nemožno aplikovať sankciu zavedenú
novelizáciou podmienok podpory výroby elektriny podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na
prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a
dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na
konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 75 ods. 1 O. s. p.).

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods.
3 O.s.p., náležitosti podstatné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení uvedené v § 75 ods. 1 O.s.p., t. j.
musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej; a ako každý návrh podávaný súdu musí obsahovať náležitosti podľa §

79 ods. 1 O.s.p., to znamená, že musí obsahovať označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha.

Z uvedeného vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je
aj určitý návrh - petit, ktorý vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej má súd svojim
výrokom nakoniec rozhodnúť. Nielen pre žalobu vo veci samej, ale aj pre návrh na nariadenie
predbežného opatrenia platí, že navrhovaný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne
vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností, ktorých sa
navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením domáha, musí byť preto v navrhovanom petite presné
a jednoznačné, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť podkladom pre prípadnú
exekúciu - to znamená, že musí obsahovať presné vymedzenie práv a povinnosti súvisiacich s plnením,
presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, ak
táto lehota nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Rozhodnutie, ktoré by prevzalo
do výroku nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný petit navrhovaného predbežného opatrenia, by
nebolo po materiálnej stránke vykonateľné a právne dôsledky, ktoré navrhovateľ predbežného opatrenia
návrhom sledoval, by nenastali a konanie o predbežnom opatrení by bolo úplne neúčelné.

V predmetnej veci sa súd prvého stupňa stotožnil s dôvodmi navrhovateľa uvádzanými v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a jeho návrhu vyhovel. Neskúmal však, či navrhované a následne
nariadené predbežné opatrenie je dostatočne určité, pretože z neho nie je zrejmé, aká konkrétna a určitá
povinnosť bola odporcovi uložená.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zabezpečovať pre
navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č.
309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia ÚRSO z XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX tak, že odporca v 1. rade je
povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu navrhovateľa vystaveného
na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení za každý
kalendárny mesiac roku XXXX.

Zákon č. 309/2009 Z. z. upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výroby
biometánu, to znamená, že pri splnení zákonom stanovených podmienok sa právnickej alebo fyzickej
osobe ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výrobcovi elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou zabezpečuje podpora spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Navrhovateľ
požaduje poskytovanie podpory podľa uvedeného zákona vo forme doplatku len odkazom na zákonné
ustanovenia bez toho, aby presne určil rozsah povinnosti odporcu v l. rade, teda uviedol, v akej výške sa
má doplatok poskytovať. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (ale ani žalobou vo veci samej)
však nemožno žiadať, aby protistrane bola uložená povinnosť len odkazom na zákonné ustanovenie
(napríklad - žalobným petitom sa domáhať uloženia povinnosti žalovanému nahradiť škodu podľa § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka alebo vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka či zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania).
Takémuto návrhu nemôže súd ani vyhovieť, pretože zákonné ustanovenie určuje hmotnoprávny rámec
v tomto prípade pre poskytnutie druhu podpory, predbežné opatrenie vo výroku však musí presne
špecifikovať, akú povinnosť súd účastníkovi predbežným opatrením ukladá tak, aby túto povinnosť bolo
možné aj v prípadnej exekúcii vymôcť.

Neurčitosť ukladanej povinnosti zvýrazňuje uloženie povinnosti odporcovi v l. rade poskytovať
navrhovateľovi doplatok na základe ním vystaveného účtovného dokladu za skutočný odber elektriny
v príslušnom mesiaci roku XXXX. Je pravdou, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia (XX.X.XXXX) navrhovateľ nemohol vedieť, v akom množstve
vyrobí a odovzdá do distribučnej siete elektrinu za apríl a nasledujúce mesiace roku XXXX. Výrok
rozhodnutia súdu, aby bol vykonateľný, musí byť však presný a určitý, aby neboli pochybnosti o tom, akú
konkrétnu povinnosť uložil súd odporcovi v l. rade, teda čo je povinný plniť a v akom rozsahu. Za určitý
však nemožno považovať výrok rozhodnutia, ktorý odkazuje na budúce, po právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia navrhovateľom vystavené a predložené listiny, ktoré nie sú známe súdu, ani protistrane v

čase rozhodovania súdu, protistrana nemala možnosť sa k nim vyjadriť a ich správnosť nepreskúmal
a právne neposúdil súd.

Odporcovi v 2. rade súd prvého stupňa uložil povinnosť v kalendárnom roku zabezpečovať pre
navrhovateľa podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z. a
podľa rozhodnutia ÚRSO z XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX a Zmluvy o dodávke elektriny z X.XX.XXXX vo
forme odberu elektriny vyrobenej navrhovateľom. Aj pre tento výrok platí, že odkaz výroku rozhodnutia
len na zákonné ustanovenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo zmluvu účastníkov konania bez
presnej špecifikácie povinnosti, ktorú má odporca v 2. rade splniť a v akom rozsahu, je neurčitý, a
preto nevykonateľný. Pokiaľ špecifikoval navrhovateľ podporu tak, že odporca v l. rade má poskytnúť
podporu vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v roku XXXX, v tomto smere je
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nedôvodný, lebo aj z obsahu jeho návrhu
nepochybne vyplýva, že odporca v 2. rade prejavil ochotu od navrhovateľa vyrobenú elektrinu odobrať.

Za neprijateľný je potrebné považovať návrh navrhovateľa a následné rozhodnutie súdu prvého
stupňa ukladajúce odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohli
výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, pretože ide o neobmedzený okruh
neurčitých úkonov, ktorých by sa mali odporcovia v súvislosti so zabezpečením podpory poskytovanej
navrhovateľovi zdržať, teda napríklad aj podať odvolanie, ktorým sa odporcovia bránia proti nariadenému
predbežnému opatreniu. Podanie odvolania je pritom procesným úkonom, aj prostredníctvom ktorého
účastník konania realizuje svoje procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom.
Uvedený výrok by znemožnil odporcom urobiť akékoľvek úkony v súvislosti s poskytovaním podpory
navrhovateľovi podľa zákona č. 309/2009 Z. z. aj v prípade, ak by nárok navrhovateľa nebol po práve,
prípadne by bol v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne povinnosti žiada odporcom
predbežným opatrením uložiť, resp. v akom rozsahu, navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti
odporcovi v 2. rade, ktorú tento neodmieta plniť a súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť zdržať sa
všetkých úkonov, ktorými by mohli výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, čím
nad prípustnú mieru zasiahol do práv odporcov, odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie
za neurčité, nevykonateľné, a preto nedôvodne nariadené.

Napadnuté uznesenie z týchto dôvodov preto nebolo možné v odvolacom konaní potvrdiť, ale nie sú ani
zákonné dôvody pre jeho zrušenie, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil
tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a §
142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol
v tomto konaní úspešný a odporca trovy odvolacieho konania nežiadal.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.