Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205574
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615205574.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., so sídlom v T. zastúpeného
Advokátskou kanceláriou M. H. s.r.o., so sídlom v T. XXX XX, G. 4, advokátom a konateľom doc. D..
T. M., H.. proti povinnému E. U., bytom H. X XXX XX, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. decembra 2015 č. k.
1Er/921/2015-14 v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v
spojení s § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie bolo zastavené. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci oprávnený

navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave, sp. zn. SR 09795/11 zo dňa 07.03.2012. Z úradnej činnosti mal súd za preukázané, že v
exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 4Er/287/2014 v prospech oprávneného: H., s.r.o., T.
proti povinnému E. U., bytom v H. pre vymoženie sumy 175,18 eur s príslušenstvom bola uznesením č.
k. 4Er/287/2014 - 11 zo dňa 29.04.2014, právoplatným dňa 03.09.2014 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/223/2014-27 zo dňa 28.07.2014 žiadosť súdneho exekútora zamietnutá
z dôvodu, že predložená rozhodcovská doložka bola posúdená ako neplatná a na jej podklade vydaný
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Následne bolo exekučné konanie aj právoplatne
zastavené. Súd zistil, že v predmetnej veci 1Er/921/2015 ako aj v exekučnej veci vedenej na okresnom
súde pod sp. zn. 4Er/287/2014 ide o vymoženie nároku priznaného exekučným titulom - rozhodcovským
rozsudkom sp. zn. SR 09795/11 vydaným dňa 07.03.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Uznesením č. k. 4Er/287/2014-11
zo dňa 29.04.2014, právoplatným dňa 03.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 16CoE/223/2014-27 zo dňa 28.07.2014, bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá z dôvodu, že
predložená rozhodcovská doložka bola posúdená ako neplatná a na jej podklade vydaný rozhodcovský
rozsudokakonespôsobilýexekučnýtitul.Následneboloexekučnékonanieajprávoplatnezastavené.Pri
skúmaní procesných podmienok súd zistil existenciu prekážky rozhodnutej veci. V exekučnom konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Er/287/2014 sa rovnaký oprávnený ako v tejto exekučnej
veci domáhal proti rovnakému povinnému ako v tejto exekučnej veci vykonania exekúcie na podklade
rovnakého exekučného titulu ako v tejto exekučnej veci, pričom súd po jeho posúdení dospel k záveru,
že exekučný titul je nevykonateľný, pretože bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky.
V tejto exekučnej veci má súd teda pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie opätovne skúmať
rovnaký exekučný titul ako v exekučnej veci sp. zn. 4Er/287/2014. Od ostatného rozhodnutia (uznesenie

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia) nedošlo zmene skutkového ani právneho stavu relevantného
pre rozhodnutie. Keďže o totožnom predmete medzi tými istými účastníkmi konania súd už raz opodmienkach pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne rozhodol (žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol), tvorí toto rozhodnutie prekážku veci
rozhodnutej vo vzťahu k tomuto exekučnému konaniu. Prekážka veci rozhodnutej je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania, a preto súd musel exekučné konanie zastaviť. O náhrade trov
exekučného konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že povinnému náhradu trov exekučného
konania nepriznal. Uviedol, že aj keď oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania tým, že navrhol
vykonať exekúciu vo veci, o ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté, a teda by mal byť zaviazaný
povinnosťou uhradiť trovy konania vzniknuté povinnému, nakoľko si však povinný žiadne trovy konania

neuplatnil a v podstate mu v tomto štádiu trovy konania preukázateľne ani nevznikli, súd rozhodol tak,
že povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo

vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však okresný súd
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne
aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení

exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.,
aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek

skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného

súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov

podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 09795/11 zo dňa
07.03.2012. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský
rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd svojim skorším rozhodnutím zo dňa 29.04.2014 č. k.

4Er/287/2014-11, právoplatným dna 03.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 16CoE/223/2014-27 zo dňa 28.07.2014 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol z
dôvodu, že predložená rozhodcovská doložka bola posúdená ako neplatná a na jej podklade vydaný
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Následne bolo exekučné konanie aj právoplatne
zastavené.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na

to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení
§ 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak
ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných
ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;

ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. X O.s.p .. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku

rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, okresný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými

istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 29.04.2014
č.k. 4Er/287/2014-11 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.07.2014 č.k.
16CoE/223/2014-27, ktorým súd žiadosť súdneho exekútora zamietol a následne exekučné konanie
zastavil. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom
nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru

o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny
názor, že vyššie uvedené uznesenie okresného súdu založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ vtotožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .