Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110250356
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110250356.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov
senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľky: Z.. J.
E., R.., Q.. XX.X.XXXX, U. U., H. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Rolandom Marschalom, bytom v
Bratislave, Studenohorská č. 39, proti odporcovi: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 3, o určenie neplatnosti výpovede zo

štátnozamestnaneckéhopomeruai.,naodvolanieodporcuprotičiastočnémurozsudkuOkresnéhosúdu
Bratislava I v Bratislave zo dňa 21. novembra 2011 č.k. 7C/ 234/10 - 106 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým čiastočným rozsudkom určil za neplatnú výpoveď
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, danú
odporcom navrhovateľke listom zo dňa 28.10.2010, doručeným v ten istý deň. Súčasne rozhodol, že o
náhrade mzdy a trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka bola vymenovaná u odporcu do stálej štátnej služby, pričom jej
funkciahlavnéhoštátnehoradcuvodboreeurópskychzáležitostíbolazrušenározhodnutímštatutárneho

zástupcu odporcu č. 2010/220/006790/02728 a č. 23/2010 ku dňu 31.10.2010 z dôvodu organizačnej
zmeny. Hoci navrhovateľka odporcu po doručení výpovede požiadala, aby ju naďalej zamestnával na
akomkoľvek štátnozamestnaneckom mieste, napriek tomu, že odporca mal v čase výpovede a plynutia
výpovednej doby voľné iné vhodné funkcie (súdom bližšie neoznačené), navrhovateľke neponúkol iné
vhodné štátnozamestnanecké miesto, ani neskúmal, či navrhovateľka nesúhlasí s trvalým preložením
v služobnom úrade a ani sa nepokúsil s navrhovateľkou dohodnúť inak, čo je v zmysle § 47 písm. b/

zák. č. 400/2009 Z.z. podmienkou platnosti výpovede. Prerokovanie výpovede odborovou organizáciou
mal za preukázané.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, požadujúc jeho zmenu a zamietnutie návrhu,
resp. zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu
prvého stupňa predovšetkým vytýkal, že jeho záver o existencii voľných štátnozamestnaneckých miest
v čase udelenia výpovede a plynutia výpovednej doby, nevyplýva z vykonaného dokazovania a z

odôvodnenia rozsudku ani nemožno zistiť, z ktorých dôkazov mal súd prvého stupňa k uvedenému
záveru dospieť. Navrhovateľkou označené voľné miesta sa týkali miest vedúcich zamestnancov (vedúca
hospodárskej správy, vedúci legislatívy, vedúci personálneho oddelenia, riaditeľ ekonomiky, riaditeľ
kancelárie predsedu), tieto boli vytvorené až po udelení výpovede navrhovateľke, pričom ich podľa §
21 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. možno obsadzovať vo výberovom konaní alebo preložením vedúceho
zamestnanca, ktorým navrhovateľka nebola. Až vo februári 2011 bolo zrušené miesto referenta na

legislatívnoprávnom oddelení, navrhovateľka však nemala vhodné vzdelanie, pričom ale išlo o miesto pri
výkone práce vo verejnom záujme. Navrhovateľku nebolo možné ani dočasne preložiť na voľné miestovedúceho zamestnanca do jeho obsadenia výberovým konaním (§ 36 ods. 4), pretože navrhovateľka by
sa následne nemohla vrátiť na pôvodné štátnozamestnanecké miesto. Rovnako ponukovej povinnosti
nepodliehalo voľné miesto účtovníčky, keďže išlo o miesto pri výkone práce vo verejnom záujme.

Napokon navrhovateľku nebolo možné ani trvale preložiť podľa § 48 ods. 3.

Navrhovateľka zrejme žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že
vykonaným dokazovaním sa jednoznačne preukázalo, že odporca mal v rámci štátnej služby iné vhodné
miesta, ktoré jej mohol ponúknuť.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
(rozhodnutie o organizačnej zmene na č.l. 20 spisu, sumárom štátnozamestnaneckých miest u odporcu
ku momentu udelenia výpovede z č.l. 70 spisu) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom ku dňu 28.10.2010
(ďalej len zákon) služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo
zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom
úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa citovaného ustanovenia je existencia organizačnej
zmeny, nadbytočnosť štátneho zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou. O nadbytočnosť štátneho zamestnanca ide v prípade, ak služobný úrad nemá iné
vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením,

resp. sa nedohodnú inak. Hmotnoprávnou podmienkou výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. b/
zákona, obdobne s režimom, vyplývajúcim zo Zákonníka práce (§ 63 ods. 2), je teda splnenie
ponukovej povinnosti služobného úradu. Bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje
služobný úrad. Za iné vhodné štátnozamestnanecké miesto možno považovať samozrejme len miesto,
spadajúce pod režim štátnej služby (zák. č. 400/2009 Z.z.), a to i v prípade, keď v rámci služobného

úrade sú vykonávané i práce vo verejnom záujme (zák. č. 553/2003 Z.z. o verejnej službe), resp.
sú i pracovné pozície podľa Zákonníka práce. Predovšetkým s ohľadom na režim obsadzovania
štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca buď preložením vedúceho zamestnanca alebo
na základe výberového konania (§ 21 ods. 1 zákona), za iné vhodné štátnozamestnanecké miesto
štátneho zamestnanca, ktorý nie je vedúcim zamestnancom, nemožno považovať voľné miesto

vedúceho zamestnanca (§ 11 zákona), bez ohľadu na zákonnú možnosť dočasného preloženia štátneho
zamestnanca na miesto vedúceho zamestnanca (§ 36 ods. 3,4 zákona). Pri organizačnej zmene je v
plnej kompetencii služobného úradu, ktoré štátnozamestnanecké miesto zruší.

Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa i zo zopakovaného dokazovania, vykonaného

odvolacím súdom na pojednávaní, nepochybne vyplynulo, že v dôsledku organizačnej zmeny,
uskutočnenej interným riadiacim aktom č. 22/2010 (č.l.14), došlo k zlúčeniu odboru európskych
záležitostí (na ňom navrhovateľka zaradená) s odborom technickej normalizácie, v priamej pôsobnosti
predsedu úradu (predtým odbor európskych záležitostí ako útvar v pôsobnosti vedúceho služobného
úradu) a v dôsledku toho k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky interným riadiacim

aktom č. 23/2010 ku dňu 31.10.2010 (č.l. 18). Súčasne bolo zrušených ešte 8 miest, z toho ďalšie
dve 2 štátnozamestnanecké miesta. Navrhovateľka napokon existenciu organizačnej zmeny ako takej
nespochybňovala.

S ohľadom na obranu odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj na jeho argumentáciu

v odvolaní, za rozhodujúcu otázku pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na začatie konania bolo
potrebné považovať otázku splnenia ponukovej povinnosti odporcu.

Navrhovateľka pred odvolacím súdom s konečnou platnosťou upresnila miesta, ktoré považovala za iné
vhodné miesta, ktoré jej mali byť odporcom ponúknuté. Mala za to, že ku dňu udelenia výpovede, resp.

v priebehu plynutia výpovednej doby jej ako inžinierke ekonómie bez praxe účtovníčky so zaradením
hlavný štátny radca (nie vedúci zamestnanec) mal odporca ponúknuť miesta vedúcich zamestnancov,
konkrétne miesto: podpredseda úradu alebo riaditeľ kancelárie predsedu alebo riaditeľ ekonomiky aleboriaditeľ kontroly alebo vedúci zamestnanec oddelenia personálnych a zriaďovateľských činností alebo
vedúci zamestnanec legislatívnoprávneho odboru.

Ako už bolo uvedené vyššie, z dôvodu charakteru štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky, za
iné vhodné miesto nebolo možné považovať voľné miesta vedúcich zamestnancov. Takéto miesta je
služobný úrad povinný obsadzovať na základe výberového konania, do ktorého sa navrhovateľka mohla
prihlásiť, alebo preložením vedúceho zamestnanca (§ 21 ods. 1 druhá veta). Nesprávne sa preto
navrhovateľka domnievala, že miesta vedúcich zamestnancov jej mali byť ponúknuté ako iné vhodné

miesta, a pokiaľ sa tak nestalo, je výpoveď neplatná. Rovnako nemožno prihliadnuť na prípadné voľné
miesta odporcu, ktoré nespadali pod režim štátnej služby.

Keďže teda odporca neporušil ponukovú povinnosť a sú splnené i ďalšie zákonné predpoklady pre
platnosť výpovede z dôvodu podľa § 47 písm. b/ zákona (existencia organizačnej zmeny a nadbytočnosť
v súvislosti s touto zmenou), odvolací súd za splnenia všeobecných predpokladov platnosti právnych

úkonov, ako aj pri prejednaní výpovede odborovou organizáciou (nikým nespochybnený záver súdu
prvého stupňa) a pri nezistení okolností, vylučujúcich udelenie výpovede (zákaz výpovede v zmysle § 49
zákona), napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh ako neopodstatnený
zamietol (§ 220 O.s.p.).

V doterajšom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov celého konania podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, keďže mu v konaní vznikli len trovy právneho zastúpenia, a tieto trovy
s ohľadom na existenciu právneho oddelenia odporcu nemožno považovať za účelne vynaložené trovy
konania.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.