Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/15/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209200125
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4209200125.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. na T. č. XXX, o vymoženie sumy
314,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
9Er/4/2009-10 zo dňa 01.02.2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 9Er/4/2009-10 zo dňa 01.02.2010 z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia o
zastavení exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 2 a § 57 ods. 1 a 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 35
a 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Taktiež poukázal aj na rozsudok
Súdneho dvora zo dňa 06.10.2000 vo veci C-40/08 a smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa konštatoval, že preskúmaním rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 08175/08 zo dňa 27.08.2008
dospel k záveru, že odklad exekúcie je dôvodný. Ďalej uviedol, že vo všeobecnosti možno mať za to, že
pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia zákona by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo
konanie, ktorého následkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Takouto
skutočnosťou môže byť v tomto prípade plnenie zákonom nedovolené, plnenie v rozpore s dobrými
mravmi a plnenie nevykonateľné. Taktiež poukázal na to, že implementáciou komunitárneho práva sa
v súdnych konaniach presadzuje dôraz na spotrebiteľa. Zo súdnej praxe je zrejmé, že narastajú počty
návrhov na začatie exekučných konaní na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, z
ktorých sa vymáha objektívne nemožné, právom nedovolené plnenie alebo plnenie odporujúce dobrým
mravom. Preto vzhľadom na tieto skutočnosti súdy pristupujú k ochrane spotrebiteľa - povinného tak,
že poskytnú a zabezpečia právnu ochranu spotrebiteľom, teda povinným, ktorý vystupujú ako slabšia
zmluvná strana. Ďalej uviedol, že na základe týchto skutočností súdy preskúmavajú rozhodcovské
rozhodnutia, ktoré sú podkladom na výkon exekúcie a to z formálnej i materiálnej stránky. V prípade
rozporu so zákonom preto súdy majú postupovať v zmysle § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní. Konštatoval, že tento postup sa uplatňuje už pri vydávaní, resp. zamietaní vydania poverenia
na výkon exekúcie. Ak už ale exekučné konanie prebieha, je potrebné ho posudzovať aj spätne, aby sa
nepokračovalo v konaní, ktoré porušuje alebo obchádza zákon, prípadne odporuje dobrým mravom. Súd
prvého stupňa ďalej zdôraznil, že len z exekučného titulu sa nedá s určitosťou zistiť, z akých položiek
pozostáva istina. V rozpore s dobrými mravmi sa súdu prvého stupňa javil aj úrok z omeškania vo výške

0,25% denne (t.j. 91,25% ročne). Preto na základe vyššie uvedených skutočností a najmä s poukazom
na vyžadovanie veľkého množstva spisového materiálu od príslušných rozhodcov a rozhodcovských
súdov mal súd prvého stupňa za to, že odkladom exekúcie zamedzí, aby v prípade, že existuje zákonný
dôvod pre zastavenie exekúcie došlo k neoprávnenej exekúcii, keďže návrat do pôvodného stavu je
vylúčený.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
z odôvodnenia predmetného uznesenia nevyplýva jediný právne relevantný dôvod, z ktorého by
bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. Podľa súdu prvého stupňa bola týmto
dôvodom potreba vyžiadania si veľkého množstva spisového materiálu od príslušných rozhodcov a
rozhodcovských súdov. Vo vzťahu k tejto skutočnosti odvolateľ konštatoval, že žiadny právny predpis na
území Slovenskej republiky nevyžaduje pri exekúcii dokladanie listinných podkladov vedúcich k vydaniu
exekučného titulu. Preto súd prvého stupňa nebol právnym predpisom splnomocnený na rozhodnutie o
odklade exekúcie ex offo, t.j. bez návrhu, nakoľko zastavenie exekúcie nie je možné odôvodniť právne
relevantnými dôvodmi. Ďalej uviedol, že absencia niektorých častí spisových materiálov od rozhodcov
a rozhodcovských súdov nie je dôvodom na vytvorenie právneho názoru, že po predložení uvedených
listinných dôkazov bude exekúcia zastavená. Takýto postup by bol vo svojej podstate v rozpore s
právnym poriadkom Slovenskej republiky a spôsobil by denegatio iustitie. Odvolateľ ďalej namietal
aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
neuviedol, z čoho vychádzal pri rozhodovaní o povolení odkladu exekúcie, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a ako vec právne posúdil. Konštatoval, že odôvodnenie nie je dostatočne presvedčivé, čo možno v
konečnom dôsledku považovať zo porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Týmto konaním súdu
sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov. Vo vzťahu k aplikácii smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odvolateľ uviedol, že smernice
vydávané v rámci acgius communautaire majú len nepriamu záväznosť. Pre jednotlivé členské štáty
spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe implementuje do
svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade smernica bola implementovaná do právneho systému
Slovenskej republiky ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako
prameň práva. Poukázal na to, že na riešenie sporu tak musí súd aplikovať príslušný právny predpis, v
ktorom je táto smernica obsiahnutá. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere obsahuje rozhodcovskú
doložku (bod 17 VPPÚ), v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky a taktiež sa strany dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom
žaloby podanej v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. V závere svojho odvolania
oprávnený žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Súd prvého stupňa doručil odvolanie oprávneného povinnému. Povinný sa však k predmetnému
odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.12.2008, kedy bol
pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 16.01.2009
vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62,
Bratislava, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave č.k. SR
08175/08 zo dňa 27.08.2008. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví,
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil,
že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne nesprávne. Odvolací súd uvádza, že dôvodom odkladu
exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia
bude zastavená. Odklad exekúcie podľa tohto ustanovenia možno povoliť vtedy, keď má súd aspoň
osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna
skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

V tomto prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. v Bratislave č.k. SR 08175/08 zo dňa 27.08.2008. Preto
namiesto odkladu exekúcie je v tomto prípade účelnejšie aplikovať § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní, v zmysle ktorého, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd aj
bez návrhu výkon takéhoto rozhodcovského rozsudku zastaví. Citované ustanovenie a právna úprava
ochrany spotrebiteľa umožňuje súdu prvého stupňa aj bez návrhu exekúciu zastaviť. Odvolací súd
konštatuje, že v tomto prípade mal súd prvého stupňa dostatočné podklady na to, aby aj bez návrhu
v zmysle predchádzajúcich ustanovení preskúmal podmienky na prípadné zastavenie exekúcie. Na
posúdenie toho, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi mal súd prvého stupňa k dispozícii
exekučný titul aj zmluvu o úvere, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Súd prvého stupňa mal už po
ich preskúmaní možnosť v súlade s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu zastaviť,
a to v celosti, resp. v časti, nakoľko neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, ale len tej časti, v ktorej sú obsiahnuté.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V prvom rade bude úlohou súdu prvého stupňa v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní preskúmavať exekučný
titul v spojení s úverovou zmluvou v zmysle ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a preskúmať
jednotlivé plnenia v rámci ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v prípade zistenia, že
jednotlivé plnenia sú objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujú dobrým mravom exekúciu
zastaviť a to v celosti, resp. v časti.

Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.