Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/377/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813209039
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7813209039.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu N. G., nar. XX.
X. XXXX, bytom Q.B., K. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,
Ľudová 14, Košice proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31
690 904, právne zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom AK Košice, Užhorodská 21, Košice,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3870/2012 z 19. 1. 2012,

takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Rožňava rozhodcovský rozsudok sp. zn. X L. XXXX/XXXX, vydaný Arbitrážnym súdom
Košice dňa 19. 1. 2012, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania N. G., r. č. XX-XX-XX/XXXX,
bytom Q., K. XX, uložená povinnosť uhradiť sumu vo výške 148,18 Eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- Eur a to v lehote do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sa z r u š u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 017,61 Eur, v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 6. 9. 2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19. 1. 2012 a do rozhodnutia o
podanejžalobezároveňnavrhol,abysúdodložilvykonateľnosťpredmetnéhorozhodcovskéhorozsudku.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 12. 7. 2007 ako poistník a zároveň poistený poistnú
zmluvu so žalovaným ako poisťovateľom. V zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a v súlade

s ustanovením § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ ako
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako poistiteľ mal v tomto zmluvnom vzťahu
postavenie dodávateľa, v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z hmotnoprávneho postavenia kontrahentov poistnej
zmluvy možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že táto je v zmysle § 52 ods. 1/ OZ
spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca uviedol, že súdom príslušným na konanie v predmetnej veci je
Okresný súd Rožňava, v obvode ktorého má žalobca bydlisko, tak ako to vyplýva z ustanovenia §

88 ods. 2 posledná veta O. s. p. Zo strany žalovaného bolo žalobcovi doručené oznámenie zo dňa
6. 8. 2007 o ukončení zmluvného poistného vzťahu, ku dňu 12. 8. 2007. V oznámení o ukončení
zmluvného vzťahu bolo žalobcovi oznámené, že zostatok (t. j. prebytok na PZ) vo výške 38,- Sk
mu bude uhradený do 14 dní po zániku poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca požadoval
svoje povinnosti voči žalovanému vyplývajúce z poistnej zmluvy za splnené, keďže ho o existencii
pohľadávok voči žalovanému žalovaný nikdy neinformoval, čomu nasvedčuje aj absentujúca ďalšia

komunikácia medzi nimi. Až dňa 9. 8. 2013 bol žalobcovi zo strany Arbitrážneho súdu Košice doručený
Rozhodcovský rozsudok vydaný týmto rozhodcovským súdom dňa 19.01.2012 pod sp. zn. XC/XXXX/
XXXX, v zmysle ktorého žalovanému bolo uložené zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 148,18Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 276,- Eur. Žalovaný žalobcu o existencii tejto pohľadávky
vopred žiadnym spôsobom neinformoval. Spolu s rozhodcovským rozsudkom bol doručený žalobcovi
aj Návrh na začatie konania zo dňa 2. 1. 2012 podaný žalovaným dňa 04.01.2012 na Arbitrážny súd

Košice I a tiež Upovedomenie o začatí konania pred Rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012.
Žalobca (v konaní pred súdom v postavení žalovaného) v podanom Návrhu na začatie konania o
zaplatenie 148,18 Eur, adresovanom Arbitrážnemu súdu Košice uviedol, že právomoc rozhodcovského
súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. predložených poistných podmienok, v zmysle
ktorých poisťovňa určila na prejedanie všetkých súdov Arbitrážny súd. Žalobca poukázal na skutočnosť,

že podľa jeho názoru predmetné zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedol,
že žalobca nemal možnosť sa riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom, pretože na základe
rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu mal len 5 dňovú lehotu odo dňa doručenia rozsudku. Je
nemožné očakávať od žalobcu, aby sa sám dokázal kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, že
by v takom krátkom čase si zabezpečil adekvátne právne zastupovanie. Rozhodca rozhodol výlučne
na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalovaného. Žalobcovi bolo odňaté právo

konať pred súdom, pričom boli porušené jeho práva tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal
žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobcu ako účastníka konania ani mu neoznámil termín vyhlásenia
rozsudku a neumožnil mu tak riadne si obhájiť svoje práva účasťou na pojednávaní. Žalobca poukázal
taktiež na skutočnosť, že dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú

považované za neprijateľné. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný
zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne
o právach a právom chránených záujmov. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných
zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej
nekalosť. Nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej

doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Vo veci žalovaného a jeho nárokov už rozhodol Najvyšší súd SR rozhodnutím č. 6 Cdo 3/2013 zo dňa
13. 3. 2013. na ktoré žalobca poukázal.

Žalovanýžiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť.ŽalovanýnamietolmiestnunepríslušnosťOkresného

súdu Rožňava, pričom uviedol, že predmetom konania v prejedávanej veci je zrušenie Rozhodcovského
rozsudku a takéto konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, v
dôsledku čoho ani účastník konania nemôže mať v tomto konaní status spotrebiteľa. Na základe
uvedeného preto v súlade s ustanovením § 88 ods. 2 O. s. p. posledná veta pred bodkočiarkou
za miestne príslušný súd žalovaný považuje Okresný súd Košice I. Žalovaný poukázal taktiež na

absenciu základných náležitostí obsiahnutých v žalobe. Uviedol, že napadnutý rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, v znení neskorších predpisov. Uviedol, že zákon výslovne a taxatívne stanovuje dôvody,
pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, alebo domáhať sa jeho zrušenia. Podaná žaloba
neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody a je z tohto pohľadu

neúplná a absentujú v nej zákonné náležitosti. Žalovaný taktiež poukázal, že samotný zákon upravuje
prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že
v riadne a včas podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí žalobca uviesť aj dôvody
pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom vzhľadom na zákonom stanovenú
prekluzívnu dobu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa na iné neskôr podané

žaloby, či doplnenia žaloby a nové dôvody nemôže prihliadať, keďže nie sú uvedené vo včas podanej
žalobe. Je povinnosťou žalobcu, aby vymedzil predmet konania a aby svoj návrh aj právne odôvodnil.
Z podaného návrhu je možné vyvodiť, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sp. zn.
3C/3870/2012 má byť dôvod, v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. že
jeden účastník popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a

žalovaným uzatvorená individuálne a nie a ani nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou v poistnej
zmluve, v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka bola
uzatvorená v rámci poistnej zmluvy č. 9101300298, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, dňa
12. 7. 2007, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky žalovaného, zo dňa 12. 7. 2007
osobne a vlastnoručne podpísané žalobcom. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok,

oddelene od ostatného textu VPP sa nachádzajú tzv. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k
poistnej zmluve č. 9101300298, pričom text odseku 2/ týchto dojednaní vyslovene uvádza, že poistník
(poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdnehokonania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu, v zmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných

zmluvných dojednaní č. 01/2007, obsahujúcich len 2 body, pričom bod 2. týchto dojednaní obsahuje
rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na XV. časť VPP. Táto XV. časť VPP sa platne vzťahuje na
daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka s osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007,
pričom tento súhlas obsahuje vlastnoručný podpis poistníka hneď za textom týchto dojednaní. Zo znenia
Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto

prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačne individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže
žalobca podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku, uvedenú
v osobitných zmluvných dojednaniach. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že vzťah medzi
poisťovňou a poistníkom vzniká na základe poistnej zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté jednotlivé vzájomné
práva a povinnosti. Vzájomné práva a povinnosti medzi poisťovňou a poistníkom sú obsiahnuté aj vo
Všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Z právnej úpravy vyplýva,

že ak má poistný vzťah platne vzniknúť, poistník musí podpísať jednak poistnú zmluvu a jednak VPP.
Všeobecné poistné podmienky obsahujú rad ustanovení, ktoré sa na konkrétny poistný vzťah vzťahujú
len vtedy, ak tak určuje písomná zmluva, alebo iné zmluvné dojednania, preto sa nazývajú "všeobecné".
Obsahom konkrétneho poistného vzťahu je iba ten produkt, ktorý si poistník zvolí v poistnej zmluve. Aj
keď poistník podpísal súvislý text poistných podmienok, niektoré časti poistných podmienok sa na jeho

poistný vzťah nevzťahujú a týmito časťami poistník nie je viazaný. Poistník síce podpisuje celý súvislý
text VPP, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva.
Poistník podpisuje súvislý text VPP vrátane časti XV. poistných podmienok. Ak by poistník pripojil svoj
vlastnoručný podpis iba pod súvislý text VPP, potom by časť XV. ak vytvára značnú nerovnováhu v
neprospech poistníka, bola neprijateľná a teda neplatná. Dôsledkom tejto skutkovej situácie by bol stav,

v ktorom by poistník nebol časťou XV. o rozhodcovskom konaní viazaný a poistný vzťah by vznikol bez
takej platnej dohody o rozhodcovskom konaní a teda za tejto situácie by bola bez ďalšieho osobitného
právneho úkonu časť XV. neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Skutková situácia v tomto konkrétnom
prípade sa však od vyššie popísanej situácie odlišuje osobitným a samostatným podpisom poistníka
pod osobitnými zmluvnými dojednaniami.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vo všeobecných poistných poistníka bola daná dostatočná
možnosť po uzavretí poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak, že rozhodcovské
konanie bolo možné odmietnuť bez toho, aby takýmto výkonom práva bol akokoľvek dotknutý zvyšok
poistného vzťahu. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať

prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca súhlasil so znením
rozhodcovskejdoložkyatedaajkebyrozhodcovskádoložkazaložilanerovnováhuprávaapovinnostiach
zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať. Ďalšou okolnosťou, na ktorú žalovaný poukázal je
v súvislosti s individuálnym dojednaním rozhodcovskej doložky a vyvíjajúcou sa judikatúrou Najvyššieho
súdu SR skutočnosť, že poistník bol na osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy osobitne

poučený a upozornený na obsah všetkých poistných plnení, v súvislosti s poistnou udalosťou, dobou
trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku zmluvy, dôsledkom neplatenia a pod. Zmienené osobitné
tlačivo nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej praktiky, ide o listinu vyhotovenú
v účastnosti na základe zákona č. 186/2009 Z. z. (predtým Zákona č. 340/2005 Z. z.). Tretí subjekt
nezávisí od zmluvných strán poistnej zmluvy tzv. viazaný finančný agent je povinný pred uzavretím

poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka o podstatných okolnostiach poistného vzťahu.
Dokument preukazuje právo poistníka dokonca žiadať o dodatočné vysvetlenia a doplnenie informácií
o produkte. Podpisom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta žalobca potvrdil, že mu boli v jeho
poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta. Žalobca pri uzatváraní
rozhodcovskej doložky bol plne spôsobilý na právne úkony, resp. netvrdil opak. Zároveň bol odborne

poučený odborníkom - finančným agentom o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa poistnej zmluvy a
nežiadaldoplňujúceinformácie.Poistnázmluvajevýnimočnouspotrebiteľskouzmluvou,pretoževtomto
type zmluvy sa v rámci jej právnej úpravy vyslovene predpokladá uzavretie dohody o rozhodcovskom
konaní v rámci poistného vzťahu (§ 828a ods. 3 OZ). Ide o jedinú typovú zmluvu v civilnom práve,
kde súkromnoprávny kódex explicitne počíta s dohodou o rozhodcovskom konaní ako súčasťou

zmluvného vzťahu. To vylučuje, aby bola rozhodcovská zmluva v poistnom vzťahu ex lege neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže súd
skúmať, či rozhodcovská doložka zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a teda, aj keby rozhodcovská doložka založilanerovnováhu, v právach a povinnostiach zmluvných strán nebol by súd oprávnený ju skúmať a to
v súlade s ustanovením § 53 ods. 1/ OZ. Navyše žalobca nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán ani nenamietal. Hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán nezakladá

samotné dojednanie rozhodcovskej doložky, pretože ani zákon použitie rozhodcovskej zmluvy v
spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka je teda automaticky ex lege
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a už vôbec nie každá znamená značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
iba taká rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa (IV. - US

55/2011), ak nebola súčasne individuálne dojednaná. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej
doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého
jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom
nepomere k procesnému postaveniu dodávateľa. Žalobca namietal skutočnosť, že na podanie odporu
mal len 5 dňovú lehotu. Avšak samotná skutočnosť, že procesné lehoty sú upravené v rokovacom
poriadku Rozhodcovského súdu odlišne od Občianskeho súdneho poriadku nezakladá ich prísnosť,

resp. nevýhodnosť a už vôbec nie nezákonnosť. Pokiaľ ide o dĺžku procesnej lehoty na podanie
opravného prostriedku Občiansky súdny poriadok neposkytuje spotrebiteľom žiadnu výnimku, resp.
ochranu osobitnej ochrany na podávanie opravných prostriedkov. Lehota na podávanie opravných
prostriedkov je stanovená všeobecne pre všetkých účastníkov konania. 5-dňová procesná lehota na
podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku bola stanovená v pravidlách rozhodcovského konania

pre všetkých účastníkov rozhodcovského konania bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú spotrebiteľmi.
Rovnakú lehotu na podanie odporcu proti rozhodcovskému rozsudku by mal aj odporca a teda v tomto
smere poriadok rozhodcovského súdu neposkytoval žiadnemu z účastníkov výhodu. V prípade, ak
žalobca s pohľadávkou uplatnenou žalovaným v rozhodcovskom konaní nesúhlasil, mal a mohol podať
odpor, po ktorom mohol namietať odôvodnenosť, resp. výšku tejto pohľadávky. Okolnosti týkajúce sa

dôvodnosti uplatnenej pohľadávky sú svojou povahou meritom veci pojednávaným pred rozhodcovským
súdom a nie sú a nemôžu byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku sa začína len návrhom avšak nie je svojou povahou sporovým
konaním, súd sa už nezaoberá vecnými skutočnosťami, ktoré boli medzi stranami sporné a ktoré boli
predmetom konania na Rozhodcovskom súde. Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku rovnako

nemožno považovať za spotrebiteľský spor, keďže dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú
koncipované ako dôvody vzťahujúce sa viac menej k procesným pochybeniam, avšak nejdú do meritu
veci, t. j. súd nie je oprávnený v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať vecne
a meritórne obsah rozhodcovského rozsudku a teda ani práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského
konania. Žalovaný taktiež nesúhlasil s podaným návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku do rozhodnutia o žalobe. Povolením odkladu vykonateľnosti, by sa malo opierať naozaj o
výnimočné a v tom ktorom konkrétnom prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť riadne
odôvodnené. Žalovaný sa taktiež vyjadril k otázke oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcu, pričom
uviedol, že žaloba nie je v postavení spotrebiteľa a pokiaľ nezaplatil súdny poplatok, z návrhu na začatie
konania žalovaný poukázal na zákonnú povinnosť zastaviť takéto konanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním Rozhodcovským rozsudkom
Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. X L. XXXX/XXXX zo dňa 19. 1. 2012, písomnými vyjadreniami
účastníkov, Nálezom Ústavného súdu II ÚS 499/2012 - 47, Návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy
zo dňa 12. 7. 2007, uzavretou medzi Prvou československou poisťovňou RAPID a žalobcom,

Záznamomopožiadavkáchapotrebáchklientavpoistnejzmluve,všeobecnýmipoistnýmipodmienkami,
Dodatkom č. 2 všeobecných poistných podmienok, oznámením o zániku poistenia, príručkou obchodnej
služby RAPID LIFE, rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu Košice, odporom proti rozhodcovskému
rozsudku, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 1013/2014, rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 1047/2015, rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod

číslami 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012, 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013, rozhodnutím Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 1. 11. 2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 12. 8. 2007 na základe listu žalovaného zo

dňa 6. 8. 2007, ktorým bola predmetná poistná zmluva zo strany žalovaného zrušená.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 148,18 Eur podanom na Arbitrážnom
súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil dňa 4. 1. 2012 osobitnú pohľadávku vo výške148,18 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť z poistenia, uzatvoreného dňa 12. 7. 2007 medzi žalobcom a
žalovaným poistnou zmluvou č. 9101300298.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/3870/2012 zo dňa 19. 1.
2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 148,18 Eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV

všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že
podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že
obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia

spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobca je spotrebiteľom,

keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako

spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust. § 4

ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky

proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok mu
bol doručený dňa 9. 8. 2013 a žaloba bola podaná dňa 6. 9. 2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet

neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia

zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a

cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

VovzťahurozhodcovskýchdoložiekžalobcusazaoberalajNajvyššísúdSlovenskejrepubliky.Vovzťahu
rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami pod
sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj s poukazom na tvrdenie
žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných

podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenejmedzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany

ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho

nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti
žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre

spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným, tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu

avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- Eur a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich

zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných

nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho

konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním

a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.Na základe uvedeného, preto súd v zmysle ustanovenia § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil. O odklade vykonateľnosti súd nerozhodoval, keďže došlo k zrušeniu predmetného
rozhodcovského rozsudku a naviac, rozhodcovský rozsudok stratil aj materiálnu vykonateľnosť, v

zmysle § 243d/ ods. 1/ Exekučného poriadku. V dôsledku účinnosti § 243d/ ods. 1/ Exekučného
poriadku, rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1. januárom 2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho
právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, len dňom 1. 4. 2015 nie je vykonateľným
exekučným titulom, ak do 31. 3. 2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Súd s poukazom na
predmetné ustanovenie návrh žalobcu považoval za dôvodný a opodstatnený už aj z dôvodu, že právna

úprava uvedená v § 243d/ ods. 1/ Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania neistotu,
či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku, vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku. Súd v
súvislosti s predmetnou žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemá možnosť objektívne zistiť,
či na podklade exekučného titulu - sporného rozhodcovského rozsudku, vydaného pred 1. januárom
2015 nezačalo exekučného konanie na niektorom inom súde, ako na súde povinného žalobcu (na OS
Rožňava). Aj preto bolo podľa názoru súdu potrebné rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku

a preto súd z dôvodov vyššie uvedených rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Vo vzťahu k predloženému listinnému dôkazu zo strany žalovaného a to nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. II. US 499/2012-47, mal súd za to, že predmetné rozhodnutie je vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti

žaloby žalobcu bez právneho významu.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu vzniknutých trov konania.

Žalobca súdny poplatok za podanie žaloby nezaplatil, pretože bol od povinnosti zaplatiť súdny poplatok
oslobodený a teda v tejto časti mu trovy nevznikli. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom JUDr.
Petrom Rybárom, ktorý si vyčíslil odmenu za právne zastupovanie za 8 úkonov právnej služby, pričom

1 úkon činí 66,- Eur (1/13-ina výpočtového základu - § 11 ods. 1/ Vyhl. č.655/2004 Z. z.), režijný paušál
7,81 Eur (rok 2013), 8,04 Eur (rok 2014), 8,39 Eur (rok 2015) a 8,58 Eur (rok 2016):
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 21. 8. 2013, t. j. 73,81 Eur vrátane režijného paušálu
- písomné podanie vo veci samej 6. 9. 2013, t. j. 71,81 Eur vrátane režijného paušálu

- účasť na pojednávaní dňa 14. 2. 2014, t. j. 74,04 Eur vrátane režijného paušálu
- písomné vyjadrenia vo veci dňa 24. 2. 2014, dňa 3. 8. 2015 a dňa 13. 11. 2015, t. j. 1 x 74,04 Eur
vrátane režijného paušálu a 2 x 74,39 Eur vrátane režijného paušálu,
- účasť na pojednávaní dňa 26. 1. 2016, t. j. 74,58 Eur vrátane režijného paušálu
- účasť na pojednávaní dňa 19. 4. 2016, t. j. 74,58 Eur vrátane režijného paušálu,

S p o l u odmena 593,64 Eur.

Hotové výdavky za :

1. Strata času za účasť na pojednávaní dňa 14. 2. 2014 (§ 17 ods. 1/ vyhlášky) : 60 min. cesta Košice -

Rožňava, 60 min. cesta Rožňava - Košice (za každú začatú polhodinu) 4 x 13,40 Eur = 53,60 Eur
2. Strata času za účasť na pojednávaní dňa 26. 1. 2016 (§ 17 ods. 1 vyhlášky): 60 min. cesta Košice -
Rožňava, 60 min. cesta Rožňava - Košice (za každú začatú polhodinu) 4 x 14,30 Eur = 57,20 Eur
3. Strata času za účasť na pojednávaní dňa 19. 4. 2016 (§ 17 ods. 1 vyhlášky): 60 min. cesta Košice -
Rožňava, 60 min. cesta Rožňava - Košice (za každú začatú polhodinu) 4 x 14,30 Eur = 57,20 Eur.

Hotové výdavky predstavujú sumu 168,- Eur.

Cestovné (PHM + paušálna náhrada podľa prílohy):

1.cestanapojednávaniedňa14.2.2014zKE-Rožňavaaspäťmotorovýmvozidlomprávnehozástupcu
navrhovateľa 40,75 Eur,2.cestanapojednávaniedňa26.1.2016zKE-Rožňavaaspäťmotorovýmvozidlomprávnehozástupcu
navrhovateľa 38,32 Eur,
3. cesta na pojednávanie dňa 19. 4. 2016 z Košíc - Rožňava a späť motorovým vozidlom právneho

zástupcu navrhovateľa 38,51 Eur.

Cestovné spolu predstavuje sumu 86,37 Eur.

Celkové trovy právnemu zastúpenia predstavujú sumu 848,01 Eur + 20 % DPH t. j. 1 017,61 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.